Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6P-135-2021.pdf
PDF · 114.89 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/135/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Tomáš Kuruc, v právnej veci maloletého N. G., D.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov: matka O.. O. G. P., D.. XX.XX.XXXX, N. Š. X. XXX/XX, U.Č. a otec F. G., D.. XX.XX.XXXX, N. P. X. XXXX/XX, U., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Zvyšuje sa výživné zo strany otca na maloletého N. G., D.. X.X.XXXX zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 200- eur mesačne, počnúc od 1.6.2021 do budúcna s tým, že otec je povinný uhrádzať výživné vždy k 20. dňu v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Dlh na výživnom na maloletého N. G., D.. X.X.XXXX za obdobie od 1.6.2021 do 30.11.2021 vo výške 598,- eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach vo výške 50,- eur mesačne popri bežnom výživnom vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky na dlžnom výživnom sa stáva splatným celý dlh na výživnom.
III. Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX v časti výroku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o zvýšení výživného zo strany otca na mal. N. G. a to v časti, ktorou bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na mal. N. G. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 100 eur mesačne.
IV. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamieta.
V. Návrh otca na zníženie výživného zamieta.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 01.06.2021 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky (ďalej označený aj ako „navrhovateľka“), ktorým sa domáhala, aby súd zvýšil výživné na mal. N. G. na sumu 350,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že na strane maloletého došlo ku zmene pomerov, rozhodnutím zo dňa 10.05.2021, č. listu 417/23/2021 bol maloletý prijatý na Strednú odbornú školu technickú v Prešove, na štúdium do prvého ročníka s čím sú spojené zvýšené výdavky na cestovanie, ubytovanie a stravovanie. Maloletý sa nachádza v období adolescencie a s jeho fyzickým rastom a vývinom sú spojené taktiež zvýšené výdavky. Otec nad rámec určeného výživného na maloletého neprispieva, syna nekontaktuje a neprejavuje o neho záujem.
3. Spolu s návrhom doručila matka súdu kópiu Rozhodnutia o prijatí maloletého N. na Strednú odbornú školu technickú zo dňa 10.05.2021, Rozhodnutie o prijatí maloletého do školského internátu zo dňa 27.05.2021, rodný list maloletého,
4. Súd uznesením. č. k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad za kolízneho opatrovníka na zastupovanie maloletého v tomto konaní.
5. K návrhu matky zaslal súdu dňa 26.07.2021 vyjadrenie otec, ktorým nesúhlasil s návrhom matky na zvýšenie výživného. Uviedol, že poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 204,40 eur a je nezamestnaný. Pracoval na dohodu, avšak momentálne pre neho nemajú dostatok práce, pričom zdražovanie sa týka ja jeho. Navrhol, aby súd vyhovel jeho žiadosti v plnom rozsahu.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov na pojednávaní vrátane maloletého dieťaťa, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
7. Z obsahu správy kolízneho opatrovníka zo dňa 06.08.2021 súd zistil, že matkou maloletého dieťaťa je O. G. P., D.. XX.X.XXXX, ktorá je vydatá, zabezpečuje celodennú starostlivosť mal. synovi. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 275,90 eur mesačne a prídavku na deti vo výške 76,50 eur mesačne. Okrem mal. N. má matka vyživovaciu povinnosť aj k synom D., D.. XX.XX.XXXX a F., D.. XX.X.XXXX. Otcom maloletého dieťaťa je F. G., D.. XX.XX.XXXX, N. U., P. Č.. XX, ktorý je rozvedený, nezamestnaný, poberateľ čiastočného invalidného dôchodku vo výške 203 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má iba k synovi N.. Mal. N. ukončil vzdelávanie v základnej škole a v novom školskom roku nastúpi do prvého ročníka Strednej odbornej školy technickej v Prešove, v odbore mechanik hasičskej techniky. Pediatrom dieťaťa je MUDr. Katarína Tancárová so sídlom v Levoči, zdravotný stav dieťaťa je dobrý. N. je vedený v kožnej ambulancii MUDr. Ľudmily Vargovej v Levoči z dôvodu liečby akné. V súvislosti s tým súvisia zvýšené výdavky, a to vo výške 15 eur mesačne. Dieťa používa ortopedické vložky, ktoré sú hradené zdravotnou poisťovňou. Matka synovi kupuje ortopedické prezuvky, cena za pár je cca 20 eur. Za preukaz a fotky matka uhradila 18 eur. N. bude potrebné zakúpiť ruksak, matka predpokladá náklady nad 50 eur. Mesačné náklady za internát budú vo výške 22 eur, náklady na celodennú stravu na internáte budú vo výške 84 eur mesačne, cestovné do Prešova a späť bude vo výške cca 28 eur mesačne. Náklady na užívanie mobilného telefónu sú vo výške 20 eur mesačne. BF. kreslí, náklady s tým súvisiace sú vo výške cca 20 eur mesačne. Náklady na zabezpečenie hygienických potrieb sú vo výške cca 10 eur mesačne. Náklady za účasť na kultúrnych podujatiach sú vo výške cca 10 eur mesačne. Ročné náklady za pečatenie zubov u dieťaťa sú 30 eur. Matka uviedla, že na podanom návrhu a dôvodoch v ňom uvedených trvá. Matka je vydatá a jej manželom je A. G., D.. XX.X.XXXX, ktorý je nezamestnaný, evidovaný na tunajšom úrade práce. Toho času je bez príjmu. Matka uviedla, že jej končí poberanie rodičovského príspevku, zaslala niekoľko žiadostí o prijatie do zamestnania. Matka uviedla, že obaja mladší synovia nastúpia v septembri do materskej školy. Matka uviedla, že návrh na zvýšenie výživného podala z dôvodu zvyšujúcich sa nákladov na zabezpečenie potrieb syna. Uviedla, že s bývalým manželom nie je v žiadnom kontakte a nemá bližšie informácie o jeho osobných a majetkových pomeroch. Uviedla, že otec dieťaťa si vyživovaciu povinnosť plní. Dlžné výživné, však doposiaľ uhradené nemá. Matka sa vyjadrila, že bývalý manžel nad rámec výživného neprispieva, o syna sa nezaujíma. Matka s manželom a mal. deťmi bývajú v rodinnom dome, ktorý je v ich osobnom vlastníctve. Dom pozostáva zo štyroch izieb, kuchyne a dvoch sociálnych zariadení. Mesačné náklady na bývanie sú vo výške 150 eur. Matka s manželom splácajú dve hypotéky. Jednu v sume 145,81 eur mesačne a druhú vo výške 132,50 eur mesačne. Matka uviedla, že deťom uhrádza poistenie vo výške 49,20 eur mesačne. Mesačné náklady na zabezpečenie stravy pre rodinu sú cca 600 eur. Otec dieťaťa uviedol, že od poslednej úpravy výživného si vyživovaciu povinnosť riadne plní vo výške 100 eur mesačne. Uviedol, že syn N. ho cca dva roky navštevuje a trávia spolu čas. Synovi prispieva v drobných sumách vreckovým, rovnako tak aj jeho rodičia. Synovi prispel aj z príležitosti Vianoc. Otec uviedol, že jeho zdravotný stav nie je dobrý. Prekonal jednostrannú mozgovú príhodu, trpí na čiastočnú necitlivosť pravej ruky a nohy. Uviedol, že dostáva silné epileptické záchvaty, zhruba dvakrát mesačne, kedy býva privolaná RZP. Otec uviedol, že občas vykonáva brigádnické práce a pred nejakým časom bol na dohodu zamestnaný na píle v Levoči, kde vykonával ľahšie pomocné práce. Otec býva v rodinnom dome rodičov. Na poschodí domu býva v samostatnej bytovej jednotke jeho sestra s rodinou a prízemie domu užíva on s rodičmi. Otec uviedol, že na náklady súvisiace s chodom domácnosti prispieva rodičom nepravidelne. Uviedol, že denne užíva lieky. Mesačný doplatok za lieky je od 60 do 80 eur. V prípade potreby ho finančne
podporujú rodičia. Otcovi pred dvoma rokmi skončila vyživovacia povinnosť k dcére. Otec uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu.
8. Na pojednávaní dňa 30.09.2021 a následne dňa 16.12.2021 navrhovateľka uviedla, že na podanom návrhu trvá, z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa, nakoľko výdavky na maloletého sa neustále zvyšujú. Vo svojej výpovedi matka uviedla, že otec sa o svojho syna nezaujíma a okrem určenej vyživovacej povinnosti synovi naviac neprispieva. V súčasnosti už má otec pôvodný dlh na výživnom uhradený. Matka uviedla, že od septembra pracuje v Spojenej škole, Fabiniho 3, Spišská Nová Ves na pozícii asistent učiteľa. Pracovnú dobu mám uzatvorenú na jeden rok. Mesačný príjem v hrubom 991 eur. Žije v dome so synom N., manželom a dvaja mladší synovia trojročný a päťročný, pochádzajúci z manželstva s terajším manželom. Manžel poberá príspevok vo výške 375 eur, rodinné prídavky vo výške 75,50 eur. Mesačné náklady na domácnosť sú spolu vo výške 1.177,50 eur. Je to bez výdavkov na mal. N.. Výdavky na mal. N. sú v sume 296 eur.
9. Otec na pojednávaní dňa 30.09.2021 uviedol, že jeho jediný príjem je 204 eur, a to invalidný dôchodok. Nepracuje nikde, žiadna firma s jeho postihnutím, nakoľko je po porážke, ochrnutý, pravá strana, oko, ucho, nechcú má zamestnať. Uviedol, že neschopnosť vykonávať prácu má na 70 %. Pracoval raz za čas na brigáde. Od podania návrhu od júna 2021 nepracoval. Pred 4 mesiacmi pracoval v spoločnosti A. A.Í. U., už 4 mesiace tam nepracuje. Dôvod skončenia pracovného pomeru bolo, že mu skončila dohoda. Zarábal som tam okolo 500 eur mesačne, pracoval tam skoro rok. Uviedol, že mesačné výdavky sú na lieky 50 eur, turistika, strava 50 eur, autobusy voľnočasové aktivity, cigarety. S priateľkou ak ide do kina sú náklady. V spoločnej domácnosti žije s otcom a mamou. Príjem otca je 500 eur a mamy 400 eur, inkaso platia oni. So synom sa stretáva, bol u neho 15.9.2021, syn chodí dosť často k nám. Babka alebo otec mu dáva päť eur. Synovi ak príde vždy dám nejaké peniaze, babka mu dala 100 eur. Ak je syn u nás, vždy mu dá nejaké vreckové.
10. Maloletý N. pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 16.12.2021 k veci uviedol, že od podania návrhu bol otca počas letných prázdnin päť krát navštíviť, pričom pri jednej z návštev mu dal otec dve eurá. Uviedol, že nikto z jeho príbuzných z otcovej strany mu nedal žiadne peniaze. Nikdy sa u otca dlhšie nezdržal, pričom s otcom od ukončenia letných prázdnin nekomunikoval, a to ani keď ho stretne na ulici.
11. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že odporučil súdu, aby rozhodol o zvýšení výživného na maloletého, aby pri určovaní výšky výživného zohľadnil aj okolnosti, kvôli ktorým je otec poberateľom invalidného dôchodku a vychádzal z odôvodnených potrieb dieťaťa a z dôvodu, že dieťa ukončilo vzdelávanie na ZŠ a pokračuje vo vzdelávaní na Strednej škole mimo svojho bydliska, má zvýšené náklady na školu a tiež vzhľadom k tomu, že nebolo upravené tri roky výživné zo strany otca a zároveň sa zvýšili náklady na zabezpečenie bežných potrieb dieťaťa, nakoľko z vykonaných dôkazov je zrejmé, že otec dieťaťa je aj napriek svojmu zdravotnému stavu uplatniteľný na trhu práce s tým, že musia byť zvážené jeho zdravotné obmedzenia.
12. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
16. V čase vyhlásenia tohto rozsudku suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 29,87 eur mesačne na jedno dieťa.
17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
20. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
21. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
27. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
28. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
29. Podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“) , v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého.
30. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
31. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, a to v celom rozsahu.
32. Súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
33. Z vykonaného dokazovania súdu zistil, že vyživovacia povinnosť otca na maloletého Branislava bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o zvýšení výživného z pôvodnej sumy 50 eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne. Čo sa týka unávrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, poplatky za bývanie a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
34. Súd pri svojom rozhodovaní preskúmal existenciu zmeny pomerov ako na strane maloletého, tak aj na strane rodičov, pričom dospel k záveru, že v prípade maloletého došlo od poslednej úpravy výživného k nástupu do vzdelávacieho systému a to prechodom na stredoškolské vzdelávanie, pričom je nespochybniteľné, že s nástupom na vyšší stupeň vzdelávania u maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. Maloleté dieťa sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to, ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Náklady na maloletého tak podľa zistenia súdu objektívne vzrástli a to jednak pokiaľ ide o výdavky na školu, jednak aj pokiaľ ide o náklady na jeho bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické potreby, berúc tiež na zreteľ jeho vek.
35. V súvislosti s rozhodovaním súdu o návrhu matky súd poukazuje na úpravu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že životné
náklady oproti obdobiu, v ktorom sa rozhodovalo o poslednej úprave výživného pre maloleté dieťa stúpli a preto súd musel brať túto okolnosť na zreteľ.
36. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že matka maloletého obýva spolu s maloletým a svojím manželom a päťročným a trojročným synom rodinný dom, ktorý má spolu s manželom vo vlastníctve, a ktorý tiež mesačne hradia splátky za úver poskytnutý na jeho kúpu. Matka je toho času zamestnaná, pričom výška jej priemernej čistej mesačnej mzdy je okolo 880,- Eur. Matka je súčasne poberateľom prídavku na tri maloleté deti.
37. Súd sa tiež oboznámil so skutočnosťou, že otec maloletého je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 204,40 eur mesačne. Z potvrdenia od bývalého zamestnávateľa otca spoločnosti A. A. A. V..Z.. vyplynulo, že za mesiace jún 2020 až december 2020 bol jeho priemerný čistý príjem vo výške 479,47 eur a za obdobie od januára do apríla 2021 bol jeho priemerný čistý príjem vo výške 661,99 eure mesačne. Z oznámenia tohto zamestnávateľa (na č. l. 109) vyplýva, že dohoda o vykonaní práce bola ukončená z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca. Pričom ani z predloženej lekárskej správy otcom (na č. l. 89 - 91 Odborný posudok o invalidite) nebolo preukázané, že mu jeho invalidita zapríčinená alkoholizmom ťažkej formy znemožňuje uplatniteľnosť na trhu práce. Nakoľko zo samotnej lekárskej správy zo dňa 21.06.2019 vyplýva, že otec môže vykonávať ľahšie manuálne práce. Súd tak pri rozhodovaní o zvýšení výživného na maloletého N. u otca nevychádzal zo zásady fakticity jeho príjmov, ale vychádzal zo zásady potencionality príjmov, nakoľko na strane otca súd nezistil také dôvody, pre ktoré by otec jednak nemohol vykonávať zamestnanie, v odbore ktorého sa vyučil (stolár - tesár), resp. vykonávať také povolanie, ktoré by bolo zlučiteľné s ním deklarovaným zdravotným stavom. Navyše súd uvádza, že otec podľa svojej výpovede bol prepustený z dôvodu, že nevedel vykonávať prácu a preto bol prepustený, pričom dohoda o vykonaní práce bola ukončená u neho z dôvodu jeho nadbytočnosti, avšak skutočnosť, že by jeho zdravotný stav mu nedovoľoval zamestnať sa opätovne na pracovných pozíciách vyžadujúcich iba ľahšie manuálne práce, žiadnym spôsobom nepreukázal. Podľa názoru súdu tak nečinnosť otca, vzhľadom na jeho terajšiu nezamestnanosť, ohrozuje dosiahnutie takého príjmu, ktorý by postačoval nie len na uspokojenie jeho potrieb, ale aj potrieb jeho maloletého syna. Súd preto pri rozhodovaní o novoustanovenej výške výživného vychádzal z výšky príjmov, ktoré by otec (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce a ktorú už v nedávnej minulosti bol schopný vykonávať. Súd vzhľadom na uvedené, vychádzal pri určení výživného na maloletého syna zo sumy minimálnej mzdy, ktorá je v súčasnosti vo výške 623,- Eur (v čistom 508,44 eur) mesačne a sumy minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom vo výške 3,580 eura, a ktorú by otec podľa názoru súdu mohol a mal byť schopný zarobiť, čo spolu s invalidným dôchodkom predstavuje sumu 712,84 eur. Pričom otec má v súčasnosti vyživovaciu povinnosti len voči maloletému N..
38. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy v konaní zistené a odôvodnené potreby maloletého, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletému takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, pričom súd ustálil potenciálny príjem otca vo výške 712,84 eur, a tak súd ustálil výšku výživného zo strany otca na mal. N. na sumou 200,- eur mesačne, a to od podania návrhu, teda od 01.06.2021 do budúcna v zmysle prvého výroku tohto rozsudku. Súd uvádza, že suma 200,- eur predstavuje len niečo vyše 28 % minimálneho potencionálneho príjmu otca, ktorý by podľa názoru súdu mal byť otec schopný dosahovať. S prihliadnutím na pomery otca súd určil splatnosť výživného až ku dvadsiatemu dňu v mesiaci.
39. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletého N. za obdobie od júna 2021 do budúcna, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom do novembra 2021 vrátane v celkovej výške 598,- eur, nakoľko mal súd za preukázané, že otec od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku uhradil na výživu maloletého syna nad rámec bežného výživného sumu vo výške dvoch eur. Na úhradu dlžného výživného súd otca zaviazal spôsobom uvedeným v druhom výroku rozsudku.
40. Vzhľadom na skutočnosť, že súd týmto rozsudkom rozhodol o novej výške výživného na mal. N. tretím výrokom preto rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. XP/XXX/ XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v časti výroku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o zvýšení výživného zo strany otca na mal. N. G. a to v časti, ktorou bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na mal. N. G. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 100 eur mesačne.
41. Vzhľadom na vyššie uvedené a s prihliadnutím k tomu, že súd vyhovel návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti čiastočne, tak štvrtým výrokom rozsudku v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
42. Rovnako vychádzajúc z vyššie uvedeného v otázke zmeny pomerov na strany oprávneného subjektu a tak isto v časti odôvodnenia týkajúceho sa pomerov na strane povinného subjektu súd návrh otca na zníženie výživného piatym výrokom rozsudku zamietol.
43. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
44. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
45. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. O náhrade trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 Civilného mimosporového poriadku).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . ( § 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62 ods. 3 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.