Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sa/18/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Spišská Nová Ves, Elektrárenská 1, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Obec Žehra, Žehra 104, 053 61 Spišské Vlachy, právne zastúpenému Mgr. Marekom Tauberom, advokátom so sídlom kancelárie Hviezdoslavova 11, 052 01 Spišská Nová Ves, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa , doručenou konajúcemu súdu dňa 31.08.2020, sa Okresná prokuratúra Spišská Nová Ves domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanej obci Žehra povinnosť v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti predmetného rozhodnutia začať konanie o nariadení odstránenia nepovolenej stavby „A. domček A.“ na pozemku reg. „C“, par. č. XXX/X, kat. územie Q., v súlade s ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej v texte aj: „stavebný zákon“).

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 05.05.2020 podal žalovanému pod sp. č. Pd 226/19/8810-12 Upozornenie prokurátora (ďalej v texte aj „upozornenie“) pre porušenie , a druhej vety o správnom konaní - Správneho poriadku, v ktorom zároveň navrhol, aby žalovaný podľa stavebného zákona začal konanie o nariadení odstránenia nepovolenej stavby „A.“ na pozemku reg. „C“, par. č. XXX/X, kat. územie Q. (ďalej v texte aj: „nepovolená stavba“) voči vlastníkovi tejto stavby. Žalovaný na upozornenie reagoval vyjadrením až na základe dvoch urgencií, v ktorom uviedol, že z dôvodu neobsadenej pozície odborného referenta na stavebnom úrade doposiaľ nenariadil odstránenie stavby. Žalobca uviedol, že napriek tomu, že žalovaný upozornenie nevyhodnotil ako nedôvodné, zostal nečinný a tento postoj žalobca vyhodnotil ako nevyhovenie upozorneniu, pretože podľa jeho názoru nedostatky v oblasti personálneho vybavenia žalovaného nemôžu byť dôvodmi na ospravedlnenie nečinnosti orgánu verejnej správy. Podľa žalobcu sa žalovaný do pozície nečinného orgánu verejnej správy dostal ešte v čase, kedy bol post pracovníka stavebného úradu riadne obsadený (do 13.01.2020). O uvedenom podľa žalobcu svedčí, že hoci žalovaný rozhodnutím č. 292/18/Má-zam. zo dňa 22.11.2019 zamietol návrh stavebníka na vydanie územného rozhodnutia, v ktorom uviedol: „stavebný úrad bude postupovať v zmysle platných právnych predpisov z úradnej moci ex offo a v danej veci začne správny orgán zo zákona konanie o odstránení stavby, resp. o dodatočnom povolení stavby, ak to umožnia príslušné právne predpisy...“, z úradnej povinnosti, t.j. z vlastného podnetu nezačal správne konanie o odstránení nepovolenej stavby podľa stavebného zákona, a to aj napriek tomu, že začatie konania o dodatočnom povolení stavby neprichádzalo do úvahy. Záverom žalobca uviedol, že začať konanie na základe vlastného

podnetu, ktorému predchádzalo správnym orgánom zistené porušenie príslušných právnych predpisov, je vždy jeho povinnosťou, keďže sa takým konaním primárne sleduje ochrana verejného záujmu, ktorého ochranu zabezpečuje jedine tento správny orgán. Tento správny orgán nemá možnosť opačného výberu, inak sa stáva nečinným. Žalovaný podľa žalobcu neodstránil svoju nečinnosť spočívajúcu v porušení povinnosti začať z úradnej povinnosti administratívne konanie o nariadení odstránenia stavby podľa stavebného zákona.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 03.11.2020 k správnej žalobe akceptoval pochybenie z jeho strany, pochybenie však podľa žalovaného malo predovšetkým objektívne príčiny, ktorými bol dlhodobo neobsadený post pracovníka stavebného úradu žalovaného a skutočnosť, že: „žalovaný bol výrazným spôsobom postihnutý (možno aj najviac na SR) v súvislosti s pandémiou na COVID-19 a prijaté opatrenia žalovaného (dlhodobá karanténa a uzavretie obce) predovšetkým smerovali k ochrane ľudského zdravia a života ľudí v obci.“ Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný v súlade s žiadal, aby súd konanie zastavil a nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán konania.

4. Na základe výzvy doručil žalobca súdu dňa 11.11.2020 repliku, v ktorej uviedol, že nedostatky v oblasti personálneho vybavenia na stavebnom úrade žalovaného nemôžu byť pri posudzovaní nečinnosti orgánu verejnej správy relevantnými dôvodmi, a nie je možné nimi nečinnosť orgánu verejnej správy ospravedlňovať. Žalobca tiež uviedol, že trvá na podanej žalobe a má za to, že nenastala taká skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zastaviť konanie. Žalovaný na jednej strane tvrdí, že vyriešil svoj personálny problém a vie začať konanie o nariadení odstránenia nepovolenej stavby, doposiaľ tak však neučinil.

5. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou zo dňa 11.12.2020, v ktorej uviedol, že súdu zároveň predkladá Rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby zo dňa 11.12.2020, z čoho je zrejmé, že žalovaný po vyriešení personálnej otázky pracovníka stavebného úradu vo veci koná ex offo a z tohto titulu žiada konanie vo veci zastaviť. Ako prílohu dupliky žalovaný súdu predložil kópiu rozhodnutia Obce Q. č. /Má (ŠŠD-4/19) zo dňa 11.12.2020, ktorým žalovaný podľa § 117 stavebného zákona, v zmysle ust. § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona a na základe vykonaného štátneho stavebného dohľadu dňa 11.11.2019 v súlade s § 98 ods. 1 písm. a/ a b/ nariadil odstránenie neoprávnenej stavby.

6. K duplike žalovaného sa následne podaním zo dňa 05.01.2021 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že očakávané rozhodnutie žalovaného (o odstránení stavby) nenadobudlo právoplatnosť, a preto nie je dôvod na zastavenie konania. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný vydal rozhodnutie, ktoré je v zjavnom rozpore so zákonom, keďže obsahuje nedostatky odôvodňujúce jeho zrušenie. V ďalšom texte predmetného vyjadrenia žalobca poukázal na konkrétne nedostatky uvedeného rozhodnutia žalovaného a uviedol, že vytýkané vady sú dôvodom k tomu, aby súd nateraz konanie nezastavoval, keďže nepominul dôvod pre konanie a rozhodovanie súdu. Následne žalobca doručil súdu dňa 11.11.2021 písomné podanie, v ktorom uviedol, že podal žalovanému nové upozornenia prokurátora (č. Pd158/21/8810-2 zo dňa 23.09.2021), ktoré tvorí prílohu predmetného podania a má za to, že doposiaľ podané upozornenia prokurátora na nečinnosť stavebného úradu žalovaného sa ukázali ako nedostatočné prostriedky na vymoženie plnenia jeho povinností vyplývajúcich mu zo zákona a je zrejmé, že túto povinnosť je možné vymôcť rozhodnutím súdu na základe už podanej správnej žaloby.

7. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

9. Podľa , nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

10. Podľa , prokurátor je oprávnený podať žalobu proti nečinnosti, ak orgán verejnej správy ostal nečinný aj po upozornení prokurátora.

11. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

12. Podľa , odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor.

13. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.

14. Podľa , ak žalovaný po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví.

15. Podľa , správny súd konanie uznesením zastaví, ak tak ustanoví tento zákon alebo osobitný predpis.

16. Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

17. Podľa § 18 ods. 2 druhá veta Správneho poriadku, pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

18. predvída situácie, kedy k preukázaniu odstránenia nečinnosti žalovaného orgánu verejnej správy môže dôjsť po podaní správnej žaloby ešte predtým, ako správny súd rozhodne o žalobou namietanej nečinnosti orgánu verejnej správy. Takýto spôsob vybavenia veci je viac ako žiadúci, nakoľko sa naplní účel správneho konania. Preukázanie odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy má potom procesne za následok rozhodnutie správneho súdu o zastavení konania podľa v spojení s .

19. Žalobca sa v podanej žalobe podľa domáhal odstránenia nečinnosti žalovaného spočívajúcej v porušení povinnosti začať z úradnej povinnosti administratívne konanie o nariadení odstránenia nepovolenej stavby podľa stavebného zákona a navrhol, aby súd žalovanému uložil povinnosť v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti predmetného rozhodnutia začať konanie o nariadení odstránenia nepovolenej stavby. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 11.12.2020, predovšetkým však z rozhodnutia žalovaného č. /Má (ŠŠD-4/19) zo dňa 11.12.2020, ktoré bolo súdu predložené ako príloha uvedeného vyjadrenia, a ktorým žalovaný rozhodol o nariadení odstránenia nepovolenej stavby stavebníkovi podľa prvého upozornenia prokurátora, mal súd za preukázané, že žalovaný vydaním uvedeného rozhodnutia začal podľa druhej vety správneho poriadku správne konanie, na základe čoho žalovaný odstránil svoju nečinnosť, odstránenia ktorej sa domáhal žalobca v podanej správnej žalobe tak, ako to predpokladá v ustanovení . V tejto súvislosti súd uvádza, že odstránenie nečinnosti žalovaným konštatoval samotný žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 05.01.2021, v ktorom uviedol, že: „Nielenže bola žalovaná doposiaľ nečinná, ale i po odstránení nečinnosti vydala rozhodnutie, ktoré je v zjavnom rozpore so zákonom.“

20. Záverom súd dodáva, že v zmysle je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, v danom prípade žaloby podľa , na základe čoho v predmetnom konaní nemohla byť predmetom súdneho prieskumu prípadná nečinnosť žalovaného po vydaní tohto rozhodnutia a začatí administratívneho konania a ani vecné preskúmanie zákonnosti žalovaným vydaného rozhodnutia.

21. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd konanie o predmetnej žalobe podľa postupom podľa v spojení s zastavil.

22. Keďže predmetné konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie začaté na základe žaloby prokurátora.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (, )

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom( ).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak neustanovuje inak ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).