Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-23-2021.pdf
PDF · 95.3 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/23/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Janky Boroškovej, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému W. K., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XXXX, H., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 13519/10, o vymoženie pohľadávky vo výške 1 456,49 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 25Er/977/2010 - 29 z 22. marca 2021, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu v I. výroku p o t v r d z u j e.
II. Odvolanie oprávneného do II. výroku o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“ alebo „exekučný súd“), odvolaním napadnutým uznesením exekúciu zastavil (I. výrok ). Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok).
2. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 4, § 53 ods. 1, 2, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „OZ“), § 47 ods. 2, § 60 ods. 1, 4 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, § 2 ods. 1, § 6 ods. 1 zákona č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle, § 2 ods. 1 zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch, § 1 ods. 1, § 4 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, § 2 ods. 2 písm. b), § 8, § 497 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník, § 57 ods. 1 písm. a), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, § 200 ods. 3 (okresný súd omylom uviedol opätovne ods. 1 - pozn. odvolacieho súdu, chyba v písaní), zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení účinnom k 31. 03. 2017 (ďalej len „EP“). Konštatoval, že súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie dňa 10. 12. 2010, a to na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 04721/10 zo dňa 10. 06. 2010. Dňa 22. 03. 2016 súdny exekútor doručil súdu podanie oprávneného zo dňa 22.01. 2016, označené ako „Oznámenie k výzve na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f) ods. 1 Exekučného poriadku“, v ktorom uviedol, že hlavný kauzálny vzťah nie je spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ. Exekučný súd mal po oboznámení sa so zmluvou o úvere zo dňa 10. 02. 2009 za preukázané, že vzhľadom na duplicitné označenie povinného ako dlžníka nebolo možné určiť ani jednoznačne preukázať, kto bol účastníkom uvedeného právneho vzťahu na strane dlžníka, či fyzická osoba alebo podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia. Okresný súd tak nemal v predmetnej veci preukázaný nespotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, nakoľko zo zmluvy o úvere nie je zrejmé, či dlžník pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Preto s poukazom na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 243/04 dospel k záveru, že zmluvu o úvere je potrebné vykladať v
prospech strany, ktorá zmluvu nepripravila, teda dlžníka. Ak teda nebol preukázaný jednoznačný záver o nespotrebiteľskom charaktere predmetnej zmluvy, tak bolo potrebné predmetnú zmluvu vyhodnotiť ako spotrebiteľskú. Následne uzavrel, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach je v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je absolútne neplatnou. Z daného dôvodu nebola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci majetkového sporu medzi účastníkmi exekučného konania a jeho rozhodnutie malo teda nulitný charakter. Okresný súd preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) EP zastavil.
3. O trovách konania rozhodol tak, že tieto priznal exekútorovi za výkon exekučnej činnosti vo výške 39,83 Eur, pozostávajúcej z paušálne odmeny v sume 33,19 Eur a DPH vo výške 6,64 Eur.
4. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Odvolacie dôvody vymedzil podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Nesúhlasil s postavením povinného ako spotrebiteľa, pretože s ním uzavrel dňa 10. 02. 2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účely podnikania. Povinný v zmluve uviedol a aj osobitne podpísal, že poskytnuté peňažné prostriedky sú na tento účel, a preto treba chrániť dobrú vieru veriteľa. Podľa názoru oprávneného zmluvu o úvere nemožno považovať za spotrebiteľský úver v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je na miestne vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia OZ. Mal za to, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, pričom v zmysle § 262 ods. 1 cit. zákona má predmetná zmluva povahu absolútneho obchodu. Nakoľko povinný nemienil použiť peňažné prostriedky na súkromnú potrebu, nebol spotrebiteľom a ich vzájomný vzťah bol čisto obchodnoprávny. Preto uplatnenie noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nebolo na mieste. Ak by sa s daným názorom odvolací súd nestotožnil, poukázal na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, osobitne bod 18 VPPÚ, v ktorom bola dojednaná rozhodcovská doložka, ktorá je nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Českej republiky o prípustnosti rozhodcovskej doložky, ale ja na rozhodnutie ESD. Mal za to, že rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, preto nemožno mať pochybnosti o jej legitímnosti. Rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podrobil výlučne rozhodcovskému konaniu.
6. K odvolaniu oprávneného povinný nepodal vyjadrenie.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34CSP) vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v I. výroku ako vecne správne potvrdil.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
10. Podľa § 243b ods. 3 EP, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
11. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.
12. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
14. Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
15. Podľa § 58 ods. 6 EP účinného k 31. 10. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
16. Podľa § 200 EP v platnom a účinnom znení, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
17. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
18. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým uznesením okresný súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a) EP. Podkladom na vykonanie exekúcie bol Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 04721/10 zo dňa 10. 06. 2010, vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 07. 2010 a vykonateľnosť dňa 09. 07. 2010. Oprávnený a povinný uzatvorili zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 700,- Eur. Súčasťou Zmluvy boli aj VPPÚ, ktoré v čl. 18 obsahovali rozhodcovskú doložku, podľa ktorej ,,všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podaná žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jediným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu“.
19. Odvolací súd preskúmal výlučne podstatné odvolacie námietky oprávneného a dospel k záveru, že tieto neboli dôvodné.
20. Podľa odvolacieho súdu je právny vzťah medzi oprávneným a povinným spotrebiteľským právnym vzťahom v zmysle § 52 a nasl. OZ.
21. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy platí, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú dodávateľ so spotrebiteľom uzatvára.
22. Povinný je v zmluve o úvere označený aj menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, teda identifikačnými údajmi fyzickej osoby nepodnikateľa. Povinný nie je označený údajmi, ktoré by ho s určitosťou identifikovali ako podnikateľa v súlade s ust. § 2 ods. 2 a v spojení s ust. § 3a ods. 1Obchodného zákonníka. Pokiaľ by povinný nemal byť považovaný za spotrebiteľa, tak zo spisu by muselo byť jednoznačne zrejmé, že je podnikateľom a zároveň, že pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Z obsahu spisu a z oprávneným predložených listín však tento záver nevyplýva, a preto je potrebné konštatovať záver, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že povinný nemá postavenie spotrebiteľa. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným je preto spotrebiteľským právnym vzťahom. Rovnako z obsahu a formy predloženej zmluvy o úvere je zrejmé, že táto má zjavne adhézny charakter. Bola uzatvorená na vopred predtlačenom formulári, ktorého súčasťou boli aj VPPÚ s tým, že povinný nemohol jej obsah a znenie v zásade nijakým spôsobom meniť alebo ovplyvniť. Navyše zo súdnej praxe je zrejmé aj to, že oprávnený túto zmluvu pri svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane. Dodávateľom vopred naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na účely „podnikania“ odvolací súd považoval za formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného vyhlásenia na pripravenom tlačive vylúčiť tento záväzkovoprávny vzťah spod pôsobnosti predpisov na ochranu spotrebiteľa.
23. Z obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že rozhodcovská doložka bola súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru (bod 18), ktoré boli ako celok vopred pripravené na predtlačenom tlačive, pričom povinný ako spotrebiteľ, nemal žiadnu možnosť reálne ovplyvniť jej obsah. Z týchto dôvodov je zrejmé, že rozhodcovská doložka nebola s povinným individuálne dojednaná. Dôsledkom rozhodcovskej doložky formulovanej tak ako v danom prípade je, že spotrebiteľovi sa fakticky odopiera možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej zmluvy neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia (§ 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere), avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou (§ 53 ods. 1 OZ), nakoľko nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ), čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania.
24. Rozhodcovský rozsudok, ktorý vzišiel z rozhodcovského konania založeného neplatnou rozhodcovskou zmluvou, nie je materiálne vykonateľný, čo je dôvodom na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom v čase vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia).
25. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje. Pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, tento trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Predmetná rozhodcovská doložka v čl. 18 VPPÚ, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere vykazuje znaky neprijateľných podmienok a s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. OZ ju odvolací súd posúdil ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/136/2012 z 15. marca 2013, v ktorom vyslovil názor, že „nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolností súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej závisí“.
26. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. V danom prípade z
návrhu Zmluvy, ktorej súčasťou sú VOP zahŕňajúce rozhodcovskú doložku, nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej Zmluvy ovplyvniť. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku navyše vyvoláva skutočnosť, že priamo v rozhodcovskej doložke je vopred určený jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnému odňaté právo ovplyvniť výber konkrétneho rozhodcu, či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy rozhodol. Z dôvodov tak, ako je uvedené vyššie, ide o dojednanie zvyšujúce nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy, keďže vyvoláva hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa, a preto ide o dojednanie, ktoré je svojím obsahom v rozpore s § 53 ods. 1 OZ, ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená, a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej Zmluvy.
27. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 č. k. IV. ÚS 55/2011-19, v ktorom Ústavný súd považoval za potrebné zaujať stanovisko k zásadnej otázke, či súd mal právomoc preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu): „Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorí svoju právomoc odvodzovali z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ článku 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku v štádiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistí exekučný súd vyššie uvedené nedostatky, potom návrh na vydanie poverenia zamietne“.
28. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť.
29. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1CSP napadnuté rozhodnutie vo výroku I. ako vecne správne potvrdil.
30. Odvolací súd poukazuje na to, že vo vzťahu k výroku o trovách exekučného konania bola novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.11.2013 z ustanovenia § 58 Exekučného poriadku vypustená možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov exekučného konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. Rovnako z vyššie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 EP k úpravám účinným od 01. 11. 2013 vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 EP sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. 10. 2013, ak bolo odvolanie podané pred 01. 11. 2013.
31. Z uvedeného teda vyplýva, že ak bolo podané odvolanie po 01. 11. 2013, tak na rozhodnutie o odvolaní voči trovám sa aplikujú ustanovenia účinné od tohto dátumu, podľa ktorých však už odvolanie voči trovám exekučného konania nie je prípustné. Je pravdou, že exekúcia bola začatá doručením návrhu na vykonanie exekúcie ešte dňa 13. 08. 2010 t. j. pred nadobudnutím účinnosti novely Exekučného poriadku, vydanej pod č. 299/2013 Z. z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 EP, avšak exekučné konanie bolo zastavené až dňa 22. 03. 2021 a rovnako odvolanie bolo podané dňa 26. 04. 2021. Z uvedeného teda vyplýva, že v čase podania odvolania zo strany oprávneného nebolo možné proti rozhodnutiu o trovách exekučného konania podať odvolanie, pričom o tejto skutočnosti bol oprávnený aj poučený zo strany okresného súdu.
32. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený v odvolaní napadol aj výrok o náhrade trov konania (II. výrok), pričom Exekučný poriadok nepripúšťa možnosť podať odvolanie proti takémuto rozhodnutiu odo dňa 01. 11. 2013, odvolací súd odvolanie oprávneného do výroku II. o trovách konania odmietol podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP, pretože smerovalo proti výroku rozhodnutia, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
33. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia (v znení zákona č. 2/2017 Z. z., účinného od 01.04.2017) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.