Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_30Ek-605-2020.pdf
PDF · 89.96 KB
Case nature
Subarea
30Ek/605/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Ing. H. M., nar. XX.XX.XXXX, H. XX, XXX XX L.-R. H., zast. Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava- Staré Mesto, IČO:35 951 087, proti povinnému: H. S., nar. XX.XX.XXXX, V.J., o vymoženie 30 545,96 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Martin Kostka so sídlom exekútorského úradu Šustekova 51, 85 104 Bratislava, pod sp. zn. 429EX 204/20, o opakovanom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 30Ek/605/2020 dňa 05.05.2021, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 294,89 EUR, ktoré budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.03.2020, domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 30 545,96 EUR s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu Parnose č. k. 107/2012 zo dňa 14.01.2013 vykonateľného dňa 16.02.2013.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 05.05.2021 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že povinný podal v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie. Návrh bol obsahovo totožný s návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 29.07.2020, o ktorom súd rozhodol uznesením dňa 19.02.2021 a to tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.03.2021. Oprávnený sa k opakovanému návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
3/ Za použitia ustanovení § 45 ods. 1, § 48 ods. 4 písm. a) prvá veta, § 61k ods. 1, ods. 2 , ods. 3, § 61l ods. 3, ods. 4 a § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vyhodnotil vyšší súdny úradník návrh povinného ako ďalší návrh v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý bol nedôvodný. Poukázal na koncentračnú zásadu, v zmysle ktorej sa na povinného kladie požiadavka uplatniť dôvody zastavenia exekúcie včas. Exekučný poriadok pripúšťa podanie viacerých návrhov na zastavenie exekúcie v priebehu jedného exekučného konania podaných povinným za predpokladu včasného uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie, čo znamená, že ak je návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, povinný má povinnosť uplatniť všetky skutočnosti ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak návrh na zastavenie exekúcie povinný podá po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, môže v ňom uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý, druhý alebo tretí v poradí. Následne sa
koncentrácia konania za situácie, ak povinný podá druhý, tretí a následne ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho návrhu. Keďže povinný v návrhu
na zastavenie exekúcie uvádzal len tie isté argumenty ako vo svojom predošlom návrhu na zastavenie exekúcie, a o ktorých bolo súdom právoplatne rozhodnuté, vyšší súdny úradník sa
nimi už opakovane nezaoberal. Zároveň s poukazom na ustanovenie § 61k ods. 3 Exekučného poriadku nie je možné na tvrdenia, ktoré mohol uplatňovať už v prvom návrhu na zastavenie exekúcie, prihliadať. Keďže povinný nepreukázal naplnenie podmienok na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, vyšší súdny úradník jeho návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si ich neuplatnili.
4/ Proti rozhodnutiu povinný podal sťažnosť, v ktorej uviedol že túto exekúciu konzultoval s bližšie neuvedeným advokátom z Bratislavy, podľa ktorého je exekúcia nezákonná a musí byť zastavená. Advokát však na žiadosť povinného o pomoc nereaguje, rovnako ako ani exekútor Kostka. Podľa povinného nie je možné v tejto sťažnosti uvádzať iba nové skutočnosti a dôkazy, lebo celá vec sa stala v minulosti. Neexistuje logicky žiadny argument, ktorý by mohol teoreticky vzniknúť od marca tohto roku. Exekúcia sa začala zhruba v roku 2013, kedy oprávnenému podpísal zmenku (asi dve) a to spolu vo výške cca 12 tisíc EUR. Podpis od neho vylákal pod zámienkou, že ak by sa mu niečo stalo, tak aby jeho žena mala nejaký podklad. Nevie o tom, že by podpisoval nejakú zmluvu, ktorá by mala byť súčasťou spisu. Ak áno, tak je falošná. V roku 2014 si oprávnený uplatnil zápisom do katastra nehnuteľnosti povinného v Rakúsku nárok vo výške cez 30.000 EUR. Len dni rozhodli o tom, že neuspel, nakoľko túto nehnuteľnosť predal a predajná zmluva nadobudla platnosť pár dní pred jeho zápisom do katastra. Poukázal na vysoké úročenie (za rok 18 000 EUR zo sumy 12 000 EUR). Oprávnený sa ho snažil okradnúť o 30 000 EUR, povinný dlh v žiadnom prípade neuznával. Ďalej sa pozastavil nad tým, že nikoho nezaujíma ako táto exekúcia vznikla a povinný sa voči nej nemá ako brániť a vyslovil svoju domnienku, že je to cesta, aby vyhlásil osobný bankrot. Preto žiadal o zastavenie exekúcie, prípadne postúpenie veci orgánom činným v trestom konaní.
5/ Oprávnený k sťažnosti povinného uviedol, že podanie povinného označené ako sťažnosť neobsahuje esenciálne náležitosti sťažnosti v zmysle § 243 CSP. Žiadal preto, aby súd na predmetné zjavne zmätočné podanie povinného neprihliadal. Uznesenie súdu zo dňa 05.05.2021 súčasne považoval v celom rozsahu za dôvodné a zákonné. Žiadnu konkrétnu nesprávnosť alebo nezákonnosť predmetného uznesenia nevytkol vo svojom podaní ani povinný. Vyplýva však z neho, že si od oprávneného peňažné prostriedky požičal pred viac ako 11 rokmi a z nich doposiaľ oprávnenému nič nevrátil. V prílohe sa oprávnený vyjadril i skutkovým okolnostiam veci. Vzhľadom na uvedené považoval sťažnosť povinného za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť a priznať oprávnenému náhradu trov konania.
6/ Povinný súdu ešte dňa 01.08.2021 doručil doplnenie, v ktorom reagoval na vyjadrenie oprávneného, najmä že zámerne zatajil skutočnosti z mailovej komunikácie, keď si neoprávnene nárokoval veci, ktoré už mal zaplatené. Zmyslom celého konania oprávneného je snaha o neoprávnené obohatenie sa. Zopakoval, že jeho podpis na zmluve o pôžičke bol vylákaný pod zámienkou, že ak by sa mu niečo stalo, aby jeho žena mala nejaký doklad, a ktorý pokladal za formalitu, ktorá nikdy nebude môcť byť predmetom sporu či exekúcie. Prostriedky, ktoré od oprávneného obdržal, mu mali byť vyplatené zo zisku, ktorý mali v spoločnej podnikateľskej činnosti dosiahnuť. V tom čase pre oprávneného pracoval. Keďže oprávnený nebol schopný zabezpečiť objednávky, ktoré vopred sľuboval, tak vymyslel plán ako povinného okradnúť. V čase spoločnej spolupráce poznal jeho finančnú situáciu, vedel, že nemá príjem a že vlastní v Rakúsku nehnuteľnosť. Tak na základe zmenky uznanej súdom zriadil ťarchu na nehnuteľnosť vo výške presahujúcej 30.000 EUR. Všetko čo povinný uviedol, je založené na pravde a oprávnený to nemôže vyvrátiť.
7/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9/ Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
10/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11/ Podľa § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
12/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13/ Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
14/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná a neobsahovala ani podstatné náležitosti, pretože povinný v sťažnosti neuviedol v čom považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne, ani čoho sa ňou domáha (ako žiada o sťažnosti rozhodnúť). Pritom platí, že ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa v súvislosti so sťažnosťou nepoužijú (§ 246 CSP).
15/ Napriek tomu možno vzhľadom na tvrdenia v nej uvedené dodať, že exekúcia sa vykonáva na podklade rozhodcovského rozsudku sp. zn. 107/2012 zo dňa 14.01.2013 vydaného Parnose
- rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou OS-EM, s.r.o., so sídlom Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO: 35 963 956, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní. V rozhodcovskom konaní bol prejednávaný dlh vzniknutý zo záväzkového vzťahu medzi dvoma fyzickými osobami (nešlo teda o spotrebiteľský vzťah), ktoré sú zároveň účastníkmi tohto exekučného konania. Vyšší súdny úradník správne vyhodnotil, že návrh povinného zo dňa 23.02.2021 je návrhom podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, a preto tvrdenia povinného boli limitované tým, že v ňom mohol uvádzať len také skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
16/ Pre rozhodnutie súdu bolo zásadným faktom, že ide o v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie. V prvom návrhu na zastavenie exekúcie sa povinný bránil tvrdeniami o tom, že exekúcia mala byť podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavená, že exekučný titul nie je spôsobilý z materiálneho hľadiska, keď najmä rozhodcovský súd neposudzoval výšku zmluvnej pokuty a jej súlad s dobrými mravmi a na záver ešte dodal, že nemá žiaden exekvovateľný majetok. Súd prvý návrh povinného zamietol uznesením zo dňa 19.02.2021, sp. zn. 30Ek/605/2020. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že povinný už tento prvý návrh na zastavenie exekúcie podal po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, teda i prvý návrh bol posúdený podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v ktorom mohol namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2. V bode 19. odôvodnenia uznesenia vyšší súdny úradník preto uzavrel: „Povinný však v predmetnom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a zároveň ktoré nastali po uplynutí 15-
dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po lehote uvedenej v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a rovnako nepreukázal súdu skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.“. Citované rozhodnutie (voči ktorému povinný nepodal opravný prostriedok) nadobudlo právoplatnosť dňa 16.03.2021.
17/ V druhom návrhu na zastavenie exekúcie (ktorý bol zamietnutý touto sťažnosťou napadnutým rozhodnutím) povinný tvrdil najmä skutočnosti týkajúce sa vzniku záväzkového vzťahu s oprávneným (zmluvy o pôžičke a zmenky) a výšky úrokov s tým, že dlh neuznáva. V uvedenej veci sú tak predmetom jeho tvrdení opäť skutočnosti, ktoré nemajú žiadnu právnu relevanciu pri návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty dní 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (ktoré bolo povinnému doručené dňa 13.07.2020). Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku). Tvrdenia povinného však nemôžu byť dôvodom zastavenia exekúcie vzhľadom k tomu, že ide navyše o skutočnosti, ktoré mohol a mal povinný uvádzať už v rozhodcovskom konaní, pretože exekučný súd nie je zásadne oprávnený pri rozhodovaní o zastavení exekúcie prihliadať na okolnosti, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu (teda vzniku zmluvy o pôžičke a zmenky ako žiadal povinný). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Povinný mal podľa poučenia exekučného titulu možnosť napadnúť ho žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Už v rímskom práve platila zásada, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. Pokiaľ povinný (včas) nevyužil obranu v podobe námietok, resp. vyjadrenia k žalobe v rozhodcovskom konaní a následne ani podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, jeho nečinnosť mala za následok vznik exekučného titulu podľa § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. Účelom exekúcie je vymoženie judikovanej pohľadávky, nie opätovné riešenie sporu posudzovaním skutočností, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu.
18/ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne dôvody sudca zamietol sťažnosť povinného voči uzneseniu 30Ek/605/2020 zo dňa 05.05.2021 ako nedôvodnú podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP.
19/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
20/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
21/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
22/ Právny zástupca oprávneného si v rámci vyjadrenia k sťažnosti uplatnil nárok na náhradu trov konania, ktoré však nevyčíslil. Exekučný poriadok v ustanovení § 199a ods. 1 definuje, ktoré výdavky oprávneného sa považujú za jeho trovy v exekučnom konaní, pričom v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie sú to výdavky na jeho zastupovanie. Ustanovenie § 199d ods. 1 Exekučného poriadku ďalej upravuje pravidlá ich náhrady. Nakoľko však Exekučný poriadok neupravuje postup súdu v prípade ich uplatnenia, no nevyčíslenia, sudca priznal oprávnenému náhradu konania vyplývajúcich zo spisu. Oprávnený bol v konaní zastúpený právnym zástupcom (advokátom), pričom mu za vyjadrenie k sťažnosti povinného proti rozhodnutiu, ktorým bol návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý, vznikli výdavky za toto vyjadrenie. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci, ktorou bola istina vo výške 30 545,96 EUR, priznal sudca oprávnenému podľa § 199d ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 2 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov odmenu vo výške 234,87 EUR (ako 1 zo základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá predstavovala 469,74 EUR), 10,87 EUR ako režijný paušál za rok 2021 a 49,15 EUR ako 20% DPH. Trovy exekúcie oprávneného za vyjadrenie k sťažnosti povinného vo výške 235,12 EUR (234,87 + 10,87 + 49,15) priznané mu týmto rozhodnutím budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).