Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoCsp/82/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátsku kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739 proti žalovanej E. Z., nar.XX.X.XXXX, bytom Š. X, P., v konaní o zaplatenie sumy 3.000 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 13. júla 2021 č. k. -184

rozhodol:

M e n í výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v časti úrokov z omeškania tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania 3% ročne z dlžnej sumy 3.000 € od 25.6.2019 do 16.4.2021, zo sumy 2.657,92 € od 17.4.2021 do 11.5.2021, zo sumy 2.581,92 € od 12.5.2021 do 15.6.2021 a zo sumy 2.505,92 € od 16.6.2021 až do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V rozsahu plnenia povinnosti žalovanej zaniká povinnosť na plnenie L. Z., nar. XX.X.XXXX uložená mu platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. zo dňa 18.6.2020 a splnením povinnosti L. Z., nar. XX.X.XXXX zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť na plnenie žalovanej uložená týmto rozsudkom.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví zastavil konanie v časti o zaplatenie 494,08 € (I.), uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.505,92 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000 € od 25.6.2019 do 16.4.2021, zo sumy 2.657,92 € od 17.4.2021 do 11.5.2021, zo sumy 2.581,92 € od 12.5.2021 do 15.6.2021 a zo sumy 2.505,92 € od 16.6.2021 až do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (II.), zamietol žalobu v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania nad 5 % ročne (III.) a uviedol, že splnením povinnosti žalovanej zaniká v rozsahu jej plnenia povinnosť plnenia L. Z., nar. XX.X.XXXX, ktorá mu bola uložená platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. zo dňa 18.6.2020 a naopak, splnením povinnosti L. Z., nar. XX.X.XXXX zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť plnenia žalovanej na základe tohto rozsudku (IV.). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 % (V.).

2. Súd prvej inštancie rozhodoval o záväzku žalovanej zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa 17.1.2012 medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom a žalovanou a spoludlžníkom L.F. Z. (ďalej aj len „zmluva“), na základe ktorej zmluvy boli dlžníkom poskytnuté finančné prostriedky 14.500 € pri dojednanej úrokovej sadzbe 10,9 % ročne, RPMN 12,47 %. Celková čiastka ktorú boli povinní dlžníci zo zmluvy vrátiť v 111-tich mesačných splátkach vo výške 224,82 predstavovala 24.109,33 €. Pre porušenie povinnosti dlžníkov riadne a včas hradiť dohodnuté splátky,

veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s.. vyhlásil ku dňu 28.2.2018 mimoriadnu splatnosť úveru, keď ku dňu zosplatnenia vyčíslil dlh na úvere vo výške 9.295,48 €. Žalobca, ktorý sa stal novým veriteľom predmetnej pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej so Slovenskou sporiteľňou a. s. dňa 24.9.2019 uplatnil v konaní pred súdom voči žalovanej a L. Z. nárok v rozsahu 3.000 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % z dlžnej sumy ročne od 25.6.2019 do zaplatenia, ktorý záväzok na plnenie žiadal uložiť žalovaným spoločne a nerozdielne.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že o nároku žalobcu vo vzťahu k žalovaným bolo rozhodnuté v upomínacom konaní platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18.6.2020 č. k. -99, ktoré rozhodnutie nadobudlo vo vzťahu žalovanému L. Z. právoplatnosť. Vo veci súd preto pokračoval v konaní len so žalovanou E. Z., ktorá proti platobnému rozkazu podala včas, vecne odôvodnený odpor dôvodiac, že jej neboli poskytnuté informácie podľa o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách (ďalej „“) uplatnila tiež námietku premlčania dlhu. Za nespornú považoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu vychádzajúc zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej v súlade s .

4. Zohľadňujúc postavenie zmluvných strán a charakter zmluvy, súd vyhodnotil zmluvu o splátkovom úvere uzavretú dňa 17.1.2012 medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú aplikoval ustanovenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a dospel k záveru o právnej perfektnosti zmluvy. Prehľadom splátok dlhu mal ustálený rozsah nesplneného záväzku dlžníkov zo zmluvy, dokladované porušenie platobnej disciplíny, ktoré žalovaná nerozporovala. Konštatoval naplnenie podmienok pre zosplatnenie záväzku z úveru vyplývajúce z , a ako nedôvodnú hodnotil obranu žalovanej o premlčaní nároku žalobcu. Súd uviedol, že pohľadávka bola v konaní pred súdom uplatnená v zákonnej trojročnej lehote v súlade s , , keďže k splatnosti úveru došlo dňa 28.2.2018 a premlčacia lehota plynula od 1.3.2018, kedy veriteľ mohol prvýkrát uplatniť nárok na súde. Pretože žaloba bola podaná na súd dňa 27.5.2020, stalo sa tak včas, v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby. S prihliadnutím na nespornosť poskytnutia úveru vo výške 14.500 € a rozsah zaplatených úhrad konštatoval, že žaloba je dôvodná, čo do základu a výšky. Vychádzajúc z procesného úkonu žalobcu, ktorý vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 494,08 € z dôvodu úhrady pohľadávky dlžníkmi v tejto časti po podaní žaloby, v súlade s , Civilného sporového konania v tejto časti konanie zastavil. V zostávajúcom rozsahu 2.505,92 €, uložil žalovanej povinnosť na plnenie spolu s úrokmi z omeškania v súlade s , prihliadajúc pri dobe omeškania na čiastočnú úhradu dlhu. Hodnotu úrokov z omeškania určil podľa nar. vl. č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej „nar. vl. SR č. 87/95 Z.z.“) v znení účinnom od 1.2.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Pre aplikáciu ustanovení upravujúcich výšku úrokov z omeškania považoval za rozhodujúci čas kedy došlo k vzniku omeškania žalovaných, čo sa spája so splatnosťou záväzku. Majúc za nesporné, že celý dlh z úveru sa stal splatným v dôsledku uplatnenia predčasnej splatnosti dlhu ku dňu 28.2.2018, prvým dňom omeškania bol deň 1.3.2018, ku ktorému dňu úroková sadzba ECB predstavovala 0 %. Z uvedených dôvodov priznal žalobcovi úroky z omeškania v hodnote 5 % ročne (5 % + 0 % ECB), a nad uvedený rozsah príslušenstva pohľadávky (3%) žalobu v časti úrokov z omeškania zamietol. Vzal do úvahy, že záväzok žalovanej zo zmluvy, na plnenie ktorého ju zaviazal, je solidárneho charakteru so záväzkom spoludlžníka L. Z., preto vo výroku rozhodnutia vyjadril túto ich pasívnu solidaritu, keď v rozsahu plnenia jedného z dlžníkov zaniká povinnosť na plnenie druhému dlžníkovi. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle . Považujúc žalobcu za plne procesne úspešného v konaní, priznal mu nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

5. Proti výroku rozsudku o zamietnutí nároku žalobcu na úroky z omeškania nad 5 % ročne podal žalobca odvolanie podľa z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil a súčasne mu priznal náhradu trov celého konania alternatívne, aby rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľ uviedol, že záväzkový vzťah medzi veriteľom Slovenskou sporiteľňou a.s a dlžníkmi -žalovanou a L. Z., z ktorého si uplatnil nárok v konaní, vyplýva zo zmluvy uzavretej dňa 17.1.2012. Čas vzniku záväzkového vzťahu preto odôvodňoval priznanie úrokov v požadovanom rozsahu 8% ročne, lebo v súlade s nar. vl. SR č. 87/95 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi

podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013. Poukázal na to, že právo na úroky z omeškania vyplýva z , ktoré v časti výšky úrokov z omeškania odkazuje na podzákonný vykonávací predpis, ktorým je nar. vl. SR č. 87/95 Z.z.. Uvedené ustanovenie v znení účinnom od 1.7.2010 do 31.1.2013 upravovalo úrokovú sadzbu úrokov z omeškania tak, že táto bola o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K omeškaniu s plnením peňažného dlhu došlo po 1.2.2013, avšak zo záväzkového vzťahu vzniknutého pred týmto dátumom, preto žalobcovi vznikol nárok na úroky v hodnote uplatnenej žalobou na úrovni 8 % ročne.

6. Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, v rozsahu danom , , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Pretože neboli splnené podmienky na potvrdenie ani na zrušenie rozhodnutia, odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil ( ) tak ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.12.2021 v pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II.poschodie, miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s .

9. Predmetom odvolacieho konania bol iba nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania v zamietnutej časti (3 % ročne z dlžnej sumy) a súvisiaci výrok o náhrade trov konania, v ostatnom rozsahu, ktorý nebol dotknutý odvolaním, rozsudok nadobudol právoplatnosť.

10. Odvolací súd zastáva názor, že v rozsahu napadnutom odvolaním súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnej interpretácie aplikovanej právnej úpravy, čím naplnil odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle . Je nesporné, že nárok žalobcu vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý záväzok vznikol dňa 17.1.2012 poskytnutím úveru žalovaným vo výške 14.500 €. Finančnú čiastku žalovaní mali uhradiť v 111-tich mesačných splátkach vo výške 224,82 €. V konaní bolo nepochybne zistené, že pôvodný veriteľ uplatnil právo v zmysle , podľa ktorého ustanovenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Predmetom konania bola pohľadávka veriteľa z takto zosplatneného záväzku zo zmluvy o úvere uzavretej 17.1.2012. Ustanovenie , predstavuje inštitút predčasného zosplatnenia úveru veriteľom v dôsledku omeškania dlžníka, ktorý z hľadiska postavenia zmluvných strán predstavuje zmenu záväzkového právneho vzťahu. Táto zmena spočíva v tom, že sa mení obsah pôvodne dohodnutého záväzku (zmluvy o úvere) v časti práv a povinností zmluvných strán a to ohľadom povinnosti dlžníka zaplatiť predmet zmluvy (úver a odplatu). Pôvodný záväzok vyjadroval povinnosť dlžníkov, teda aj žalovanej splácať predmet zmluvy v mesačných splátkach. Pri uzavretí zmluvy sa dlžník s veriteľom dohodli, že veriteľ má okrem iného právo pri omeškaní dlžníka predčasne zosplatniť nesplatený zostatok predmetu zmluvy a žiadať od dlžníka jeho zaplatenie naraz, to znamená, že omeškanie dlžníka so splácaním splátok spôsobí v prípade, ak veriteľ využije toto svoje právo, zmenu v povinnosti dlžníka vrátiť predmet zmluvy, pričom zmena spočíva v zmene formy vrátenia zostatku úveru (predmetu zmluvy) zo splátkovej na jednorazovú. Využitie práva veriteľa nezakladá nový záväzok zo zmluvy, upravuje iba vzájomné pomery strán o spôsobe úhrady už skôr vzniknutého záväzku. Záväzok žalovanej na vrátenie poskytnutého úveru vznikol už 17.1.2012.

11. Právo veriteľa na úroky z omeškania je dané zákonnou úpravou, podľa ktorej, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka úroky z omeškania, ktorých výšku ustanovuje vykonávací predpis ( ). Vykonávacím predpisom je nar. vl. SR č. 87/95 Z.z., ktoré v znení účinnom do 31.1.2013 určovalo výšku úrokov z omeškania tak, že táto je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vládnym nariadením č. s účinnosťou od 1.2.2013 bola výška úrokov z omeškania upravená tak, že zodpovedá základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá sa zvyšuje už len o hodnotu 5 percentuálnych bodov. K tejto novej právnej úprave účinnej od 1.2.2013 boli prijaté prechodné ustanovenia v nar. vl. SR č. 87/95 Z.z. stanovujúce, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.

februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj z dobu omeškania po 31. januári 2013. Zohľadňujúc prechodné ustanovenia § 10c nar. vl. SR č. 87/95 Z.z. tak odvolací súd zastáva názor, že nakoľko zosplatnením úveru nedošlo k vzniku nového záväzku žalovanej, ale len k zmene pôvodne existujúceho záväzkového vzťahu, ktorý vznikol pred 1.1.2013, výška úrokov z omeškania sa mala riadiť podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013, v ktorom čase tieto zodpovedali základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 8 percentuálnych bodov. S prihliadnutím na začiatok omeškania žalovanej s plnením zosplatneného dlhu (1.3.2018), ku ktorému dňu základná úrokovú sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) predstavovala 0%, žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 8% ročne (8% + 0% ECB). V rozsahu, v ktorom súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na úroky z omeškania (3 % ročne), aj keď mu v skutočnosti príslušenstvo pohľadávky v žalovanej výške patrilo, bolo jeho rozhodnutie zmenené ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. Odvolací súd rovnako zohľadnil existenciu solidárneho záväzku žalovanej a L. Z., ktorý bol ohľadom totožného dlhu zaviazaný na plnenie už právoplatným platobným rozkazom, čo odvolací súd vyjadril vo výroku rozhodnutia tak, že plnením jedného z dlžníkov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť na plnenie druhého dlžníka.

12. Nakoľko odvolací súd menil rozsudok súdu prvej inštancie, rozhodol tiež o nároku na náhradu trov celého konania ( ) vychádzajúc zo zásady procesnej zodpovednosti sporových strán za výsledok sporu podľa . Pretože žalobca mal tak na súde prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní plný úspech, patrí mu náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).