Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/90/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinným: v 1.) rade: W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX X., XXX XX O. Ľ. a v 2.) rade: W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX X., XXX XX O. Ľ., o vymoženie 2.783,08 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. -77 zo dňa 21.08.2020, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie o vymoženie 2.783,08 Eur s prísl. na podklade exekučného titulu rozhodcovského rozsudku rozhodcu Mgr. Erika Končoka, so sídlom Koceľova 9, 821 08 Bratislava, sp. zn. RK-379/07-EK zo dňa 20.09.2007 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2007 a vykonateľnosť dňa 30.10.2007 rozhodol tak, že exekúciu zastavil a povinným v 1.) a 2.) rade náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok); , , , , , (ďalej len „“); , , o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii (ďalej len „zák. o spotrebiteľských úveroch“); (ďalej len „“)

3. Skonštatoval, že exekučný titul, na podklade ktorého sa vykonáva exekúcia je rozhodcovský rozsudok, t.j. rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.03.2017, povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie preto v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods.6 EP v znení účinnom do 31.03.2017, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote opísaním rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným.

4. Z obsahu spisu zistil, že povinný v 1.) rade ako dlžník, dňa 11.01.2006 požiadal oprávneného o poskytnutie revolvingového úveru vo výške 3.984,07 Eur (120.024,- Sk) so splatnosťou 36 mesiacov a mesačnou splátkou vo výške 110,67 Eur (3.334,- Sk), pričom k predmetnej žiadosti pristúpila aj povinná

v 2.) rade ako spoludlžníčka. Povinný v 1.) rade bol označený menom, priezviskom, rodným číslom a číslom účtu. Povinná v 2.) rade bola označená menom, priezviskom a rodným číslom. Dňa 13.01.2006 uzavrel oprávnený s povinným v 1.) rade ako dlžníkom a povinnou v 2.) rade ako spoludlžníčkou Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (v texte odôvodnenia nesprávne uvedené č. XXXXXXXXXX), na základe ktorej poskytol povinnému v 1.) rade úver vo výške 3.984,07 Eur (120.024,- Sk) so splatnosťou 36 mesiacov a mesačnou splátkou vo výške 110,67 Eur (3.334,- Sk). Za poskytnutie úveru sa povinný v 1.) rade zaviazal zaplatiť oprávnenému odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 1.992,04 Eur (60.012,- Sk), ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru, a to za celú dobu poskytnutia úveru, pričom zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia pôžičky a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka (povinného v 1.) rade) na poskytnutie pôžičky. Ďalej povinný v 1.) rade svojím podpisom potvrdil, že v deň podpisu zmluvy vystavil a odovzdal veriteľovi jednu vlastnú blankozmenku na rad veriteľa, v ktorej texte nie sú uvedené nasledujúce údaje: suma zmenky, údaj o splatnosti zmenky. Podľa dohody o vyplnení zmenky sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ je oprávnený blankozmenku vyplniť v prípade, ak sa dlžník oneskorí s platením akéhokoľvek záväzku podľa zmluvy, pričom ako údaj sumy zmenky je oprávnený vyplniť ľubovoľnú sumu zahrňujúcu ale neprekračujúcu všetky pohľadávky veriteľa zo zmluvy, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky a ako údaj splatnosti zmenky je oprávnený vyplniť ľubovoľný dátum (t.j. konkrétny deň) po dni splatnosti akejkoľvek pohľadávky veriteľa, alebo jej časti, alebo jej príslušenstva na základe zmluvy. Povinná v 2.) rade svojím podpisom pristúpila k peňažnému záväzku dlžníka zo zmluvy spočívajúcom v úhrade pôžičky, prípadne zmluvných pokút a ďalších peňažných záväzkov zo zmluvy a zároveň podpísala zmenku ako zmenečný ručiteľ za vystaviteľa zmenky.

5. Súd prvej inštancie posúdil zmluvný vzťah medzi oprávneným (veriteľom) a povinným v 1.) rade (dlžníkom) a povinnou v 2.) rade (spoludlžníčkou) tak, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, o spotrebiteľský právny vzťah podliehajúci režimu spotrebiteľského práva.

6. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský právny vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (v tomto konaní oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je treba uplatniť výklad v súlade s ustanovením v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

7. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vznikla exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP v znení účinnom do 31.03.2017. Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil a na základe dôkazov predložených oprávneným dospel k záveru, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal. Súd prvej inštancie preto v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. m) EP v znení účinnom do 31.03.2017 vo výroku I. tohto uznesenia exekúciu zastavil.

8. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil v zmysle ust. , nakoľko oprávnený nedoplnením návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 zavinil zastavenie exekúcie, a teda povinný má nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však povinnému v tomto konaní preukázateľné trovy nevznikli, súd prvej inštancie rozhodol vo výroku II. tohto uznesenia o nepriznaní náhrady trov konania povinnému v 1.) rade a povinnej v 2.) rade.

9. Výrok o trovách súdneho exekútora rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, a to po právoplatnosti tohto uznesenia a vyčíslení trov exekučného konania zo strany súdneho exekútora.

10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie právne odôvodnil ust. , , , . Uviedol, že oprávnený v zákonom stanovenej lehote doplnil návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného (záväzkového) vzťahu s povinným a zároveň predložil na podporu svojich tvrdení listinné dôkazy a to Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01.2006. Oprávnený nesúhlasil s výkladom zákona zo strany súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že na zastavenie exekúcie podľa ods.

1 písm. m) Exekučného poriadku je dôvod už v prípade, ak z doplnenia návrhu vyplýva, že nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a že súd prvej inštancie neprihliadal na neprijateľné zmluvné podmienky, rozpor s dobrými mravmi a so zákonom príp. neprípustnosť použitia zmenky. Poukázal na to, že až do účinnosti nebol žiadny súd v Slovenskej republike (t.j. ani rozhodcovský súd v základnom konaní a ani exekučný súd) povinný a ani oprávnený ex offo preskúmavať skutočnosti týkajúce sa kauzálnych vzťahov zabezpečujúcich zmenku. Namietal, že doplnením návrhu oprávnený nemá preukazovať, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Oprávnený má povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a na základe tohto opisu je súd povinný preskúmať jeho tvrdenia ako aj predložené dôkazy a sám posúdiť, či sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie alebo na pokračovanie exekúcie. Poukázal na ust. v spojení s , ktoré vyžaduje uvedenie „právneho posúdenia veci“. Súdna prax ustálila že právne posúdenie veci je interpretácia a aplikácia právnej normy na určitý skutkový stav, a teda uvedenie právneho posúdenia v odôvodnení rozhodnutia znamená popísanie a zdôvodnenie interpretácie určitej právnej normy a jej aplikácie na posudzovanú vec. Vzhľadom na uvedené postupom exekučného súdu došlo k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 46 ods. 1 SR, ako aj k porušeniu článku 2 ods. 2 SR, vo vzťahu ku ktorému Ústavný súd SR konštatoval v náleze sp. zn. . Navrhol zrušiť výrok I. napadnutého uznesenia a vec vrátiť súdu prvej inštancie na pokračovanie v exekúcii. Zároveň navrhol, aby súd prvej inštancie oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinným v rozsahu 100 %.

11. Povinní sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

13. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

14. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( ).

15. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( ).

16. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( ).

17. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané ( ).

18. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemal možnosť ovplyvniť ich obsah ( ).

19. Odvolací súd k námietke oprávneného, že v danom prípade nemožno zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 13.01.2006 uzavretú medzi ním a povinným v 1.) rade a povinnou v 2.) rade považovať za spotrebiteľskú zmluvu uvádza, že je nutné predmetnú zmluvu považovať za zmluvu spotrebiteľskú a právny vzťah medzi oprávneným a povinnými za spotrebiteľský a to s poukazom na . Odvolací súd mal z obsahu zmluvy o úvere preukázané, že oprávnený ako dodávateľ vystupoval pri uzavretí tejto zmluvy jednoznačne v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti

a povinní vystupovali ako spotrebitelia, keď pri uzatváraní zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej, ani inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd mal tiež preukázané, že sa v predmetnej veci jedná o spotrebiteľský úver, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia , a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkmi podriadil právnemu režimu tohto zákona. Na základe uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinnými je spotrebiteľský.

20. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

21. Príloha Smernice Rady 93/13/EHS obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi ne patrí zmysle ods. 1 písm. q) aj neposkytnutie spotrebiteľovi právo alebo bránenie mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na inej zmluvnej strane.

22. Použitie ustanovení Smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním Smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného Smernicou jej výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

23. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Oceáno Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má vnútroštátny súd oprávnenie zhodnotiť z úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia.

24. Podľa rozsudku súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňuje to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá exituje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

25. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 06.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones SL c/a Cristine Rodríguezovej Nogueirovej Smernica č. 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

26. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. c/ a Erzsébet Sustikné Györfi článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že nekalá zmluvná podmienka nezaväzuje spotrebiteľa a že v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ túto podmienku vopred úspešne napadol. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak považuje takúto podmienku za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia s výnimkou prípadu, keď spotrebiteľ proti tomu namieta.

Vnútroštátny súd má túto povinnosť tiež vtedy, ak preveruje svoju miestnu príslušnosť. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. ako nekalú. V tejto súvislosti musí vnútroštátny súd zohľadniť skutočnosť, že podmienka obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú.

27. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-473/00 zo dňa 21.11.2002 Cofidis SA c/a Jean-Louis Fredout.

28. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29. Odvolací súd dodáva, že v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere sú obsiahnuté neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré neboli spotrebiteľmi individuálne dojednané, ale boli uzatvorené na vopred pripravenom formulári, ktorý oprávnený využíva v mnohých prípadoch pri uzatváraní zmlúv, pričom spotrebitelia nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť jej obsah, a to najmä pokiaľ ide o výber rozhodcu v rozhodcovskom konaní.

30. Zmluvné dojednanie, ktoré nebolo spotrebiteľom individuálne dojednané, a ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, odvolací súd považuje za podmienku, ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.

31. Je nevyhnutné v danej veci konštatovať, že rozhodcovská doložka je vedená v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcu v rozhodcovskom konaní. Platné uzavretie rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodca v rozhodcovskom konaní nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú doložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola predložená povinným v pozícii spotrebiteľov v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu rozhodcu, bez možnosti rozhodcovskú doložku neprijať.

32. Takúto rozhodcovskú doložku nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú.

33. Postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu zaručeného .

34. Naopak, nanútenie rozhodcovskej doložky v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere zo strany veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľom je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným . Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. , v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

35. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený neuviedol vo svojom odvolaní žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia.

36. Odvolací súd uvádza, že prvoinštančný súd v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nemá možnosť preskúmavať, či vymáhaný nárok bol priznaný na základe uplatnenia neprijateľných zmluvných podmienok alebo v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. Exekučný súd overuje len

to, či v konaní bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so sa však zákonodarca rozhodol prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodnutí vydaných v konaniach, v ktorých sa uplatňoval nárok zo zmenky a stanoviť právnu domnienku - hoci vyvrátiteľnú ( Exekučného poriadku) - že pri rozhodnutiach vydaných v takýchto konaniach sú dané dôvody na zastavenie exekúcie ( Exekučného poriadku), pričom dôkaz o opaku (teda o tom, že v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom), by musel vychádzať z listín predložených oprávneným. V danom prípade súd prvej inštancie v súlade s Exekučného poriadku zistil, že domnienka podľa Exekučného poriadku nebola vyvrátená (nebol preukázaný opak), správne exekúciu zastavil.

37. Z uvedeného je zrejmé, že pre vedenie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodca môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s § 3 zákona o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná rozhodcovská zmluva, doložka. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, nemôže byť takýto rozsudok považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Ak už exekúcia bola nesprávne nariadená, musí byť v ktoromkoľvek štádiu aj bez návrhu zastavená.

38. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. , ako vecne správne potvrdil.

39. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinným preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

40. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.