Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-19-2021.pdf
PDF · 99.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-7Csp/19/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Nám. T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČO: 04 355 211, v zastúpení: Advokátska kancelária Mgr. Zuzana Bírová, advokátka, so sídlom Americká 2, 831 02 Bratislava, IČO: 30 849 837, adresa na doručovanie písomností: Americká 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, proti žalovanej: H. Y., N.. J., Q.. XX. XX. XXXX, U. X. XXXX, XXX XX X.Á. Q. X., o zaplatenie 350,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu Banská Bystrica a postúpenou Okresnému súdu Čadca dňa 30. 06. 2021 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 350,- € spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 350,- € od 20. 03. 2018 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnení pohľadávky v sume 12,- €. Žalobu odôvodnil tým, že je právnická osoba, žalovaná je fyzická osoba. Žalovaná sa prostredníctvom webovskej stránky www.minipozicka.sk registrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 350 €. Pri registrácii uviedla svoje údaje - v žalobe uvedené meno a priezvisko, rodné číslo a bydlisko. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná zároveň potvrdila, že súhlasí so Smlouvou o zápůjčce, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň potvrdila, že údaje ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytla sú pravdivé a úplné. Na základe Smlouvy o zápůjčce č. 503417 zo dňa 03. 07. 2017 uzatvorenej podľa § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. občanský zákonník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úveru v znení neskorších predpisov žalobca ako veriteľ, poskytol žalovanej ako dlžníkovi, úver vo výške 350,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 100,- €, t. j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 450,- €, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle Smlouvy o zápůjčce sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 100,- €. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej Smlouvy o zápůjčce, stal sa jej dlh splatným, a to dňom 12. 03. 2018. V zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ je oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom alebo sms správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3,- € za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu jej záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS-správ alebo emailov. Na upomienky nereagovala, telefonicky sa im s ňou nepodarilo skontaktovať. Zaslané boli 4 upomienky v súlade s dohodnutými VPPÚ a tým pádom vznikla žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi 12,- € za zaslané upomienky. V prílohe prikladajú 4 upomienky, ktoré boli zaslané 14. 03. 2018, 15. 03.
2018, 12. 01. 2021, 20. 01. 2021 žalovanej e-mailom v súlade so Smlouvou o zápujčce ako aj Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Upomienky zaslané e-mailom boli zaslané v súlade s ustanovením čl. 4 zmluvy o úvere, v zmysle ktorého „Spotrebiteľ dáva výslovný súhlas k tomu, aby mu Veriteľ zasielal upomienky formou SMS alebo emailovej správy na mobilné telefóny alebo e-mailové adresy“. Žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie nároku. Dňa 02. 12. 2020 bola žalovanej prostredníctvom právneho zástupcu zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaná ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu neuhradila žalobcovi žiadnu platbu. Žalobca si v zmysle nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. v znení neskorších predpisov uplatňuje voči žalovanej zákonný úrok z omeškania.
2. Žaloba bola pôvodne podaná ako návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, v priebehu ktorého bol žalobca vyzvaný podľa ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZUK“) na vyjadrenie súhlasu s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka (ktorá nie je v rozpore s právnymi predpismi), t. j. v časti istiny 350,- €, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dôvodov uvedených vo výzve. Vo vyjadrení k výzve žalobca súhlasil s vydaním platobného rozkazu v nerozporujúcej časti, v dôsledku čoho sa konanie vo zvyšnej časti podľa § 8 ods. 1 ZUK zastavilo a po postúpení veci tunajšiemu súdu ostala predmetom sporu žalovaná istina vo výške 350,- € a zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 350,- € od 20. 03. 2018 do zaplatenia.
3. Upomínací súd o žalobe rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 21Up/216/2021 zo dňa 26. 04. 2021, ktorým zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 350,- € a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 350,- € od 20. 03. 2018 do zaplatenia.
4. Voči platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedla, že neuznáva základ žalobného nároku čo do dôvodu, ani čo do jeho výšky, žalobný návrh považuje za nedôvodný a navrhla žalobu zamietnuť. Uviedla, že predmetnú pôžičku splatila celú. Úroky namieta z dôvodu, že nie sú v súlade s právnymi predpismi a dobrými mravmi. Dokopy spolu uhradila žalobcovi sumu 800,- €, pričom suma, ktorú si požičala bola 350,- €. Vzniesla námietku premlčania, z dôvodu, že v danom prípade uplynuli tri roky od uhradenia poslednej finančnej čiastky. Ďalej namietala, že žalobca ako veriteľ nemá oprávnenie poskytovať pôžičky na území Slovenskej republiky, uvedená pôžička bola uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka Českej republiky. 5. Žalobca v replike uviedol, že je zapísaný v zozname subjektov finančního trhu vedeného Českou národní bankou, ktorý je prístupný na www.cnb.cz v sekcii Seznamy a evidence/ Seznamy regulovaných a registrovaných subjektů/Základní seznamy/Poskytovatelé a zprostředkovatelé spotřebitelského úvěru / Nebankovní poskytovatelé spotřebitelského úvěru a tiež aj vobchodním rejstříku dostupnom na www.justice.cz. Spoločnosť MINIHOTOVOST, SE je v zmysle uvedeného oprávnená poskytovať úvery na základe licencie České národní banky podľa zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru. Žalobca je zapísaný do obchodného registra Českej republiky a má registrované sídlo v Českej republike. Žalobca je nositeľom povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov v Českej republike, ktoré mu udelila Česká národná banka, ktorej výlučnému dohľadu podlieha. Ďalej zopakoval tvrdenia uvedené v žalobe. K otázke splatnosti úveru uviedol, že podmienky splatnosti úveru a predĺženia splatnosti sú upravené vo VPPÚ v bodoch 18 a 19. K otázke premlčania uviedol, že súčasťou Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru je v bode 22 upravené predĺženie splatnosti úveru. Žalovaná o predĺženie splatnosti úveru požiadala a jej žiadosti bolo zo strany žalobcu vyhovené. Aplikácia českého právneho poriadku v danom prípade nie je a ani nemôže byť pre žalovanú ako spotrebiteľa menej výhodná. Ide totiž o poskytnutie spotrebiteľského úveru, pričom právna úprava poskytovania spotrebiteľských úverov je v EÚ plne harmonizovaná v podobe smernice 2008/48/ES (ďalej len "Smernica"). Právna ochrana v prípade zmlúv o spotrebiteľskom úvere musí byť v každom členskom štáte EÚ rovnaká. Dotýka sa to teda celého rozsahu žalovaného nároku, a to vrátane jeho príslušenstva, pretože v zmysle čl. 10 ods. 2 písm. d), f) a l) špecifikácia istiny, úroku a ďalších poplatkov a aj úrokov z omeškania sú povinnou obsahovou náležitosťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe uvedeného je teda súd povinný aplikovať vo veci české právo v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov a podľa neho posúdiť žalovaný nárok.
6. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil Smlouvu o úvěru č. 503417, Všeobecné podmínky o poskytnutí úvěru, upomienky, výzvy na okamžité uhradenie dlžoby pred začatím súdneho konania, povolenia o predĺžení splatnosti pohľadávky.
7. Žalovaná ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení predložila výpisy z účtu.
8. Z listinných dôkazov predložených žalobcom a žalovanou súd zistil nasledovný skutkový stav:
9. Žalobca uzavrel na základe žiadosti žalovanej podanej prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk so žalovanou dňa 03. 07. 2017 Smlouvu o úvěru č. 503417, podľa § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník a zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru, ktorá je v českom jazyku, a na základe ktorej poskytol žalobca ako veriteľ žalovanej ako dlžníkovi bezúčelový, jednorazový a nezáväzný úver vo výške 350,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru (odmena) vo výške 100,- €, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 450,- €, jednorazovo. Ako deň splatnosti bol v zmluve dohodnutý deň 31. 07. 2017. V zmluve je uvedená výška RPSN: 2547,14 %. V čl. V, odseku 1 zmluvy je uvedené, že spotrebiteľ uzavretím zmluvy vyhlasuje, že súhlasí s obsahom zmluvy, bol pred uzavretím zmluvy oboznámený s VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zmluva nie je opatrená podpismi zmluvných strán. Žalobca pripojil aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré rovnako nie sú podpísané zmluvnými stranami. Podľa čl. 22 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru môže na žiadosť spotrebiteľa dôjsť k predĺženiu splatnosti úveru za súhlasu veriteľa. Žalobca opakovane upozorňoval žalovanú na dlh po lehote splatnosti, a to upomienkami zo dňa 14. 03. 2018, 15. 03. 2018, 12. 01. 2021, 20. 01. 2021. Žalobca opakovane na žiadosť žalovanej predlžoval splatnosť pôžičky, a to do dňa 28. 08. 2017, 25. 09. 2017, 23. 10. 2017, 20. 11. 2017, 18. 12. 2017, 15. 01. 2018 a 12. 03. 2018. Dňa 04. 01. 2021 vyzval žalobca žalovanú na okamžité uhradenie dlžoby pred začatím súdneho konania, ku dňu 04. 01. 2021 vo výške 1.401,36 € vrátane trov. Žalovaná predložila výpisu z účtu z Reiffeisen banky, z ktorých vyplýva, že na účet žalobcu vedený v Tatra banke, a. s., ktorého číslo je zhodné s číslom účtu uvedenom v zmluve, uhradila opakovane sumu 100,- €, a to v dňoch 27. 07. 2017, 06. 09. 2017, 18. 10. 2017, 20. 10. 2017, 22. 11. 2017, 29. 12. 2017 a sumu 200,- € dňa 27. 02. 2018. Variabilný symbol je zhodný s variabilným symbolom uvedeným v zmluve - rodné číslo žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná žalobcovi celkovo na poskytnutý úver uhradila 800,- €.
10. V predmetnej právnej veci ide o spor s tzv. cudzím prvkom, keď na strane žalobcu vystupuje právnická osoba so sídlom v inom štáte ako je Slovenská republika, a preto bolo potrebné posúdiť právomoc tunajšieho súdu vo veci konať a rozhodnúť, ako aj otázku rozhodného práva, podľa ktorého je potrebné uplatnený nárok žalobcu posúdiť. Čo sa týka otázky právomoci tunajšieho súdu v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie) (Brusel I bis), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Podľa článku 18 ods. 2 tohto nariadenia druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Žalovaná ako spotrebiteľ má bydlisko (trvalý pobyt) na území Slovenskej republiky, a preto je na konanie a rozhodnutie v predmetnej právnej veci daná právomoc tunajšieho súdu ako súdu Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o rozhodné právo, podľa ktorého je potrebné posúdiť uplatnený nárok žalobcu, vychádzal súd pri riešení tejto otázky z ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 /Rím I/. Zmluva, ktorú žalovaná uzatvorila, je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, pretože ide o zmluvu uzavretú fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (spotrebiteľ), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (podnikateľ), preto pre daný prípad možno aplikovať ustanovenia čl. 6 daného nariadenia upravujúceho rozhodné právo pre spotrebiteľské zmluvy, podľa ktorého bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len„ spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. Keďže išlo o zmluvu uzavretú medzi spotrebiteľom s obvyklým pobytom v Slovenskej republike a podnikateľom -
európskou spoločnosťou, ktorý smeruje svoju podnikateľskú činnosť na klientov v Európe (ako je zrejmé z ich internetovej stránky a žalobca netvrdil opak), zmluva sa v zmysle citovaného nariadenia spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 1 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa), tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.
Podľa § 2 písm. a), b) bod. 7, c), d) zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie; finančnou službou služba poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku; spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobca tvrdí a žalovaná nepopierala, že dňa 03. 07. 2017 uzavreli Smlouvu o úvěru č. 503417, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobcom ako veriteľom žalovanej ako dlžníkovi - spotrebiteľovi. Výška úveru bola dohodnutá na 350,- € a splatnosť bola dohodnutá na deň 31. 07. 2017. Následne dochádzalo opakovane k predlžovaniu lehoty splatnosti na základe žiadosti žalovanej a za súhlasu žalobcu. Žalovanej obrana okrem iného spočívala v tvrdení, že pôžičku uhradila celú, nakoľko uhradila celkovo 800,- €. Žalovaná predloženými výpismi z účtu preukázala svoje tvrdenia, že ku dňu podania žaloby na súd uhradila žalobcovi celkovo sumu 800,- €.
Žalobca na tieto tvrdenia žalovanej a ňou predložené dôkazy žiadnym spôsobom nereagoval, úhradu sumy 800,- € nespochybňoval a nerozporoval. Žalobca neuviedol dôvody, pre ktoré naďalej trval na úhrade istiny 350,- €, napriek tomu, že žalovaná uhradila ešte vyššiu sumu (800,- €) ako bola suma poskytnutého úveru vrátane dojednanej odplaty (úver 350,- €, odplata 100,- €). Vzhľadom k uvedenému mal súd za preukázané, že žalovaná na poskytnutý úver vo výške 350,- € (s dojednanou odplatou vo výške 100,- € - neuplatnenou v žalobe), uhradila celkom sumu 800,- €, preto je žaloba žalobcu v časti zaplatenia istiny 350,- € nedôvodná. Vo vzťahu k úrokom z omeškania uplatnených žalobcom od 20. 03. 2018 do zaplatenia súd uvádza, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, nakoľko ku dňu 20. 03. 2018 nebola žalovaná v omeškaní s úhradou dlhu voči žalobcovi, pretože z výpisov z účtu je zrejmé, že ku dňu 27. 02. 2018 uhradila celkovo sumu 800,- €. Vzhľadom na uvedené dôvody súd žalobu zamietol a ďalšími námietkami žalovanej (námietka premlčania) sa v záujme hospodárnosti konania nezaoberal.
13. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala v spore úspech v plnom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
„P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Čadci.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.
Podľa § 125, ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.“