Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59P-126-2021.pdf
PDF · 99.4 KB
Case nature
Subarea
59P/126/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: H. Y. Š., nar. XX.XX.XXXX a Z. M. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obe zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, deti rodičov - matky: O.. O. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, N., právne zastúpená Mgr. Mariánom Balážom, advokátom, so sídlom Tešedíkova 59, Bratislava, a otca: L.. S. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX V., Z. B., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Klučková, advokátka s.r.o., so sídlom Pluhová 29, Bratislava, IČO: 36 864 242, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
I. Matke O.. O. Š., nar. XX.XX.XXXX sa zakazuje premiestniť maloleté deti H. Y. Š., nar. XX.XX.XXXX a Z.V.na M. Š.V., nar. XX.XX.XXXX mimo miesta obvyklého pobytu maloletých bez súhlasu otca alebo bez rozhodnutia súdu nahrádzajúceho súhlas otca.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. .
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným na Okresný súd Bratislava II dňa 22.11.2021 sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd matke uložil povinnosť zdržať sa vykonania zmeny bydliska (obvyklého miesta pobytu) do inej obce alebo mesta ako N. u maloletej H. Y. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, N. a u maloletého Z. M. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, N.. 2. Svoj návrh odôvodnil bezprostredne hroziacou ujmou na právach maloletých detí, a to zmenou bydliska detí do značnej vzdialenosti od ich súčasného bydliska. Otec uzavrel s matkou dňa 22.02.2018 dohodu o výkone rodičovských práv a povinností a táto bola následne aj schválená súdom (rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/30/2015-506 zo dňa 26.02.2018). Súčasťou dohody o výkone rodičovských práv a povinností bola aj dohoda obidvoch rodičov o tom, že maloletá H. Y. a maloletý Z. M. budú mať trvalé bydlisko na adrese M. XX, N.. Určenie trvalého bydliska maloletých detí bolo tiež vo výrokovej časti rozsudku (v siedmom odseku druhého výroku). V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 59P/6/2021 sa otec domáhal zníženia výživného na maloleté deti, a to najmä z dôvodu, že výživné vo výške 1.200,- eur mesačne na dve maloleté deti presahuje jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Na pojednávaní dňa 10.11.2021 v uvedenej veci (vedenej pod sp. zn. 59P/6/2021) matka uviedla, že sa do konca kalendárneho roka 2021 plánuje s maloletými deťmi presťahovať do obce N. v okrese G. - P.. Otec ďalej uviedol, že v roku 2021 sa presťahoval z Č. F. do N., aby mohol flexibilnejšie zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti. S presťahovaním maloletých nesúhlasí, pričom ani deti sa nechcú sťahovať z N. do malej obce N. v okrese G. - P., nakoľko tu majú priateľov, vybudované sociálne a emočné väzby a chodia tu do školy. Zmenou bydliska maloletých detí, ktorú matka plánuje vykonať, by sa zásadne skomplikoval jeho styk s maloletými deťmi a navyše takáto zmena by úplne znemožňovala prípadnú striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti.
3. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26.02.2018 č.k. 59P/30/2015-506 súd manželstvo účastníkov O.. O. Š., rod. M., nar. XX.XX.XXXX a L..S. Š., nar. XX.XX.XXXX, rozviedol. Zároveň schválil rodičovskú dohodu v zmysle ktorej maloleté deti H. Y. a Z. M. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletými. Oprávnenie zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bolo priznané obom rodičom. Otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú H. Y. v sume 650,- eur mesačne a na maloletého Z. M. v sume 550,- eur mesačne, vždy do 20 dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. Za miesto odovzdania a prevzatia maloletých deti určil miesto bydliska matky, za miesto trvalého pobytu maloletých deti označil M.G. XX, N.. Rodičia sa zaviazali k povinnosti vzájomne sa informovať o zásadných otázkach týkajúcich sa maloletých detí, najmä o zdravotnom stave maloletých detí, školských výsledkoch, výchovných a pedagogických opatrení a o prípadných dlhodobejších pobytoch v cudzine, či mimo miesta trvalého pobytu v dĺžke viac ako 5 dní.
4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.11.2021 č.k. 59P/6/2021-157 súd zamietol návrh otca na zníženie výživného. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 5. Matka podaním zo dňa 09.12.2021 k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že pre zníženie jej príjmu z pôvodných cca 2 500,- eur na 1 059 eur, začala zvažovať možnosť návratu do blízkosti jej primárnej rodiny do G.. Podarilo sa jej nájsť si zamestnanie v tom istom obore, v akom pôsobí v N., do práce by mala nastúpiť od 01.01.2022 v spoločnosti W. Z..F..P.. ako samostatne pracujúca lekárka. Kúpila si na hypotéku dom v obci N.. V mesiaci január 2022 sa bude rozhodovať o povolení vkladu vlastníckeho práva v jej prospech. Na kúpu domu použila aj finančné prostriedky za 3 izbový byt na ul. M. XX S. N., ktorý predala a do konca decembra 2021 sa z neho musí vysťahovať. Do domu sa môže nasťahovať v polovice decembra 2021, čo oznámila aj otcovi maloletých detí. Ďalej uviedla, že obidvaja rodičia maloletých detí pochádzajú z G., kde majú svoje rodiny. Maloleté deti sú v súčasnosti žiakmi základných škôl. Maloletá H. Y. je žiačkou X.Y. triedy Základnej školy O. V., A. X, N. a maloletý Z. M. je žiakom X. N. Spojenej školy Z.. S. W. A., N. X S. N.. V súvislosti so zmenou školy obidvoch detí požiadala o predbežný súhlas Základnú školu spojenú s materskou školou v F., kde by obidve deti mohli nastúpiť od začiatku druhého polroka v školskom roku 2021/2022, t.j. k 01.02.2022. Má za to, že jej odsťahovanie spolu s deťmi nijako negatívne neovplyvní doterajšie vzťahy detí so svojim otcom 6. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 11. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 329 ods. 3 CSP ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
14. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
15. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.
16. Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 17. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 18. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. 19. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 20. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
21. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa.
22. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenia splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by
ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základný predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohli dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmom maloletého dieťaťa. 23. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, otcom osvedčené a súdom zistené skutočnosti vyplývajúce z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 59P/6/2021 súd dospel k záveru, že v predmetnej veci je daná naliehavá potreba zásahu súdu za účelom ochrany záujmu maloletých detí podľa čl. 5 Zákona o rodine, zohľadňujúc pritom najmä písm. b) a h) cit. ustanovenia. Táto potreba vyplynula z konania matky, ktorá napriek absentujúcemu súhlasu otca sama rozhodla o podstatných zmenách v živote maloletých detí súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností. Zo zákona o rodine ako aj z dlhodobo ustálenej judikatúry (R/17/1968) totiž nepochybne vyplýva, že ak ide o podstatnú vec týkajúcu sa maloletého dieťaťa, tak je potrebné dopytovať druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Pokiaľ druhý rodič prejaví nesúhlas, sú dané podmienky na postup podľa § 35 zákona o rodine. 24. V posudzovanej veci matka svojvoľne rozhodla o presťahovaní detí do obce N. (okres G. P.), hoci musela nesúhlas otca predpokladať (keďže sa v roku 2021 sa presťahoval z Č. F. do N., aby - ako sám uviedol - mohol flexibilnejšie zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti). Matka na pojednávaní dňa 10.11. 2021 vo veci zníženia výživného na maloleté deti uviedla, že v rámci ekonomickej neúnosnosti sa po porade s rodinou a deťmi rozhodla, že sa presťahujú bližšie k rodine a minulý mesiac podpísala kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je kúpa rodinného domu v obci N., okres G. P.. Matka ďalej uviedla, že na nehnuteľnosti prebiehajú rekonštrukčné práce, pričom presťahovanie by prichádzalo do úvahy do konca kalendárneho roka s tým, že deti by dochodili polrok každé vo svojej škole. Taktiež uviedla, že byt v ktorom bývajú už predala. Otec na uvedenom pojednávaní poznamenal, že vôbec nemal vedomosť o tom, že matka chce odísť s deťmi do G., nesúhlasil s tým, nakoľko v N. sa vie o svoje deti lepšie postarať. Taktiež uviedol, že deti sa nechcú vrátiť do G. a chcú ostať v N.. 25. Na základe uvedeného je zrejmé, že matka svojvoľne rozhodla o presťahovaní detí do obce N., t.j. do miesta vzdialeného 437 km od miesta obvyklého pobytu - N., pričom otcovi svoj zámer vopred vôbec neoznámila a nekonzultovala ho s ním. Nutné je tiež podotknúť, že nejde len o nejaký hypotetický úmysel matky, ale ide o reálne kroky, ktoré matka už realizovala a to kúpou a predajom nehnuteľností. Takéto konanie matky nemožno hodnotiť inak, ako rozporné so zákonom (§ 28 ods. 1, 2 a § 35 Zákona o rodine) a nie je možné ho súdom prehliadať, nakoľko ide nielen o svojvoľný a vážny zásah do rodičovských práv otca na výchovu a starostlivosť o maloleté deti, ale aj o zásah do práv maloletých detí na rodičovskú starostlivosť a výchovu zo strany otca, na zachovanie stability prostredia, v ktorom sa deti doteraz zdržiavali, a tiež o zásah do podmienok na vytváranie a rozvoj rovnocenných vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi. 26. Takéto konanie matky by bolo ospravedlniteľné iba vtedy, ak by pre tento krok existovali kvalifikované (závažné) dôvody, ako napríklad ochrana fyzickej integrity rodiča alebo dieťaťa v prípade domáceho násilia zo strany druhého rodiča, čo však doposiaľ nebolo matkou ani len tvrdené, nieto preukázané. Hlavným dôvodom uvádzaným matkou pre uvedený postup bola predovšetkým ekonomická neúnosnosť súčasných výdavkov, čo by však bolo možné akceptovať iba v prípade existenčného ohrozenia detí a matky. Zo súdom zistených skutočností však vyplýva, že matka dosahuje príjem cca 1059,- eur mesačne , pričom je vysoko pravdepodobné, že s ohľadom na jej vzdelanie, špecializáciu a lokalitu hlavného mesta, v reálnych možnostiach matky je i dosiahnutie podstatne vyššieho príjmu. Ďalej súd považuje za potrebné zohľadniť i výživné na maloleté deti, ktoré otec platí v nadštandardnej výške spolu 1200,- eur a ktoré náležite pokrýva potreby maloletých. 27. Ďalším dôvodom uvádzaným matkou je, že rodina jej bude môcť byť oporou a pomocou pri starostlivosti o maloletých. Uvedené dôvody by mohli byť (samozrejme v kontexte všetkých ostatných okolností) dostatočné na úspech v konaní o nahradenie súhlasu otca s presťahovaním detí. Nemožno však akceptovať postup zvolený matkou, ktorá namiesto podania návrhu o nahradenie súhlasu otca celkom svojvoľne rozhodla o takej zásadnej zmene v živote maloletých detí akou je zmena ich bydliska, samozrejme zahŕňajúca aj zmenu školy a s tým spojenú zásadnú zmenu sociálneho prostredia detí (kamaráti, spolužiaci, učitelia, susedia a pod.). Všetko bez toho, aby otca o realizácii týchto konkrétnych krokov a ich postupnosti vôbec informovala a taktiež bez toho, aby iniciovala konanie o nahradenie
súhlasu otca s presťahovaním detí (v prípade nesúhlasu otca). Taktiež absolútne nie je možné stotožniť sa s názorom matky, že jej odsťahovanie spolu s deťmi nijako negatívne neovplyvní doterajšie vzťahy detí so svojim otcom. Z elementárnej logiky veci je zrejmé, že odsťahovanie maloletých na druhý koniec republiky vzdialený minimálne 4 hodiny cesty motorovým vozidlom, je nutné považovať za závažný zásah do rodičovských práv jedného z rodičov ako i do práv samotných maloletých , ktorý podstatne a zásadne ovplyvní vzájomný kontakt detí so svojim otcom. Túto skutočnosť nie je možné nechať bez povšimnutia a akceptovať ju ani tvrdením, že aj otec maloletých pochádza z G. a má tam rodinu. Obaja rodičia sa v rámci rozvodového konania dohodli o trvalom bydlisku maloletých, ktoré je možné zmeniť iba dohodou rodičov alebo súdnym rozhodnutím nie však svojvoľou, taktiež je nutné poukázať i na porušenie uloženej informačnej povinnosti, keď matka o svojich plánoch a konkrétnych krokoch otca detí vôbec neinformovala a túto povinnosť zjavne opomenula. 28. Vzhľadom na uvedené súd - v zhode s návrhom otca - dospel k záveru, že je potrebné, aby bezodkladne došlo k stabilizácií miesta pobytu maloletých detí, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia a matke uložil zákaz premiestniť maloleté deti mimo územia obvyklého pobytu maloletých- N., bez súhlasu otca alebo bez rozhodnutia súdu nahrádzajúceho súhlas otca. Za tejto situácie nie je možné zohľadniť ani bezprecedentné konanie matky, ktorá predala byt v N. a zakúpila nehnuteľnosť v okrese G. P. bez toho, aby mala k uvedenému konaniu súhlas otca maloletých, alebo rozhodnutie súdu. 29. Záverom súd považuje za potrebné zdôrazniť, že k rozhodnutiu o takej podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností, akou je zmena bydliska a školy maloletých, by mali rodičia dospieť vopred vzájomnou dohodou, a nie jednostranným rozhodnutím jedného z nich (hoc aj so súhlasom detí). Preto konanie matky smerujúce k zásadnej zmene sociálneho prostredia detí a ich obvyklého pobytu bez výslovného súhlasu otca alebo bez nahradenia jeho súhlasu rozhodnutím súdu je neprípustné. Obaja rodičia majú totiž vo vzťahu k maloletým deťom rovnaké rodičovské práva a na ich zastupovanie sú oprávnení a povinní v rovnakom rozsahu. Úloha oboch rodičov v živote maloletých detí je nezastupiteľná a záujmom detí nepochybne je, aby boli v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote detí a je presvedčený, že i ten druhý rodič môže byť dobrým rodičom. Záujem maloletých detí musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho a najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletými deťmi a tento záujem v zásade vyžaduje, aby sa na ich výchove podieľali obaja rodičia. 30. Neostalo pritom bez pozornosti súdu, že medzi rodičmi sú nezhody a vzhľadom k vypätej situácii sú maloleté deti vystavované emočnému stresu, čo môže mať negatívny vplyv na ich psychický vývin. Je teda v záujme maloletých detí a aj oboch rodičov, aby sa situácia stabilizovala a nie zbytočne dramatizovala. Súd preto dôrazne apeluje nielen na matku ale aj na otca, aby prevzali svoju rodičovskú zodpovednosť za harmonický vývoj maloletých dcér, snažili sa o upokojenie aj tak pre všetkých náročnej životnej situácie, reagovali rozvážne a pokúsili sa situáciu riešiť predovšetkým dohodou s tým, že obom rodičom možno len odporúčať psychologické poradenstvo, prípadne mediáciu. 31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.