Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (28)Rozsudok_12CoCsp-26-2021.pdf
PDF · 85.7 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoCsp/26/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudkýň JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému U. U., narodenému XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom I. XXX/XX, X., zastúpenému Centrom Správnej Pomoci Prievidza, so sídlom 1. mája 388/8, Lehota pod Vtáčnikom, o zaplatenie 1.105,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 3Csp/40/2020-196 z 12. mája 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Brezno (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.105,59 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 600,- Eur od 18. 12. 2018 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % (II. výrok).
2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.105,59 Eur s príslušenstvom tvrdiac, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17. 12. 2018 mu postupca Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila pohľadávku voči žalovanému vyplývajúcu zo zmluvy zo dňa 03. 09. 2015 (zmluva č. 5076855841), na základe ktorej postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný nesplácal poskytnutý úver v určených splátkach, čím porušil svoju povinnosť a preto právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 11. 07. 2017 oznámil žalovanému, že dňom 10. 07. 2017 vyhlásil celý úver za predčasne splatný.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 497, § 502 ods. 1, § 506 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 2 tretia veta, § 53 ods. 6, § 103, § 517 ods. 2, § 526 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ZoSÚ) a § 1 ods. 4, § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. majúc vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 03. 09. 2015 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá zmluva o úvere. Na jej základe poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 600,- Eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 36 mesačných splátkach po 24,14 Eur splatných vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15. 10. 2015. Úver bol poskytnutý pri ročnej percentuálnej miere nákladov 28,36 % a s úrokom
vo výške 22,40 % ročne. Keďže žalovaný svoj záväzok riadne a včas neplnil, právny predchodca úver zosplatnil. Pohľadávka žalobcu predstavovala sumu 1.105,59 Eur, na zaplatenie ktorej súd prvej inštancie žalovaného zaviazal a to vrátane úroku z omeškania. Námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. Nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by postúpenie uplatnenej pohľadávky malo byť v rozpore s § 524 až § 530 OZ. Zmluva o postúpení bola žalovanému preukázateľne doručená. Prvoinštančný súd rovnako preveril aj námietky žalovaného ohľadom bližšie nešpecifikovaných chýbajúcich náležitostí zmluvy o úvere v zmysle ZoSÚ, avšak nezistil, že by v nej absentovali relevantné náležitosti. V závere posúdil aj premlčanie nároku žalobcu, pričom mal za to, že tento nie je premlčaný ani čiastočne. K začatiu plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby došlo odo dňa zosplatnenia úveru, t. j. 11. 07. 2017. Žalobca si pohľadávku uplatnil na súde dňa 22. 01. 2020 a teda v čase podania žaloby na súde neuplynula trojročná premlčacia doba.
4. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a tieto priznal v rozsahu 100 % žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný.
5. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný označiac odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní potom len uviedol, aby odvolací súd podrobil uzavretú zmluvu o úvere súdnej kontrole, nakoľko obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, a to spôsobuje, že podľa § 53d OZ je zmluva neplatná. Zároveň bol toho názoru, že zmluva o úvere neobsahovala ani náležitosti podľa ZoSÚ a preto úver mal byť bezúročný a bez poplatkov.
6. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil s rozsudkom okresného súdu. Podľa neho súd prvej inštancie dospel k správnym právnym záverom, keď zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy a príslušenstva. Žalovaný pritom v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal. Navrhol preto rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
7. V odvolacej replike žalovaný opätovne poukázal na povinnosť súdu ex offo skúmať spotrebiteľskú zmluvu podľa OZ ako aj ZoSÚ.
8. Na základe odvolania žalovaného krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
9. Podľa § 380 CSP je odvolací súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia viazaný dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzil v podanom odvolaní. Výnimku predstavujú len nedostatky týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliada ex offo, teda aj bez toho, aby by boli v odvolaní uplatnené. To znamená, že ak odvolací súd nezistí v rámci odvolacieho konania vady ohľadne procesných podmienok, napadnuté rozhodnutie môže preskúmať len z hľadiska dôvodov vymedzených odvolateľom.
10. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadnu vadu v rámci postupu prvoinštančného súdu, ktorá by sa týkala procesných podmienok. Preto mohol vyhodnotiť správnosť napadnutého rozsudku iba z hľadiska odvolacích dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní.
11. V konaní nebolo sporným, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ a že súčasne ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd tak poukazuje na to, že námietky žalovaného týkajúce sa (ne)platnosti zmluvy o úvere a jej obsahu z hľadiska obligatórnych náležitosti podľa ZoSÚ boli predmetom prieskumu súdu prvej inštancie, ktorý sa s tým dostatočne vysporiadal. Prvoinštančný súd neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 a nasl. OZ) v uzavretej zmluve o úvere nenašiel a vyhodnotil aj obligatórne náležitosti zmluvy z hľadiska § 9 ods. 2 ZoSÚ tak, že táto nemá nedostatky. Prvoinštančný súd teda podrobil zmluvu súdnej kontrole, ako to žiadal žalovaný, ktorý ani v odvolaní nekonkretizoval, aká konkrétna neprijateľná zmluvná podmienka (§ 53 a nasl. OZ) by mala spôsobovať nedôvodnosť žalobcom podanej žaloby. Pokiaľ žalovaný v odvolaní v tomto smere odkázal všeobecne len na § 53d OZ, nešpecifikoval takú obchodnú praktiku, ktorú by bolo možné vyhodnotiť ako nekalú a súčasne ako
takú, že prostredníctvom nej bola predmetná zmluva o úvere uzavretá. Označené ustanovenie nebolo v prejednávanej veci aplikovateľné, pretože neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy viaže nielen na to, že táto obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale aj na to, že uzavretie spotrebiteľskej zmluvy bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery. Prvoinštančný súd pritom v 36. odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku správne uviedol, že zmluvná odplata neprekračovala najvyššiu prípustnú mieru odplaty, ktorú možno žiadať od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov podľa § 53 ods. 6 OZ a § 1 ods. 4 a § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1955 Z. z., keďže RPMN zmluvy 28,36 % neprevyšovala najvyššiu prípustnú hodnotu. Žalovaný v odvolaní preto neopodstatnene prvoinštančnému súdu v podstate vytýkal, že nevykonal súdnu kontrolu zmluvy.
12. K druhej odvolacej námietke týkajúcej sa absencie obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere v zmysle ZoSÚ, ktoré spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, odvolací súd uvádza, že ani táto výhrada žalovaného nie je dôvodná. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere v ustanoveniach § 11 ods. 1 písm. a) a b) v spojení s § 9 ods. 1 a 2 písm. a) až l), s), z) a aa) upravoval, ktoré náležitosti musia spotrebiteľské zmluvy o úvere obsahovať. V prípade absencie, či už písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo niektorej z obligatórnych náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) ZoSÚ, je s takýmto nedostatkom spojený následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. V danom prípade však zmluva o úvere mala písomnú formu a obsahovala aj všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré žalovanému poskytovali jasné informácie o rozsahu jeho záväzku a podmienkach jeho splnenia. Zmluva obsahuje určenie druhu spotrebiteľského úveru, označenie účastníkov zmluvného vzťahu a dobu trvania úveru, jeho celkovú výšku, úrokovú sadzbu, výšku RPMN, priemernú výšku RPMN, výšku, počet a termíny splátok. Možno teda konštatovať, že zmluva o úvere má všetky náležitosti, ktoré sú obligatórne vyžadované v zmysle ZoSÚ a preto nemožno prijať záver o jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Ani v tomto smere nebol žalovaný v odvolaní konkrétny, pretože neuviedol, ktorá náležitosť podľa neho v zmluve chýbala.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, kde súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, ohľadne ktorého žalovaný v odvolaní neuviedol žiadnu konkrétnu odvolaciu argumentáciu.
14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).