Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Cb-214-2021.pdf
PDF · 73.11 KB
Case nature
Subarea
22Cb/214/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v spore žalobcu: ALITREX s.r.o., IČO: 46 958 916, Pri Mlyne 814/51, 951 15 Mojmírovce, zast. JUDr. Margita Medveczká, Drotárska cesta 68, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: SM Trnávka s.r.o., IČO: 50 362 119, Hviezdoslavovo nám. 14, 811 02 Bratislava, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 14.12.2021 navrhol, aby súd zriadil na presne špecifikované nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Trnávka, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, záložné právo za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 31.740,99 eur s prísl. z titulu Rámcovej zmluvy o dielo BRICK PARK RADOVÉ RODINNÉ DOMY - VRÚTOCKÁ UL. BRATISLAVA - TRNÁVKA a Dohody o ručení zo dňa 29.11.2018 formou zabezpečovacieho opatrenia. Návrh odôvodnil obavou, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená, keďže žalovaný previedol časť svojho majetku, ktorý vznikol stavebnou činnosťou v zmysle Rámcovej zmluvy o dielo na spoločnosť CITY CLUB, s.r.o., IČO: 36 465 534 Radničné námestie 34, 058 01 Bardejov ku dňu 29.12.2020. Svedčí o tom zápis na Listoch vlastníctva č. 5470, 5476, 5595. Podľa výpisu z Obchodného registra SR sú spoločníkmi spoločnosti CITY CLUB, s.r.o. spoločnosť MEDIC PARK, s.r.o. a spoločnosť SCOMA, a.s. Spoločníkom a jedným z konateľov žalovaného je p. W.. S. I., bytom O. L.C. XX, XXX XX J.. Pani I., okrem toho, že má trvalý pobyt v nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti CITY CLUB, s.r.o., je aj konateľkou v spoločnosti MEDIC PARK, s.r.o. a aj podpredsedkyňou dozornej rady v spoločnosti SCOMA, a.s.. Vzájomné personálne previazanie spoločností SM Trnávka s.r.o., CITY CLUB, s.r.o., MEDIC PARK, s.r.o. a SCOMA a.s. je zjavne preukázané. Je nepochybné, že vyššie uvedeným prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na spriaznenú spoločnosť bol žalovaným sledovaný cieľ ukrátiť svojho veriteľa v uspokojení veriteľovej pohľadávky voči žalovanému, resp. aj iným veriteľom a toto konanie zakladá možnosť na odporovanie právneho úkonu v zmysle §42a a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň je týmto zjavné, že konanie žalovaného smeruje k tomu, aby znížil hodnotu svojho majetku, ktorý by bolo možné budúcou exekúciou postihnúť. Možnosť úspechu v exekučnom konaní sa pre veriteľa znižuje každým prevodom vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá bola vo vlastníctve žalovaného, hoci by sa veriteľ mohol dovolávať odporovateľného právneho úkonu v zmysle §42a OZ a to odhliadnuc od poskytnutia ústavnoprávnej ochrany novému dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola v dispozícii žalovaného. Podľa účtovnej závierky žalovaného za rok 2020, ktorá bola zostavená 08.06.2021, mal žalovaný čistý obrat vo výške 4.429.905,- Eur a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení bol 182.725,- Eur po zdanení. Vzhľadom na to, že žalovaný v roku 2021 už predal takmer všetky nehnuteľnosti okrem, v tomto podaní navrhovaného zálohu, tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku. Žalovaný je v zásade projekčnou a developerskou spoločnosťou, svoj nehnuteľný majetok v zásade rozpredal okrem
navrhovaného zálohu, vlastné imanie žalovaného je nižšie ako výška pohľadávky žalobcu a žalovaný prevádza svoj majetok v prospech spriaznených právnických osôb, vyvolávajú tieto skutočnosti spolu vo vzájomnej súvislosti dôvodnú obavu, že v prípade budúceho konkurzného konania žalovaného bude vyhlásením konkurzu na žalovaného exekučné konanie zastavené ex lege a už nebude možné uspokojiť pohľadávky žalobcu.
2. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
3. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
4. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998)
5. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že žalovaný scudzil časť svojho nehnuteľného majetku na tretiu osobu (spoločnosť CITY CLUB, s.r.o.) nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, nakoľko žalobca nijak neosvedčil, že nehnuteľnosti žalovaný predáva za nízku cenu (alebo darovaním či zámenou za veci nižšej hodnoty), resp. že má v úmysle svojím konaním poškodiť spoločnosť žalovaného, či žalobcu. Žalobca sa teda len domnieva, že výkon exekúcie bude ohrozený, keď tvrdí, že žalovaný sa účelovo zbavuje svojho majetku. Ak žalovaný realizuje svoje práva vlastniť a scudzovať majetok, neznamená to nevyhnutne, že to chce urobiť s
cieľom ohroziť budúcu exekúciu na majetok spoločnosti. Hospodársky výsledok činnosti žalovaného sa síce za ostatný rok znížil, avšak dosiahol sumu 182.725,- eur, čo je stále dostatok na uhradenie pohľadávky žalobcu, a to napriek tomu, že jeho základné imanie je len 5.000,- eur. Žalobca svoje tvrdenia a domnienky o ohrození budúcej exekúcie na majetok žalovaného relevantným spôsobom neosvedčil, preto tieto nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
6. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.
7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd by mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde, písomne, dvojmo (§ 357 písm. d/ CSP).