Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14C-15-2020.pdf
PDF · 70.83 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/15/2020
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: RB. S., T.. XX.X.XXXX, H. C. XXXX/XA, G., zastúpený: JUDr. Michal Antal, PhD., advokát so sídlom Hlavná 13, Trnava, proti žalovanému: C. O.Í., T.. XX.X.XXXX, H. M. XXX/X, U., zastúpený: F. Y., T.. X.X.XXXX, H. H. XX, o vypratanie nehnuteľností, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.3.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti v katastrálnom území Trnava.
2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.11.2021 žalobca zobral svoju žalobu späť, nakoľko nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vypratia po podaní žaloby predal, pričom žalovaný sa dohodol s novým vlastníkom nehnuteľností a vypratal ich ešte pred povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na základe uvedeného žalobca žiadal konanie zastaviť a priznať nárok na náhradu trov konania.
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, pretože k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie.
7. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
8. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Pojem „procesné zavinenie“, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
10. Žalobca sa domáhal toho, aby mu súd voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko žalovaný sa s novým vlastníkom nehnuteľnosti dohodol a nehnuteľnosti vypratal. Je nesporným a v súdnej praxi ustáleným, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, nárok na náhradu trov konania má žalobca voči žalovanému, pretože žalovaný zavinil zastavenie konania. Súd poukazuje na to, že v danom štádiu konania sa dôvodnosť podanej žaloby skúma len z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu - teda, či sa žalobca domohol uplatneného nároku, alebo nie (v tejto súvislosti odkazuje súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7?M Cdo 1/2014: Ustanovenie § 146 ods. 2 OSP vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v § 142 OSP. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c) OSP s § 146 ods. 2 OSP vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný, alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Sžo 225/2010).
11. Zavinenie na zastavení konania má žalovaný najmä vtedy, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť, pričom rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. S poukazom na uvedené má súd za to, že v danom prípade k takejto skutočnosti nedošlo, nakoľko po podaní žaloby žalobca predal nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom žaloby, a tieto žalovaný, podľa tvrdenia žalobcu, vypratal po dohode s novým vlastníkom. Z tohto tvrdenia však nie je možné usudzovať, že by žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi to, čoho sa žalobca v súdnom spore domáhal a preto bolo potrebné žalobcom žalobu vziať späť. Vzhľadom na to, že v danej fáze konania je súd oprávnený skúmať len otázku procesného zavinenia na zastavení súdneho konania a nie je oprávnený skúmať a vykonávať dokazovanie o skutočnostiach, ktoré tvrdia strany sporu, teda o tom, či žalovaný vypratal nehnuteľnosti až na základe podanej žaloby alebo nie. Pre posúdenie otázky zavinenia na zastavení tohto súdneho konania súd vzal do úvahy najmä to, že žalobca sa domáhal voči žalovanému vypratania nehnuteľností, pričom po podaní žaloby žalobca tieto nehnuteľnosti predal inej osobe, a to v čase, keď neboli žalovaným vypratané. To, že žalovaný vypratal predmetné nehnuteľnosti až po podaní žaloby, vyplýva len z tvrdenia žalobcu. Od tohto svojho tvrdenia odvíja svoj nárok na náhradu trov konania tvrdiac, že späťvzatie žaloby zapríčinil žalovaný práve tým, že nehnuteľnosti vypratal až po podaní žaloby. Na preukázanie tohto svojho nároku ale žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz, keď neuviedol, kedy presne malo dôjsť k vyprataniu nehnuteľností a nepreukázal ani tú skutočnosť, že žalovaný nehnuteľnosti aj v skutočnosti vypratal. Súd preto nemá za preukázané, že k vyprataniu nehnuteľností zo strany žalovaného skutočne došlo a rovnako tiež že, k uvádzanému vyprataniu malo dôjsť skutočne až po začatí konania. Z uvedeného dôvodu súd posúdil späťvzatie žaloby zo strany žalobcu podané ako neodôvodnené, a teda že z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca, na základe čoho má žalovaný nárok na náhradu trov konania. Zo spisu je však zrejmé, že žalovanému v tomto konaní doposiaľ žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 357 písm. a) a m) Civilného sporového poriadku). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.