Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_15C-37-2019.pdf
PDF · 179.5 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/37/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobcu: C.L. T., L.. XX.XX.XXXX, J. T. XXX, právne zastúpený: JUDr. Martin Kubovič, LLM, MSc, advokát so sídlom M. R. Štefánika 3080/14, Sereď proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, zastúpená Krajskou prokuratúrou Trnava, so sídlom Dolné Bašty 1, Trnava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 16.08.2019 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie škody vo výške 3.149,34 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.149,34 Eur od 16.04.2019 do zaplatenia, na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 20.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 20.000,- Eur od 16.04.2019 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.08.2014 vydal poverený príslušník Policajného zboru služobne zaradený na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v N. A. M. E. M., Č..T..: M.-XXXX/GA- N.-XXXX voči žalobcovi, na základe ktorého bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie pre prečin porušovania autorského práva v zmysle ustanovenia § 283 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Uznesenie o vznesení obvinenia Poverený príslušník odôvodnil nasledovne: „Zo skutočností uvedených v trestnom oznámení vyplynulo, že páchateľ prostredníctvom počítačového programu K.++, vystupujúci pod prezývkou „V. S. A. G. („. P. G.) siete v období od 26.05.2013 do 28.07.2013 z počítačového systému s pridelenou IP adresou XXX.XXX.XXX.XX neoprávnene poskytol iným užívateľom internetu voľne ku stiahnutiu viac ako 385,53 GB dát. Z tohto objemu dát pritom najmenej 26,85 GB tvorili chránené hudobné súbory ku ktorým vlastnia oprávnenie výrobcovia audiovizuálnych záznamov, ktorý sú ako členovia zastupovaný Českou národnou skupinou Medzinárodnej federácie hudobného priemyslu (ďalej len „ČNS IFPI). Ďalej sa v odôvodnení Uznesenia o vznesení obvinenia uvádza, že žalobca údajne ako „. G. sietí vystupujúci pod prezývkou „V.“ mal v rodinnom dome v obci T. D. Č. XXX G. G. J. X.XX, ktorý nainštaloval do počítačového systému značky S. Q., P. Q. K. a z počítačového systému S. G. poskytnúť užívateľom internetu voľne ku stiahnutiu zvukové záznamy v období najmenej od 26.05.2013 do 31.03.2014 nachádzajúce sa v priečinku určenom na zdieľanie súborov a označenom názvom“MP3“. Z odôvodnenia Uznesenia o vznesení obvinenia vyplýva, že poverený príslušník dospel na základe znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 21.06.2014 („Znalecký posudok“), ktorý bol vypracovaný znalcom: doc. Ing. Miloslav Mokrý, CSc. („Znalec“) k nasledujúcemu záveru; „Výsluchom znalca bolo zistené, že G. G. J. X.XX nainštalovaný v počítači S. Q. bol plne funkčný pre zdieľanie a
sťahovanie dát. Program sa spúšťal automaticky pri spustení operačného systému. Za pomoci tohto programu boli sťahované hudobné súbory vo formáte *.mp3 resp. iné dáta ukladané na logickom disku C:/.“ („Záver 1“). 8) V zmysle Záveru 1 uvedeného v odôvodnení Uznesenia o vznesení obvinenia malo byť Znaleckým posudkom preukázané, že program J. X.XX, ktorý bol nainštalovaný v jednom z počítačov žalobcu, zaistenom pri domovej prehliadke dňa 31.03.2014, bol plne funkčný pre zdieľanie a sťahovanie dát, pričom sa uvedený program mal spúšťať automaticky po spustení operačného systému. Dňa 05.08.2014 došlo v Trestnej veci k výsluchu Znalca, ktorý vo svojej výpovedi okrem iného uviedol; „...pokiaľ je tento počítač zapnutý a online pripojený k sieti internetu (G.) je možné z neho bez vedomia daného užívateľa kedykoľvek sťahovať dáta umiestnené v zdieľanom priečinku (verejnom). Daný užívateľ sa tak stáva poskytovateľom dát. Užívateľ predmetného počítača mal v programe G. L.astavené sťahovanie dát do jeho počítača do adresáta Q.:/..“. Na základe vyššie uvedených skutočností mal teda poverený príslušník za to, že sú naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu porušovania autorského práva v zmysle ustanovenia § 283 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona a preto v zmysle ustanovenia § 199 ods. 1 Trestného poriadku vydal Uznesenie o vznesení obvinenia. Žalobca proti Uzneseniu o vznesení obvinenia podal v zákonom stanovenej lehote dňa 25.08.2014 sťažnosť („Sťažnosť“), ktorú prostredníctvom Advokáta odôvodnil písomnosťou zo dňa 10.09.2014, označenou ako „Odôvodnenie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia vo veci obvineného C. T.S. v trestnej veci stíhania za prečin porušovania a autorského práva podľa § 283 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona na základe uznesenia Okresného Policajného zboru v N., ČVS; M.-XXXX/GA-N.-XXXX X. K. XX.XX.XXXX. V odôvodnení sťažnosti advokát uviedol: „Obvinený v uvedenom prípade nemal úmysel poskytovať užívateľom internetu voľne ku stiahnutiu hudobné súbory, teda umožniť rozširovanie chránených hudobných súborov. Uvedené súbory boli len pre osobnú potrebu obvineného, ako uvádza aj vo výpovedi svedka zo dňa 31.03.2014. Vzhľadom na vyššie uvedené si dovoľujem uviesť, že v predmetnej veci nie je splnený obligatórny znak skutkovej podstaty trestného činu, ktorým je úmyselné zavinenie.“ Dozorujúci prokurátor Okresnej prokuratúry v N. A. Č.. T..: X G. XXX/ XX/XXXX-XX X. K. XX.XX.XXXX zamietol Sťažnosť ako nedôvodnú. Uznesenie o zamietnutí sťažnosti dozorujúci prokurátor odôvodnil nasledovne; „Je možné skonštatovať že z doposiaľ vykonaných dôkazov vyplýva, že obvinený prostredníctvom svojho osobného počítača, do ktorého si nainštaloval počítačový program ktorý umožňuje sťahovať z internetovej siete zvukové súbory chránené autorským právom a súčasne tento program umožňuje takto stiahnuté súbory zdieľať pre ďalších užívateľov internetu“. Ďalej v Uznesení o zamietnutí sťažnosti dozorujúci prokurátor konštatuje: „Samotný obvinený nastavil vo svojom počítači tieto súbory na zdieľanie pre ostatných užívateľov internetovej siete a preto jeho obrana spočívajúca v absencii úmyselného zavinenia v tomto štádiu konania neobstojí.“ )) Dozorujúci prokurátor podal dňa 13.08.2015 voči Žalobcovi obžalobu, č. k.: 1 G. XXX/XX/XXXX-XX, na základe ktorej sa v Trestnej veci začalo konanie na Okresnom súde N. („. D. N. S. „. G. D.) G. D.. X..: XXT/XXX/XXXX. Konanie v trestnej veci sa skončilo vydaním Rozsudku Okresného súdu N. X. K. XX.XX.XXXX. Č..T..: XXT/XXX/XXXX-XXX. W.: XXXXXXXXXX, ktorým Okresný súd N. oslobodil Žalobcu spod obžaloby dozorujúceho prokurátora pre prečin porušovania autorského práva podľa ustanovenia § 283 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona. i) Rozsudok Súdu prvého stupňa bol následne potvrdený aj uznesením Krajského sudu v Trnave zo dňa 08.03.2018. č. k.: XTo/XX/XXXX-XXX, W.: XXXXXXXXXX, ktorým Krajský súd v Trnave zamietol odvolanie dozorujúceho prokurátora. ) Písomnosťou zo dňa 28.01.2019 označenou ako „Žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ si žalobca uplatnil od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky náhradu škody vo výške 3.149,34 € titulom trov právneho zastúpenia a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 20.000,- Eur. Písomnosťou číslo: E. N. XX/XX/XXXX-X X. K.S. XX.XX.XXXX M. S. „. T. - žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“, ktorá bo bola doručená advokátovi dňa 16.04.2019 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky oznámila žalobcovi prostredníctvom advokáta, že neboli zistené podmienky pre uspokojenie nároku C. T. na náhradu škody, a že žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola odmietnutá. Žalobca má za to, že vydaním Uznesenia o vznesení obvinenia povereným príslušníkom došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ktoré spôsobilo žalobcovi škodu v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu. Vzhľadom k tomu, že v rámci vyšetrovania v trestnej veci nebol preukázaný úmysel žalobcu, či už priamy alebo nepriamy, spáchať trestný čin porušovania autorského práva, žalobca je toho názoru, že poverený príslušník vydal nezákonné rozhodnutie. Následne po podaní sťažnosti a po doručení odôvodnenia sťažnosti mal dozorujúci prokurátor sťažnosti vyhovieť a v zmysle ustanovenia
§ 230 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku zrušiť nezákonné a neopodstatnené rozhodnutie povereného príslušníka, ktorým v tomto prípade bolo Uznesenie o vznesení obvinenia, pretože na jeho vydanie absentovalo naplnenie subjektívnej stránky trestného činu. Rozsudkom Okresného súdu N. bol napokon žalobca oslobodený spod obžaloby dozorujuceho prokurátora z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca (obžalovaný) stíhaný. Žalobca je toho názoru, že dozorujúci prokurátor mal a s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol vedieť, že v trestnej veci nedošlo k naplneniu subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu porušovania autorského práva, a že v rámci vyšetrovania ani v rámci prípravného konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by dostatočne odôvodňovali záver, že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca trestne stíhaný. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že vydaním Uznesenia o vznesení obvinenia povereným príslušníkom došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, na základe ktorého vznikla žalobcovi v konaní v trestnej veci škoda a to konkrétne trovy právneho zastúpenia, ktoré musel žalobca v súvislosti s konaním v trestnej veci zaplatiť, a ktoré by mu bez vydania nezákonného rozhodnutia nikdy nevznikli. Žalobcovi v konaní v trestnej veci vznikli trovy konania vypočítané v zmysle príslušných ustanovení Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov („Vyhláška“) v nasledovnej výške:
- 04.09.2014 Prevzatie a príprava zastúpenia 81,78 € (inf. 60,11 € - úkon, 8,04 € - rež. paušál. 20% DPH)
- 10.09.2014 Odôvodnenie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia 81,78 € (inf. 60,11 € - úkon, 8,04 € - rež. paušál, 20% DPH)
- 24.11.2014 Porada s klientom 105,83 € (inf. 80.15 € - úkon, 8,04 € - rež. paušál. 20% DPH)
- 25.11.2014 Prítomnosť právneho zástupcu na výsluchu obvineného OOPZ E. N. 196,88 € (inf. 60,11 € - úkon, 8,04 € - rez. paušál, náhrada za stratu času, cestovné výdavky, 20% DPH)
- 25.02.2015 Prítomnosť právneho zástupcu na výsluchu znalca OOPZ E. N. 200,75 € (inf. 61.75 € - úkon. 8,39 € - rež. paušál, náhrada za stratu času, cestovné výdavky, 20% DPH)
- 12.03.2015 Prítomnosť právneho zástupcu na výsluchu svedka OR G. G. W. 617,40 € (inf. 123,50 € - úkon, 8,39 € - rež. paušál, náhrada za stratu času, cestovné výdavky, 20% DPH)
- 20.04.2015 Porada s klientom 108,86 € (inf. 82,33 € - úkon, 8,39 € - rež. paušál, 20% DPH)
- 23.04.2015 Žiadosť o preskúmanie postupu povereného príslušníka PZ 84 17 € (inf. 61,75 € - úkon 8 39 € - rež. paušál, 20% DPH)
- 28.07.2015 Preštudovanie vyšetrovacieho spisu 84,17 € (inf. 61,75 € - úkon, 8,39 € - rež. paušál, 20% DPH)
- 13.10.2015 Porada s klientom 108,86 € (inf. 82,33 € - úkon, 8,39 € - rež. paušál, 20% DPH)
- 15.10.2015 Odpor proti trestnému rozkazu 84,17 € (inf. 61,75 € - úkon, 8,39 € - rez. paušál, 20% DPH)
- 19.02.2016 Návrh na vykonanie dôkazov 45,50 € (inf. 29,34 € - úkon, 8,58 € - rez. paušál, 20% DPH)
- 15.06.2016 Porada s klientom 114,50 € (inf. 78,25 € - úkon, 8,58 € - rež. paušál, 20% DPH)
- 20.06.2016 Účasť právneho zástupcu na hlavnom pojednávaní 198,44 € (inf. 58,69 € - úkon, 8,58 € - rez. paušál, náhrada za stratu času, cestovne výdavky, 20% DPH)
- 22.02.2017 Porada s klientom 114,73 € (inf. 86,77 € - úkon, 8,84 € - rež. paušál, 20% DPH)
- 24.02.2017 Účasť právneho zástupcu na hlavnom pojednávam 212,98 € (inf. 65,08 € - úkon, 8,84 € - rež. paušál, náhrada za stratu času, cestovne výdavky, 20% DPH)
- 14.03.2017 Porada s klientom 114.73 € (inf. 86,77 € - úkon, 8,84 € - rež. paušál. 20% DPH)
- 16.03.2017 Vyjadrenie k návrhu na vykonanie dôkazov 88,70 € (inf. 65,08 38 € - úkon, 8,84 € - rež. paušál, 20% DPH)
- 20.04.2017 Porada s klientom 114,73 € (inf. 86,77 € - úkon, 8,84 € - rež. paušál, 20% DPH)
- 24.04.2017 Účasť na hlavnom pojednávaní 212,98 € (inf. 65,08 € - úkon, 8,84 € - rež. paušál. náhrada za stratu času cestovné výdavky, 20% DPH)
- 24.04.2017 Vypracovanie záverečnej reči 88,70 € (inf. 65,08 € - úkon, 8,84 € - rez. Paušál, 20% DPH)
- 21.8.2017 Vyjadrenie k odvolaniu prokurátora 88,70 € (inf. 65,08 € - úkon, 8,84 € - rež. Paušál, 20% DPH).
Na základe vydania nezákonného rozhodnutia, Uznesenia o vznesení obvinenia povereným príslušníkom vznikla žalobcovi škoda vo výške 3.149,34 Eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré bol žalobca povinný uhradiť v súvislosti s konaním v trestnej veci. \) úhradu trov právneho zastúpenia Žalobca preukazuje priloženými faktúrami za poskytnuté právne služby a výpismi z účtu advokáta žalobcu, ktoré potvrdzujú prijatie súm z jednotlivých faktúr. V zmysle príslušných ustanovení
Zákona o zodpovednosti za škodu si žalobca uplatňuje peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená vydaním nezákonného rozhodnutia, Uznesenia o vznesení obvinenia v trestnej veci vo výške 20.000,- Eur, ktorú žalobca odôvodňuje nasledovne. Žalobca je mladý človek, ktorý žije v rodinnom dome v malej obci, je bezúhonný a až do začatia trestného stíhania voči nemu v trestnej veci mal vo svojom okolí dobrú povesť. Dňa 31.03.2014 mu bola príslušníkmi Policajného zboru na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie zo dňa 24.03.2014 vykonaná domová prehliadka, ktorou boli zaistené dva počítače žalobcu. Samotné vykonanie domovej prehliadky zasiahlo do života žalobcu, nakoľko v jej dôsledku došlo zo strany ľudí žijúcich v jeho okolí k podozrievaniu a „odsúdeniu“, taktiež k vzniku pocitu neistoty nad právnym postavením žalobcu a k vzniku pocitu nespravodlivosti prameniaceho z postupu orgánov činných v trestnom konaní. Tento zásah do osobnostných práv žalobcu bol neúmerne predĺžený vydaním Uznesenia o vznesení obvinenia, nakoľko tento musel počas obdobia štyroch rokov znášať vzniknutý stav a to napriek tomu, že keby orgány činné v trestnom konaní nepochybili, najneskôr 28.10.2014 mal byt' žalobca zbavený všetkých podozrení a trestné stíhanie voči jeho osobe malo byť zastavené, a to v súvislosti s prešetrením sťažnosti voči Uzneseniu o vznesení obvinenia dozorujúcim prokurátorom. Podaním obžaloby na Okresnom súde N. K. XX.XX.XXXX voči žalobcovi, a to napriek zjavne neopodstatnenému obsahu Uznesenia o vznesení obvinenia, umocnil dozorujúci prokurátor v žalobcovi a v jeho okolí vyššie uvedené pocity, ktoré trvali minimálne do právoplatného oslobodenia žalobcu spod obžaloby Uznesením Krajského súdu v Trnave vydaným dňa 08.03.2018. Žalobca uvádza, že vydaním nezákonného rozhodnutia, Uznesenia o vznesení obvinenia povereným príslušníkom došlo k neúmernému zásahu do osobnostnej sféry žalobcu a k značnému zníženiu jeho vážnosti u priateľov a známych. Vzhľadom na vyššie uvedené je žalobca toho názoru, že peňažná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- Eur v plnej miere zodpovedá nemajetkovej ujme spôsobenej žalobcovi vydaním nezákonného rozhodnutia voči žalobcovi.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručeným súdu dňa 16.10.2019 uviedol, že k nemajetkovej ujme žalobca v žalobe nenavrhol žiadne dôkazy a súčasne neuviedol, akým spôsobom dospel práve k sume 20.000 eur. K nároku uplatneného žalobou žalovaný ďalej uviedol, že hoci je zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím objektívna, pre jej úspešné uplatnenie podľa zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť kumulatívne splnené tieto podmienky: 1. existencia nezákonného rozhodnutia, 2. vznik škody/nemajetkovej ujmy a 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody/nemajetkovej ujmy. Ak čo i len jedna z uvedených podmienok nie je splnená, náhradu škody/nemajetkovej ujmy nie je možné priznať. Navyše štát zodpovedá za škodu spôsobenú len konkrétnym titulom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, a nie za výsledok trestného konania. Ustálená judikatúra síce vychádza z toho, že ak dôjde k oslobodeniu spod obžaloby, za nezákonné rozhodnutie sa považuje uznesenie o vznesení obvinenia, avšak iba preto, že bol žalobca oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku, nie je možné tvrdiť, že uznesenie Č.-XXXX/GA-N.-XXXX X. K. XX.XX.XXXX o vznesení obvinenia žalobcovi je nezákonným rozhodnutím. Vychádzajúc analogicky z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. W.. Ú. XXX/XXXX X. K. XX.XX.XXXX, za nezákonné nie je možné automaticky považovať každé uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré neviedlo k právoplatnému odsúdeniu obžalovaného. Len na základe skutočnosti, že bol žalobca oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, nie je možné tvrdiť, že uznesenie Č.E..M.-N.- XXXX X. K. XX.XX.XXXX o vznesení obvinenia je nezákonným rozhodnutím, nakoľko pre vznesenie obvinenia je postačujúci odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba a táto podmienka bola v trestnej veci žalobcu splnená. Na vznesenie obvinenia sa nevyžaduje, aby vina obvineného (žalobcu) bola nepochybne preukázaná, ale postačuje len dostatočne odôvodnený o podozrení zo spáchania určitého trestného činu konkrétnou osobou. Vznesenie obvinenia žalobcovi, ako i podanie obžaloby voči nemu, plne odôvodňovali dôkazy zadovážené počas prípravného konania. Obvinenie bolo žalobcovi vznesené dôvodne najmä na základe znaleckého posudku Doc. Ing. Miroslava Mokrého, CSc., znalca z odboru elektronika, odvetvie riadiaca a výpočtová technika, výpovede svedka poškodeného W.. G. J., a dokumentu Výsledky sledování činnosti užívatele internetové D. G.. Ďalšími podkladmi pre vznesenie obvinenia žalobcovi a následne pre podanie obžaloby boli: zápisnica o vykonaní domovej prehliadky s fotodokumentáciou, ako aj ďalšie listinné dôkazy. Z obsahu znaleckého posudku vyplynulo, že oba počítače zaistené žalobcovi boli schopné pomocou predloženého routera pripojiť sa k sieti Internetu. Oba počítače pritom mali nastavený na zdieľanie priečinok „MP3“ s obsahom hudobných diel. V počítači AT Computer bol nainštalovaný P. (G.) G. J. X.XX, G. E. G. „. D. L. XXXX Y. D. E. V.P. *.. Znalec v tomto počítači vykonal obnovu odstránených dát, ktorých počet bol 1654 hudobných súborov formátu *mp3. Skúmaním počítača zn. S. G., P. G., X. E. G. „. X. 1490 hudobných súborov
vo formáte vykonal obnovu odstránených dát, ktorých počet bol 1654 hudobných súborov formátu *mp3. Zoznam zaistených súborov znalec uviedol v prílohe znaleckého posudku. Z dokumentu Výsledky sledování činnosti uživatele internetové D. G. E., Ž.R. W.. G. J. sledoval činnosť užívateľa internetovej siete G. D. prezývkou „V. S. B. S. G.: XXX.XXX.XXX.XX, pričom predmetný užívateľ počítačového programu K.++ E. M. M. XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX z počítačového systému neoprávnene poskytol iným užívateľom internetu voľne k stiahnutiu u viac ako 385,53 GB dát. Z tohto objemu dát pritom súbory, ku ktorým vlastnia oprávnenie výrobcovia audiovizuálnych záznamov, ktorí sú ako členovia zastupovaní Českou národnou^ skupinou Medzinárodnej federácie hudobného priemyslu. W.. J. stiahol od predmetného užívateľa zoznam ponúkaných súborov, tzv. V., pričom následne overoval, či v ňom uvedené súbory obsahuje aktuálna ponuka užívateľa na sledovaných Y.. Náhodne skontroloval viac než desať ponúkaných súborov a ich obsah presne zodpovedal titulom z V.. Od uvedeného užívateľa bol stiahnutý kontrolný súbor pod názvom zložky: „N. K.' - T.. Lokalizáciou predmetnej IP adresy cez vyhľadávač Y.:/..A..K. K. XX.XX.XXXX W.. G. J. zistil umiestnenie uvedenej IP adresy E. M. P.. z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní vyplynulo, že užívateľom W. S. Q.. XXX.XXX.XXX.XX I. C. T., I. XXX, T.. Žalobca (obvinený) si do svojho osobného počítača nainštaloval počítačový program umožňujúci sťahovať z internetovej siete zvukové súbory chránené autorským právom, a súčasne tento počítačový program umožňoval takto stiahnuté súbory zdieľať pre ďalších užívateľov internetu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je možné konštatovať, že v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia Č.:M.- XXXX/GA-N.-XXXX X. K. XX.XX.XXXX boli na jeho vydanie splnené všetky zákonom určené podmienky, preto bola sťažnosť žalobcu zamietnutá uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry N. D..X.. XPv XXX/XX/XXXX-XX X. XX.XX.XXXX ako nedôvodná. Vznesenie obvinenia bolo jediným rozhodnutím, ktoré za daného skutkového a právneho stavu bolo možné v právnom štáte od orgánov činných v trestnom konaní očakávať a postup povereného príslušníka policajného zboru, aj postup prokuratúry, bol štandardný a v medziach zákona. Pri riešení právnej otázky týkajúcej sa existencie dôvodov na vznesenie obvinenia je stupeň dôvodnosti takéhoto procesného postupu zásadne odlišný od situácie, kedy otázku viny (a následne trestu) hodnotí a posudzuje súd (rovnako v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov). Rovnako uvedené platí aj v štádiu trestného stíhania, kedy prokurátor podáva na obvineného obžalobu podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku. Teda dôkazné požiadavky v konaní pred súdom, ktoré musia byť splnené na to, aby mohla byť osoba uznaná vinnou, sa odlišujú od dôkazných požiadaviek, ktoré musia byť splnené pre to, aby mohla byť osoba trestne stíhaná. žalobca v žalobe nepreukázal, že by v trestnom konaní, ktoré bolo proti nemu vedené, postupoval niektorý z orgánov činných v trestnom konaní v rozpore so základnými zásadami trestného konania, vyjadrenými v § 2 Trestného poriadku. Okresný súd N. E. O. Č..T.. XXT/XXX/XXXX-XXX X. K. XX.XX.XXXX, S. T. D. P. E. A. Č..T.. XTo/XX/XXXX-XXX X. XX.XX.XXXX, nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia Č.:M.-XXXX/ GA-N.-XXXX zo dňa nekonštatovali. Nezákonnosť tohto uznesenia súčasne nebola konštatovaná ani generálnym prokurátorom v konaní podľa § 363 Trestného poriadku a ani ďalšími príslušnými orgánmi. Uznesenie o vznesení obvinenia Č.:M.-XXXX/GA-N.-XXXX X. K. XX.XX.XXXX podľa žalovaného nie je nezákonným rozhodnutím - pretože nie je preukázané rozhodnutie príslušného orgánu, v ktorom by príslušný orgán konkrétne dôvody, pre ktoré by toto uznesenie malo byť nezákonné. V trestnej veci žalobcu nič nenaznačuje, že by orgány činné v trestnom konaní uplatnili ustanovenia Trestného poriadku a Trestného zákona zjavne nesprávne alebo takým spôsobom, aby dosiahli svojvoľné závery. Zavedených dôvodov nie je v predmetnej veci splnená už prvá základná podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. XXX/XXXX X..X.., a to existencia nezákonného rozhodnutia podľa § 6 ods. 1, preto nie je daný v tejto veci už samotný prvotný právny základ. štátu nie je možné uprieť legitímny záujem na vedení trestného konania proti konkrétnej osobe, ak bolo podozrenie zo spáchania trestného činu. Opačný výklad by poprel legitímny záujem štátu na vedení trestného stíhania, ak sú splnené podmienky určené v § 206 ods. 1 Trestného poriadku. Ako vyplýva z odôvodnenia oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu N. súd vo veci aplikoval zásadu in dubio pro reo, t.j. v pochybnostiach v prospech obvineného. Uplatnenie tejto zásady však v žiadnom prípade neznamená, že je nepochybné, že žalobca skutok nespáchal a z tejto zásady nie je ani možné odvodiť, že uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi bolo nezákonné a že obžaloba na neho bola podaná nedôvodne. Preukázaná nie je ani nemajetková ujma v sume 20.000 eur. Okrem subjektívnych pocitov žalobcu nie je k žalobe pripojený žiadny taký objektívny relevantný dôkaz, ktorý by vznik nemajetkovej ujmy preukazoval a zo žaloby súčasne nie je zistiteľné, akým spôsobom a na základe čoho žalobca dospel k záveru, že mu vznikla nemajetková ujma práve v tejto sume. Žalovaný taktiež nemôže byť (a ani nie je) zodpovedný za to, že niektorí jednotlivci (v žalobe neoznačení) nerešpektovali prezumpciu neviny. Žalovaný nemá/nemal na to žiadny vplyv a podľa žalovaného bolo pre žalobcu dostatočným zadosťučinením už to, že bol spod obžaloby oslobodený. Nemajetkovú ujmu nestačí len tvrdiť, ale
jej vznik, výška a priama príčinná súvislosť s daným trestným stíhaním, musia byť preukázané. K požadovanému úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nemajetkovej ujmy od 16.04.2019 do zaplatenia žalovaný súčasne uvádza, že povinnosť zaplatiť nemajetkovú ujmu v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, pričom až uplynutím doby plnenia určenej súdom sa dlžník dostáva do omeškania, preto z uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 16.04.2019 žalobcovi nepatrí. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 13.11.2019 uviedol, že e nesúhlasí so žiadnym tvrdením ani argumentom, ktoré uviedol Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia žalovaného, zásadne odmieta závery prezentované žalovaným vo vyjadrení žalovaného a ďalej má za to, že celkový postup orgánov činných v trestnom konaní v rámci celého trestného konania vedeného proti žalobcovi pre prečin porušovania autorského práva v zmysle ustanovenia § 283 ods. 1, ods. 2 písm. d) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov ) bol v rozpore so základnými zásadami trestného konania, ktoré sú vyjadrené v ustanovení § 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a z tohto dôvodu žalobca zastáva názor, že jeho nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je opodstatnený. Žalovaný poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spis 163/2013 zo dňa 13.11.2013, z ktorého vyplýva, že uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné rozhodnutie len preto, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o tom, že skutok sa stal alebo že ho spáchala konkrétna osoba sa neskôr nepotvrdila. žalobca si v tejto súvislosti dovoľuje dať do pozornosti fakt, že nález hovorí o tom, že v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia musia byť splnené všetky zákonné predpoklady na jeho vydanie, čo podľa názoru žalobcu nebolo splnené pri vydávaní uznesenia o vznesení obvinenia. Žalovaný 2 argumentuje tým, že vydanie Uznesenia o vznesení obvinenia rovnako ako aj podanie obžaloby voči Žalobcovi bolo plne odôvodnené na základe dôkazov, ktoré boli zadovážené počas prípravného konania a to konkrétne na základe znaleckého posudku č. XX/XXXX X. K. XX.XX.XXXX, ktorý bol vypracovaný znalcom Doc. Ing. Miroslavom Mokrým, CSc, na základe výpovede svedka poškodeného v neposlednom rade na základe dokumentu označeného ako „Výsledky sledování činnosti užívatele internetové D. G.. Žalobca s touto argumentáciou Žalovaného zásadne nesúhlasí a k veci uvádza, že dôkazy uvedené vyššie, neboli podľa názoru žalobcu dostatočne odôvodňujúce záver, že žalobca spáchal skutok, ktorý sa mu kládol za vinu a navyše nie všetky boli získané procesné vyhovujúcim postupom v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku. K znaleckému posudku si žalobca dovoľuje dať do pozornosti záver, ktorý napokon konštatoval aj Okresný súd N. v rozsudku zo dňa XX.XX.XXXX, Č.. T..: XXT/XXX/XXXX- XX W. a síce: „Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že čo sa týka hudobných skladieb, ktoré boli nastavené na zdieľanie v sieti, tieto boli nastavené na zdieľanie vo vnútornej („domácej“) sieti obžalovaného a či boli nastavené na zdieľanie v sieti J. Q. X.XX sa zistiť nedalo, nakoľko log tejto siete, t.j. história, bola prázdna. Nakoľko neexistuje história programu J. Q. X.XX, nevie sa ani určiť, či a kedy dochádzalo k sťahovaniu súborov v rámci tejto siete.“ Žalobca má za to, že je nespochybniteľné, že dozorujúci prokurátor v trestnej veci mal vedieť, že dokument Výsledky sledování je dôkazom neprípustným pre konanie v trestnej veci vzhľadom k tomu, že k sledovaniu osoby žalobcu nedošlo zákonným spôsobom. V trestnej veci v rámci konania pred začatím trestného stíhania rovnako ako aj v prípravnom konaní nikdy nebol vydaný príkaz na sledovanie Žalobcu tak ako si to vyžadujú príslušné ustanovenia Trestného poriadku a preto sa na tento dôkaz nemalo vôbec prihliadať a už vôbec nemalo byť na základe tohto dokumentu žalobcovi vznesené obvinenie. Napokon aj v konaní pred súdom v Trestnej veci Okresný súd N. E.yhodnotil dokument Výsledky sledování ako dôkaz „nepoužiteľný pre rozhodnutie vo veci samej, nakoľko zdokumentovanie získaných informácii nerobil znalec a tieto ani neboli zdokumentované procesné vyhovujúcim spôsobom v zmysle Trestného poriadku. Tvrdenie žalovaného o tom, že vznesenie obvinenia bolo jediným rozhodnutím, ktoré za daného skutkového a právneho stavu bolo možné v právnom štáte od orgánov činných v trestnom konaní očakávať žalobca uvádza, že sa vôbec nestotožňuje s takouto jej argumentáciou, práve naopak. I žalobca považoval, aj do dnešného dňa považuje, vydané Uznesenie o vznesení obvinenia za prekvapivé rozhodnutie, ktoré bolo vydané, podľa tvrdenia žalovaného, hlavne na základe dôkazov Znalecký posudok. Výpoveď svedka a dokumentu Výsledky sledování. Porušenie zásady stíhania zo zákonných dôvodov je podstatnou chybou v dokazovaní a má za následok, že na takto získaný dôkaz nemožno v konaní ani pri rozhodovaní prihliadať. Ide napríklad o situáciu, že k výpovedi alebo k priznaniu bol obvinený nezákonným spôsobom donucovaný, domová prehliadka bola vykonaná bez príkazu predsedu senátu a v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie, odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky bol vykonaný bez príkazu predsedu senátu a v prípravnom konaní sudcu pre prípravné
konanie, sledovanie osoby bolo vykonané bez príkazu predsedu senátu pred začatím trestného stíhania a iné. V Trestnej veci je jednoznačne preukázateľné, že jeden z dôkazov, na základe ktorého bolo Žalobcovi vznesené obvinenie (dokument Výsledky sledování) bol získaný v rozpore so zákonom a ostatné dôkazy podľa názoru žalobcu neboli postačujúce na uznanie viny a na vydanie Uznesenia o vznesení obvinenia, čím bola porušená jedna z najdôležitejších zásad trestného konania, zásada stíhania len zo zákonných dôvodov. Vzhľadom k tomu, že k sledovaniu žalobcu došlo bez písomného príkazu predsedu senátu pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní bez písomného príkazu prokurátora, a žalobcovi bolo vznesené obvinenie aj na základe dokumentu Výsledky sledování, pri sledovaní žalobcu došlo k porušeniu základného ľudského práva zakotveného v Ústave Slovenskej republiky a tým aj k porušeniu jednej zo základných zásad trestného konania, zásada súdnej ochrany zásahov do základných práv a slobôd. V trestnej veci došlo aj k porušeniu zásady legality, nakoľko dozorujúci prokurátor dostatočne nezabezpečil dozor nad dodržiavaním zákonnosti a na základe dôkazu neprípustného pre trestné konanie najskôr zamietol sťažnosť žalobcu proti Uzneseniu o vznesení obvinenia a neskôr aj podal obžalobu. Žalobca opätovne zdôrazňuje, že jedným z dôkazov v trestnej v veci, na základe ktorého bolo žalobcovi vznesené obvinenie a následne podaná obžaloba bol dokument Výsledky sledování, ktorý však nebol získaný zákonným spôsobom a preto pri hodnotení dôkazov sa naň ešte pred začatím trestného stíhania nemalo prihliadať, čo sa však nestalo. Sám žalovaný uviedol, že obvinenie bolo žalobcovi vznesené na základe Znaleckého posudku, Výpovede svedka a taktiež na základe dokumentu Výsledky sledování. Žalobca teda zastáva názor, že v trestnej veci došlo k porušeniu viacerých základných zásad trestného konania, ktoré sú upravené v ustanovení § 2 Trestného poriadku. žalobca zastáva názor, že v trestnom konaní zastavenie trestného stíhania, postúpenie veci inému orgánu alebo oslobodzujúci rozsudok majú v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť, ak k takýmto rozhodnutiam došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. Žalobca uvádza, že je absolútne irelevantný názor žalovaného, že aplikovanie zásady „in dubio pro reo“ neznamená, že žalobca skutok nespáchal, nakoľko žalobca bol právoplatne spod obžaloby prokurátora oslobodený. Nakoľko podľa ustálenej rozhodovacej praxe (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2009, spis. zn.: X Q. XXX/XXXX, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.06.1993, spis. zn.: X Q. XX/XX S. O. Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 23.02.1990, spis. zn.: X Q. X/XX), na ktorú žalobca poukázal nie len v rámci tohto vyjadrenia ale aj v podanej žalobe, pokiaľ je obžalovaný spod obžaloby oslobodený má právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s trestným konaním, ktoré voči nemu nemalo byť vedené. v rámci trestného konania, ktoré bolo vedené voči Žalobcovi bola u Žalobcu vykonaná domová prehliadka. Ako žalobca uviedol v žalobe, žalobca žije v malej dedine a až do vykonania domovej prehliadky mal vo svojom okolí dobrú povesť, bol bezúhonný a mal dobré susedské a medziľudské vzťahy. Po vykonaní domovej prehliadky však mnoho ľudí z jeho blízkeho okolia zmenilo názor na žalobcu, začali sa mu vyhýbať a komunikáciu so žalobcom považovali ako „nutné zlo“ či „susedskú povinnosť“, čo vie žalobca doložiť čestnými prehláseniami po prípade svedeckými výpoveďami. Nehovoriac o tom, že v obci, v ktorej žalobca žije sa začali šíriť reči, že žalobca je kriminálnik, podvodník, zapletený v drogách a mnoho ďalších nezmyslov. Takéto reči sa bohužiaľ šíria v žalobcovom okolí do dnešného dňa a to aj napriek skutočnosti, že žalobca bol spod obžaloby prokurátora právoplatne oslobodený. V očiach ľudí bez právneho vzdelania sa C. T. stal kriminálnikom, od ktorého sa „musia“ držať ďalej, s ktorým nebudú komunikovať pokiaľ nebudú musieť a ktorého automaticky „odsúdili“. Otázne je, aký veľký vplyv má takéto správanie ľudí z blízkeho okolia žalobcu na jeho psychický stav a na jeho sebavedomie. O týchto skutočnostiach a o tom, aký veľký vplyv malo trestné konanie vedené voči žalobcovi na osobu žalobcu a na jeho povesť môže vypovedať jedine sám žalobca, ktorý ako jediný dokáže objasniť súdu zmeny v správaní ľudí na jeho osobu a ako tieto zmeny negatívne ovplyvnili jeho postavenie v dedine, v ktorej žije. Ďalšou zo skutočností, ktoré mali negatívny vplyv na osobu žalobcu je fakt, že objektívne nebolo v žalobcových možnostiach vysvetliť všetkým susedom a spoluobyvateľom žijúcim v jeho dedine o čo v trestnom konaní išlo, prečo bola uňho vykonaná domová prehliadka a ako sa konanie v trestnej veci skončilo. Žalobca uvádza, že ani náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- Eur nie je postačujúca na to, aby pokryla všetko čím si musel v rámci trestného konania prejsť ani všetky reči, ktoré si na svoju osobu vypočul. Na základe vyššie uvedeného má Žalobca za to, že došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby a síce začatím trestného stíhania voči žalobcovi, aj keď neboli naplnené zákonné podmienky na jeho začatie a preto má Žalobca nárok aj na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú v predmetnom konaní vyčíslil na sumu 20.000,- Eur.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 02.12.2019 poukázal na to, že tvrdenie žalobcu o nezákonnosti vyššie označeného dokumentu je neopodstatnené, ktoré nemá oporu v zákone - a to s poukazom na zákonné ustanovenia a súčasne aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. XTo/XX/ XXXX-XXX X. K. XX.XX.XXXX (str. 6 druhý odsek). Odvolací súd k záveru Okresného súdu N. M. nepoužiteľnosti dôkazu Výsledky činnosti užívatele internetové síte G. uviedol, že okresný súd prišiel k nesprávnemu právnemu záveru, pretože za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov, pričom nepoužiteľný je len dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia. Ide o skutočnosti, o ktorých sa dozvedel svedok W.. J. a ktoré doplňujú v podstate jeho výpoveď. Preto žalobcom uvádzaná aplikácia § 113 ods. 2 Trestného poriadku na Výsledky sledování činnosti užívatele internetové síte G. je nepoužiteľná, resp. absolútne vylúčená. Uvedený dôkaz bol získaný zákonným spôsobom v súlade so základnými zásadami trestného konania obsiahnutými v § 2 ods. 10 Trestného poriadku, v zmysle ktorých právo obstarávať dôkazy majú aj strany, pričom v súlade s § 10 ods. 11 Trestného poriadku je stranou aj poškodený, a navyše toto právo je obsiahnuté aj v § 119 ods. 3 Trestného poriadku. Opätovne treba zdôrazniť, že vznesenie obvinenia žalobcovi plne odôvodňovali dôkazy zadovážené počas prípravného konania. Tvrdenie žalobcu, že svedok W.. J. vypovedal v prospech poškodeného, pretože bol jeho svedkom, je irelevantné, boli podložené dokumentom Výsledky sledovaní činnosti užívatele internetové síte G. (T. odvolací súd označil za zákonný dôkaz), pričom dôveryhodnosť jeho výpovede nespochybnili ani vo veci konajúce súdy. Vznesenie obvinenia žalobcovi odôvodňoval tiež znalecký posudok Doc. Ing. Miroslava Mokrého, CSc., z obsahu ktorého vyplynulo, že žalobca mal ako užívateľ počítača vytvorených viacero emailových kont, pričom jedno konto mal založené na portáli spoločnosti S., D..O..M.., a toto konto malo označenie V..D.. t.j. rovnakú prezývku, pod akou vystupoval aj na sieti G.. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur žalovaný opätovne namieta, že žalobca ani vo vyjadrení zo dňa 13.11.2019 neuviedol, akým spôsobom a na základe čoho dospel k záveru, že mu vznikla nemajetková ujma práve v uvedenej výške. v zmysle platnej právnej úpravy náhrada škody zahŕňa tiež náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktoré sa určí ako tarifná odmena advokáta. Účelnosť vynaložených trov konania musí preukázať ten, kto tvrdí, že bol dotknutý nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, a v dôsledku tejto skutočnosti sa domáha nároku na náhradu škody. Zo špecifikácie trov trestného konania obsiahnutej v žalobe, ani z predložených z ktorých konkrétnych ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov, vychádzal právny zástupca žalobcu pri vyčíslení trov trestného konania. Z uvedeného dôvodu nie je možné posúdiť správnosť výpočtu uvedených a následne ani ich účelnosť, keďže, ako už bolo konštatované, poškodený má v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok iba na účelne vynaložené trovy konania.
6. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 19.05.2020 o 13:00 hod.. Na predmetné pojednávanie sa dostavil tak žalobca so svojim právnym zástupcom, ako aj prokurátorka Krajskej prokuratúry Trnava, ktorá bola poverená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky. Vo svojich prejavoch sa jednotlivé strany pridržiavali a poukázali na svoje písomné podania vo veci. Na predmetnom pojednávaní právny zástupca žalobcu navrhol vypočuť D. S. D., a to za účelom preukázania, akým spôsobom sa zmenilo postavenie žalobcu a nazeranie na neho v obci, ktorej je obyvateľom, a taktiež navrhli výsluch samotného žalobcu. Žalovaný navrhol pripojiť k spisu trestný spis tunajšieho súdu sp. zn. XXT/XXX/XXXX.
7. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 28.10.2021 namietol nasledovné trovy trestného konania: účasť právneho zástupcu na hlavnom pojednávaní dňa 20.06.2016 vo výške 198,44 eur - a to z dôvodu, že termín hlavného pojednávania, ktoré sa malo konať dňa 20.06.2016, bol dňa 17.06.2016 zrušený (č.l. 230 trestného spisu), preto odmena za uvedený úkon právnej služby žalobcovi nepatrí. Žalovaný ďalej namietol porady s klientom zo dňa 20.04.2015, 13.10.2015, 15.06.2016, 22.02.2017, 14.03.2017 a 20.04.2017. Vo vzťahu k uvedeným trovám uviedol, že žalobca nepreukázal, že predmetné úkony boli reálne vykonané, teda že mu trovy vznikli, nakoľko tieto úkony nevyplývajú ani z pripojeného vyšetrovacieho spisu, ani z trestného spisu. Zároveň nie je zrejmé, ako dospel žalobca k výpočtu odmeny za vyššie uvedene úkony, keďže odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za prvú poradu s klientom - ktorá je súčasťou odmeny za prípravu a prevzatie zastúpenia, avšak odmena za ďalšiu poradu s klientom patrí buď vo výške 2/3 základnej sadzby tarifnej odmeny, alebo vo výške 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny - pričom žalobcom uplatnená odmena za ďalšie porady s klientom vo vyššie uvedených prípadoch prekračuje výšku základnej sadzby tarifnej odmeny. Ako príklad možno
uviesť, že za úkony realizované v roku 2014 si žalobca uplatnil odmenu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny v sume 60,11 eur + 20% zo 04.09.2014, 10.09.2014, 25.11.2014), s výnimkou porady s klientom dňa 24.11.2014, za ktorý si uplatnil odmenu 80,15 eur (+ 20% DPH). /čo sa ďalej týka odmeny za poradu s klientom dňa 24.11.2014 vo výške 105,83 eur - ako vyplýva z vyčíslenia vzniknutej škody, Ide o prvú poradu s klientom, ktorá je však v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. súčasťou prípravy a prevzatia zastúpenia/obhajoby a preto žalobca nemá nárok na samostatnú odmenu za prvú poradu s klientom dňa 24.11.2014, pretože táto je súčasťou odmeny za prípravu a prevzatie zastúpenia (04.09.2014). Odmena za poradu s klientom dňa 22.02.2017 vo výške 114,73 eur žalobcovi nepatrí aj s poukazom na § 14 ods. 6 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nakoľko predchádzajúca porada s klientom sa uskutočnila v zmysle vyčíslenia vzniknutej škody dňa 15.06.2016, po ktorej nedošlo k inému úkonu právnej služby, keďže pojednávanie vytýčené na 20.06.2016 bolo zrušené, preto za nasledujúcu ďalšiu poradu s klientom, ktorá sa uskutočnila 22.02.2017, odmena nepatrí. Z uplatnených trov trestného konania spočívajúcich v cestovných výdavkoch a v náhrade za stratu času za úkony právnej služby zo dňa 25.11.2014 prítomnosť PZ na výsluchu obvineného M. G. E. N., X. K. XX.XX.XXXX G. G. L. E. X. M. G. E. N., X. K.S. XX.XX.XXXX G. G. L. E. D. M. G. G. W., X. K. XX.XX.XXXX účasť PZ na hlavnom pojednávaní, zo dňa 24.04.2017 účasť PZ na hlavnom pojednávaní, nie je vôbec možné posúdiť ich skutočnú výšku a účelnosť, nakoľko takýmto spôsobom vyčíslená škoda neobsahuje údaje o počte kilometrov, o spotrebe pohonných hmôt na 100 km, o cene pohonných hmôt za 11, o použitom vozidle, a tiež o čase strávenom cestou do miesta úkonu právnej služby a späť (t.j. počet začatých polhodín) - t.j. akú konkrétnu čiastku predstavuje náhrada za stratu času a akú čiastku predstavujú cestovné výdavky v každom jednotlivom prípade. Možno konštatovať, že pri vyčíslení škody spočívajúcej v náhrade za stratu času a v cestovných výdavkoch nepostupoval žalobca v súlade s § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a v súlade s § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, v znení neskorších predpisov, preto takýmto spôsobom vyčíslená škoda je neurčitá a nezrozumiteľná, v dôsledku čoho nie je možné posúdiť účelnosť vynaložených hotových výdavkov. Za účelom preukázania vzniku škody predložil žalobca: V. Č.. XXX/XX/XX, E. XX.XX.XXXX, X. G. L. G. G. D. E. E.Š. XXX,XX R., V. Č.. XXX/XX/XX, E. XX.XX.XXXX, X. G. D. E. E. XXX,XX R., V. Č.. XXX/XX/XX, E. XX.XX.XXXX. S. K. X. G. D. E. E. X.XXX,XX R.. z uvedených faktúr pritom nie je vôbec zrejmé, za ktoré konkrétne úkony a v akej konkrétnej veci účtoval advokát žalobcovi vyššie uvedené čiastky za právne služby. Vynaloženie trov konania a ich účelnosť musí preukázať ten, kto tvrdí, že bol dotknutý nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci (alebo jeho nesprávnym úradným postupom) a v dôsledku tejto skutočnosti sa domáha nároku na náhradu škody - t.j. žalobca. Zároveň musí preukázať príčinnú súvislosť, t.j. že ide o trovy ktoré vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody vo výške^ 1.185,32 eur (t.j. 3.149,34 eur/žalovaná č. XXX/XX/XX, XXX/ XX/XX, XXX/XX/XX) a žalobcom namietaným nezákonným rozhodnutím. Žalobca teda nepreukázal, že mu trovy vo výške 1.185,32 eur vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, ktoré by odôvodňovali opodstatnenosť uvedenej časti žalovanej sumy.
8. Na pojednávaní konaného dňa 19.11.2021 predstúpil žalobca, ktorý uviedol, že v podobnej situácii sa v živote vyskytol prvýkrát. Súd sa ťahal 5-6 rokov. V mieste jeho bydliska prebehla domová prehliadka. Boli mu zhabané veci na dva roky. Išlo o počítače a rútre. Tieto udalosti mali negatívny dopad aj na jeho prácu. Za posledných 7 rokov vystriedal 4 zamestnania. Ťažko sa vysvetľovalo prečo musí chodiť na súdy a napríklad aj na výsluchy K. G.. Situáciu ťažko znášali aj jeho rodičia, ktorým bolo náročné vysvetliť, že nič protizákonné nespáchal. Celá záležitosť ho stála aj nemálo finančných prostriedkov, času a investovanej energie. Jeho postoj ľudí v obci voči jeho osobe sa zmenil. Bol vnímaný ako seriózny a vždy usmiaty človek. Vzhľadom na jeho prácu sa doma zdržiaval menej. Vždy keď však domov prišiel, tak časť času trávil so susedmi, napr. niečo ugrilovali. Keď uňho prebehla domová prehliadka, tak to ľudia v obci určite vnímali. Pred domom parkovali policajné autá a domovej prehliadky sa ako nezúčastnená osoba zúčastnil aj zástupca obce. Je presvedčený, že vnímanie jeho osoby v obci sa odvtedy zmenilo, keďže ľudia presne nevedeli o čo ide, začali si rôzne veci domýšľať, takže sa o sebe dozvedel napr. že predával drogy. Má dojem, že potom už v jeho obci nebol vnímaný tak pozitívne. On to sám pociťuje ako krivdu voči jeho osobe.
9. Následne predstúpil svedok S. D., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. XXXX/XX, N., ktorý po poučení uviedol, že nespomína vie čo je predmetom konania, a je bez pomeru k veci a účastníkom konania. Chcel uviesť, že keď sa ešte so žalobcom vídaval častejšie keď sa prisťahoval do ich obce, podpisoval čestné vyhlásenie. Pre odstup času si už nepamätá aký bol obsah ale išlo o to, že po domovej prehliadke ktorá u neho
prebehla ho začali obyvatelia obce vnímať odlišne. Je samozrejmé, že keď sa také niečo stane, každý v obci to vníma a potom už žalobca nemal možnosť každému osobitne vysvetľovať že je nevinný a ničoho protiprávneho sa nedopustil. Myslí si že pred udalosťami občania vnímali žalobcu priaznivo. Potom sa však ich pohľad na neho zmenil. Nebolo to také ako predtým. Keď u niekoho prebehne domová prehliadka, tak to má určite nejaký dopad na túto osobu, pretože nie je bežné, že u ľudí prebiehajú domové prehliadky a polícia im berie veci a ich samotných. Žalobcu ľudia začali vnímať negatívne.
10. Žalovaný doručil súdu dňa 10.12.2021 svoje záverečné vyjadrenie vo veci, v ktorom v podstate zhrnul priebeh konania s tým, že poukázal na tú dôležitú skutočnosť, že žalobca bol v trestnom konaní oslobodený spod obžaloby vďaka dobrodeniu zákona - a to uplatnením zásady in dubio pro reo. Uplatnenie tejto zásady v žiadnom prípade neznamená, že je nepochybné, že žalobca skutok nespáchal a z tejto zásady nie je ani možné odvodiť, že uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi bolo nezákonné a že obžaloba na neho bola podaná nedôvodne. Uvedenú zásadu však môže v rozhodovacej činnosti aplikovať iba súd (§ 2 ods. 4, § 284 ods. 1 Trestného poriadku), ale nie orgány činné v trestnom konaní, ktoré sú viazané vyšetrovacou zásadou (§ 2 ods. 5, ods. 6 Trestného poriadku). Vznesenie obvinenia žalobcovi, ako i podanie obžaloby voči nemu, plne odôvodňovali dôkazy zadovážené počas prípravného konania. Obvinenie bolo žalobcovi vznesené dôvodne najmä na základe vyššie uvedeného znaleckého posudku a dokumentu Výsledky sledování činnosti užívatele internetové D. G., ako aj na základe ďalších dôkazov. Len na základe skutočnosti, že žalobca bol oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku, nie je možné tvrdiť, že uznesenie Č.:M.- XXXX/GA-N.-XXXX X. K. XX.XX.XXXX o vznesení obvinenia je nezákonným rozhodnutím, nakoľko pre vznesenie obvinenia je postačujúci odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba a táto podmienka bola v trestnej veci žalobcu splnená. Vzhľadom na uvedené môžem konštatovať, že v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia Č.:M.-XXXX/GA-N.-XXXX X. K. XX.XX.XXXX boli na jeho vydanie splnené všetky zákonom určené podmienky, preto bola sťažnosť žalobcu zamietnutá uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry N. D..X.. XPv XXX/XX/XXXX-XX X. XX.XX.XX14 ako nedôvodná. Aj napriek tomu, že bol žalobca oslobodený spod obžaloby, nie je možné tvrdiť, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo nezákonným rozhodnutím, resp. že by trestné stíhanie proti žalobcovi, vedené v mene štátu orgánmi činnými v trestnom konaní, nebolo legitímne, pričom poukázal aj na judikatúru slovenských súdov (uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.X.. W.. Ú. XXX/XXXX X. K. XX.X.XXXX, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. W. Ú. XXX/XXXX-XX, X. K. XX.XX.XXXX, rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. XCdo XXX/XXXX X. K. XX.X.XXXX, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vydané vo veci sp.zn. XMCdo XX/XXXX), ako aj na judikatúru európskych súdnych autorít (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci B. G. Č. O. (D. Č.. XXXXX/XX) X. K. XX.XX.XXXX). Žalobca v žalobe nepreukázal, že by v trestnom konaní, ktoré bolo proti nemu vedené, postupoval niektorý z orgánov činných v trestnom konaní v rozpore so základnými zásadami trestného konania, vyjadrenými v § 2 Trestného poriadku. Čo sa týka majetkovej škody, žalovaný v plnom rozsahu sa odvolal na svoje predošlé vyjadrenia vo veci. Hoci je zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. objektívna, to ale nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať v prípade uplatňovania peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy nielen jej vznik v jednotlivých oblastiach života (§ 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.) a príčinnú súvislosť, ale aj to, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením (dostatočne účinný a efektívny prostriedok na vyváženie, resp. zmiernenie nemajetkovej ujmy) vzhľadom na spôsobenú ujmu, a že nemajetkovú ujmu nie je možné uspokojiť inak - napr. formou verejného ospravedlnenia, uverejnením rozsudku znením jeho odôvodnenia a pod. (§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Svedok, ktorý bol v konaní vypočutý za účelom preukázania nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy sa vyjadroval k prípadným následkom, resp. k vzniknutej ujme na osobnostných právach žalobcu veľmi všeobecne v tom zmysle, že pred udalosťami (domovou prehliadkou v bydlisku žalobcu) ho občania vnímali priaznivo, ale potom sa ich pohľad na neho zmenil, začali ho vnímať negatívne. Avšak vo svojej výpovedi neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by svedčili o závažnosti vzniknutej ujmy alebo o závažnosti následkov, ktoré žalobcovi vznikli v súkromnom živote, príp. v spoločenskom uplatnení. Žalobca teda v konaní vôbec nepreukázal taký zásah do jeho osobnostných práv, ktorý by odôvodňoval priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy - a to navyše v sume 20.000 eur, a rovnako nepreukázal ani to, že by samotné konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu.
11. Súd vo veci dokazovanie vykonal oboznámením sa do žalobou, vyjadreniami jednotlivých strán ako aj s obsahom predložených listinných dôkazov, a to: Uznesením OR G. E. N., M. G. E. N. Č.: M.- XXXX/GA-N.-XXXX X. K. XX.XX.XXXX, Odôvodnením sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 10.09.2014,
Uznesením Okresnej prokuratúry č.k. 1 G. XXX/XX/XXXX-XX X. K. XX.XX.XXXX, Obžalobou M. G. Č..T.. X G. XXX/XX/XXXX-XX X. K. XX.XX.XXXX, rozsudkom Okresného súdu N. D.. X.. XXT/XXX/XXXX X. K. XX.XX.XXXX, uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. XTo/XX/XXXX X. K. XX.XX.XXXX, Ž.iadosťou poškodeného zo dňa 28.01.2019, podaním Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX, V. Č.. XXX/XX/XX, XXX/XX/XX, XXX/XX/XX, XXX/XXX/XX, XXX/XX/XX, XXX/XX/XX, výpisom bankového účtu právneho zástupcu žalobcu v trestnom konaní, čestným prehlásením S. D. X. K. XX.XX.XXXX, pripojeným spisom Okresného súdu N. D.. X.. XXT/XXX/XXXX, ako aj s vyjadreniami strán konania a predvolaného svedka, ako aj ďalším obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav veci:
12. Uznesením povereného príslušníka Okresného riaditeľstva policajného zboru v Galanta bolo dňa 13.8.2014 začaté voči žalobcovi trestné stíhanie pre prečin porušovania autorského práva podľa § 283 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca ako obvinený dňa 25.8.2014 sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu dňa 10.9.2014. O uvedenej sťažnosti rozhodol dozorujúci prokurátor Okresnej prokuratúry v Galante Uznesením č.k. XPv/XXX/XX/ XXXX-XX zo dňa 28.10.2014 tak, že túto sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Dňa 13.8.2015 dozorujúci prokurátor podal na Okresnom súde N. proti žalobcovi obžalobu č.k. XPv/XXX/XX/XXXX-XX. O tejto obžalobe rozhodol Okresný súd N. P., Ž.R. O. Č..T.. XXT/XXX/XXXX-XXX X. K. XX.X.XXXX žalobcu spod obžaloby oslobodil, pričom tento rozsudok súdu l. stupňa bol potvrdený aj uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. XTo/XX/XXXX-XXX X. K. X.X.XXXX. Následne žalobca vykonal kroky smerujúce k predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody, spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa ust. § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V rámci predbežného prorokovania nároku na náhradu škody tvrdenej žalobcom však Generálna prokuratúra SR rozhodla dňa 8.4.2019 tak, že táto žiadosť bola odmietnutá. Z uvedených dôvodov preto došlo k uplatneniu nároku žalobcu v súdnom konaní.
13. Čo sa týka splnenia formálnych podmienok pre priznanie uplatneného nároku ktoré spočívali v požiadavke na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorým mala byť spôsobená škoda, požiadavke na predbežné prorokovanie nároku a zákonom stanovenej lehote na uplatnenie nároku v súdnom konaní. Tieto medzi stranami neboli sporné a splnenie týchto podmienok nebolo spochybňované ani žalovanou stranou, preto súd vychádzal pri rozhodovaní z toho, že žalobca splnil všetky formálne podmienky.
14. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (Zákon) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týchto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.
15. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.
16. Podľa § 5 ods. 1 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania ktorému vznikla škoda, v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa § 6 ods. 1 Zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie ktorý bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
17. Podľa § 17 ods. 1 Zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitný predpis neustanovuje inak.
18. Podľa § 17 ods. 2 Zákona v prípade ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch ak nie je možné uspokojiť ju inak.
19. Podľa § 17 ods. 3 Zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
20. Podľa § 18 ods. 1 Zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
21. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Zák. č. 514/2003 Z.z. je zrejmé, že pre vznik nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím musia byť kumulatívne splnené podmienky:
a/ existencia nezákonného rozhodnutia, b/ vznik škody alebo nemajetkovej ujmy, c/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy.
V prípade, ak absentuje čo len jediná z podmienok je nevyhnutné konštatovať, že k vzniku nároku na náhradu škody podľa Zák. č. 514/2003 Z.z. nedošlo. V zmysle koncepcie nároku na náhradu škody tak, ako je ustanovená Zákonom č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú konkrétnym titulom v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., teda za škodu spôsobenú konkrétnym individualizovaným nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom štát však nezodpovedá za konečný výsledok v tomto prípade trestného konania. Súd považoval za nesporné, že nie každé uznesenie o vznesení obvinenia nie je možné považovať za nezákonné iba z dôvodu, že v konečnom dôsledku došlo k oslobodeniu spod obžaloby a je potrebné vychádzať z toho, či dôvodom oslobodenia spod obžaloby bolo samotné nezákonné rozhodnutie alebo k oslobodeniu došlo z iných dôvodov. Inými slovami je možné skonštatovať, že iba samotná skutočnosť, že žalobca bol spod obžaloby oslobodený podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku nie je sama osebe dôvodom, pre ktoré je možné považovať uznesenie o vznesení obvinenia za rozhodnutie nezákonné. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že pre vznesenie obvinenia v prípade trestného stíhania je postačujúci odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba a nevyžaduje sa, aby vina obvineného už bola nepochybne preukázaná. V prejednávanom spore podľa názoru súdu nebola splnená podmienka preukázania existencie nezákonného rozhodnutia, pretože je potrebné poukázať, že v rámci celého trestného konania nebola žiadnym súdom ani iným príslušným orgánom konštatovaná nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia, nebolo preukázané, že by týmto uznesením došlo na základe zjavne nesprávneho postupu za účelom dosiahnutia svojvoľných záverov. V tejto súvislosti je taktiež potrebné upriamiť pozornosť na závery, ku ktorým dospeli súdy v rámci trestného stíhania, začatého rozhodnutím, o ktorom žalobca tvrdí, že má byť nezákonné. V prvom rade ide o záver, ku ktorému dospel Okresný súd N. S. T. V. E. O. Č..T.. XXT/XXX/XXXX-XX X. K. XX.X.XXXX, kde okrem iného konštatuje, že zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že čo sa týka hudobných skladieb ktoré boli nastavené na zdieľaní v sieti, tieto boli nastavené na zdieľanie vo vnútornej sieti obžalovaného (žalobcu) a či boli nastavené aj na zdieľanie v siete J. X.XX sa zistiť nedalo, pretože história tejto siete bola prázdna. Podľa názoru žalobcu na základe týchto skutočností už muselo byť orgánom činným v trestnom konaní zrejmé a mali vedieť, že dokument označený „Výsledky sledování“ mal byť dôkazom neprípustným pre konanie v trestnej veci, pretože k sledovaniu osoby žalobcu nedošlo zákonným spôsobom. Tento názor podľa žalobcu potvrdil aj Okresný súd N., ktorý vyhodnotil dokument „Výsledky sledování“ ako
dôkaz nepoužiteľný pre rozhodnutie vo veci samej, nakoľko zdokumentovanie získaných informácií nerobil znalec a tieto ani neboli zdokumentované procesne vyhovujúcim spôsobom v zmysle Trestného poriadku. V tejto súvislosti však súd dáva do pozornosti odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. XTo/XX/XXXX-XXX X. K. X.X.XXXX, kde na strane 6 v druhom odseku odvolací súd zaujal stanovisko k nepoužiteľnosti dôkazu „Výsledky sledování“ konštatovanej Okresným súdom Galanta, že okresný súd v tomto prípade dospel k nesprávnemu právnemu záveru, pretože za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov, pričom nepoužiteľný je len dôkaz, získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia. Podľa názoru odvolacieho súdu bol dôkaz získaný zákonným spôsobom v súlade so základnými zásadami trestného konania, v zmysle ktorých právo obstarávať dôkazy majú aj strany, pričom v trestnom konaní je stranou aj poškodený. Z uvedených dôvodov preto súd dospel k názoru, že Uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 13.8.2014 nie je možné považovať za nezákonné rozhodnutie, pričom absentuje jednoznačná konštatácia nezákonnosti tohto rozhodnutia príslušným orgánom, pričom dôvodom nezákonnosti nemôže byť samo osebe oslobodenie žalobcu spod podanej obžaloby. Keďže v konaní nebola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci má súd za to, že nedošlo k splneniu základnej primárnej podmienky pre vznik nároku na náhradu škody v zmysle Zákona 514/2003 Z.z., teda v konaní nebolo potrebné vyhodnocovať, či sú splnené ďalšie podmienky. Keďže v prípade nároku na náhradu škody v zmysle Zákona 514/2003 Z.z. sa na samotnú škodu viaže aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ako aj nárok na náhradu účelne vynaložených trov považoval súd nárok žalobcu za nepreukázaný v celom rozsahu a preto žalobu zamietol.
22. Žalovanej strane súd náhradu trov konania nepriznal, pretože si táto hoci procesne úspešná strana sporu v konaní žiadne trovy neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.