Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_21C-19-2021.pdf
PDF · 67.73 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/19/2021
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v spore žalobcu X.. E. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom H. XXX/XX, C., zastúpeného JUDr. Ondrejom Szilágyim, advokátom, so sídlom Dr. Vodu 2, Lučenec proti žalovaným : 1.) Slovenskej republike, zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO : 17335345, 2.) Q. Q., nar. X. X. XXXX, zomr. 21. 4. 1983, naposledy bytom D. Č.. X, K., zastúpenému Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO : 17335345, a 3.) K.. K. H., nar. XX. X. XXXX, bytom K. XXXX/XXA, Q. K., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovaný v 2. rade n e m á nárok na náhradu trov konania.
III. Žalovaní v 1. a 3. rade m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou z 9. 6. 2021, doručenou na tunajší súd 10. 6. 2021 sa žalobca voči žalovaným v 1. až 3. rade domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. až 3. rade k nehnuteľnostiam - pozemku registra „E“ parc. č. 1383, o výmere 344 m2, trvalé trávnaté porasty a pozemku registra „E“, parc. č. 1384, o výmere 4314 m2, trvalé trávnaté porasty, ktoré oba pozemky sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. J. Q., obec Kráľová Lehota, okres Liptovský Mikuláš, v rámci ktorého podielového spoluvlastníctva predstavuje (na oboch pozemkoch) spoluvlastnícky podiel žalobcu 12/20, spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1. rade 3/20, spoluvlastnícky podiel žalovaného v 2. rade 1/20 a spoluvlastnícky podiel žalovaného v 3. rade 24/120, pričom sa domáhal takého vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keď obidva pozemky budú prikázané do jeho výlučného vlastníctva s tým, že bude povinný na vyrovnanie podielov zo zrušeného podielového spoluvlastníctva, vyplatiť žalovanému v 1. rade sumu 1.131,89 eur, žalovanému v 2. rade sumu 377,30 eur a žalovanému v 3. rade sumu 1.509,29 eur.
2. Po predbežnom právnom posúdení súdu na pojednávaní konanom 16. 12. 2021, žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu. Prítomný žalovaný v 3. rade vyslovil súhlas so späťvzatím žaloby. Zástupca žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade sa napriek predvolaniu pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil, čím mal súd za to, že sa tak pripravil aj o možnosť vyjadriť prípadný nesúhlas so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov podľa § 146 ods. 1 CSP.
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1, prvej vety CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
6. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Vzhľadom na to, že žalobca zobral na pojednávaní žalobu späť v celom rozsahu, pričom prítomný žalovaný v 3. rade vyjadril s týmto späťvzatím žaloby na pojednávaní výslovný súhlas a zástupca žalovaného v 1. a 2. rade hoci bol predvolaný na pojednávanie, sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil a pripravil sa tak aj o možnosť vyjadriť prípadný nesúhlas z vážnych dôvodov podľa § 146 ods. 1 CSP, súd podľa § 145 ods. 1 CSP na tomto pojednávaní vyhlásil uznesenie o zastavení konania.
8. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade však navyše (okrem dôvodu späťvzatia žaloby) došlo k zastavenie konania aj pre neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky spôsobilosti byť účastníkom konania (procesnej subjektivity) podľa § 161 ods. 2 CSP.
9. Pri späťvzatí žaloby zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý zobral žalobu späť v dôsledku čoho došlo k zastaveniu konania. Výnimku z tejto zásady predstavuje len prípad, keď žalobca tvrdí a preukáže, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovaného a žaloba pritom bola podaná dôvodne. Žalobca späťvzatie žaloby nijako neodôvodnil (došlo k nemu po predbežnom právnom posúdení veci súdom), čím sa tak má za to, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, a preto by mali mať podľa § 256 ods. 1 CSP všetci žalovaní nárok na náhradu trov konania, avšak keďže žalovaný v 2. rade nemal procesnú subjektivitu z dôvodu, že 21. 4. 1983 zomrel, nemohol mu súd podľa § 256 ods. 1 CSP priznať náhradu trov konania. Podľa § 256 ods. 1 CSP však súd priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v prospech žalovaného v 1. a žalovaného 3. rade, pričom podľa § 262 ods. 2 CSP súčasne vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu žalobca a žalovaný v 3. rade nemôžu podať odvolanie.
Proti tomuto uzneseniu môže žalovaný v 1. rade podať odvolanie na Krajský súd v Žiline, a to písomne v dvoch vyhotoveniach a v lehote 15 dní od jeho doručenia, podaním doručeným na Okresný súd Liptovský Mikuláš.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.