Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7S-142-2018.pdf
PDF · 76.06 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/142/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: F.. K. G., bytom N. XX, XXX XX N. K., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4N 5551/15-8795/16-KaPO R. z. 34333/2016 zo dňa 23.05.2016, takto
rozhodol:
I./ Odmieta správnu žalobu.
II./ Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 19.07.2016, doručenou správnemu súdu dňa 21.07.2018 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 4N 5551/15-8795/16-KaPO R. z. 34333/2016 zo dňa 23.05.2016.
2. Podľa § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
3. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Nedostatok niektorej podmienky konania vždy spôsobuje, že súd nesmie vydať meritórne rozhodnutie, pokiaľ nebude odstránená. Podmienkami konania sú teda také podmienky, bez existencie ktorých nemôže dôjsť k rozhodnutiu vo veci samej. Nedostatok niektorej podmienky konania alebo jej zánik v priebehu konania má procesné následky závislé od toho, či ide o nedostatok podmienky odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Ak nie sú teda tieto podmienky splnené, súd nemôže pokračovať v konaní.
4. Pri skúmaní, či v predmetnej veci boli splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť, správny súd zistil, že správna žaloba bola žalobcom podaná oneskorene.
5. Podľa obsahu administratívneho spisu napadnuté rozhodnutie bolo uložené na pošte dňa 28.06.2016, pričom sa zásielka považuje za doručenú do troch dní od jej uloženia na pošte, t.j. dňa 01.07.2016. Žalobcovi teda začala plynúť 15-dňová lehota na podanie správnej žaloby dňa 02.07.2016 a uplynula mu v sobotu 16.07.2016, resp. 18.07.2016 ako najbližší pracovný deň nasledujúci po dni pracovného pokoja. Žalobca si prevzal rozhodnutie dňa 14.07.2016. Z poštovej pečiatky na obálke, v ktorej bola správna žaloba žalobcu žalovanému doručená, vyplýva, že ju podal na poštovú prepravu dňa 20.07.2016. Uvedené potvrdzuje doručenka o doručovaní do vlastných rúk nachádzajúca sa v administratívnom spise žalovaného.
6. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, ak
a) oprávnená osoba neposkytuje centru, určenému advokátovi alebo mediátorovi potrebnú súčinnosť, b) sa v priebehu poskytovania právnej pomoci zistí, že oprávnená osoba sa nenachádza v materiálnej núdzi; ustanovenie § 6b tým nie je dotknuté, c) oprávnená osoba do troch mesiacov od vydania právoplatného rozhodnutia o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci neuzavrie s centrom alebo určeným advokátom dohodu, alebo s určeným mediátorom dohodu o začatí mediácie, alebo neudelí plnomocenstvo centru alebo určenému advokátovi a nejde o prípad preukázanej nečinnosti advokáta alebo jeho vzťahu k protistrane, d) vyjde najavo, že nárok na poskytovanie právnej pomoci sa žiadateľovi priznal na základe nepravdivých alebo neúplných údajov alebo e) oprávnená osoba nevyhovie výzve podľa § 13 ods. 3.
7. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. proti rozhodnutiu o odňatí poskytovania právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o odňatí poskytovania právnej pomoci je možné podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
8. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
9. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.
10. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.
11. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktoré obsahovalo riadne poučenie o možnosti podať voči nemu opravný prostriedok v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, bolo žalobcovi doručované v súlade s ustanoveniami § 24 ods. 2 správneho poriadku. Dňa 27.06.2016 bol vykonaný prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie. Opakované doručenie bolo (neúspešne) realizované dňa 28.06 2015 s tým, že zásielka s napadnutým rozhodnutím bola v ten istý deň uložená na pošte. Žalobca si fyzicky predmetnú zásielku prevzal na pošte až 14.07.2016. Fikcia doručenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku nastala dňom 01.07.2016 (tretí deň po jej uložení na pošte). Zákonná 15 - dňová lehota na podanie opravného prostriedku (§ 14 ods. 2 č. 327/2005 Z.z.) začala plynúť nasledujúci deň 02.07.2016 (§ 27 ods. 2 prvá veta správneho poriadku) a skončila v sobotu 16.07.2016, resp. 18.07.2016 ako najbližší pracovný deň nasledujúci po dni pracovného pokoja. Opravný prostriedok bol podaný na pošte až dňa 20.07.2016 a žalovanému doručený 21.07.2016, teda oneskorene.
12. Nebolo možné v danom konaní zaoberať sa vecnými námietkami, uvedenými v žalobe zo dňa 19.07.2016. Ústavou garantované právo účastníka konania, týkajúce sa možnosti konať pred súdom, je účastník povinný uplatniť pri splnení zákonných podmienok, čo v danej veci bola povinnosť podať návrh (správnu žalobu) v zákonnej lehote (§ 14 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z.. Ak žalobca počítal s tým, že 15-dňová lehota mu začala plynúť (až) po dni fyzického vyzdvihnutia uloženej zásielky, bola to nesprávna domnienka, lebo posledný deň trojdňovej lehoty od uloženia zásielky sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Skutočnosť, kedy si adresát fyzicky vyzdvihne na pošte uloženú zásielku sa v takom prípade stáva irelevantnou (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/22/2016 z 28.09.2017).
13. Úpravou náhradného doručovania zákonodarca nepochybne sledoval cieľ a účel odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť snahám spôsobiť prieťahy v konaní alebo dokonca zmariť konanie. Predstavuje výnimku zo zásady, že doručenie pôsobí až od okamihu, keď sa písomnosť dostala do rúk adresáta. Bez ohľadu na to, či sa adresát o uložení úradnej zásielky na pošte fakticky dozvedel alebo nedozvedel, zo zákona vyplýva, že
uplynutím tejto zákonnej lehoty sa má za to, že mu bola písomnosť doručená - jedná sa o právnu fikciu doručenia písomnosti (tzv. náhradné doručenie).
14. Vzhľadom na uvedené správny súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, teda žalobu žalobcu odmietol podľa ust. § 98 ods. 1 písm. d) SSP ako oneskorene podanú.
15. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.