Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Ek/605/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Ing. H. M., nar. XX.XX.XXXX, H. XX, XXX XX L.-R. H., zast. Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava- Staré Mesto, IČO:35 951 087, proti povinnému: H. S., nar. XX.XX.XXXX, V.J., o vymoženie 30 545,96 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Martin Kostka so sídlom exekútorského úradu Šustekova 51, 85 104 Bratislava, pod sp. zn. 429EX 204/20, o opakovanom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. dňa 05.05.2021, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 294,89 EUR, ktoré budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.03.2020, domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 30 545,96 EUR s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu Parnose č. k. 107/2012 zo dňa 14.01.2013 vykonateľného dňa 16.02.2013.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 05.05.2021 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že povinný podal v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie. Návrh bol obsahovo totožný s návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 29.07.2020, o ktorom súd rozhodol uznesením dňa 19.02.2021 a to tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.03.2021. Oprávnený sa k opakovanému návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.

3/ Za použitia ustanovení , prvá veta, , , , , a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) vyhodnotil vyšší súdny úradník návrh povinného ako ďalší návrh v zmysle Exekučného poriadku, ktorý bol nedôvodný. Poukázal na koncentračnú zásadu, v zmysle ktorej sa na povinného kladie požiadavka uplatniť dôvody zastavenia exekúcie včas. pripúšťa podanie viacerých návrhov na zastavenie exekúcie v priebehu jedného exekučného konania podaných povinným za predpokladu včasného uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie, čo znamená, že ak je návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, povinný má povinnosť uplatniť všetky skutočnosti ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak návrh na zastavenie exekúcie povinný podá po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, môže v ňom uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý, druhý alebo tretí v poradí. Následne sa

koncentrácia konania za situácie, ak povinný podá druhý, tretí a následne ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho návrhu. Keďže povinný v návrhu

na zastavenie exekúcie uvádzal len tie isté argumenty ako vo svojom predošlom návrhu na zastavenie exekúcie, a o ktorých bolo súdom právoplatne rozhodnuté, vyšší súdny úradník sa

nimi už opakovane nezaoberal. Zároveň s poukazom na ustanovenie § 61k ods. 3 Exekučného poriadku nie je možné na tvrdenia, ktoré mohol uplatňovať už v prvom návrhu na zastavenie exekúcie, prihliadať. Keďže povinný nepreukázal naplnenie podmienok na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, vyšší súdny úradník jeho návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si ich neuplatnili.

4/ Proti rozhodnutiu povinný podal sťažnosť, v ktorej uviedol že túto exekúciu konzultoval s bližšie neuvedeným advokátom z Bratislavy, podľa ktorého je exekúcia nezákonná a musí byť zastavená. Advokát však na žiadosť povinného o pomoc nereaguje, rovnako ako ani exekútor Kostka. Podľa povinného nie je možné v tejto sťažnosti uvádzať iba nové skutočnosti a dôkazy, lebo celá vec sa stala v minulosti. Neexistuje logicky žiadny argument, ktorý by mohol teoreticky vzniknúť od marca tohto roku. Exekúcia sa začala zhruba v roku 2013, kedy oprávnenému podpísal zmenku (asi dve) a to spolu vo výške cca 12 tisíc EUR. Podpis od neho vylákal pod zámienkou, že ak by sa mu niečo stalo, tak aby jeho žena mala nejaký podklad. Nevie o tom, že by podpisoval nejakú zmluvu, ktorá by mala byť súčasťou spisu. Ak áno, tak je falošná. V roku 2014 si oprávnený uplatnil zápisom do katastra nehnuteľnosti povinného v Rakúsku nárok vo výške cez 30.000 EUR. Len dni rozhodli o tom, že neuspel, nakoľko túto nehnuteľnosť predal a predajná zmluva nadobudla platnosť pár dní pred jeho zápisom do katastra. Poukázal na vysoké úročenie (za rok 18 000 EUR zo sumy 12 000 EUR). Oprávnený sa ho snažil okradnúť o 30 000 EUR, povinný dlh v žiadnom prípade neuznával. Ďalej sa pozastavil nad tým, že nikoho nezaujíma ako táto exekúcia vznikla a povinný sa voči nej nemá ako brániť a vyslovil svoju domnienku, že je to cesta, aby vyhlásil osobný bankrot. Preto žiadal o zastavenie exekúcie, prípadne postúpenie veci orgánom činným v trestom konaní.

5/ Oprávnený k sťažnosti povinného uviedol, že podanie povinného označené ako sťažnosť neobsahuje esenciálne náležitosti sťažnosti v zmysle . Žiadal preto, aby súd na predmetné zjavne zmätočné podanie povinného neprihliadal. Uznesenie súdu zo dňa 05.05.2021 súčasne považoval v celom rozsahu za dôvodné a zákonné. Žiadnu konkrétnu nesprávnosť alebo nezákonnosť predmetného uznesenia nevytkol vo svojom podaní ani povinný. Vyplýva však z neho, že si od oprávneného peňažné prostriedky požičal pred viac ako 11 rokmi a z nich doposiaľ oprávnenému nič nevrátil. V prílohe sa oprávnený vyjadril i skutkovým okolnostiam veci. Vzhľadom na uvedené považoval sťažnosť povinného za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť a priznať oprávnenému náhradu trov konania.

6/ Povinný súdu ešte dňa 01.08.2021 doručil doplnenie, v ktorom reagoval na vyjadrenie oprávneného, najmä že zámerne zatajil skutočnosti z mailovej komunikácie, keď si neoprávnene nárokoval veci, ktoré už mal zaplatené. Zmyslom celého konania oprávneného je snaha o neoprávnené obohatenie sa. Zopakoval, že jeho podpis na zmluve o pôžičke bol vylákaný pod zámienkou, že ak by sa mu niečo stalo, aby jeho žena mala nejaký doklad, a ktorý pokladal za formalitu, ktorá nikdy nebude môcť byť predmetom sporu či exekúcie. Prostriedky, ktoré od oprávneného obdržal, mu mali byť vyplatené zo zisku, ktorý mali v spoločnej podnikateľskej činnosti dosiahnuť. V tom čase pre oprávneného pracoval. Keďže oprávnený nebol schopný zabezpečiť objednávky, ktoré vopred sľuboval, tak vymyslel plán ako povinného okradnúť. V čase spoločnej spolupráce poznal jeho finančnú situáciu, vedel, že nemá príjem a že vlastní v Rakúsku nehnuteľnosť. Tak na základe zmenky uznanej súdom zriadil ťarchu na nehnuteľnosť vo výške presahujúcej 30.000 EUR. Všetko čo povinný uviedol, je založené na pravde a oprávnený to nemôže vyvrátiť.

7/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9/ Podľa v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

10/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11/ Podľa § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.

12/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

13/ Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

14/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná a neobsahovala ani podstatné náležitosti, pretože povinný v sťažnosti neuviedol v čom považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne, ani čoho sa ňou domáha (ako žiada o sťažnosti rozhodnúť). Pritom platí, že ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa v súvislosti so sťažnosťou nepoužijú ( ).

15/ Napriek tomu možno vzhľadom na tvrdenia v nej uvedené dodať, že exekúcia sa vykonáva na podklade rozhodcovského rozsudku sp. zn. 107/2012 zo dňa 14.01.2013 vydaného Parnose

- rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou OS-EM, s.r.o., so sídlom Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO: 35 963 956, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní. V rozhodcovskom konaní bol prejednávaný dlh vzniknutý zo záväzkového vzťahu medzi dvoma fyzickými osobami (nešlo teda o spotrebiteľský vzťah), ktoré sú zároveň účastníkmi tohto exekučného konania. Vyšší súdny úradník správne vyhodnotil, že návrh povinného zo dňa 23.02.2021 je návrhom podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, a preto tvrdenia povinného boli limitované tým, že v ňom mohol uvádzať len také skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

16/ Pre rozhodnutie súdu bolo zásadným faktom, že ide o v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie. V prvom návrhu na zastavenie exekúcie sa povinný bránil tvrdeniami o tom, že exekúcia mala byť podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavená, že exekučný titul nie je spôsobilý z materiálneho hľadiska, keď najmä rozhodcovský súd neposudzoval výšku zmluvnej pokuty a jej súlad s dobrými mravmi a na záver ešte dodal, že nemá žiaden exekvovateľný majetok. Súd prvý návrh povinného zamietol uznesením zo dňa 19.02.2021, sp. zn. . Z jeho odôvodnenia vyplýva, že povinný už tento prvý návrh na zastavenie exekúcie podal po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, teda i prvý návrh bol posúdený podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v ktorom mohol namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2. V bode 19. odôvodnenia uznesenia vyšší súdny úradník preto uzavrel: „Povinný však v predmetnom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a zároveň ktoré nastali po uplynutí 15-

dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po lehote uvedenej v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a rovnako nepreukázal súdu skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.“. Citované rozhodnutie (voči ktorému povinný nepodal opravný prostriedok) nadobudlo právoplatnosť dňa 16.03.2021.

17/ V druhom návrhu na zastavenie exekúcie (ktorý bol zamietnutý touto sťažnosťou napadnutým rozhodnutím) povinný tvrdil najmä skutočnosti týkajúce sa vzniku záväzkového vzťahu s oprávneným (zmluvy o pôžičke a zmenky) a výšky úrokov s tým, že dlh neuznáva. V uvedenej veci sú tak predmetom jeho tvrdení opäť skutočnosti, ktoré nemajú žiadnu právnu relevanciu pri návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty dní 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (ktoré bolo povinnému doručené dňa 13.07.2020). Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku). Tvrdenia povinného však nemôžu byť dôvodom zastavenia exekúcie vzhľadom k tomu, že ide navyše o skutočnosti, ktoré mohol a mal povinný uvádzať už v rozhodcovskom konaní, pretože exekučný súd nie je zásadne oprávnený pri rozhodovaní o zastavení exekúcie prihliadať na okolnosti, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu (teda vzniku zmluvy o pôžičke a zmenky ako žiadal povinný). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Povinný mal podľa poučenia exekučného titulu možnosť napadnúť ho žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Už v rímskom práve platila zásada, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. Pokiaľ povinný (včas) nevyužil obranu v podobe námietok, resp. vyjadrenia k žalobe v rozhodcovskom konaní a následne ani podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, jeho nečinnosť mala za následok vznik exekučného titulu podľa § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. Účelom exekúcie je vymoženie judikovanej pohľadávky, nie opätovné riešenie sporu posudzovaním skutočností, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu.

18/ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne dôvody sudca zamietol sťažnosť povinného voči uzneseniu zo dňa 05.05.2021 ako nedôvodnú podľa ustanovenia .

19/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

20/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

21/ Podľa Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

22/ Právny zástupca oprávneného si v rámci vyjadrenia k sťažnosti uplatnil nárok na náhradu trov konania, ktoré však nevyčíslil. v ustanovení definuje, ktoré výdavky oprávneného sa považujú za jeho trovy v exekučnom konaní, pričom v súvislosti s návrhom povinného

na zastavenie exekúcie sú to výdavky na jeho zastupovanie. Ustanovenie Exekučného poriadku ďalej upravuje pravidlá ich náhrady. Nakoľko však neupravuje postup súdu v prípade ich uplatnenia, no nevyčíslenia, sudca priznal oprávnenému náhradu konania vyplývajúcich zo spisu. Oprávnený bol v konaní zastúpený právnym zástupcom (advokátom), pričom mu za vyjadrenie k sťažnosti povinného proti rozhodnutiu, ktorým bol návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý, vznikli výdavky za toto vyjadrenie. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci, ktorou bola istina vo výške 30 545,96 EUR, priznal sudca oprávnenému podľa v spojení s , , , a Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov odmenu vo výške 234,87 EUR (ako 1 zo základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá predstavovala 469,74 EUR), 10,87 EUR ako režijný paušál za rok 2021 a 49,15 EUR ako 20% DPH. Trovy exekúcie oprávneného za vyjadrenie k sťažnosti povinného vo výške 235,12 EUR (234,87 + 10,87 + 49,15) priznané mu týmto rozhodnutím budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).