Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/44/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: DRC, s. r. o., IČO: 36 510 416, so sídlom Royova 43, 080 05 Prešov - Solivar, právne zastúpeného h&h PARTNERS, advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 44 323 760, so sídlom Mäsiarska 6, 040 01 Košice - Staré Mesto, proti žalovanému: DELTA DEFENCE, a. s., IČO: 36 515 175, so sídlom Čapajevova 40, 080 01 Prešov, o zaplatenie 15.709,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -96 z 21. mája 2021 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 15.709,83 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.588,32 eur od 23. júna 2019 do zaplatenia, zo sumy 10.006,31 eur od 21. júla 2019 do zaplatenia, zo sumy 115,20 eur od 25. júla 2019 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, zastavil konanie v prevyšujúcej časti a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu 29. júna 2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 15.709,83 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy12.588,32 eur od 23. júna 2019 do zaplatenia, zo sumy 10.006,31 eur od 21. júla 2019 do zaplatenia, zo sumy 115,20 eur od 25. júla 2019 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a nahradiť trovy konania. Žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že na základe obchodnoprávneho vzťahu medzi ním a žalovaným vyrobil podľa požiadaviek žalovaného a dodal žalovanému dielce, za čo mu vystavil 24. mája 2019 faktúru č. 0372/2/2019 na sumu 12.588,32 eur s dátumom splatnosti 7. jún 2019, 21. júna 2019 faktúru č. na sumu 10.006,31 eur s dátumom splatnosti 5. júl 2019 a 25. júna 2019 faktúru č. na sumu 115,20 eur s dátumom splatnosti 9. júl 2019. Žalovaný uhradil z celkovej ceny dodaného tovaru vo výške 22.709,83 eur na faktúru č. 0372/2/2019 sumu 7.000,- eur. Neuhradený záväzok žalovaného tak predstavuje 15.709,83 eur. Žalovaný objednaný tovar riadne prebral, dôkazom čoho sú dodacie listy a on mu 13. februára 2020 zaslal list označený ako „Odsúhlasenie zostatkov k 31.12.2019“. 2.2 Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o návrhu na vydanie platobného rozkazu platobným rozkazom, sp. zn. z 9. júla 2020. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný včas

odpor, v ktorom uviedol, že v celom rozsahu namieta žalobcom uplatnený nárok, pričom nespochybňuje, že žalobca mu dodal materiál (pálené dielce), ktoré následne použil pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Avšak tovar mu bol dodaný v rozpore s dojednanými podmienkami. Dodaný tovar bol bez príslušných atestov kvality. Tento nedostatok mal za následok oneskorenie dodávky pre jeho odberateľa, keďže musel čakať na dodanie príslušných atestov kvality, ktoré však neboli dodané ani v dohodnutej lehote. Mal za to, že nedodaním atestov kvality nedošlo k riadnemu splneniu záväzku žalobcom, a preto má nárok na primerané zníženie ceny. Hoci u žalobcu tovar reklamoval, k vyriešeniu reklamácie nedošlo, rovnako ako nikdy nedošlo k žiadnemu uznaniu záväzku v zmysle ustanovenia (ďalej len „“). Ním podpísané tlačivo o odsúhlasení účtovných zostatkov v zmysle a o účtovníctve nie je možné považovať za uznanie záväzku v zmysle , nakoľko mu chýba obligatórna náležitosť, a to akt uznania záväzku. Platobný rozkaz bol vydaný v rozpore s tvrdenými skutočnosťami a predloženými dôkazmi, nakoľko žalobca v návrhu žiadal v časti príslušenstva úrok z omeškania z celej sumy faktúry č. 0372/2/2019. 2.3 Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný prevzal tovar, ktorý nikdy nereklamoval a použil ho pre svoju ďalšiu podnikateľskú činnosť. Žalovaný ho nikdy prostredníctvom A.. Š. Š. nekontaktoval za účelom dodania atestov kvality, resp. reklamácie ich nedodania. Žalovaný ani akoukoľvek inou cestou nereklamoval nedodanie atestov kvality. S A.. Š. Š. sa prvýkrát stretol 6. februára 2020, kedy s ním telefonoval a bolo mu prisľúbené splatenie záväzkov do 29. februára 2020, nakoľko malo dôjsť k predaju majetku žalovaného. Žalovaný potvrdzuje, že faktúry má evidované v účtovníctve, a teda ich v celom rozsahu použil na zaúčtovanie, čím ich uznal. Faktúry nikdy nevrátil, nereklamoval ako neoprávnene vystavené a nenamietal dohodnutú výšku ceny za dodaný tovar. Žalovaný ho nikdy nekontaktoval za účelom úhrady vzniku škody, poskytnutia zľavy z ceny alebo, že fakturovanú cenu neuhradil. Argument žalovaného, že nedodanie atestov kvality malo za následok oneskorenie dodávok pre jeho odberateľov, nie je preukázaný. 2.4 Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení uvedených v odpore. Je pripravený preukázať ním tvrdené skutočnosti svedeckými výpoveďami svojich zodpovedných pracovníkov, poukazuje na zjavný rozpor medzi skutočnosťami tvrdenými žalobcom v žalobe a dokladmi, ktoré žalobca k žalobe pripojil a navrhuje, aby súd žalobu zamietol. 2.5 Žalobca podaním z 19. októbra 2020 vzal žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12.588,32 eur od 23. júna 2019 do zaplatenia späť a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 15.709,83 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.588,32 eur od 23. júna 2019 do zaplatenia, zo sumy 10.006,31 eur od 21. júla 2019 do zaplatenia a zo sumy 115,20 eur od 25. júla 2019 do zaplatenia. Čiastočné späťvzatie žaloby odôvodnil čiastočnou úhradou faktúry č. 0372/3/2019. 2.6 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že žalobca ako dodávateľ 24. mája 2019 vystavil žalovanému ako odberateľovi za výrobu dielcov faktúru č. 0372/3/2019 na sumu 12.588,32 eur s dátumom splatnosti 7. jún 2019. K faktúre bol predložený dodací list č. 0525/3/2019 s totožne označenými položkami. Žalobca ako dodávateľ 21. júna 2019 vystavil žalovanému ako odberateľovi za výrobu dielcov faktúru č. na sumu 10.006,31 eur s dátumom splatnosti 5. júl 2019. K faktúre bol predložený dodací list s totožne označenými položkami. Žalobca ako dodávateľ 25. júna 2019 vystavil žalovanému ako odberateľovi za pálenie plazmou faktúru č. na sumu 115,20 eur s dátumom splatnosti 9. júl 2019. V ponuke č. z 28. mája 2019v časti označenej ako pokyny žalobca uvádzal žalovanému ako zákazníkovi jednotlivé výrobky, množstvo, jednotkovú cenu, celkovú cenu bez DPH a sumu k úhrade v celkovej výške 10.006,31 eur. K tomu bola pripojená e-mailová korešpondencia medzi žalobcom a žalovaným, v zmysle ktorej si žalovaný objednal výpalky žalobcu podľa cenovej ponuky č. 0311/3/2019. Išlo o odpoveď na cenovú ponuku zaslanú žalobcom žalovanému 29. mája 2019. Podľa ponuky č. 0290/3/2019 žalobca realizoval ponuku žalovanému ako zákazníkovi s tým, že si vyhradil právo zmeny ceny v prípade zmeny ceny materiálu a toleranciu a kvalitu rezu podľa EN ISO 901332 s tým, že cenová ponuka je platná len ako celok, termín vypálenia bude určený podľa vzájomnej dohody a ceny sú bez dopravy. Následne boli konkretizované množstvo, jednotková cena a celková cena k úhrade vo výške 6.294,16 eur. K tejto cenovej ponuke bola pripojená e-mailová korešpondencia, z ktorej vyplýva, že žalobca žalovanému v prílohe posiela cenovú ponuku a žalovaný si u žalobcu objednáva dve sady výpalkov hrúbky 100 podľa cenovej ponuky č. 0290/3/2019 bez ďalších dodatkov. Podľa e-mailovej korešpondencie žalovaného adresovanej žalobcovi požiadal zamestnanec žalovaného žalobcu o odpoveď na otázku o možnosti vykonania prác, na čo odpovedal žalobca tak, že cena „ohybu“ je 4,- eurá/kus.

2.7 Súd prvej inštancie mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o dielo. Žalobca vystavil žalovanému 24. mája 2019 faktúru č. 0372/2/2019 na sumu 12.588,32 eur s dátumom splatnosti 7. jún 2019, 21. júna 2019 faktúru č 0448/32019 na sumu 10.006,31 eur s dátumom splatnosti 5. júl 2019 a 25. júna 2019 faktúru č. na sumu 115,20 eur s dátumom splatnosti 5. júl 2019.Žalovaný nerozporoval tvrdenia žalobcu ohľadom dodania výrobkov, ani ohľadom neuhradenia vyfakturovanej ceny za vyhotovenie vyrobených dielcov, resp. práce. Namietal len, že tovar mu nebol dodaný kompletne, resp. bol dodaný v rozpore s dojednanými podmienkami, bez príslušných atestov kvality. Rovnako nijako nepreukázal svoje tvrdenia, že u žalobcu tovar reklamoval. 2.8 V súvislosti s nevykonaním výsluchu zodpovedného zamestnanca žalovaného A.. Š. Š., ktorý navrhol žalovaný, súd poukázal na to, že v prípade označených dôkazných prostriedkov výsluchom svedkov, strana, ktorá navrhne výsluch svedka, je povinná zabezpečiť jeho prítomnosť na pojednávaní a len v prípade, ak nemôže prítomnosť svedka zabezpečiť, je oprávnená požiadať súd o predvolanie svedka. Žalovaný však podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení , (ďalej len „“) nepostupoval. Keďže vykonanie výsluchu navrhovaného svedka, by bolo spojené s nutnosťou odročenia pojednávania, súd prihliadal na zistený skutkový stav z doteraz vykonaných dôkazov pri rešpektovaní základných princípov civilného sporového konania, v zmysle ktorých je súd povinný postupovať v konaní tak, aby ochrana porušených a ohrozených práv bola rýchla a účinná, aby spravidla súd rozhodol na prvom pojednávaní a aby konal bez vzniku prieťahov a hospodárne. Súd mal za to, že pri rešpektovaní zásady rovnosti procesných strán zakotvenej v článku 12 ods. 1 a článku 47 ods. 3 bol procesným stranám poskytnutý rovnaký priestor a možnosti na uplatnenie ich procesných práv. Procesné strany sú v konaní právne zastúpené, a preto je namieste vychádzať zo schopnosti právnych zástupcov konať s náležitou znalosťou veci spojenou s ich odbornosťou v zmysle článku 11 ods. 3 . Preto, ak žalobca v konaní navrhol výsluch svedka podľa ustanovenia a zaviazal sa jeho prítomnosť na pojednávaní zabezpečiť, bol povinný v súlade s procesnou úpravou aj postupovať. 2.9 Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 15.709,83 eur. Keďže bol žalovaný so splnením svojho dlhu v omeškaní, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z jednotlivých nezaplatených súm, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr. 2.10 Súd prvej inštancie konanie v prevyšujúcej časti zastavil, pretože žalobca podaním z 19. októbra 2020 vzal žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12.588,32 eur od 23. júna 2019 do zaplatenia späť a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 15.709,83 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.588,32 eur od 23. júna 2019 do zaplatenia, zo sumy 10.006,31 eur od 21. júla 2019 do zaplatenia a zo sumy 115,20 eur od 25. júla 2019 do zaplatenia. 2.11 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovenia , , , , prvej vety, . Úroky z omeškania priznal súd žalobcovi v súlade s ustanoveniami , , a , nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . 2.12 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a s ohľadom na nepatrný úspech žalovaného priznal úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam tvrdil, že žalobca mu dodal materiál (pálené dielce) v rozpore s dojednanými podmienkami. Dodaný tovar bol bez príslušných atestov kvality. Dodané pálené dielce boli súčiastkami pre vozíky určené do banských priestorov, ktoré podliehajú vyššej miere kontroly a povinnosti atestácie. Skutočnosť, že žalobca spolu s dodaným materiálom nedodal aj požadované atesty kvality. mala za následok ohrozenie dodávky banských vozíkov pre jeho odberateľa. Žalobcu vyzval na dodanie príslušných atestov kvality, ktoré však neboli dodané ani v dodatočnej lehote. Opakovane tieto atesty žiadal, avšak žalobca mu nevyhovel. Jeho zákazník pritom pri dodávkach reklamoval nedodanie atestov, s čím bola spojená škoda, pretože prišiel o zákazníkov. Mal za to, že nedodaním atestov kvality nedošlo k riadnemu splneniu záväzku žalobcu, v dôsledku čoho má nárok na primerané zníženie ceny. Toto u žalobcu reklamoval, k vyriešeniu reklamácie ohľadom primeraného zníženia ceny však nedošlo.

Vo vzťahu k odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, zdôraznil, že vyššie uvedené skutočnosti bol pripravený preukázať svedeckou výpoveďou svojho zodpovedného zamestnanca A.. Š. Š., ktorý absolvoval rokovanie s jeho odberateľom, ktorý si u neho objednal banské vozíky, pričom toto rokovanie absolvoval z dôvodu, aby mohol na pojednávaní riadne preukázať ním uvádzané tvrdenia. Išlo najmä o preukázanie riadneho uplatnenia reklamácie u žalobcu ohľadom nedodaných atestov kvality na pálené dielce od žalobcu. Žiaľ 20. mája 2021 v neskorých večerných hodinách oznámil A.. Š. jeho právnemu zástupcovi, že pojednávania nariadeného na 21. mája 2021 sa nemôže zúčastniť z dôvodu, že jeden z účastníkov rokovania konaného 18. mája 2021 bol pozitívne testovaný na ochorenie COVID-19, a teda on musí zostať v domácej karanténe. Žalovaný tak nebol spôsobilý zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní konanom 21. mája 2021. Súd prvej inštancie však návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedka A.. Š. nevykonal s poukazom na skutočnosť, že bez relevantných listinných dôkazov by mu výpoveď A.. Š. v porovnaní s inými vykonanými dôkazmi nepriniesla priaznivejšie rozhodnutie. Trval na tom, že takýto výklad skutkového stavu, podľa ktorého mal preukázať akékoľvek písomné dôkazy, je zjavne nesprávny. Komunikácia medzi ním a žalobcom o danej veci prebiehala ako e-mailom tak aj telefonicky. Takúto formu komunikácie používajú a akceptujú a v jej rozsahu aj bežne konajú. Ak teda žalobca akceptuje aj telefonické opravy, doplnenia či zmeny objednávok, je zákonité, že musí akceptovať aj telefonické reklamácie vo vzťahu k nedodaným testom kvality. So žalobcom za neho pri reklamácii ohľadom nedodaných atestov kvality komunikoval najskôr A.. H. S. a následne A.. Š.. A.. Š. reklamoval u žalobcu dodanie atestov kvality. Svedeckou výpoveďou A.. Š. a jeho následnou konfrontáciou so žalobcom chcel preukázať svoju dobromyseľnosť a snahu o dodanie požadovaných atestov kvality. Bol pripravený preukázať, že práve žalobca svojím nekonaním spôsobil, že k ich dodaniu nedošlo, právnym dôsledkom čoho je jeho nedoriešená reklamácia. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 23. júla 2021, v ktorom uviedol, že je nesporné, že objednaný tovar dodal, žalovaný tovar prevzal, žalovaný tovar nevrátil ako vadný a použil ho ďalej v podnikateľskej činnosti. Ako daňový doklad vystavil tri faktúry, ktoré si žalovaný prevzal a zaúčtoval, nereklamoval ich a dokonca jednu z troch faktúr čiastočne uhradil. Žalovanému zaslal niekoľko výziev na úhradu, ale reklamáciu tovaru od žalovaného nedostal. Žalovaný súdu nepredložil žiadne písomné reklamácie tovaru a na niekoľko jeho výziev na úhradu faktúr nereagoval. O vadnosti dodaného tovaru sa prvýkrát písomne žalovaný zmienil až vo svojom vyjadrení/odpore k žalobe. Žalovaný vôbec písomne a ani počas súdneho konania nepreukázal, aká škoda mu vlastne mala vzniknúť z dôvodu údajnej vadnosti tovaru a žiadnu škodu si voči žalobcovi neuplatňoval a ani počas súdneho konania si žiadnu škodu neuplatnil. Žalovaný vôbec nepreukázal, ako vlastne naložil s dodaným tovarom, uskutočňoval aktivitu na preukázanie svojich tvrdení pred súdom a doložil súdu objednávky a potvrdenie objednávky bez povinnosti dodania namietaných údajných atestov. Celá obrana žalovaného tak stojí len na tvrdení, že jeden jeho zamestnanec (A.. Š. Š.) niekedy niečo reklamoval. Konštatoval, že je absurdné, aby žalovaný ako fungujúca obchodná spoločnosť, ak mu mal byť údajne dodaný vadný tovar, bezodkladne o tom písomne neinformoval žalobcu a nenavrhol riešenie vzniknutej situácie. Neuplatnil si žiadnu škodu od žalobcu, na výzvy žalobcu na úhradu faktúr vôbec nereagoval, tovar nereklamoval a škodu a iné nároky si neuplatňoval. Žalovaný navyše neuhradil jednu z troch faktúr, ktorá bola vystavená za prácu (nie dodanie tovaru) a ktorá nemá nič spoločné s nedodaním údajne reklamovaných atestov. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo 16. augusta 2021, v ktorom uviedol, že riadne preukázal nedodanie atestov kvality žalobcom a súd prvej inštancie tým, že zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania, dospel na základe neúplne zisteného skutkového stavu k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na základe uvedených skutočností žalovaný opakovane žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 3. septembra 2021, v ktorom zopakoval všetky argumenty uvádzané už vo svojom predchádzajúcom vyjadrení a opakovane navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

7. Skôr ako Krajský súd v Prešove ako odvolací súd ( ) mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania žalovaného a začať sa zaoberať dôvodmi ním podaného odvolania, musel preskúmať splnenie podmienok pre jeho rozhodnutie - oprávnenie žalovaného na podanie odvolania proti výroku o zastavení konania v prevyšujúcej časti. Pri takomto preskúmaní zistil, že žalovaný podal odvolanie proti výroku rozsudku o zastavení konania v prevyšujúcej časti, proti ktorému nebol oprávnený podať odvolanie.

8. Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

9. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku o zastavení konania v prevyšujúcej časti podľa odmietol.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. a III. ako vecne správne potvrdiť.

12. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

15. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto

hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

16. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že žalobca mu dodal pálené dielce v rozpore s dojednanými podmienkami, a to bez príslušných atestov kvality, pretože žalovaný v konaní nepreukázal, že si u žalobcu objednal pálené dielce s atestami kvality. Z e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu založenej v spise vyplýva len to, že žalovaný si u žalovaného objednal dve sady výpalkov hrúbky 100 podľa ponuky žalobcu č. 0290/3/2019 a výpalky podľa cenovej ponuky žalobcu č. 0311/3/2019 a žalovaný poslal žalobcovi ako prílohu e-mailu výkresy na posúdenie, pričom uviedol, že zmena polomerov je povolená.

17. Rovnako žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobcu vyzval na dodanie príslušných atestov kvality, ako ani to, že opakovane ho o tieto atesty žiadal a vady diela u žalobcu reklamoval. Pokiaľ sa žalovaný domnieval, že má nárok na primerané zníženie ceny, odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný by mal právo požadovať primeranú zľavu z ceny diela, len ak by vykonaním diela s vadami bola porušená zmluva podstatným spôsobom. Podľa na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Žalobca však v čase uzatvorenia zmluvy o dielo nevedel, že žalovaný nebude mať záujem na plnení povinnosti, ak predmet diela nedodá s atestami kvality, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k podstatnému porušeniu zmluvy.

18. V nadväznosti na to odvolací súd konštatuje, že ak v konaní nebolo preukázané, že žalovaný si objednal predmet diela s atestátmi kvality, resp. po objednaní diela upravil svoju objednávku tak, že dielo má byť dodané s atestami kvality, je irelevantná jeho údajná následná reklamácia, že žalobca dodal dielo bez atestov kvality. Za týchto okolností súd prvej inštancie postupoval správne ak návrh žalovaného na výsluch svedka A.. Š. zamietol.

19. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 15.709,83 eur s príslušenstvom zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

20. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia , napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. ako vecne správny potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a ustanovením . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a zároveň žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).