Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8S-139-2020.pdf
PDF · 214 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/139/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej, a členov senátu JUDr. Radovana Turčíka a JUDr. Tatiany Sabadošovej v právnej veci žalobcu: VA GROUP, s.r.o., Námestie osloboditeľov č. 65, 071 01 Michalovce, IČO: 46 997 571, právne zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101201756/2020, zo dňa 21.07.2020, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie
1. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie rozhodnutia žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky 101201756/2020 zo dňa 21.07.2020 ktorým žalovaný na základe zákona č. 563/2009 Z. z. O správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Košice č. 100665235/2020 zo dňa 11.03.2020, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5, 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018 v sume v sume 66.035,07 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018, a nepriznal nadmerný odpočet v sume 5.340.10 eura a vyrubil daň z pridanej hodnoty v sume 60.694,97 eura, žalobcovi.
2. Žalovaný ako odvolací správny orgán sa stotožnil z vykonaným dokazovaním a právnym posúdením skutkových záverov, ktoré správca dane vykonal, vychádzajúc z výsledkov daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018, ktorá začala dňa 05.03.20219 (oznámenie o daňovej kontrole č. 100390881/2019 zo dňa 06.02.2019). O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 100370327/2020 zo dňa 06.02.2020 (ďalej len „protokol"), ktorý bol žalobcovi doručený dňa 07.02.2020, čím bola daňová kontrola podľa ustanovenia § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená a ktorý sa k výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole nevyjadril. Žalovaný konštatoval, že rozhodujúcou skutočnosťou boli závery správcu dane o porušení ustanovení § 19 a § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.. Správca dane preto neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie november 2018 v celkovej sume 66.035,07 eur z osemnástich faktúr vyhotovených dodávateľskou spoločnosťou DUNAJ 2017 s.r.o., Cukrová 14, 811 Bratislava. IČO: 51 261 642, DIČ: 2120662819 (ďalej len „ DUNAJ 2017 s.r.o." alebo „dodávateľ") za „Motorový benzín BA-95N" - faktúry č. 2018 695. č. 2018 706. č. 2018
716, č. 2018 725, č. 2018 745. č. 2018 769 a č. 2018 788 a za „motorový“ Diesel (motorová nafta)" - faktúry č. 2018 696, č. 2018 707. č. 2018 714. č. 2018 715, č. 2018 726, č. 2018 737, č. 2018 744, č. 2018 750, č. 2018 768, č. 2018 777 a č. 2018 787).
3. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol: „O preverenie uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov v zdaňovacom období november 2018 medzi žalobcom a spoločnosťou DUNAJ 2017 s.r.o., požiadal správca dane miestne príslušného správcu dane spoločnosti DUNAJ 2017 s.r.o. - Daňový úrad Bratislava (dožiadanie č. 101322236/2019 zo dňa 31.05.2019, urgencia č. 101995495/2019 zo dňa 20.08.2019). Z odpovede na dožiadanie č. 102524204/2019 zo dňa 07.11.2019 vyplynulo, že miestne príslušný správca dane spoločnosti DUNAJ 2017 s.r.o. nemohol preveriť uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov. Posledným konateľom spoločnosti DUNAJ 2017 s.r.o. bol" p. B. B. (od 05.09.2018 do 25.01.2019), následne od 26.01.2019 je spoločnosť bez konateľa. Spoločnosť DUNAJ 2017 s.r.o. síce prevzala výzvu miestne príslušného správcu dane, ale nereagovala na ňu. Spoločnosť ACSS, spol. s r.o., ktorá je vlastníkom nehnuteľnosti budovy na adrese sídla spoločnosti DUNAJ 2017 s.r.o., (Cukrová 14 v Bratislave) poskytovala spoločnosti DUNAJ 2017 s.r.o. na základe zmluvy č. 16/2017/VO zo dňa 08.12.2017 služby virtual offíce - registračné sídlo, príjem a úschova pošty, notifikácia o prijatí a preposielanie pošty. Miestne príslušný správca dane spoločnosti DUNAJ 2017 s.r.o. predvolal na ústne pojednávanie p. B. B., ktorý bol v zdaňovacom období november 2018 jediným konateľom spoločnosti DUNAJ 2017 s.r.o., a p. Q. V., ktorá bola v tom čase splnomocnená spoločnosťou DUNAJ 2017 s.r.o. na predkladanie všetkých účtovných dokladov ku všetkým, aj budúcim, daňovým kontrolám a k podávaniu vyjadrení k spôsobu ich zaúčtovania. Ústneho pojednávania sa dňa 17.10.2019 na základe predvolania zúčastnila len p. Q. V.. Pán B. B. sa na ústne pojednávanie dňa 17.10.2019 na základe predvolania a telefonickej komunikácie nedostavil ani svoju neúčasť neospravedlnil. Ústnym pojednávaním vykonaným dňa 17.10.2019 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102383046/2019) nebolo možné preveriť skutočnosti týkajúce sa predmetných faktúr vystavených spoločnosťou DUNAJ 2017 s.r.o. daňovému subjektu (p. Q. V. sa nevedela vyjadriť k preverovaným skutočnostiam a predložiť k nim doklady, v zdaňovacom období november 2018 za spoločnosť DUNAJ 2017 s.r.o. neúčtovala, plná moc na zastupovanie, podpisovanie, prevzatie a predloženie účtovných dokladov bola jednorazová a bola jej udelená len k daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie máj 2018). Správca dane z kontrolného výkazu spoločnosti DUNAJ 2017 s.r.o. za zdaňovacie obdobie november 2018 zistil (dopyt č. KE 1 190342-1. žiadosť o odtajnenie údajov z KV č. 100190911 /2020 zo dňa 17.01.2020), že spoločnosť DUNAJ 2017 s.r.o. nadobudla pohonné látky od dodávateľov OMV Slovensko, s.r.o. (ATU57900588) a CVT invest s.r.o. (IČ DPH: SK2023631291) a ďalej ich dodávala svojim odberateľom T.P. PATRIOT, s.r.o. (IČ DPH: SK2022412161), INTERVENE s.r.o., (IČ DPH: SK2024115313), SK OIL TRADE s.r.o. (IČ DPH: SK2120778176) a daňovému subjektu V A GROUP, s.r.o. (IČ DPH: SK2023692869). Dňa 28.01.2020 sa na Daňový úrad Košice dostavil konateľ daňového subjektu - Ing. V. Q. (na základe výzvy na predloženie dokladov č. 100138370/2020 zo dňa 14.01.2020). D.. Q. k spôsobu realizácie nákupu pohonných hmôt od spoločnosti DUNAJ 2017 s.r.o., a ich preprave (Lobau - Bratislava na základe predmetných faktúr) uviedol, že k nákupu tovaru - pohonných látok a ich preprave dochádzalo po mailovej komunikácii s dodávateľom DUNAJ 2017 s.r.o.. Po elektronickom zaslaní objednávky dodávateľovi a zrealizovaní úhrady zálohovej faktúry bol vygenerovaný prístupový ID kód potrebný pre vstup do areálu pre odber pohonných látok natankovaním v sklade Lobau vo Viedni (sklad pohonných hmôt rafinérie OMV). Na základe elektronickej správy a zadaní ID kódu si spoločnosť VA GROUP s.r.o. prostredníctvom svojho vodiča naplnila vlastné cisterny pohonnými látkami v sklade Lobau pre spoločnosť DUNAJ 2017 s.r.o.. Dokument o množstve naloženého tovaru (nákladný list - zahraničný) bol následne doručený dodávateľovi DUNAJ 2017 s.r.o., a slúžil ako podklad pre faktúru vystavenú pre daňový subjekt ako odberateľa. Po naložení tovaru v Lobau boli pohonné látky z Rakúska prepravené na Slovensko, a to na čerpaciu stanicu do Michaloviec, resp. Hunkoviec, alebo priamo k odberateľovi na základe zmlúv resp. dohôd. Pohonné látky neboli počas prepravy z miesta nakladania v Lobau (Rakúsko), až po miesto vykládky na Slovensku prekladané (prečerpané). Preprava tovaru bola fakturovaná v zmysle uzatvorenej zmluvy o zabezpečovaní prepravy pohonných látok z Lobau do Bratislavy spoločnosti DUNAJ 2017 s.r.o., ale konečným odberateľom pohonných hmôt neboli prepravné náklady fakturované samostatne. Dodávateľ DUNAJ 2017 s.r.o. dodával daňovému subjektu pohonné hmoty bez prepravy. Prepravu tovaru - pohonných látok z miesta nakládky v Lobau (Viedeň) do miesta vykládky na Slovensku si daňový subjekt vykonal vlastnými cisternami (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100285571/2020 zo dňa 28.01.2020). CMR doklady predložené daňovým subjektom boli vyplnené nasledovne: Odosielateľ tovaru: RAFF LÁGER Lobau. Lobgrundstrasse 2, 1220-Wien, Austria, Príjemca
tovaru: DUNAJ 2017 s.r.o., Cukrová 14, Bratislava, Slovakia, Miesto nakládky: Wien - Rakúsko, Miesto vykládky: Michalovce - Slovensko, Dopravca: VA GROUP, s.r.o.. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane za nákup pohonných látok z faktúr od spoločností EU Trucker SK s.r.o., LICHTENFELD AVIATION CO, LTD - organizačná zložka a L-Air SK s.r.o.. Podľa vyjadrenia konateľa daňového subjektu, Ing. V. Q.Ó.T., si prepravu tovaru - pohonných látok z miesta nakladania v rafinérii OMV zo skladu v Lobau vo Viedni z Rakúska do Michaloviec, resp. Hunkoviec, alebo k odberateľovi, zabezpečil vlastnými autocisternami po elektronickom zaslaní objednávky dodávateľovi a zrealizovaní úhrady za pohonné látky na základe predfaktúry. Po zaslaní konkrétnej objednávky pohonných hmôt (elektronicky alebo telefonicky) a úhrady predfaktúry vodič autocisterny získal povolenie od OMV (vo forme SMS kódu) pre vstup do areálu na prevzatie pohonných látok. Doklad o plnení slúžil ako podklad pre fakturáciu množstva naloženého tovaru zo skladu OMV Lobau. Pohonné látky neboli počas prepravy z miesta nakládky v Lobau (Rakúsko) až po miesto vykládky na Slovensku prekladané. Daňový subjekt fakturoval prepravu v zmysle uzatvorených zmlúv o zabezpečení prepravy PHM z Lobau dodávateľom pohonných látok EU Trucker SK s.r.o., LICHTENFELD AVIATION CO. LTD - organizačná zložka a L-Air SK s.r.o., ale svojim konečným odberateľom prepravné náklady nefakturoval samostatne. Správca dane na základe výstupov získaných z colného systému EMC S poskytnutých Colným úradom Bratislava zistil, že odberatelia spoločností EU Trucker SK s.r.o., LICHTENFELD AVIATION CO. LTD - organizačná zložka a L-Air SK s.r.o. si prepravu pohonných hmôt z Rakúska zabezpečovali vo vlastnej réžii, t. j. zdaniteľné plnenia boli uskutočnené v Rakúsku. Elektronický systém EMCS je počítačový systém, ktorý slúži na prepravu a kontrolu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane a tovaru oslobodeného od spotrebnej dane zavedený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1152/2003/ES zo 16. júna 2003 o informatizácii prepravy a kontroly výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani. SvsNed EMCS je aplikácia, v ktorej sú zaznamenávané údaje o prepravách tovarov podliehajúcich spotrebnej dani v režime pozastavenia dane a tovaru oslobodeného od spotrebnej dane. V režime pozastavenia dane v zmysle zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov môže prepravovať tovar iba registrovaný subjekt. Daňový subjekt EU Trucker SK s.r.o. nebol registrovaný subjekt, a preto v systéme EMCS nemohol vytvárať elektronické sprievodné dokumenty. Daňový subjekt EU Trucker SK s.r.o. bol v období od 14.12.2016 do 01.04.2018 evidovaný ako distribútor pohonných látok s prideleným evidenčným číslom 527411600078. Spoločnosti EU Trucker SK s.r.o., LICHTENFELD AVIATION CO. LTD - organizačná zložka a L-Air SK s.r.o. neboli nadobúdateľmi tovaru na území Slovenskej republiky, tovar bol týmto spoločnostiam predaný ešte na území Rakúska bez prepravy na Slovensko, a teda miesto dodania nebolo v tuzemsku - na území Slovenskej republiky. Spoločnosti EU Trucker SK s.r.o., LICHTENFELD AVIATION CO. LTD - organizačná zložka a L-Air SK s.r.o. tento tovar predali v Rakúsku a daňový subjekt ho doviezol svojimi cisternami na územie Slovenskej republiky. Správca dane na základe dožiadaní a ústnych pojednávaní získal dôkazy, ktoré preukazujú, že deklarované dodávky tovaru - pohonných látok od tuzemských dodávateľov EU Trucker SK s.r.o., LICHTENFÉLD AVIATION CO. LTD - organizačná zložka a L-Air SK s.r.o. neboli predmetom dane v tuzemsku v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho tuzemským dodávateľom EU Trucker SK s.r.o., LICHTENFELD AVIATION CO. LTD - organizačná zložka a L-Air SK s.r.o., nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože neuskutočnili v tuzemsku zdaniteľné obchody v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a daňovému subjektu VA GROUP, s.r.o. nevzniklo právo na odpočítanie dane za podľa ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov zdaňovacie obdobia január 2017 až august 2017 v celkovej sume 808.074,07 eur. daňovému subjektu. Správca dane získal informácie z protokolu č. 102222771/2019 zo dňa 23.09.2019 z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u daňového subjektu za zdaňovacie obdobie jún 2018 (úradný záznam č. 100224834/2020 zo dňa 21.01.2020) a zistil, že žalobca nakupoval pohonné látky a predával ich na vlastných čerpacích staniciach v Michalovciach a Hunkovciach, a dodával ich s prepravou vlastnými cisternami priamo odberateľom na nimi určené miesto v zmysle dohôd v tuzemsku. Uplatnil si odpočítanie dane za nákup pohonných látok z faktúr od spoločnosti DUNAJ 2017 s.r.o., táto so správcom dane nespolupracovala, predvolané osoby - bývalý konateľ - P.. F. I. (od 22.12.2017 do 05.09.2018) a splnomocnená zástupkyňa
- p. Q. V., sa na ústne pojednávania nedostavili. Údaje uvádzané na predložených CMR dokladoch v odstavci 2 (príjemca: DUNAJ 2017 s.r.o.) a 3 (miesto vykládky: Bratislava - Slovensko) nezodpovedali skutočnosti. Bývalý konateľ spoločnosti DUNAJ 2017 s.r.o., p. B. B. (od 05.09.2018 do 25.01.2019), uviedol v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102185104/2018 zo dňa 07.11.2018. že spoločnosť DUNAJ 2017, s.r.o., nevlastní a ani si neprenajíma žiadne priestory, v ktorých by mohla nakúpené pohonné hmoty skladovať. Daňový subjekt VA GROUP, s.r.o., ako odberateľ pohonných hmôt od dodávateľa
DUNAJ 2017, s.r.o., si vlastnými cisternami zabezpečuje prepravu tovaru z Lobau v Rakúsku do svojich skladových priestorov, alebo do svojich čerpacích staníc na území Slovenskej republiky. Na základe výstupov z colného systému EMCS poskytnutých správcovi dane z Colného úradu Bratislava, v ktorom je prehľad dodávok pohonných hmôt spolu s miestom odoslania, odosielateľom, príjemcom, miestom určenia, číslom a popisom produktu, typom pôvodu odoslania, množstvom v kg a množstvom v litroch, evidenčným číslom vozidla, ktoré prepravu tovaru vykonalo a ARC kódom, správca dane zistil, že odberatelia spoločnosti DUNAJ 2017 s.r.o. si prepravu pohonných hmôt z Rakúska zabezpečovali vo vlastnej réžii. Zdaniteľné obchody medzi spoločnosťou DUNAJ 2017 s.r.o., a jej odberateľmi boli uskutočnené v Rakúsku, v mieste kde dochádzalo k načerpaniu pohonných hmôt do cisterien. Pohonné hmoty boli prepravené z Rakúska až k jednotlivým zákazníkom spoločnosti DUNAJ 2017 s.r.o., prípadne k ich odberateľom. Z vyjadrení konateľov daňového subjektu počas ústnych pojednávaní k realizácii dodania a prepravy pohonných látok (ktoré sú totožné s vyjadrením konateľa daňového subjektu - Ing. V. Q. počas predmetnej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018) vyplynulo, aj v nadväznosti na dokument - nákladný list, že daňový subjekt VA GROUP, s.r.o., ako kupujúci mal po odbere tovaru do vlastnej autocisterny právo nakladať s tovarom ako vlastník, ktorý mu bol dodaný na území iného členského štátu EÚ (Rakúsko) jeho dodávateľom. V zmysle uzatvorených zmlúv „Rámcová kúpna zmluva" s predávajúcim DUNAJ 2017 s.r.o., je jednoznačne ustanovené v bode VI., že miestom plnenia je sklad OMV. Keďže ID kód bol vygenerovaný na základe úhrady, správca dane mal za to, že tovar bol uhradený a vlastnícke právo prešlo na kupujúceho v tomto prípade na daňový subjekt VA GROUP, s.r.o.. Dohoda o fakturácii prepravy medzi kupujúcim a predávajúcim v zmysle zmlúv nemá vplyv na určenie miesta dodania tovaru. Spoločnosť DUNAJ 2017 s.r.o., dodávala daňovému subjektu VA GROUP, s.r.o., pohonné hmoty bez prepravy (ustanovenie §13 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Miestom dodania tovaru medzi spoločnosťou DUNAJ 2017 s.r.o., ako dodávateľom a daňovým subjektom VA GROUP, s.r.o., ako odberateľom bolo Rakúsko. Spoločnosti DUNAJ 2017 s.r.o., nevznikla daňová povinnosť z titulu nadobudnutia tovaru z iného členského štátu podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože spoločnosť DUNAJ 2017 s.r.o., dodala tovar daňovému subjektu VA GROUP, s.r.o., na území Rakúska. Následne daňový subjekt VA GROUP, s.r.o., premiestnil na územie Slovenskej republiky už vlastný tovar a vznikla mu daňová povinnosť podľa ustanovenia § 11 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ak by mala byť nadobúdateľom tovaru v zmysle ustanovenia § 11 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov v tuzemsku spoločnosť DUNAJ 2017 s.r.o., potom v rámci zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou DUNAJ 2017 s.r.o., a jej dodávateľom OMV Slovensko, s.r.o., malo dôjsť k jeho fyzickej preprave z Rakúska na Slovensko, čo sa nestalo. Spoločnosť DUNAJ 2017 s.r.o., nenadobudla pohonné hmoty od spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o., podľa ustanovenia § 11 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov v tuzemsku z iného členského štátu a následne jej nevznikla daňová povinnosť podľa ustanovenia § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Kontrolné zistenia spochybnili dodanie fakturovaného tovaru v tuzemsku tak, ako to deklaroval daňový subjekt VA GROUP, s.r.o., a tým aj vznik daňovej povinnosti u dodávateľa DUNAJ 2017 s.r.o., z titulu dodania tovaru v tuzemsku, z čoho následne vyplynulo neuznanie práva na odpočítanie dane z nákupu pohonných hmôt v zdaňovacom období jún 2018 z faktúr od spoločnosti DUNAJ 2017 s.r.o., v celkovej sume 134.333,13 eur. Správca dane poukázal na vyjadrenie p. B. B., ktorý bol v zdaňovacom období november 2018 jediným konateľom spoločnosti DUNAJ 2017 s.r.o., že táto nevlastnila a ani si neprenajímala žiadne priestory, v ktorých by mohla nakúpené pohonné hmoty skladovať, pričom daňovému subjektu dodávala pohonné hmoty bez prepravy (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102185104/2018 zo dňa 07.11.2018 - úradný záznam č. 100224834/2020 zo dňa 21.01.2020). Po elektronickom zaslaní objednávky dodávateľovi a zrealizovaní úhrady zálohovej faktúry bol vygenerovaný prístupový ID kód potrebný pre vstup do areálu pre odber pohonných látok natankovaním v sklade Lobau vo Viedni (sklad pohonných hmôt rafinérie OMV). Na základe elektronickej správy a zadaní ID kódu si daňový subjekt prostredníctvom svojho vodiča naplnil vlastné cisterny pohonnými látkami v sklade Lobau pre spoločnosť DUNAJ 2017 s.r.o.. Dokument o množstve naloženého tovaru (nákladný list - zahraničný) bol následne doručený dodávateľovi DUNAJ 2017 s.r.o., a ako podklad pre faktúru vystavenú pre odberateľa VA GROUP, s.r.o.. Po naložení tovaru v Lobau boli pohonné látky prepravené z Rakúska na Slovensko, a to na čerpaciu stanicu do Michaloviec, resp. do Hunkoviec, alebo priamo k odberateľovi na základe zmlúv, resp. dohôd. Pohonné látky neboli počas prepravy z miesta nakladania v Lobau (Rakúsko) až po miesto vykládky na Slovensku prekladané (prečerpané). Preprava tovaru bola fakturovaná v zmysle uzatvorenej zmluvy o zabezpečovaní prepravy pohonných látok z Lobau do Bratislavy spoločnosti DUNAJ 2017 s.r.o., ale konečným odberateľom pohonných hmôt neboli prepravné náklady fakturované samostatne. V zmysle rámcovej kúpnej zmluvy
uzatvorenej s predávajúcim DUNAJ 2017 s.r.o., zo dňa 05.03.2018 je jednoznačne ustanovené v bode VI., že miestom plnenia je sklad OMV Lobau (Rakúsko). Keďže ID kód pre vstup do areálu v Lobau bol vygenerovaný na základe úhrady, správca dane mal za to, že tovar bol uhradený a vlastnícke právo prešlo na kupujúceho, v tomto prípade na spoločnosť VA GROUP, s.r.o.. Dohoda o fakturácii prepravy medzi kupujúcim (VA GORUP, s.r.o.) na ťarchu predávajúceho (DUNAJ 2017 s.r.o.) v zmysle zmlúv nemá vplyv na určenie miesta dodania tovaru. Z dokumentu „DATENSAMMELBLATT", ktoré vystavuje OMV Lobau po naložení tovaru (načerpaní pohonných hmôt) jednoznačne vyplýva, že daňový subjekt po odbere tovaru - pohonných hmôt do vlastnej autocisterny mal právo nakladať s tovarom ako vlastník, ktorý mu bol dodaný na území iného členského štátu EÚ (Rakúsko) jeho dodávateľom. Spoločnosť DUNAJ 2017 s.r.o., nebola nadobúdateľom tovaru na území Slovenskej republiky, tovar bol tejto spoločnosti predaný ešte na území Rakúska bez prepravy na Slovensko, a teda miesto dodania nebolo na území Slovenskej republiky, t. j. v tuzemsku, a tovar bol predaný v Rakúsku a žalobca ho doviezol (na základe zaslaného ID kódu) svojimi cisternami na územie SR. Pretože spoločnosť DUNAJ 2017 s.r.o., predmetný tovar nakúpila a dodala (bez prepravy) ešte na území Rakúskej republiky, predmetné dodanie tovaru uskutočnila bez vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku, lebo k dodaniu tovaru nedošlo na území Slovenskej republiky, preto nesprávne vystavila odberateľské faktúry za dodanie tovaru - pohonných látok pre daňový subjekt VA GROUP, s.r.o., v priebehu zdaňovacieho obdobia november 2018, na ktorých uviedla daň z pridanej hodnoty v zmysle ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z.. Potom ak dodávateľovi DUNAJ 2017 s.r.o., nevznikla v tuzemsku daňová povinnosť, tak jeho odberateľovi VA GROUP, s.r.o., nevzniklo pri predmetných dodaniach právo na uplatnenie odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.. Zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov upravuje v ustanovení §13 ods. 1 miesto dodania tovaru - v závislosti od toho, či je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, resp. bez odoslania alebo prepravy tovaru. Poukázal na ust. §13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. podľa ktorého, miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a ustanovenia § 14. V §13 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.“
4. Podľa žalovaného žalobca mal vedomosť o tom, že preprava pohonných látok začína v sklade Lobau v Rakúsku, pretože sám vykonával ich prepravu a tovar počas prepravy neprekladal. Deklarované dodávky tovaru od tuzemského dodávateľa DUNAJ 2017 s.r.o., neboli predmetom dane v tuzemsku, t. j. neboli predmetom dane v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., v dôsledku čoho tuzemskému dodávateľovi DUNAJ 2017 s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.. Ak by mala byť nadobúdateľom tovaru v tuzemsku spoločnosť DUNAJ 2017 s.r.o., (tak ako to deklaruje v daňovom priznaní), potom by v rámci deklarovaného zmluvného vzťahu medzi DUNAJ 2017 s.r.o., a jej dodávateľom OMV Slovensko, s.r.o., malo dôjsť k jeho fyzickej preprave z Rakúska na Slovensko, k čomu nedošlo. Správca dane na základe uvedených skutočností prijal záver, že daňový subjekt VA GROUP, s.r.o., si v zdaňovacom období november 2018 neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti DUNAJ 2017 s.r.o., a preto mu neuznal právo na odpočítanie dane vo výške 66.035,07 eura.
5. Z vyjadrení konateľa žalobcu D.. V. Q. počas predmetnej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018 jasne vyplynulo, aj v nadväznosti na dokument - nákladný list, že žalobca ako kupujúci mal po odbere tovaru do vlastnej autocisterny právo nakladať s tovarom ako vlastník, ktorý mu bol dodaný na území iného členského štátu EÚ (Rakúsko) jeho dodávateľom. V zmysle uzatvorených zmlúv „Rámcová kúpna zmluva" s predávajúcim DUNAJ 2017 s.r.o., je jednoznačne ustanovené v bode VI., že miestom plnenia je sklad OMV. Keďže ID kód bol vygenerovaný na základe úhrady, správca dane mal za to, že tovar bol uhradený a vlastnícke právo prešlo na kupujúceho v tomto prípade na daňový subjekt VA GROUP, s.r.o.. Dohoda o fakturácii prepravy medzi kupujúcim a predávajúcim v zmysle zmlúv nemá vplyv na určenie miesta dodania tovaru.
6. Žalovaný ďalej zhrnul zistenia do záverov, že dodávateľská spoločnosť DUNAJ 2017 s.r.o., dodávala žalobcovi pohonné hmoty bez prepravy (ustanovenie §13 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z.. Miestom dodania tovaru medzi spoločnosťou DUNAJ 2017 s.r.o., ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom bolo Rakúsko. Spoločnosti DUNAJ 2017 s.r.o., nevznikla daňová povinnosť z titulu nadobudnutia tovaru z iného členského štátu podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.
z., pretože spoločnosť DUNAJ 2017 s.r.o., dodala tovar žalobcovi na území Rakúska. Následne žalobca premiestnil na územie Slovenskej republiky už vlastný tovar a vznikla mu daňová povinnosť podľa ustanovenia § 11 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z..
7. Uviedol, že ak k by mala byť nadobúdateľom tovaru v zmysle ustanovenia § 11 zákona č. 222/2004 Z. z. v tuzemsku spoločnosť DUNAJ 2017 s.r.o., potom v rámci zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou DUNAJ 2017 s.r.o., a jej dodávateľom OMV Slovensko, s.r.o., malo dôjsť k jeho fyzickej preprave z Rakúska na Slovensko, čo sa nestalo. Poukázal na vyjadrenie p. B. B., ktorý bol v zdaňovacom období november 2018 jediným konateľom, že spoločnosť DUNAJ 2017 s.r.o., nevlastnila, ani si neprenajímala žiadne priestory, v ktorých by mohla nakúpené pohonné hmoty skladovať, pričom daňovému subjektu dodávala pohonné hmoty bez prepravy (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102185104/2018 zo dňa 07.11.2018 - úradný záznam č. 100224834/2020 zo dňa 21.01.2020). Spoločnosť DUNAJ 2017 s.r.o., nenadobudla pohonné hmoty od spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o., podľa ustanovenia § 11 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov v tuzemsku z iného členského štátu a následne jej nevznikla daňová povinnosť podľa ustanovenia § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z.. Pre vydanie rozhodnutia správcu dane boli rozhodujúcou skutočnosťou závery o porušení ustanovení § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v a to v súvislosti s deklarovanými obchodmi - nákupom pohonných látok - nafty a benzínu žalobcom a ich predajom vo vlastných čerpacích staniciach v Michalovciach a v Hunkovciach, alebo priamym odberateľom, ktorým žalobca pohonné látky prepravoval vlastnými cisternami. Po naložení tovaru v Lobau boli pohonné látky prepravené z Rakúska na Slovensko, a to na čerpaciu stanicu do Michaloviec, resp. do Hunkoviec, alebo priamo k odberateľovi na základe zmlúv, resp. dohôd. Pohonné látky neboli počas prepravy z miesta nakladania v Lobau (Rakúsko) až po miesto vykládky na Slovensku prekladané (prečerpané). Preprava tovaru bola fakturovaná v zmysle uzatvorenej zmluvy o zabezpečovaní prepravy pohonných látok z Lobau do Bratislavy spoločnosti DUNAJ 2017 s.r.o., ale konečným odberateľom pohonných hmôt neboli prepravné náklady fakturované samostatne.
8. V zmysle rámcovej kúpnej zmluvy uzatvorenej s predávajúcim DUNAJ 2017 s.r.o., zo dňa 05.03.2018 je jednoznačne ustanovené v bode VI., že miestom plnenia je sklad OMV Lobau (Rakúsko). Keďže ID kód pre vstup do areálu v Lobau bol vygenerovaný na základe úhrady, správca dane mal za to, že tovar bol uhradený a vlastnícke právo prešlo na kupujúceho, v tomto prípade na spoločnosť V A GROUP, s.r.o.. Dohoda o fakturácii prepravy medzi kupujúcim (VA GORUP, s.r.o.), na ťarchu predávajúceho (DUNAJ 2017 s.r.o.), v zmysle zmlúv nemá vplyvná určenie miesta dodania tovaru.
9. Z dokumentu „DATENSAMMELBLATT", ktoré vystavuje OMV Lobau po naložení tovaru (načerpaní pohonných hmôt) jednoznačne vyplýva, že daňový subjekt po odbere tovaru - pohonných hmôt do vlastnej autocistemy mal právo nakladať s tovarom ako vlastník, ktorý mu bol dodaný na území iného členského štátu EÚ (Rakúsko) jeho dodávateľom. Spoločnosť DUNAJ 2017 s.r.o., nebola nadobúdateľom tovaru na území Slovenskej republiky, tovar bol tejto spoločnosti predaný ešte na území Rakúska bez prepravy na Slovensko, a teda miesto dodania nebolo na území Slovenskej republiky, t. j. v tuzemsku. Spoločnosti DUNAJ 2017 s.r.o., bol tovar predaný v Rakúsku a daňový subjekt ho doviezol (na základe zaslaného ID kódu) svojimi cisternami na územie SR. Spoločnosť DUNAJ 2017 s.r.o., predmetný tovar nakúpila a dodala (bez prepravy) ešte na území Rakúskej republiky, predmetné dodanie tovaru uskutočnila bez vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku, lebo k dodaniu tovaru nedošlo na území Slovenskej republiky.
10. Spoločnosť DUNAJ 2017 s.r.o., nesprávne vystavila odberateľské faktúry za dodanie tovaru - pohonných látok pre daňový subjekt VA GROUP, s.r.o., v priebehu zdaňovacieho obdobia november 2018, na ktorých uviedla daň z pridanej hodnoty v zmysle ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v tuzemsku. Z uvedeného vyplýva, že ak dodávateľovi DUNAJ 2017 s.r.o., nevznikla v tuzemsku daňová povinnosť, tak jeho odberateľovi VA GROUP, s.r.o., nevzniklo pri predmetných dodaniach právo na uplatnenie odpočítania dane v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
11. Žalobca mal vedomosť o tom, že preprava pohonných látok začína v sklade Lobau v Rakúsku, pretože sám vykonával ich prepravu a tovar počas prepravy neprekladal. Deklarované dodávky tovaru od tuzemského dodávateľa DUNAJ 2017 s.r.o., neboli predmetom dane v tuzemsku, t. j. neboli predmetom dane v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., v dôsledku čoho tuzemskému
dodávateľovi DUNAJ 2017 s.r.o., nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.. Ak by mala byť nadobúdateľom tovaru v tuzemsku spoločnosť DUNAJ 2017 s.r.o., (tak ako to deklaruje v daňovom priznaní), potom by v rámci deklarovaného zmluvného vzťahu medzi DUNAJ 2017 s.r.o., a jej dodávateľom OMV Slovensko, s.r.o., malo dôjsť k jeho fyzickej preprave z Rakúska na Slovensko, k čomu nedošlo. Správca dane na základe uvedených skutočností prijal záver, že daňový subjekt VA GROUP, s.r.o., si v zdaňovacom období november 2018 neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti DUNAJ 2017 s.r.o., a preto mu neuznal právo na odpočítanie dane vo výške 66.035,07 eura.
12. Podľa žalovaného správca dane preveroval primárne splnenie podmienok práva na odpočítanie dane daňovým subjektom, ktorý odpočítanie dane deklaroval, uplatnil si ho a inicioval v nadväznosti na ustanovenie § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.. Podstatnou skutočnosťou bolo, že deklarované dodávky tovaru od dodávateľa DUNAJ 2017 s.r.o., neboli predmetom dane v tuzemsku, a preto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalobca spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť nepreukázal skutočnosti uvedené na faktúrach vystavených dodávateľskou spoločnosťou DUNAJ 2017 s.r.o., čím neuniesol dôkazné bremeno. Záver správcu dane má oporu v zaobstaraných a vykonaných dôkazoch a považuje poukazovanie daňového subjektu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. l Sžf/90/2015 (v ktorom uvedený skutkový stav nie je zhodný so skutkovým stavom v danej veci - nešlo o intrakomunitárne dodanie tovaru, alebo o u určenie pohyblivej dodávky v rámci reťazového obchodu, ale o určenie časového okamihu dodania tovaru, ktorý bol fyzicky prepravený neskôr, ako bolo deklarované jeho dodanie v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) za neopodstatnené. Správca dane v žiadnom prípade nespochybňoval právo daňového subjektu ako účastníka zmluvných vzťahov upravovať si podmienky obchodu, ale vzhľadom na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním preukázal, že tieto dojednané podmienky neboli v súlade so skutočnosťou a miesto, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa jeho preprava osobe, ktorej mal byť dodaný, začínala uskutočňovať, nebolo v Bratislave (pokiaľ mal daňový subjekt vystupovať v pozícii prepravcu, za čo spoločnosti DUNAJ 2017 s.r.o., vystavil faktúry'), správca dane nemohol daňovému subjektu uznať nárok na odpočítanie dane, ktorý mu na základe zisteného skutkového stavu neprináležal. Tento záver správcu dane podporila aj skutočnosť, že nakoľko tovar prevážal sám daňový subjekt, mal vedomosť o tom, že miestom dodania v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. nebolo miesto, ktoré bolo deklarované predloženými dokumentmi.
13. Žalovaný o právnom hodnotení momentu dodania tovaru v preskúmavanom rozhodnutí uviedol: „V zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. je dodaním tovaru prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká, keď nadobúdateľ získa práva disponovať s tovarom ako vlastník. Finančné riaditeľstvo SR nesúhlasí s tvrdením odvolávajúceho sa, že výklad pojmu prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník je možné uskutočniť iba s akceptovaním skutočností dohodnutých zmluvnými stranami, ktoré bolo v preverovanom prípade dohodnuté tak, že „predávajúci prevedie na kupujúceho vlastnícke právo tak, aby miesto dodania v zmysle predpisov o DPH bolo na území SR“. Zo slovného spojenia „ako vlastník“ vyplýva, že pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru nie je dôležité nadobudnutie právneho vlastníctva k tovaru kupujúcim, tak ako to v odvolaní prezentuje daňový subjekt z pohľadu súkromného práva. Pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu (dodaním tovaru) je rozhodujúce, aby došlo k prevodu ekonomického vlastníctva k tovaru. To znamená, že v okamihu odovzdania tovaru nemusí prejsť právne vlastníctvo k tovaru, ale dôležité je, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník, tak ako to bolo správcom dane preukázané v predmetnej veci. Takáto definícia dodania tovaru vyplýva zo smernice o DPH a dôvodom, prečo nie je podľa smernice rozhodujúci moment prevodu právneho vlastníctva k tovaru je, že národná legislatíva členských štátov ohľadne prevodu právneho vlastníctva k tovaru je rozdielna, a preto posudzovanie dodania tovaru v nadväznosti na prevod právneho vlastníctva by spôsobovalo nejednotné uplatňovanie pravidiel DPH členskými štátmi. Nárok na odpočítanie DPH patrí do kategórie verejného práva, kde vystupuje na jednej strane štát ako nositeľ štátnej moci a na druhej strane fyzické osoby, alebo isté spoločnosti. V zmysle uvedeného nie je možné obísť kogentné ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. a nahradiť ich ustanoveniami Obchodného zákonníka. Finančné riaditeľstvo SR nespochybňuje právo daňového subjektu ako účastníka zmluvných vzťahov upravovať si podmienky obchodu, avšak ak tieto dojednané podmienky nie sú v súlade s
daňovými zákonmi (v danom prípade miesto dodania uvedené v zmluve nekorešpondovalo so zisteniami správcu dane) a daňový subjekt si na ich základe nárokuje odpočítanie dane, správca dane podmienky dojednané zmluvnými stranami nemôže akceptovať a na ich základe priznať daňovému subjektu práva, ktoré mu neprináležia. (...) Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že v danom prípade išlo o reťazové obchody - časovo po sebe nasledujúce, kedy ten istý tovar bol prepravený od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému odberateľovi, v tom istom objeme v rovnaký deň, pričom daňový subjekt VA GROUP, s.r.o., si prepravu zabezpečil sám a mal vedomosť o mieste nakládky, ako aj o mieste vykládky tovaru. Zmluvné ustanovenie, ktorým si daňový subjekt VA GROUP, s.r.o., dohodol so svojimi dodávateľmi miesto dodania na Slovensku (Bratislava) nie je v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z., ktorý jednoznačne upravuje miesto dodania tovaru určeného v ustanovení § 13, ktorý je uvedený vyššie a neurčuje sa svojvoľne podľa dohôd obchodných partnerov.“
II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu
14. Všeobecnou správnou žalobou (§ 177 - § 193 SSP) podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 101201756/2020 zo dňa 21.07.2020 jeho zrušenia, prípadne aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane č. 100665235/2020 zo dňa 11.03.2020, a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
15. Žalobca zhodne s dôvodmi odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane uviedol, že jeho dodávateľská spoločnosť nakupovala pohonné hmoty od dodávateľa OMV Slovensko, s.r.o., ktorý ich nakupoval od dodávateľa OMV Refining & Marketing GmbH, Wien, Rakúsko. Nestotožnil sa so závermi správcu dane a žalovaného, podľa ktorých v rámci deklarovaných obchodov medzi žalobcom ako odberateľom a jeho troma hore uvedenými dodávateľmi došlo k porušeniu ustanovení § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1 zákona o DPH.
16. V rámci uvedených obchodov dodávateľ OMV Rakúsko vydal zo svojho daňového skladu v Rakúsku pohonné hmoty, ku každej preprave vystavil v systéme EMCS elektronický sprievodný dokument pre odberateľa, oprávneného príjemcu OMV Slovensko, s.r.o.. Ako miesto určenia v elektronickom sprievodnom dokumente sa vždy uviedlo sídlo dodávateľskej spoločnosti v Slovenskej republike. Odberateľské spoločnosti (dodávatelia žalobcu - poznámka súdu) si prepravu z daňového skladu OMV Rakúsko realizovali vlastným prepravcom. Žalobca si pritom objednal pohonné hmoty u troch hore uvedených dodávateľských spoločností. Potom, ako bol vygenerovaný ID kód, ktorý bol potrebný na odber tovaru v sklade Lobau vo Viedni (sklad pohonných hmôt rafinérie OMV) naplnil žalobca svoje autocisterny pohonnými hmotami v Rakúsku, teda nie v tuzemsku (Slovenská republika). Žalobca s tovarom v Rakúsku prevzal nákladný list, ktorý bol podkladom pre vystavenie faktúr dodávateľských spoločností pre žalobcu. Vychádzajúc z hore uvedených skutočností správca dane aj s prihliadnutím na nadväzujúce dokumenty prijal záver, že žalobca po odbere tovaru do vlastnej autocisterny, mal právo nakladať s tovarom ako vlastník, ktorý mu bol dodaný jeho dodávateľmi na území iného členského štátu EÚ v Rakúsku.
17. S konštatovaniami správcu dane a žalovaného sa žalobca nestotožnil a namietal ďalšie jeho závery opierajúce sa o ustanovenia § 11, § 13 ods. 1, § 19 ods. 1 a § 49 ods. 1 zákona o DPH, keď správca dane tvrdil, že žalobca nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník v tuzemsku (Slovenská republika), resp. dodávateľským spoločnostiam žalobcu (predávajúcim) nevznikla daňová povinnosť v súlade s ustanovením § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobcovi ako ich odberateľovi nevzniklo právo na uplatnenie odpočítania dane.
18. Žalobca ďalej poukázal na obsah svojho odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane - Daňového úradu Košice č. 100665235/2020 zo dňa 11.03.2020 a tvrdil, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného 101201756/2020 zo dňa 21.07.2020 nemá oporu v zákone a boli ním porušené práva a právom chránené záujmy žalobcu. Ďalej tvrdil, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu a rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, tvrdiac zároveň, že
zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Obsahovo možno zhrnúť, že žalobca zhodne s odvolacími dôvodmi tvrdil, že je zrejmé, že ťažiskovou, spornou medzi účastníkmi súdneho konania ostala otázka, kde došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dodávateľskými spoločnosťami a žalobcom. Podľa žalobcu je potrebné objasniť, či rámcové kúpne zmluvy a zmluvy o preprave tovaru medzi žalobcom a dodávateľskými spoločnosťami sú alebo nie sú v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z. z., objasniť prepravu tovaru a to kde, komu a kedy vzniklo právo nakladať s tovarom ako vlastník. V súvislosti so závermi žalovaného, že kogentné ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. nie je možné obísť, resp. nahradiť ustanoveniami Obchodného zákonníka žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 1 Sžf/90/2015 z 24.01.2017, v ktorom sa súd zaoberal vzťahom medzi Obchodným zákonníkom a zákonom č. 222/2004 Z. z. v súvislosti so vznikom práva nakladať s tovarom ako vlastník. Súd uvádza, že zákon č. 222/2004 Z. z. neustanovuje podmienky, za ktorých sa prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník medzi zdaniteľnými osobami realizuje, ale ponecháva túto úpravu na oblasť práva súkromného. Súkromné právo uprednostňuje dôvod (titulus aquirendi) nadobudnutia takého práva prostredníctvom právneho vzťahu založeného súkromnoprávnym úkonom vo forme písomnej alebo ústnej zmluvy (dohody). Podľa súdu (bod 35) je nepochybné, že výklad pojmu prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, je možné uskutočniť iba s akceptovaním konkrétnych skutočností dohodnutých medzi zmluvnými stranami zdaniteľného obchodu. Súd poukazuje na príslušné ustanovenia Obchodného a Občianskeho zákonníka so zameraním na prejav vôle, ktorý sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Z uvedeného je zrejmé, že námietky žalobcu uvedené v bode 14 odvolania (bod 10 žaloby), že aj pre účely zákona č. 222/2004 Z. z. prejav vôle sa musí vykladať v súlade s úmyslom konajúcej osoby v zmysle § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka plne korešponduje s právnym názorom vyplývajúcim z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1Sžf/90/2015. Žalobca už v odvolaní priznal, že aj keď znenie rámcových kúpnych zmlúv v nadväznosti na zmluvy o zabezpečení prepravy nie je optimálne, zo zmlúv vyplýva, že dopravu má zabezpečovať predávajúci alebo kupujúci, tak aby miesto dodania v zmysle predpisov o DPH bolo na území SR a tovar je považovaný za dodaný kupujúcemu v okamihu jeho dopravenia z Lobau na Slovensko. Žalobca namietal, že v rámcových kúpnych zmluvách nie je stanovené, ako to uvádza správca dane, že miestom plnenia je sklad OMV Lobau (Rakúsko), tovar sa po naplnení do autocisterny kupujúceho stáva jeho majetkom. Žalobca namietal, že ak mu dodávatelia poskytli ID kód, to neznamená, že nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník. Vo vygenerovanom ID kóde išlo len o doklad nevyhnutne potrebný na odber tovaru na jeho prepravu. Žalobca síce zaslal dodávajúcim spoločnostiam objednávku na dodanie tovaru, zrealizoval úhradu zálohových faktúr a všetky kroky potrebné k tomu, aby pohonné hmoty nadobudol ako vlastník v zmysle rámcových kúpnych zmlúv. Teda tak, že tovar prepraví pre dodávateľské spoločnosti na Slovensko a následne na Slovensku mu dodávateľské spoločnosti tento tovar dodajú. Žalobca za prepravu tovaru z Lobau do Bratislavy plne zodpovedal, ako by za prepravu zodpovedal každý iný prepravca a pri preprave z Lobau do Bratislavy konal podľa pokynov objednávateľov prepravy. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/90/2015 vyplýva, že rozhodujúcim dôvodom k zmene rozsudku krajského súdu bolo to, že správne orgány a ani krajský súd vôli zmluvných strán nevenovali dostatočnú pozornosť. V prípade žalobcu správny orgány rámcové kúpne zmluvy a zmluvy o zabezpečení prepravy vyhodnotili v zásadnom rozpore s vôľou zmluvných strán, ktorej nevenovali žiadnu pozornosť. Žalobca opätovne uvádza, že aj keď znenie rámcových kúpnych zmlúv v nadväznosti na zmluvy o zabezpečení prepravy nie je optimálne, no napriek tomu správnym orgánom bez toho, aby skúmali úmysel konajúcich osôb neprináležalo aby zásadným spôsobom vôľu zmluvných strán menili. Z uvedeného vyplýva, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Žalobca uvádza, že ide o veľmi zjednodušený výklad rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-245/04 EMAG žalovaným. Pri reťazových obchodoch sú dve, alebo viaceré po sebe nasledujúce dodávky tovaru spojené len jediným pohybom tovaru. Za pohyblivú dodávku, teda za dodávku ktorá je v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. spojená s odoslaním alebo prepravou tovaru je možné určiť len jednu dodávku a všetky ostatné dodávky sú nepohyblivé v zmysle § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z.. Uvedeného vyplýva, že v prípade reťazových obchodov len jedna zdaniteľná osoba môže tovar skutočne odosielať alebo prepravovať. Ak dodávka tovaru, ktorá zakladá prepravu tovaru je prvou z dvoch alebo viacerých po sebe nasledujúcich dodávok, druhá dodávka a ostatné dodávky sa považujú za dodávky s miestom dodania v členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava alebo odoslanie tovaru. V rámci zisteného reťazca bolo potrebné skúmať v rámci ktorého zmluvného vzťahu bola dodávka tovaru spojená s prepravou tovaru. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. dodanie tovaru je oslobodené od dane vtedy, ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet a ak je nadobúdateľ
osobou identifikovanou pre DPH v inom členskom štáte. Obdobná právna úprava je aj v Rakúsku. Zo zmlúv o preprave tovaru a z fakturácie jednoznačne vyplýva, že žalobca pri čerpaní pohonných hmôt do svojich autocisterien nevystupoval v postavení odberateľa tovaru, ale v pozícii prepravcu, ktorého si objednali dodávateľské spoločnosti na prepravu tovaru nakúpeného od dodávateľa OMV Slovensko, s.r.o.. Podmienky uvedené v § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. neboli splnené, pretože preprava tovaru z Lobau do Bratislavy sa neuskutočňovala osobe, ktorej mal byť tovar dodaný, teda žalobcovi. Išlo o prepravu tovaru z Rakúska na Slovensko pre dodávateľské spoločnosti, ktoré si prepravu objednali a žalobca za uvedenú prepravu plne opodstatnene vyhotovil faktúry. Pojem „na účet predávajúceho alebo nadobúdateľa“ znamená, že ide o osobu, ktorá znáša prepravné náklady, teda súčasťou tohto zmluvného vzťahu je aj fakturácia resp. platby za prepravu, a teda dodanie tovaru spojené s jeho prepravou. Ak prepravu tovaru nakúpeného od dodávateľa OMV Slovensko, s.r.o., z Lobau do Bratislavy si objednali dodávateľské spoločnosti a znášali prepravné náklady, potom v dodávke medzi OMV Slovensko, s.r.o., a dodávateľskými spoločnosťami išlo o dodávku pohyblivú a v dodávke medzi dodávateľskými spoločnosťami a žalobcom išlo o dodávku nepohyblivú na Slovensku, teda dodávku v tuzemsku. (Pozn.: žalobca nevie, ako boli upravené zmluvné vzťahy medzi OMV Rakúsku a OMV Slovensko, s.r.o., a je možné, že už táto dodávka bola spojená s prepravou tovaru, čo by znamenalo, že už aj v dodávkach medzi OMV Slovensko, s.r.o., a dodávateľskými spoločnosťami by išlo o dodávky nepohyblivé na Slovensku, teda dodávky v tuzemsku.) Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-245/04 EMAG, C-430/09 Euro Tyre Holding BV, C-587/10 VSTR) pre zistenie toho, ktorá dodávka rámci reťazového obchodu je pohyblivou dodávkou je rozhodujúce zistiť, v rámci ktorého zmluvného vzťahu je dodávka tovaru spojená s prepravou tovaru. Každý zmluvný vzťah v reťazovom obchode je potrebné posudzovať samostatne a v rámci každého zmluvného vzťahu je potrebné určiť miesto dodania tovaru. Správca dane a žalovaný bez toho, aby skúmali v rámci ktorého zmluvného vzťahu je dodávka tovaru spojená s prepravou tovaru, za dodávku spojenú s prepravou označili poslednú dodávku medzi dodávateľskými spoločnosťami a žalobcom. Táto dodávka bola od dane oslobodená, teda dodávateľské spoločnosti mali žalobcovi fakturovať cenu v režime oslobodenia bez dane a žalobca mal zdaniť nadobudnutie tovaru v tuzemsku. Všetky predchádzajúce dodávky označili za nepohyblivé dodávky, kde miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje a teda podliehali dani v Rakúsku. Z uvedenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že pre posúdenie toho, kde nastalo zdaniteľné plnenie má zásadný význam zisťovanie v rámci ktorého zmluvného vzťahu o predaji pohonných látok bola dohodnutá preprava tovaru z Rakúska na Slovensko. Keďže správne orgány sa uvedeným vôbec nezaoberali zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci.“
19. Žalovaný vo vyjadrení k správnej totožne argumentoval, ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
20. Žalobca v replike opakovane zaujal totožné stanovisko k tvrdeniam žalovaného a uviedol: V replike žalobca 28. apríla 2021 uviedol, že z ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. vyplýva, že dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Uviedol, že Rozsudok SD EÚ C-277/14 vo veci PPUH Stehcemp, rozsudok SD EÚ C-526/13 vo veci „Fast Bunkering Klaipéda" UAB a iné). Z uvedených dôvodov skutočnosť, že pohonné hmoty boli v Rakúsku načerpané do autocisterien žalobcu nie je smerodajná k prijatiu záveru, že žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom „ako vlastník" už na území Rakúska.Podľa žalobcu z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-401/18 Herst, s. r. o. je možné prijať právne relevantný záver, ktorý plne podporuje zásadnú argumentáciu žalobcu v žalobe, ktorý s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. lSžf/90/2015 namietal, že výklad pojmu prevod práva nakladať s majetkom ako vlastník je možné uskutočniť iba s akceptovaním konkrétnych skutočností dohodnutých medzi zmluvnými stranami zdaniteľného obchodu. Aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-401/18 Herst, s. r. o. (body 38. - 40.) v ktorom súd uvádza, že „prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník nevyžaduje, aby strana, na ktorú bol tento majetok prevedený, ho fyzicky držala, ani aby uvedený majetok bol k nej fyzicky prepravený a/alebo aby jej bol fyzicky doručený. Existencia prevodu práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník znamená, že strana, na ktorú sa toto právo prevádza, má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie dotknutého majetku, medzi ktoré patrí najmä rozhodnutie predať ho. Z rozsudku Súdneho dvora EU vo veci C-401/18 Herst, s. r. o. vyplýva, že existencia prevodu práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník znamená, že strana, na ktorú sa toto právo prevádza, má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie dotknutého majetku, medzi ktoré patrí najmä rozhodnutie predať ho a v tejto súvislosti úkon prepravy
pohonných hmôt, t. j. premiestnenie tohto tovaru z prvého členského štátu do druhého členského štátu nie je možné považovať za rozhodujúci na určenie, či bolo prevedené právo nakladať s tovarom ako vlastník.V danej veci z hľadiska dane z pridanej hodnoty, podľa žalobcu nie je dôležité miesto vykládky ale moment, kedy žalobca v postavení kupujúceho nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pretože tovar sa po ceste nikde neprekladal, miestom, kde sa nachádzal v čase, keď sa jeho preprava začala uskutočňovať (v zmysle ustanovenia §13 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.), nebolo územie SR, ale územie Rakúska a osobou, ktorej mal byť tovar dodaný bol žalobca a nie spoločnosť DUNAJ 2017, s. r. o., ktorá tento tovar nadobudla už v Rakúsku, a nie v tuzemsku v zmysle ustanovenia §11 zákona č. 222/2004 Z. z., čo vyplýva aj zo skutočnosti, že spoločnosť DUNAJ 2017, s. r. o. už na území Rakúska disponovala ID kódmi potrebnými pre odber tovaru, teda na tomto území nadobudla právo nakladať s predmetným tovarom „ ako vlastník". Z ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. vyplýva, že ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať. Žalovaný nesprávne posúdil skutkový stav. Miesto, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa jeho preprava osobe, ktorej mal byť dodaný, začínala uskutočňovať bolo vo Viedni (sklad Lobau), no osobou, pre ktorú sa začínala preprava tovaru z uvedeného miesta nebol žalobca. Preprava tovaru pre spoločnosť DUNAJ 2017, s. r. o. bola ukončená v Bratislave, neexistovala žiadna zmluva o preprave tovaru od spoločnosti DUNAJ 2017, s. r. o. pre žalobcu. Aj keby prepravu tovaru nevykonal žalobca, ale iná prepravná spoločnosť, aj v takom prípade by bola pohyblivá dodávka, ktorej je možné prisúdiť oslobodenie od dane v členskom štáte dodania priradená vzťahu medzi dodávateľskými spoločnosťami a žalobcom. Správca dane vykonaným dokazovaním preukázal, že tieto dojednané podmienky neboli v súlade so skutočnosťou a miesto, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa jeho preprava osobe, ktorej mal byť dodaný, začínala uskutočňovať nebolo v Bratislave, resp. na hraniciach Slovenskej republiky ale vo Podľa žalobcu podstatným žalobným dôvodom bolo to, že správne orgány rámcovú kúpnu zmluvu a zmluvu o zabezpečení prepravy vyhodnotili v zásadnom rozpore s vôľou zmluvných strán. Podľa ustanovenia § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Ustanoveniu § 266 Obchodného zákonníka neodporuje ustanovenie § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pretože aj podľa tohto ustanovenia v daňovom konaní sa musí skúmať skutočný obsah právneho úkonu účastníkov zmluvného vzťahu. Žalobca uznal, že znenie rámcovej kúpnej zmluvy v nadväznosti na zmluvu o zabezpečení prepravy nie je optimálne z uvedených zmlúv jednoznačne vyplýva vôľa zmluvných strán. 21. Na výzvu súdu doručenú 4.5.2021 žalovanému, tento v súlade s ustanovením § 106 ods. 2 SSP na repliku žalobcu nereagoval.
III. Dôvody rozhodnutia správneho súdu
22. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v právnych medziach žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), oboznámil sa podrobne s obsahom administratívneho spisu finančných orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné vyhovieť, preto túto zamietol v zmysle § 190 SSP.
23. Predmetom súdneho preskúmania správnym súdom je rozhodnutie žalovaného - č. 101201756/2020 zo dňa 21.07.2020 a rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Košice č. 100665235/2020 zo dňa 11.03.2020, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5, 6, Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume v sume 66 035,07 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018, a nepriznal nadmerný odpočet v sume 5.340,10 eura a vyrubil daň z pridanej hodnoty v sume 60.694,97 eura, žalobcovi.
24. Daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty bola u žalobcu vykonaná správcom dane za zdaňovacie obdobie január 2017 až august 2017 a o jej výsledku bol vyhotovený Protokol, ktorý je rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia správcu dane a následne rozhodnutia žalovaného v danej veci a závery správcu dane a žalovaného o porušení ustanovení § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. V kontrolovanom zdaňovacom období sa žalobca zaoberal nákupom pohonných látok - nafty a benzínu a ich predajom vo vlastných čerpacích staniciach, alebo priamo odberateľom, ktorým pohonné látky prepravoval vlastnými autocisternami.
25. Žalovaný zo zisteného skutkového stavu vyvodil v súlade so závermi správcu dane závery, že v danom prípade išlo o reťazové obchody, časovo po sebe nasledujúce, kedy ten istý tovar bol prepravený od prvého dodávateľa v reťazci, až k poslednému odberateľovi v tom istom objeme, v rovnaký deň, pričom žalobca, si prepravu zabezpečoval sám a mal vedomosť o mieste nakládky, ako aj o mieste vykládky tovaru. Zmluvné ustanovenie, ktorým si žalobca dohodol so svojimi dodávateľmi miesto dodania na Slovensku (Bratislava) nie je v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z., ktorý jednoznačne upravuje miesto dodania tovaru určeného v ustanovení § 13 uvedeného zákona a neurčuje sa svojvoľne podľa dohody obchodných partnerov.
26. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku (základné zásady správy daní) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6, prvá veta Daňového poriadku).
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b)skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (§ 24 ods. 4 Daňového poriadku).
Podľa §13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a ustanovenia § 14. V zmysle ustanovenia §13 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.
Z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane preukazuje daňový subjekt, t j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane. dôkazné bremeno však spočíva na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Preto správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je pritom ich pravdivosť a preukazná hodnota.
Podľa ustanovenia § 11 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s tovarom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov dodaním tovaru je: a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, pričom na účely cit. zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn. voda. teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu. ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí; b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy; c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. d) Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č, 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase. keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a ustanovenia § 14.
Právo platiteľa dane na odpočítanie dane vymedzuje ustanovenie § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého toto právo vzniká v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (ustanovenie § 19 zákona 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Ide o všeobecný princíp, ktorý ešte neznamená automatické odpočítanie dane. Platiteľ dane môže odpočítať daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ dane, ak sú splnené ďalšie podmienky v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi dane v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov platiteľ dane môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ dane môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dane dodané; b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa ustanovenia §69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až12; c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa ustanovenia § 11 a § Ha; d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
Podľa ustanovenia § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane podľa ustanovenia § 49 môže platiteľ dane uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú podľa ustanovenia § 71;
b) pri odpočítaní dane podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa ustanovenia § 70; c) pri odpočítaní dane podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu: d) pri odpočítaní dane podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
V zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. je dodaním tovaru prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov daňová povinnosť vzniká, keď nadobúdateľ získa práva disponovať s tovarom ako vlastník.
27. Správny súd konštatuje v prvom rade, že hmotnoprávne podmienky vnútroštátnej právnej úpravy pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú dané ich právnym vymedzením v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vychádzajú z ustanovení § 2 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1, § 11 ods. 1, 2, § 13 ods. 1 písm. a), § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1 zákona o DPH. Správny súd v preskúmavanej právnej veci ďalej konštatuje, že pri posudzovaní zmlúv ako právnych inštitútov občianskeho a obchodného práva, v nadväznosti na prísny právny režim zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, je potrebné vychádzať z toho, že zmluvy, ktorých je daňový subjekt účastníkom ako právne úkony a inštitúty súkromného práva zasahujú do verejnoprávnych vzťahov v daňových veciach týkajúcich sa daňového subjektu a tým aj jeho nárokov na odpočítanie DPH v tom rozsahu, v akom svojou výpovednou hodnotou vyplývajúcou z ich obsahu potvrdzujú, resp. odzrkadľujú realitu. Práve reálny obsah, priebeh a ďalšie okolnosti deklarovaných dodávok, tak ako vyplývajú z dokazovania v danej daňovej veci totiž tvoria hmotnoprávny dôkazný základ pre priznanie alebo nepriznanie nároku na odpočítanie DPH z obchodov deklarovaných daňovým subjektom pred správcom dane, z ktorých odvodzuje svoj nárok na odpočet DPH.
28. Správny súd na obsah žalobných námietok konštatuje, že preskúmavaná právna problematika týkajúca sa dovozu pohonných látok z jedného členského štátu EÚ do iného členského štátu bola predmetom dvoch súdnych konaní, vedených pred Súdnym dvorom EÚ v právnych veciach C-414/17
- AREX CZ a.s., proti odvolaciemu finančnému riaditeľstvu, kde Súdny dvor EÚ rozhodol rozsudkom z 19.12.2018 v prejudiciálnom konaní podľa článku 267 ZFEÚ a taktiež vo veci C-401/18 - Herst, s.r.o., proti Odvolacími finančnému riaditeľstvu v ktorej bol rozsudok Súdneho dvora EÚ k preskúmavanej právnej problematike vydaný 23.04.2020.
29. V preskúmavanej veci ide o právnu otázku, či z obsahu dokazovania možno vyvodiť záver v súlade s tvrdeniami žalobcu, že v prvej fáze deklarovaných reťazových obchodov figuroval iba ako dopravca a až následne nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, po nadobudnutí vlastníckeho práva k tovaru od dodávateľa, ktorí v danom obchodnom reťazci vystupoval na území Slovenskej republiky po nákupe tovaru v Rakúsku a jeho preprave do iného členského štátu Európskej únie.
30. Podľa správneho súdu z vykonaného dokazovania správcu dane vyplynuli dostatočné závery na to, aby bola táto vec vyhodnotená v súlade s citovanou judikatúrou SD EÚ vo veciach C-414/17 a C-401/18. V zmysle rozsudku C-401/18 SD EÚ, článok 20 smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje jedinú prepravu tovaru v rámci Spoločenstva v režime podmienečného oslobodenia od spotrebnej dane s úmyslom nadobudnúť tento tovar pre svoje vlastné podnikanie, hneď ako bude prepustený do voľného obehu v členskom štáte určenia, nadobúda právo nakladať s uvedeným tovarom ako vlastník v zmysle tohto ustanovenia, ak je splnená podmienka, že má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie toho istého tovaru, najmä rozhodnutie predať ho.
31. Tunajší správny súd v právnej veci tých istých účastníkov konania v rozsudku č.k.: 8S/111/2019 zo dňa 15.10.2020 uzavrel vec preskúmania tam napadnutého rozhodnutia žalovaného / týkajúce sa iného daňového obdobia/ vychádzajúc z predpokladu, že v daňovom konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník v Rakúsku, pretože takéto závery sú predčasné a nemožno ich vyriecť bez toho, aby žalovaný správny orgán opätovne nepreskúmal Rámcové kúpne zmluvy zo 04.10.2016, 16.12.2016 a 10.04.2017, ako aj Zmluvu o zabezpečení prepravy PHM z Lobau
zo dňa 10.04.2017. Po ich právnej analýze má žalovaný správny orgán opätovne rozhodnúť o zásadnej právnej otázke viazanej na moment prevzatia vlastníckeho práva za situácie, že predmetom boli práva uplatňované ako odpočet DPH v zmysle § 19, § 49 v spojení s § 51 ods. 1 a právom uplatneným podľa § 11 ods. 1 a 2 § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH .
32. Správny súd považoval skutkové zistenia žalovaného správneho orgánu za dostatočne objasnené na to, aby bolo možné zaujať iný právny názor v súlade s vyššie citovanom judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Podľa správneho súdu po podrobnom oboznámení listín a dokladov v prejednávane veci, z administratívneho spisu žalovaného vyplynul právny výklad spomínaných dokumentov ako sú Rámcové kúpne zmluvy, ako aj Zmluvy o zabezpečení prepravy PHM zo strany žalovaného, ktorý prispel k objasneniu skutkového stavu a následne zmene právneho názoru správneho súdu.
33. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. Správny súd dáva do pozornosti iné rozhodnutia vydané na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn.: 7S/76/2019 v ktorom bol vyhlásený rozsudok dňa 17.02.2021, a rozsudok sp. zn. 8S/113/2019 zo dňa 23.03.2021, s ktorým sa oboznámil v identickej veciach účastníkov konania, týkajúcich sa iného zdaňovacieho obdobia. V uvedených rozsudkoch tunajší súd vyslovil iný názor na posudzovanie a výklad pojmu prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, s ktorým súvisia ďalšie právne závery, a s ktorými je možné sa stotožniť. Žalobca tvrdil, že vlastnícke právo k tovaru sám nadobudol až na Slovensku, a dovtedy pre svojich dodávateľov v zmysle dokumentov bol prepravcom so všetkou zodpovednosťou a to s odkazom na predložené zmluvy a iné dokumenty. Na druhej strane žalovaný založil svoj právny názor na tom, že v preverovanom období žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte v Rakúsku a to predtým, ako sa tovar začal fyzicky prepravovať, vychádzajúc z toho, že mal oprávnenie rozhodovať o jeho pohybe, ktorý smeroval rovno k žalobcovi, a nie tak ako predpokladal žalobca s odkazom na dokumenty k jeho dodávateľom. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný zistený fakturačný reťazec považoval za fiktívny, lebo žalobca v daňovom konaní nepreukázal, že s tovarom mohol počas prepravy právne disponovať aj niekto iný ako on, napr. jeho dodávatelia, kam tovar vlastne nikdy fyzicky neprišiel.
34. Správny súd pripomína, že žalovaný poukázal na to, že žalobca svojím odberateľom nefakturoval dopravu, hoci svojím dodávateľom áno, žalobca sa nezastavil a nevyložil tovar počas prepravy v sídle svojich dodávateľov, ale prepravil tovar rovno do svojich skladov, resp. priamo svojím odberateľom, preto hoci dodávateľské spoločnosti deklarovali, že tovar nadobudli v ich sídlach v Bratislave, žalobca ho objednal telefonicky alebo e-mailom u dodávateľov v požadovanom množstve, zrealizoval úhrady za pohonné látky formou úhrady zálohovej faktúry, na základe čoho obdŕžal ID kód potrebný na odber tovaru v sklade Lobau vo Viedni, čo ho oprávňovalo s tovarom právne nakladať ako vlastník, miesto vykládky tovaru nebolo špecifikované ani v rámcových kúpnych zmluvách, ani v zmluvách o preprave tovaru a nebolo známe ani zástupcom dodávateľom, a to správny orgán posúdil ako právo svedčiace právu nakladať s tovarom ako vlastník.
35. Správny súd konštatuje, že kogentné ustanovenia zákona o DPH nie je možné obísť a nahradiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako to žalobca tvrdí a poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 1Sžf/90/2015 z 24.01.2017. V tejto súvislosti však správny súd uvádza, že zákon o DPH neustanovuje podmienky, za ktorých sa prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník medzi zdaniteľnými osobami realizuje. Preto daňový subjekt je povinný voliť také obchodno-právne prostriedky, ktoré preukážu jeho nárok v daňovom konaní. Je vecou daňového subjektu, akú formu a obsah právneho úkonu zvolí.
36. Z vyššie uvedených dôvodov aj v posudzovanej veci sa správny súd prikláňa k záverom konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn.: 7S/76/2019 a rozsudku zo dňa 17.02.2021 a následne konania vedeného pod sp.zn. 8S/113/2019 a rozsudku zo dňa 25.03. 2021. Správny súd zastáva názor, že skutkový stav, ktorý žalovaný správny orgán zistil, jednoznačne preukazuje právne závery žalovaného správneho orgánu, ktoré ustálil aj v preskúmavanom rozhodnutí. Ani výkladom a právnou analýzou rámcových zmlúv, resp. zmlúv o preprave by nebolo možné dôjsť k inému záveru ako k takému, ktorý judikoval žalovaný správny orgán. Tomu právnemu záveru korešpondujú aj popísané okolnosti a vykonané dôkazy (svedecké výpovede), za ktorých prebehlo zdaniteľné plnenie a ktoré osvetľujú priebeh obchodu na základe rámcových zmlúv a zmlúv o preprave. Žalobca získal právo nakladať s
tovarom ako vlastník v Rakúsku predtým, ako sa tovar začal fyzicky prepravovať. Vychádza to z toho, že objednal u dodávateľov požadované množstvo tovaru, zrealizoval úhrady za pohonné látky formou úhrady zálohovej faktúry, na základe čoho obdŕžal ID kód potrebný na odber tovaru v sklade Lobau vo Viedni. Tovar bol žalobcom uhradený a vlastnícke právo prešlo na kupujúceho - žalobcu, keďže ID kód bol vygenerovaný na základe úhrady a samotný žalobca prevzal pohonné hmoty na území Rakúska, nie v Slovenskej republike. Vyplýva to aj z toho, že miesto vykládky tovaru nebolo špecifikované ani v rámcových kúpnych zmluvách, ani v zmluvách o preprave tovaru a žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník už pri jeho prevzatí, ako to vyplýva aj z jej vyjadrenia, lebo miesto vykládky určoval žalobca, čo uviedol a potvrdil jeho konateľ. Uviedol, že žalobca si prepravu vykonáva sám a následne náklady fakturoval dodávateľovi spoločnosti. Podľa Rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-401/18 zo dňa 23.04.2020, zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje jedinú prepravu tovaru v rámci Spoločenstva, (ako tomu je v tomto prípade), nadobúda právo nakladať s uvedeným tovarom ako vlastník, ak je splnená podmienka, že má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie toho istého tovaru, najmä rozhodnutie predať ho. V posudzovanej veci žalobca nekonal podľa pokynov objednávateľov prepravy, vrátane miesta vykládky tovaru a sám rozhodoval a tovar z Lobau v Rakúsku odčerpal vo svojich čerpacích staniciach v Michalovciach a Hunkovciach, a v miestach, ktoré určili títo odberatelia. Vykonal jedinú prepravu v tejto dodávke o pohybe tovaru - rozhodoval bez pokynov. Tieto súvislosti sa potom spájajú s nadobúdaním vlastníctva určujúcim miesto dodania, čo je rozhodné pre uplatnený nárok žalobcu posudzovaný v tomto konaní.
37. Správny súd v posudzovanej veci konštatuje záver o porušení ust. § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z., lebo bolo preukázané, že dodávateľská spoločnosť žalobcu fakturované pohonné hmoty nakúpili na území Rakúska, bez prepravy a predmetné dodanie tovaru neuskutočnili za vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku. Dodanie tovaru nebolo na území Slovenskej republiky. Žalobca bol kupujúcim, ale bez ohľadu na ním vykonávanú prepravu nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, až v Slovenskej republike. Správny súd uzatvára, že dodávateľským spoločnostiam žalobcu nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku. V uvedenej súvislosti potom žalobcovi ako odberateľovi nevzniklo právo na uplatnenie odpočítania dane podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. hoci daň bola uvedená na preverovaných faktúrach. Na dôvažok sa pripomína, že daň nie je splatná len z titulu jej uvedenia na formálnych faktúrach, pretože vznik daňovej povinnosti podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., je spojený len s dodaním tovarov v tuzemsku. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru a týmto je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobu, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.. Správny súd konštatuje z vyššie uvedeného záver, že skutkový stav veci a právne závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle ustanovení § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. z faktúr od dodávateľskej spoločnosti.
38. Podľa rozsudku SD C-414/17 a EÚ C-401/18 okolnosť, že táto zdaniteľná osoba mala od počiatku v úmysle nadobudnúť tento tovar pre svoje vlastné podnikanie, hneď ako bude prepustený do voľného obehu v členskom štáte určenia, predstavuje okolnosť, ktorú musí vnútroštátny súd zohľadniť v rámci svojho celkového posúdenia všetkých osobitných okolností v prejednávanej veci, o ktorej rozhoduje, aby určil, ktorému po sebe nasledujúcich nadobudnutí sa musí pripísať uvedená preprava v rámci Spoločenstva. V zmysle vyššie citovaného rozsudku SD EÚ správny súd zohľadnil okolnosti v prejednávanej veci a dospel k záveru, že v danom fiktívnom reťazovom fakturačnom obchode bola len jedna preprava a to preprava, ktorú uskutočnil žalobca a teda došlo len k jednému nadobudnutiu tovaru priamo na žalobcu, a to takým spôsobom, že mal právo s nim disponovať ako vlastník. V administratívnom konaní neboli dôkazy, na základ ktorých by bolo možné vyriecť, že predmetný tovar bol prevádzaný, resp., že s ním mohol počas prepravy právne disponovať aj niekto iný okrem žalobcu. Samotné tvrdenie žalobcu, že jeho dodávatelia po právnej stránke držali tovar ako vlastníci a následne ho na neho previedli, alebo odkaz na znenie dokumentov v tomto znení, je v rozpore s vykonaným dokazovaním.
39. Správny súd má za to, že dôvody, obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného korešpondujú s dôvodmi jeho rozhodnutí, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu, a trvá na nich ako v odôvodnení vyššie označených rozsudkov, vzhľadom na zhodnosť odvolacích námietok žalobcu v uvedenom daňovom konaní. Aj žalobné dôvody žalobcu, obsiahnuté v posudzovanej správnej žalobe v uvedenej veci korešpondujú so žalobnými dôvodmi, uvedenými v správnej žalobe, na základe ktorej
začalo aj toto správne konanie, pričom aj v týchto veciach bolo potrebné posúdiť, či zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a či daňové orgány postupovali v súlade so zákonom, keď neuznali jeho právo na odpočítanie DPH za predmetné zdaňovacie obdobia z faktúr, vystavených dodávateľskou spoločnosťou.
40. Správny súd po preskúmaní obsahu žalobných námietok dospel k záveru, že žiadna zo vznesených žalobných námietok (žalobných bodov) nemá právny potenciál pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ktoré vychádzajúc zo záverov správcu dane, obsiahnutých v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, opierajúcich sa o dôkazný stav veci, obsahovo vyčerpávajúcim spôsobom, reagoval na odvolacie námietky žalobcu, všetky právne významné skutočnosti a hodnotiace právne závery, týkajúce sa zisteného rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2018.
41. Správny súd zastáva názor, že ani v tomto prípade nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu, obsiahnutú v predmetnej správnej žalobe a neexistuje žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by sa mal odkloniť od právneho názoru súdu, obsiahnutého v citovaných rozsudkoch Krajského súdu v Košiciach v bode 33 a 36, a s ich závermi, preto odkazujúc na ich odôvodnenie, podľa § 190 SSP žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.
42. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
43. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).