Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/283/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: P.. S. O., XXX XX D. Q. XXX, SR, G.: XX XXX XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Evou Horniakovou, Kozačeka 6, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102399177/2019 zo dňa 21. októbra 2019, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok roku 2014 opätovne v zmysle , o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Daňová kontrola bola začatá dňom 19. októbra 2018 na základe Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 10. októbra 2018 a bola ukončená dňa 01. apríla 2019 doručením Protokolu č. zo dňa 26. marca 2019 (ďalej len „Protokol“) spolu s Výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole žalobcovi. Žalobca sa k Protokolu písomne vyjadril podaním zo dňa 02. apríla 2019. Na ústne pojednávanie o prerokovaní pripomienok žalobcu a vykonaných dôkazov určené správcom dane na 13. mája 2019 sa žalobca nedostavil, neustanovil za seba nástupcu, ani nepožiadal o zmenu termínu ústneho pojednávania, o čom správca dane spísal dňa 14. mája 2019 Úradný záznam č. 101120676/2019, čím bolo vyrubovacie konanie ukončené.

Rozhodnutie správcu dane 2. Rozhodnutím č. 101253161/2019 zo dňa 24. mája 2019 správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2014 v sume 32 138,59 Eur s tým, že dodatočným daňovým priznaním žalobcu bol uplatnený nadmerný odpočet DPH vo výške 28 019,86 Eur, správcom dane bola vo vyrubovacom konaní zistená daň vo výške 4 803,26 Eur, rozdiel dane zistený riadnou daňovou kontrolou je 684,53 Eur a rozdiel dane zistený daňovou kontrolou vykonanou opätovne je 32 138,59 Eur (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“).

3. V odôvodnení rozhodnutia správca dane poukázal na priebeh opätovne vykonávanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, popísal úkony a dôkazy, ktoré vykonal a ktorými preveroval oprávnenosť žalobcom uplatneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2014. Uviedol, že žalobca podal dňa 25. septembra 2018 dodatočné daňové priznanie za kontrolované zdaňovacie obdobie, v ktorom na riadku 37 - rozdiel dane oproti poslednej známej vlastnej daňovej povinnosti alebo nadmernému odpočtu - uviedol čiastku -32 138,59 Eur a túto čiastku uviedol aj na riadku 38 - daň na úhradu. K opätovnej daňovej kontrole predložil správcovi dane záznamy k DPH a storno faktúry č. ST/03, ST/04, ST/05 všetky zo dňa 25. septembra 2018 s dátumom splatnosti dňa 25. septembra 2018 a s dátumom dodania služby/prijatia platby dňa 25. septembra 2019, ktoré boli žalobcom vystavené pre odberateľa K plus spol. s r. o., Ladomerská Vieska 100, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 45644535, k dodávateľským faktúram za sprostredkovateľské služby č. 2014/020 (20% DPH: -5 651,28 EUR), č. 2014/026 (20% DPH: - 11 936,51 EUR), č. 2014/034 (20% DPH: - 14 550,80 EUR) (ďalej len „predmetné storno faktúry“).

4. Žalobca na výzvu správcu dane zo dňa 19. novembra 2018, aby sa vyjadril k vystaveniu predmetných storno faktúr, uviedol dôvod ich stornovania a aby ich predložil spolu so súvisiacimi dôkazmi a dôkazmi preukazujúcimi vrátenie finančných prostriedkov vo svojom vyjadrení zo dňa 10. decembra 2018 uviedol, že storno faktúry boli vystavené na základe Protokolu č. 103840183/2016 zo dňa 06. septembra 2016 a následných „Rozhodnutí“, na základe ktorých bol žalobca dodanený za neuznané faktúry na vstupe, ktoré následne použil ako podklad pre fakturáciu pre spoločnosť K plus spol. s r.o.. Žalobca si DPH na vstupe odpočítal od riadnej daňovej povinnosti v riadnom daňovom priznaní. Po zamietnutí jeho odvolania Finančnou správou SR žalobca riadne splnil svoju daňovú povinnosť aj s následnou pokutou voči daňovému úradu. Keďže dodávateľské faktúry vystavené žalobcom pre K plus spol. s r.o. neboli na vstupe uznané ani odberateľovi žalobcu K plus spol. s r.o., došlo podľa žalobcu k dvojitému zdaneniu. Storno faktúry č. ST/03, č. ST/04 a č. ST/05 vystavil žalobca preto, aby uviedol daňové skutočnosti do súladu so slovenskými aj Európskymi právnymi normami. Žalobca nepredložil doklady ani dôkazy preukazujúce vrátenie finančných prostriedkov spoločnosti K plus spol. s r.o. na základe vystavených storno faktúr, s tým, že žiadosť na ich predloženie označil za žiadosť nad rámec zákona a hraničiacu so šikanou. Žalobca zdôraznil, že svojím konaním neopravil základ dane, ale po vykonanej kontrole dal v zmysle výsledkov kontroly do súladu stav konštatovaný v protokoloch z kontrol so stavom účtovným.

5. Správca dane využil pri výkone prvej/riadnej daňovej kontroly aj poznatky a dôkazy získané z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 - december 2014 vykonávanej u K plus, spol. s r.o., pričom o nahliadnutí do predmetného spisu spísal dňa 15. júla 2016 Úradný záznam č. 103516276/2016. Vychádzal zo skutkových zistení, že po vykonaní riadnej daňovej kontroly ukončenej Protokolom č. 103840183/2016 nebol žalobcovi uznaný uplatnený nárok na odpočítanie dane celkom v sume 180 916,81 Eur, z toho 684,53 Eur v zdaňovacom období 2. štvrťrok 2014, 83 864,25 Eur v zdaňovacom období 3. štvrťrok 2014 a 96 368,03 Eur v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2014 zo služieb fakturovaných K plus spol. s r.o. na základe sprostredkovateľskej zmluvy a na základe faktúr od dodávateľa žalobcu STAVING PR s.r.o., Zvolenská cesta 37, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 43 966 985, pretože tento dodávateľ žalobcovi nedodal žiadne služby. V riadnej daňovej kontrole správca dane zistil, že deklarované služby od dodávateľa STAVING PR s.r.o. žalobca síce vyfakturoval ďalej odberateľovi K plus spol. s r.o., ale STAVING PR, s.r.o. a ani žalobca fakturované služby spoločnosti K plus spol. s r.o. nedodali. Žalobca nebol oprávnený vystaviť pre K plus spol. s r.o. faktúry č. 2014/020, č. 2014/026 a č. 2014/034, pretože ich nevystavil k reálne dodanej službe. Preto daň, ktorá bola uvedená v týchto faktúrach nie je daňou uvedenou z dôvodu vzniku daňovej povinnosti pri dodaní služby, ale bola uvedená z dôvodu, že sa žalobca a jeho odberateľ na takomto postupe účelovo dohodli s tým, že v období od 14.07.2010 do 19.08.2016 išlo o tú istú osobu, nakoľko MVDr. S. O. bol jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti K plus spol. s r.o. Žalobca si pritom odvedenie DPH eliminoval zaúčtovaním faktúr od dodávateľa STAVING PR s.r.o., ktorý nepotvrdil reálne dodanie predmetu jeho fakturácie. Preto po výkone riadnej daňovej kontroly u žalobcu dospel správca dane k záveru, že napriek tomu, že vo faktúrach č. 2014/020, č. 2014/026 a č. 2014/034 uviedol žalobca daň neoprávnene, bol povinný túto daň zaplatiť v súlade s § 69 ods. 5 Zákona o DPH a v zmysle Rozsudku ESD č. C-643/11.

6. Správca dane poukázal na bod 48. Rozsudku ESD č. C-643/11, podľa ktorého môže byť nedôvodne vyfakturovaná daň opravená, ak vystaviteľ faktúry preukáže svoju dobrú vieru alebo, ak vystaviteľ faktúry v dostatočnom časovom predstihu úplne zabráni nebezpečenstvu straty daňových príjmov. Preto správca dane v opätovnej daňovej kontrole skúmal, či žalobca ako vystaviteľ faktúr konal v dobrej viere.

Na základe zisteného skutkového stavu veci dospel k záveru, že žalobca nekonal tak, aby v dostatočnom časovom predstihu úplne zabránil nebezpečenstvu straty daňových príjmov, pretože jeho odberateľ (K plus spol. s r.o.) si pred vyhotovením predmetných storno faktúr č. ST/03, č. ST/04 a č. ST/05 odpočítal daň a strata na daňových príjmoch v čase vyhotovenia predmetných storno faktúr už bola reálna.

7. Správca dane preveroval aj skutočnosti o daňovom subjekte K plus spol. s r.o. z informačného systému finančnej správy ISFS-SD a na základe tam získaných podkladov, a to Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101633380/2017, Splnomocnenia zo dňa 27. septembra 2016, Žiadosti o vyňatie sumy 40.054,80 Eur z daňovej exekúcie č. a Odpovede na túto žiadosť č. 101701392/2018 dospel k záveru, že tieto dokumenty preukazujú, že daňový subjekt K plus spol. s r.o. nemá záujem uhradiť dodatočný predpis dane po u neho vykonanej daňovej kontrole DPH, ktorá bola ukončená Protokolom č. 103736044/2016. Splnomocnením zo dňa 27. septembra 2016 bola spoločnosťou K plus spol. s r.o., v mene ktorej koná U.. P. O., L. XX, XXX XX W. W. udelená plná moc na vykonávanie všetkých úkonov v mene klienta v jeho veciach a v konaniach týkajúcich sa poradenskej činnosti pre P.. S. O., na základe čoho správca dane konštatoval personálne prepojenie žalobcu a K plus spol. s r.o. cez osobu P.. S. Kropila.

8. V nadväznosti na vyššie uvedené dospel správca dane k záveru, že vystavenie faktúr s daňou a následné vystavenie storno faktúr nie je možné brať do úvahy ako dobrú vieru žalobcu (vystaviteľa faktúr) z dôvodu, že žalobca sa na takomto postupe vopred dohodol s odberateľom (K plus spol. s r.o.) napriek tomu, že vedel, že žiadnu službu neposkytuje. Žalobca nepreukázal ani vrátenie finančných prostriedkov na základe storno faktúr spoločnosti K plus spol. s r.o. Konštatoval, že žalobca a daňové subjekty ovládané žalobcom boli vytvorené výlučne za účelom získania neoprávnených výhod

- finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a K plus spol. s r.o. neodzrkadľoval skutočnú obchodnú realitu transakcií, ale predstavoval umelú konštrukciu vytvorenú s cieľom neoprávnene si uplatniť nárok na vrátenie DPH s úmyslom zadovážiť si neoprávnený prospech. Správca dane tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca na storno faktúrach č. ST/03, č. ST/04 a č. ST/05 uviedol nesprávne sídlo spoločnosti, ktoré bolo zmenené dňa 22. októbra 2016. So zmenou sídla spoločnosti nastala aj zmena jej konateľa a od 20. augusta 2016 sa konateľom spoločnosti K plus spol. s r.o. stal U.. P. O. a spoločníkom spoločnosť PORAGRO, s.r.o., Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava. Keďže žalobca bol do 19. augusta 2016 jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti K plus spol. s r.o. uvedené skutočnosti mu museli byť známe. Správca dane tiež poukázal na to, že v súvislosti s výkonom daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2014 až 4. štvrťrok 2014 vykonanej u žalobcu bol dňa 06. septembra 2016 vyhotovený Protokol č. 103840183/2016 a v súvislosti s výkonom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty vykonanej u K plus spol. s r.o. za zdaňovacie obdobie január 2014, február 2014, apríl - december 2014 bol dňa 16. augusta 2016 vyhotovený protokol č. 103736044/2016. Aj keď žalobca tvrdil, že predmetná daň z pridanej hodnoty bola zaplatená dvakrát, raz na základe Protokolu č. 103736044/2016 zo dňa 16. augusta 2016 a následného rozhodnutia (K plus spol. s r.o.) a druhýkrát na základe riadneho daňového priznania žalobcu, správca dane po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca ako vystaviteľ faktúr umožnil stratu daňových príjmov a vystavením storno faktúr až po vykonaných kontrolách nezabránil strate daňových príjmov.

Rozhodnutie žalovaného 9. O podanom odvolaní žalobcu voči vyššie uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. 102399177/2019 zo dňa 21. októbra 2019 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“).

10. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zopakoval priebeh administratívneho konania, skutkové zistenia správcu dane a ich právne posúdenie a po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu nie sú dôvodné, pretože žalovaný nezistil žiadny rozpor s právnymi predpismi, a preto prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

11. Uviedol, že závery správcu dane spolu so správnou citáciou všetkých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa s nimi v celom rozsahu stotožnil považujúc právne posúdenie veci správcom dane za správne. Po citácii relevantných zákonných ustanovení uviedol, že správca dane pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade so zásadou zákonnosti, ktorá je definovaná v § 3 ods. 1

Daňového poriadku v nadväznosti na znenie článku 2 ods. 2 . Výkonom daňovej kontroly správca dane overil skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie DPH a postupoval v súlade so zákonnými princípmi tak, aby nedochádzalo k neprimeraným zásahom do práv a povinností kontrolovaného daňového subjektu. Správca dane správne vyvodil svoj záver aj v zmysle judikatúry ESD, a to v zmysle Rozsudku Súdneho dvora EÚ č. C-643/11. Žalovaný ďalej konštatoval, že samotným predložením faktúry, v tomto prípade storno faktúry, nie je vyčerpaná dôkazná povinnosť daňovníka, nakoľko nemožno prijať iný záver ako ten, že samotná faktúra bez ďalších podporných dôkazov nemôže relevantne preukázať splnenie podmienok pre nárok na odpočítanie dane. Uviedol, že v prejednávanej veci správca dane svoje úlohy vyplývajúce mu z citovaných právnych noriem splnil a vo veci sám vykonával dokazovanie za účelom čo najpresnejšieho zistenia skutkového stavu, pričom zhromaždené dôkazy následne starostlivo vyhodnotil. Z napadnutého rozhodnutia správcu dane vyplýva, ktoré všetky dôkazy boli v konaní získané, ako ich správca dane vzájomne vyhodnotil a k akým skutkovým záverom a z nich vyplývajúcich právnym záverom dospel. Podľa názoru žalovaného rozhodnutie správcu dane spĺňa zákonné požiadavky v zmysle a Daňového poriadku. Konštatoval, že nezistil žiadnu nelogickú, či nezákonnú úvahu správcu dane, ktorú správca dane vyvodzoval z informácií zhromaždených v priebehu daňovej kontroly a ktoré tvorili skutkový základ pre skutkové a právne závery správcu dane. Správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní podľa Daňového poriadku a v súlade s Daňového poriadku postupoval podľa všeobecne záväzných predpisov, chránil záujmy štátu a obcí a dbal pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

12. Žalovaný sa jednotlivo vyjadril k odvolacím námietkam žalobcu, ktoré považoval za neopodstatnené a nedôvodné, pretože v odvolacom konaní žalobca nepreukázal a žiadnymi dôkazmi nedoložil skutkový stav preverovaných plnení inak, než ich v daňovej kontrole, opätovnej daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní zistil a vyhodnotil správca dane, a preto nezistil dôvody na zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia.

13. Námietku nezákonnosti rozhodnutia správcu dane z dôvodu uvedenia rozsudku Súdneho dvora EÚ č. C-643/11 v predvýrokovej časti napadnutého rozhodnutia považoval žalovaný za nedôvodnú, pretože Súdny dvor EÚ zabezpečuje, aby sa výklad a uplatňovanie práva EÚ dodržiavalo a vykladalo rovnako vo všetkých členských štátoch. Pri výkone daňovej kontroly a v rámci vyrubovacieho konania je potrebné brať do úvahy aj judikatúru Súdneho dvora EÚ. Ak sa správca dane v danom prípade odvoláva na príslušnú judikatúru SD EÚ, podľa žalovaného postupoval správne, ak v predvýrokovej časti rozhodnutia uviedol, že ho vydáva podľa tejto judikatúry. Poukázal na skutočnosť, že nestanovuje náležitosti predvýrokovej časti rozhodnutia a rozhodnutie vo veci je obsiahnuté vo výroku rozhodnutia, a nie v jeho predvýrokovej časti.

14. Odvolacia námietka, že výrok prvostupňového rozhodnutia nezodpovedá § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku bola podľa žalovaného nedôvodná, pretože nezistil, že by správca dane konal v rozpore s uvedenými právnymi predpismi. Žalovaný poukázal na § 68 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. V zmysle § 68 ods. 6 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že napadnuté rozhodnutie správcu dane je zákonné a správca dane je oprávnený rozhodovať podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku.

15. K odvolacej námietke, resp. pochybnosti ohľadom oprávnenosti osoby, ktorá podpísala napadnuté rozhodnutie správcu dane žalovaný uviedol, že rozhodnutie správcu dane je podpísané v súlade s príslušnými právnymi predpismi, a to o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva (ďalej len “), o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a Daňovým poriadkom. Poukázal na Daňového poriadku, podľa ktorého ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky a ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu. Rozhodnutie správcu dane č. 101253161/2019 zo dňa 24. mája 2019 je vydané príslušným orgánom, ktorým je Daňový úrad Banská

Bystrica a je podpísané podľa Podpisového poriadku Finančnej správy účinného od 01. januára 2018 priamym vedúcim zamestnancom zamestnanca, ktorý písomnosť vyhotovil. Priamym nadriadeným je G.. P. F. - vedúca oddelenia daňovej kontroly 3. Správca dane teda pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade s § 63 Daňového poriadku.

16. K odvolacej námietke ohľadom kontroly štvrťročného zdaňovacieho obdobia, hoci žalobca už mal byť mesačným platiteľom DPH žalovaný uviedol, že nevidí jej opodstatnenosť a dôvodnosť. Žalobca v roku 2014 podával riadne daňové priznania za kalendárny štvrťrok. Následne žalobca podal za kontrolované zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2014 dodatočné daňové priznanie dňa 25. septembra 2018, v ktorom žiadal správcu dane o vrátenie dane. Správca dane preto na základe podaného dodatočného daňového priznania vykonal daňovú kontrolu v súlade s § 44 ods. 4 písm. a) a § 46 ods. 2 Daňového poriadku, pričom v Oznámení o daňovej kontrole uviedol aj kontrolované zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2014, za ktoré podal žalobca dodatočné daňové priznanie. Žalovaný poukázal aj na § 4 ods. 7 Zákona o DPH s tým, že žalobca neuskutočňoval reálne dodania služieb, čo je zrejmé aj z vystavenia preverovaných storno faktúr. Podľa žalovaného preto vykonaná kontrola ako i napadnuté rozhodnutie nie sú nezákonné.

17. Odvolaciu námietku o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia správcu dane, že správca dane odôvodnil vyrubený rozdiel dane Rozsudkom Súdneho dvora EÚ č. C-643/11, ktorého kauza nie je totožná s prejednávanou kauzou, že správca dane nesubsumoval skutkový stav pod konkrétne znenie právneho predpisu, ktorého porušenia sa mal žalobca dopustiť a že správca dane nevysvetlil poukaz na judikatúru vo veci „LVK“ a „Halifax“ označil žalovaný za nedôvodnú. Uviedol, že rozhodnutie správcu dane je dostatočne a riadne odôvodnené v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane dbal na jeho celkovú presvedčivosť. Premisy zvolené v rozhodnutí, ale aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel sú podľa žalovaného prijateľné, racionálne, spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok dôkazov, úvah a je zrozumiteľné. Rozhodnutie zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a správca dane jednoznačne preukázal dôkazmi aj logickými úvahami, že žalobca neprejavil pri vystavení storno faktúr dobrú vieru zabrániť strate daňových príjmov. Žalovaný tiež uviedol, že tvrdenie žalobcu, že správca dane argumentoval ako keby rozhodoval v kauze subsumovateľnej pod ESD-255/02 Halifax nemá oporu v napadnutom rozhodnutí, pretože v ňom správca dane takúto argumentáciu neuvádza.

18. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že správca dane znemožnil žalobcovi uplatnenie práva na spravodlivé konanie, pretože žalobcovi v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku neumožnil zúčastniť sa ústneho pojednávania dňa 13. mája 2019, pretože nezodpovedá obsahu administratívneho spisu. Správca dane po telefonickom rozhovore so žalobcom vykonanom dňa 08. apríla 2019 a spísanom do Úradného záznamu č. 100821728/2019 stanovil termín ústneho pojednávania na prerokovanie pripomienok a dôkazov žalobcu na deň 13. mája 2019 o 11:00 hod., čo oznámil žalobcovi Oznámením č. 100833380/2019 zo dňa 09. apríla 2019 doručeným žalobcovi dňa 15. apríla 2019. Žalobca sa v určený deň na ústne pojednávanie k správcovi dane nedostavil, o čom bol spísaný Úradný záznam č. 101120676/2019 zo dňa 14. mája 2019. V zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku pokiaľ sa žalobca nemohol zúčastniť ústneho pojednávania, mal povinnosť určiť si svojho zástupcu, čo žalobca neurobil, pričom na možnosť udelenia splnomocnenia bol upozornený správcom dane aj v predmetnom Oznámení.

19. K odvolacej námietke, že správca dane svoj záver opiera o judikatúru Súdneho dvora EÚ č. C-643/11, žalovaný uviedol, že správca dane v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysvetlil, prečo vyvodil svoje závery v posudzovanej veci aj s poukazom na Rozsudok č. C-643/11 a žalovaný sa s jeho závermi stotožnil. Z Rozsudku ESD č. C-643/11 vyplýva, že daň z pridanej hodnoty, ktorú osoba uviedla na faktúre, je táto osoba povinná zaplatiť bez ohľadu na to, či skutočne došlo k zdaniteľnému plneniu, pričom len zo skutočnosti, že daňová správa v opravnom daňovom výmere zaslanom vystaviteľovi tejto faktúry neopravila daň z pridanej hodnoty, ktorú priznal, nemožno vyvodiť záver, že táto správa uznala, že uvedená faktúra zodpovedá skutočnému zdaniteľnému plneniu. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane správne poukázal na výsledky vykonanej riadnej daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie, keďže sa jedná o opätovnú daňovú kontrolu vykonanú na základe dodatočného daňového priznania. V rámci riadnej daňovej kontroly správca dane preveroval aj dodanie služby odberateľovi K plus spol. s r.o. a rozsiahlym šetrením preukázal, že žalobca nedodal žiadne služby spoločnosti K plus spol. s r.o. a faktúry č. 2014/020, č. 2014/026 a č. 2014/034, ktoré sú predmetom stornovania, žalobca nevystavil k reálne dodanej službe, a preto daň, ktorá je uvedená v týchto faktúrach nie je uvedená pri

dodaní služby z dôvodu vzniku daňovej povinnosti. Pretože vo faktúrach č. 2014/020, č. 2014/026 a č. 2014/034 bola daň uvedená neoprávnene, žalobca bol povinný túto daň zaplatiť v súlade s § 69 ods. 5 Zákona o DPH, ktoré vychádza z článku 203 Smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH.

20. K vzťahu k odvolacej námietke, že žalobca prejavil dobrú vôľu a daňovú povinnosť plynúcu mu z predchádzajúcich rozhodnutí uhradil v plnej výške a až následne začal proces opravy základu dane pri úplnom zrušení dodávky služby sa žalovaný stotožnil so stanoviskom správcu dane.

Žaloba

21. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane a uplatnil si náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozhodnutie žalovaného (ako i prvostupňové rozhodnutie) považoval za nezákonné z dôvodu, že ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

22. Žalobca namietal nezákonnosť daňovej kontroly pre nesplnenie podmienok na jej začatie. Argumentoval, že kontrola sa v zmysle o kontrole v štátnej správe (ďalej len „“) začína na základe predchádzajúceho oznámenia o začatí kontroly, ktoré musí povinne obsahovať predmet a účel kontroly, ktoré by mali vysvetliť zmysel a rozsah kontroly a tiež určenie doby trvania a miesta výkonu kontroly. Žalobca tvrdil, že pracovníci žalovaného vykonávajúci kontrolu u žalobcu svoju povinnosť podľa citovaného zákona nesplnili čo do oznámenia doby trvania kontroly. Keďže začatie kontroly je zákonom podmienené kumulatívnym naplnením obsahu oznámenia (predmet, účel a doba trvania), absencia ktorejkoľvek náležitosti činí začatie kontroly nezákonným, v dôsledku čoho je potom celá kontrolná činnosť nadaná znakom nezákonnosti. Podľa žalobcu sú dôkazy produkované v daňovej kontrole vykonávanej opätovne a zhrnuté v Protokole č. 100732077/2019 zo dňa 26. marca 2019 postihnuté nezákonnosťou, pretože boli získané v rámci konania, ktoré nebolo začaté v súlade so zákonom. Uvedený Protokol bol podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím žalovaného, keďže tieto tvoria jednotu. Poukázal pritom na Rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. a , podľa ktorých, ak rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané na základe podkladov z kontroly vykonanej postupom, ktorý je v rozpore so zákonom, potom aj rozhodnutie žalovaného, ktorý ho potvrdil má tieto vady a rozhodnutie je potrebné považovať za nezákonné.

23. Žalobca namietal nezákonnosť daňovej kontroly aj pre nesprávne kontrolované zdaňovacie obdobie. Argumentoval poukazom na a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s tým, že už za mesiac január 2014 vykazoval obrat 19.632,30 Eur a za mesiac február 2014 obrat 104.422,23 Eur, teda na začiatku 2. štvrťroka mal pre DPH mesačné zdaňovacie obdobie, o čom mal správca dane vedomosť ex offo. I keby zdaňovacím obdobím žalobcu nebol kalendárny mesiac, ktorým by sa mal stať v januári 2014, najneskôr sa tak stalo vo februári 2014, kedy jeho kumulovaný obrat za posledných 12 kalendárnych mesiacov prekročil 100.000,- Eur, čím sa správca dane pri výkone kontroly nezaoberal, hoci zákonom dané zdaňovacie obdobia sú záväzné nielen pre platiteľa ale aj pre správcu dane. Žalobca tvrdil, že z uvedeného dôvodu je vykonaná kontrola i napadnuté rozhodnutie žalovaného postihnuté vadou nezákonnosti, čo namietal žalobca i v bode 4. svojho odvolania, avšak žalovaný tejto skutočnosti nevenoval pozornosť a nevykonal žiadne dokazovanie. Žalobca nesúhlasil s vyjadrením žalovaného k tejto, aj odvolacej námietke s tým, že žalovaný má povinnosť kontrolovať to/tie zdaňovacie obdobia, ktoré žalobcovi zo zákona prislúchali bez ohľadu na to, či ich žalobca označil správne. Žalobca poukázal na Rozsudok NS SR z 30.11.2016 sp. zn. a tvrdil, že žalovaný nepostupoval v súlade s Daňového poriadku, keď pri určení dane nevyužil všetko, čo vyšlo najavo.

24. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia, pretože z jeho obsahu, ani z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že ho podpísala oprávnená osoba. Argumentoval, že hoci zákon rigorózne nestanovuje spôsob konania riaditeľa daňového úradu (resp. Finančného riaditeľstva) v písomnom styku (ako je to napr. u obchodných spoločností), za použitia analógie zákona možno dôvodiť, že osobou oprávnenou konať za daňový úrad je len riaditeľ daňového úradu. Všetky ostatné osoby v postavení zamestnanca daňového úradu môžu konať len na základe poverenia riaditeľa daňového

úradu, resp. prezidenta finančnej správy, pričom sa dá oprávnene predpokladať, že takéto poverenie bude mať písomnú formu. Ak daňový úrad vydáva podľa § 63 Daňového poriadku také rozhodnutie, ktoré nie je podpísané riaditeľom daňového úradu (prezidentom), možno spravodlivo predpokladať, že takéto rozhodnutie musí byť podpísané zamestnancom podľa vnútornej organizačnej štruktúry určenej prezidentom finančnej správy, ktorý je poverený na takýto úkon riaditeľom daňového úradu. Podľa žalobcu by mal byť pre dodržanie zásady právnej istoty subjektov zúčastnených na daňovom konaní daňový subjekt oboznámený so skutočnosťou, či zamestnanec, ktorý podpisuje rozhodnutie, je na takýto úkon poverený. Skutočnosť udelenia poverenia na podpísanie rozhodnutia by mala byť zrejmá z rozhodnutia (resp. z administratívneho spisu), čo nie je a tvrdil, že z uvedeného dôvodu nie je možné rozhodnutie preskúmať. Žalobca doplnil, že hoci je rozhodnutie podpísané osobou označenou ako „vedúci oddelenia daňovej kontroly 3“, žiadny všeobecne záväzný právny predpis takto označený orgán nepozná (v súlade s organizačnými smernicami daňových úradov býva zvykom, že vedúci oddelenia kontroly zvykne byť v postavení zástupcu riaditeľa daňového úradu, čo však nemusí byť pravidlom; naviac, takáto smernica nemá povahu všeobecne záväzného právneho aktu, v dôsledku čoho daňový subjekt nie je v stave právnej istoty v prípade, že rozhoduje osoba rozdielna od riaditeľa daňového úradu). Ani administratívny spis žalovaného neobsahuje takéto poverenie vydané riaditeľom daňového úradu (resp. inou oprávnenou osobou). Na základe uvedeného žalobca tvrdil, že z obsahu spisu nie je možné preskúmať, ktorá konkrétna osoba napadnuté rozhodnutie vyhotovila, ani či osoba podpisujúca rozhodnutie je osobou bezprostredne nadriadenou uvedenej osobe, a teda či rozhodnutie vydala osoba oprávnená, s tým, že osoba, ktorá rozhodnutie podpísala nezodpovedá ani kritériám bodu 36/, 3. Dielu, 3. Oddielu Podpisového poriadku. Žalobca sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného Podpisovým poriadkom finančnej správy, pretože tento nemá povahu všeobecne záväzného právneho aktu, ale ide o interný normatívny akt s pôsobnosťou len v rámci organizácie. Aj keď žalovaný v rozhodnutí uviedol, že priamym nadriadeným je Ing. P. F. - vedúci oddelenia daňovej kontroly 3, nie je tým podľa žalobcu žiadnym spôsobom preukázaná oprávnenosť práve tejto osoby.

25. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť, a teda nezákonnosť správnej úvahy vo vzťahu k neoprávnenému prospechu. Argumentoval, že tvrdenie žalovaného, že žalobca a iné daňové subjekty vytvorili zmluvný vzťah neodzrkadľujúci skutočnú obchodnú realitu transakcií, ale tento predstavoval umelú konštrukciu vytvorenú s cieľom neoprávnene si uplatniť nárok na vrátenie dane s úmyslom zadovážiť si neoprávnený prospech nebolo ničím preukázané, pretože žalovaný nepreukázal žiadnymi dôkazmi smerujúcimi k verifikácii uvedeného tvrdenia, v čom mala spočívať umelá konštrukcia, či neoprávnený prospech a ani nekvantifikoval výšku tohto domnelého prospechu, ktorý ako dôsledok závadného konania mal vzniknúť ako predpoklad pre vznik možnosti úvahy o závadnom konaní. Preto sa podľa žalobcu javí úvaha žalovaného ako jednoznačne šikanózna a poznačujúca týmto duchom celé konanie.

26. Žalobca namietal aj nezákonnosť výroku prvostupňového rozhodnutia. Dôvodil, že z § 68 ods. 5 a ods. 6 Daňového poriadku vyplýva, že správca dane môže vo vyrubovacom konaní rozhodovať buď podľa ods. 5 alebo podľa ods. 6 tohto ustanovenia, pričom môže vydať iba rozhodnutie, ktorým „vyrubuje daň“ alebo „vyrubuje rozdiel dane oproti vyrubenej dani“ (v prípade rozhodovania podľa ods. 5) alebo „určuje rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať“ alebo „určuje rozdiel v sume, na ktorú si daňový subjekt uplatnil nárok podľa osobitných predpisov“ (v prípade rozhodovania podľa ods. 6). Tvrdil, že správca dane vo výrokovej časti svojho rozhodnutia nerozhodol ani jedným z vyššie uvedených zákonných spôsobov, ale uviedol, že rozhodujúc podľa a Daňového poriadku platiteľovi dane „určuje rozdiel v sume ... na dani“. Podľa a ods. 3 SR môžu štátne orgány konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalovaný ukladal povinnosť nad zákonný rámec, a preto je podľa žalobcu rozhodnutie správcu dane nezákonné.

Vyjadrenie žalovaného

27. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania a trov právneho zastúpenia zo svojho.

28. Zopakoval priebeh opätovnej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, popísal úkony a dôkazy, ktoré boli správcom vykonané a jeho skutkové a právne závery. Doplnil, že zistenia správcu dane z daňovej kontroly vykonanej u K plus, spol. s r. o. (Protokol č. 103736044/2016) boli potvrdené v preskúmavacom konaní Krajského súdu v Banskej Bystrici (sp. zn. , ) a vydané

rozsudky nadobudli právoplatnosť. Žalobné námietky považoval za nedôvodné. Žalovaný v zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie správcu dane v rozsahu požadovanom žalobcom v odvolaní. Podľa názoru žalovaného, správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne a dostatočne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, na základe ktorých vydal rozhodnutie, pričom postupoval v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Dodržal zásadu zákonnosti, chránil záujmy štátu a dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu a iných osôb. Zohľadnil všetky žalobcom navrhnuté a predložené dôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a dodržiavanie ustanovení a postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní v zmysle Daňového poriadku. Daňovú kontrolu, ako aj rozhodnutie vydal Daňový úrad Banská Bystrica, ktorý je v zmysle a Daňového poriadku žalobcovi vecne i miestne príslušný. Žalovaný poukázal na nedôvodnosť argumentácie žalobcu , pretože sa netýka postupu správcu dane pri správe daní. Správca dane vykonal daňovú kontrolu a vydal rozhodnutie v súlade s Daňovým poriadkom, ktorý upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správu daní a v súlade so o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Zotrval na svojom vyjadrení k námietke žalobcu o nezákonnosti daňovej kontroly z titulu nesprávneho kontrolovaného zdaňovacieho obdobia. Doplnil, že žalobca sa mesačným platiteľom DPH stal až od 1. októbra 2016, t. j. až do tohto termínu podával daňové priznania ako platiteľ so štvrťročným zdaňovacím obdobím. Žalovaný trval aj na argumentácii obsiahnutej v jeho rozhodnutí k namietanej nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia z dôvodu jeho vydania neoprávnenou osobou. Doplnil, že v zmysle o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, prezident Finančnej správy riadi Finančnú správu a zodpovedá za činnosť Finančnej správy ministrovi. Vyrubovacie konanie vykonal a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydal správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Žalovaný tiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 27. marca 2019, ktorý už v rovnakej veci rozhodol. Námietku nepreskúmateľnosti správnej úvahy vo vzťahu k neoprávnenému prospechu považoval žalovaný za nedôvodnú a nekonkrétnu. V kontexte prejavenia dobrej viery poukázal aj na zistenie správcu dane počas riadnej daňovej kontroly a ich skutkové a právne posúdenie. Uviedol, že zistenia správcu dane z daňovej kontroly vykonanej v spoločnosti K plus spol. s r. o. potvrdil aj Krajský súd Banská Bystrica v označených preskúmavacích konaniach. Námietku žalobcu o nezákonnosti výroku prvostupňového rozhodnutia nepovažoval žalovaný za relevantnú, pretože nezistil, že by správca dane konal v rozpore s Daňovým poriadkom. Napadnuté rozhodnutie správcu dane je zákonné, pretože správca dane je oprávnený rozhodovať podľa a Daňového poriadku, ak vo vyrubovacom konaní zistí rozdiel dane a zároveň sa zistí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov (napríklad, keď bola vykonaná kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH a výsledkom je nepriznanie nadmerného odpočtu DPH a tiež daňová povinnosť). Žalovaný vyjadril názor, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, netrpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a je dostatočne odôvodnené.

Konanie na správnom súde 29. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa vec preskúmal bez nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením , pretože nezistil žiadny z dôvodov v zmysle , pre ktorý by mal pojednávanie vo veci samej nariadiť a po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, ktorými bol v zmysle viazaný dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 15.11.2011. Rozsudok bol vyhlásený vyvesením skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 16.12.2021 ( ).

Právny rámec

30. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej

správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

31. Podľa , , (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách.

32. Podľa Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 33. Podľa Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 34. Podľa v znení účinnom na toto konanie Základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom vrátení dodávky tovaru. 35. Podľa v znení účinnom na toto konanie Ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ uplatnil odpočítanie dane, nastane skutočnosť podľa , ktorá má za následok zníženie základu dane, je platiteľ, ktorý odpočítal daň, povinný opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dostal doklad o oprave základu dane. Ak platiteľ doklad o oprave základu dane nedostane do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa , ktorá má za následok zníženie základu dane, opraví odpočítanú daň v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa ; ak sa oprava odpočítanej dane vzťahuje na nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo dodanie tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň príjemca plnenia, platiteľ súčasne opraví aj základ dane a daň podľa . 36. Podľa v znení účinnom na toto konanie Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. 37. Podľa , prvá veta v znení účinnom na toto konanie Na správu dane sa použijú ustanovenia osobitného predpisu , ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Podľa o kontrole v štátnej správe v znení účinnom na toto konanie (1) Kontrolu plnenia úloh štátnej správy a úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy vykonávajú a) Slovenskej republiky (ďalej len ""), b) iné orgány štátnej správy podľa .

39. Podľa o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení účinnom na toto konanie Na postavenie, organizáciu, právomoc a pôsobnosť daňových úradov, ktoré sú orgánmi štátnej správy v oblasti daní a poplatkov, sa vzťahuje osobitný predpis.

40. Podľa o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, v znení účinnom na toto konanie Orgánmi štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sú: a) ministerstvo, b) finančné riaditeľstvo, c) daňové úrady a colné úrady zapojené na rozpočet finančného riaditeľstva, d) Kriminálny úrad finančnej správy zapojený na rozpočet finančného riaditeľstva, e) zrušené od 1.1.2013.

41. Podľa , o finančnej správe Daňový úrad vykonáva správu daní podľa osobitného predpisu .

42. Podľa § 1 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie Tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

43. Podľa § 2 písm. a/ Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie Na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

44. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3, ods. 6 Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

45. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

46. Podľa § 44 ods. 1, ods. 4, písm. a) Daňového v znení účinnom na toto konanie Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. (4) Daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne, a) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním.

47. Podľa Článku 2 ods. 2 SR Štátne orgány môžu konať iba na základe útavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

48. Podľa § 46 ods. 2, druhá veta, Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie.

49. Podľa § 63 ods. 1, ods. 2, ods. 3, písm. f), ods. 5 Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1) neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať: f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

50. Podľa § 68 ods. 5, ods. 6 Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie (5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

(6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

51. Podľa § 74 ods. 4, prvá veta Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí.

52. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2014 vo výške 32.138,59 Eur.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov. 53. Žalobná námietka uvedená v bode 22/ tohto rozsudku nebola dôvodná, pretože nemala oporu v platnej právnej úprave. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a správcu dane bola založená na tvrdení žalobcu, že daňová kontrola nezačala zákonným spôsobom, pretože zamestnanci správcu dane žalobcovi neoznámili predpokladanú dobu trvania daňovej kontroly, hoci im taká povinnosť vyplýva z , a preto je nezákonné aj rozhodnutie vydané na základe podkladov z daňovej kontroly, vykonanej postupom, ktorý je v rozpore so zákonom. Hoci správny súd nespochybňuje závery vyplývajúce zo žalobcom citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR ( a ), argumentácia žalobcu nemohla obstáť, pretože jej východisko založené na porušení , bolo nesprávne. Uvedený zákon (a teda aj jeho , ktorého aplikácie sa žalobca domáhal) sa vzťahuje na kontrolu ním vymedzených úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy a určuje orgány, ktoré ju vykonávajú, ich pôsobnosť, pravidlá kontrolnej činnosti, oprávnenia a povinnosti pracovníkov kontroly a kontrolovaného subjektu, obsah hmotného výsledku kontroly a následný postup orgánov kontroly. Nevzťahuje sa na správu daní, ani na práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní, ktoré sú predmetom Daňového poriadku, teda lex specialis upravujúceho postup súvisiaci so správnym zistením dane, zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. Uvedené jednoznačne vyplýva z právnej úpravy citovanej v bodoch 37

- 41 tohto rozsudku, pretože činnosti súvisiace so správou daní vykonávajú špecializované subjekty finančnej štátnej správy. Predmetom administratívneho konania bolo správne zistenie dane na podklade žalobcom podaného dodatočného daňového priznania, ktorým žiadal o vrátenie dane z pridanej hodnoty na základe v konaní predložených storno faktúr, teda postup súvisiaci so správou daní. Za tým účelom vykonal správca dane u žalobcu daňovú kontrolu, ktorej účel, podmienky začatia, práva a povinnosti daňových subjektov (žalobcu), jej priebeh i spôsob ukončenia sú upravené osobitným spôsobom v § 44 a nasledujúcich Daňového poriadku. Z § 46 ods. 2 druhej vety Daňového poriadku pritom vyplýva, že oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Z obsahu administratívneho spisu, a to z Oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 102018432/2018 zo dňa 10. októbra 2018, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 15. októbra 2018 správny súd zistil, že v ňom bol uvedený deň začatia daňovej kontroly - 19. októbra 2018 o 10.00 hod., miesto výkonu daňovej kontroly

- v priestoroch Daňového úradu Banská Bystrica, Nová ulica č. 13, 4. poschodie, kancelária č. 402, kontrolované zdaňovacie obdobie - 2. štvrťrok 2014, teda obsahuje všetky náležitosti podľa citovaného zákonného ustanovenia. nestanovuje zamestnancom správcu dane povinnosť oznámiť žalobcovi ako daňovému subjektu predpokladanú dobu trvania kontroly, preto nebolo jej neoznámenie porušením povinností zamestnancov správcu dane. Z takto uplatneného žalobného dôvodu preto nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti začatia daňovej kontroly s dôsledkom vydania nezákonných rozhodnutí pre nezákonne získané dôkazy, pretože žalobca sa v uvedenej súvislosti domáhal aplikácie právnej normy, ktorá sa na vec správy daní nevzťahuje. Oznámenie o vykonaní daňovej kontroly malo podľa relevantného právneho predpisu - , druhej vety Daňového poriadku všetky obsahové náležitosti, teda daňová kontrola začala zákonným spôsobom a zistenia z nej boli zhrnuté v Protokole, ktorý bol zákonným podkladom pre vydanie rozhodnutí.

54. Námietka nezákonnosti daňovej kontroly pre nesprávne kontrolované zdaňovacie obdobie (bod 23 tohto rozsudku) nebola dôvodná, pretože nemala oporu v platnej právnej úprave. Žalobca sa mýli, keď tvrdí, že správca dane sa mal zaoberal dosiahnutým obratom žalobcu za posledných 12 mesiacov pred

vykonaním daňovej kontroly a zistiť, aké zdaňovacie obdobie mu podľa zákona prislúchalo a daňovú kontrolu vykonať za prislúchajúce zdaňovacie obdobie, inak nepostupoval v súlade s § 3 ods. 1 Daňové poriadku, pretože taká povinnosť pre správcu dane pri vykonávaní daňovej kontroly z platnej právnej úpravy nevyplýva. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 44 ods. 4 písm. a/ Daňového poriadku daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne, ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva medzi účastníkmi nesporná skutočnosť, že žalobca podal dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2014, preto správca dane vykonal daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za toto zdaňovacie obdobie v súlade s § 44 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku. Správca dane je pritom podľa Daňového poriadku (§ 44 ods. 1) oprávnený vykonať daňovú kontrolu akejkoľvek dane za akékoľvek zdaňovacie obdobie, ak dodrží všetky zákonom stanovené podmienky pre jej vykonanie, pretože daňovou kontrolou zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Daňovú kontrolu môže vykonať za jednotlivé zdaňovacie obdobia alebo za viacero zdaňovacích období spoločne. Nemá zákonom stanovenú povinnosť vykonávať daňovú kontrolu len za to zdaňovacie obdobie, ktoré daňovému subjektu (žalobcovi) zo zákona prislúcha, alebo ktoré si vybral ( ), pretože zdaňovacie obdobie je stanovené pre daňový subjekt za účelom podania daňového priznania a zaplatenia dane, a nie pre správcu dane. Preto sa žalobca mýli, keď tvrdí, že zákonom dané zdaňovacie obdobie je okrem platiteľa dane záväzné aj pre správcu dane v súvislosti s určeným zdaňovacím obdobím, za ktoré je správcom dane vykonaná daňová kontrola. To znamená, že ak správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie, za ktoré bolo podané dodatočné daňové priznanie, bol jeho postup súladný so zákonom. Povinnosť vykonať daňovú kontrolu len za mesačné zdaňovacie obdobia, o ktorých žalobca tvrdil, že mu vzhľadom k jeho obratu prislúchali, správcovi dane z Daňového poriadku nevyplýva, a preto nekonal v rozpore s Daňového poriadku, keď neprihliadal na podľa žalobcu správne zdaňovacie obdobie, preto správny súd nemohol priznať takto formulovanej žalobnej námietka úspech. Táto žalobná námietka bola naviac aj nekonkrétna vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože žalobca neuviedol, aký vplyv malo mať podľa neho nesprávne kontrolované zdaňovacie obdobie vplyv na jeho zákonnosť. Z takto nekonkrétne uplatnenej námietky nebolo možné dospieť k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zákonom. V zmysle správny súd nie je oprávnený za žalobcu dôvody nezákonnosti z obsahu rozhodnutia alebo obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti na základe obsahu administratívneho spisu, či vydaných rozhodnutí za žalobcu konkretizovať. Z uvedených dôvodov bola táto žalobná námietka nedôvodná.

55. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť z dôvodov podľa bodu 24. tohto rozsudku správny súd nezistil. Žalobca tvrdil, že z rozhodnutia žalovaného (ani správcu dane), ale ani z obsahu administratívneho spisu nemožno zistiť, že prvostupňové rozhodnutie podpísala oprávnená osoba, keď ho nepodpísal riaditeľ daňového úradu, a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Argumentáciu žalovaného, ktorý uviedol, že priamym nadriadeným je Ing,. P. F. - vedúca oddelenia daňovej kontroly 3 nepovažoval za dostatočnú, pretože ňou nie je preukázaná oprávnenosť práve tejto osoby. Rozhodnutie môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, teda jeho nejasnosť alebo protirečivosť, alebo pre nedostatok dôvodov. Nedostatočne odôvodnené je také rozhodnutie, z ktorého obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, pričom musí ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Zákonné požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia vydaného v daňovom konaní je vymedzené v § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Z neho vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Rozhodnutie žalovaného (ani správcu dane) netrpí vadou nepreskúmateľnosti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v zmysle vyššie uvedeného nie je možné vyvodiť z argumentácie žalobcu, t. j. z toho, že z rozhodnutia žalovaného (správcu dane) a ani z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, či ho podpísala oprávnená osoba, pretože osvedčovanie oprávnenosti správcu dane/žalovaného na konkrétny úkon (rozhodnutie alebo opatrenie) nie je povinnou náležitosťou odôvodnenia rozhodnutia v

zmysle Daňového poriadku, ani povinnou náležitosťou obsahu administratívnych spisov. Úlohy správcu dane v daňovom konaní sú vymedzené v o finančnej správe a v Daňovom poriadku, ku ktorým nepatrí preukazovanie a dokladovanie oprávnenosti zamestnancov správcu dane na podpisovanie jednotlivých úkonov voči daňovému subjektu. Z tohto žalobného dôvodu preto nemožno vyvodiť nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, resp. správcu dane. Pre úplnosť správny súd dodáva, že v nachádza nulitu rozhodnutia vo vecnej nepríslušnosti konajúceho daňového orgánu na vydanie rozhodnutia, vo vydaní rozhodnutia omylom inej osobe a v rozhodnutí nadväzujúcom na nulitné rozhodnutie. Ostatné „vady“ akéhokoľvek prvostupňového rozhodnutia je oprávnený preskúmať odvolací orgán v prípade včas podaného odvolania. Preukázanie poverenia zamestnanca, ktorý napadnuté rozhodnutie podpísal, tak ako to žalobca namietal, nebolo v zmysle Daňové poriadku, ale ani podľa o finančnej správe potrebné. Vnútorná organizačná štruktúra a „Podpisový poriadok“ sú stanovené vnútorným aktom daňového úradu (resp. Finančnej správy SR), ktorý je záväzný pre príslušníkov finančnej správy, čo postačuje na to, aby oprávnenia zverené jednotlivým zamestnancom neboli navonok prekročené alebo dokonca zneužité, čo žalovaný ani netvrdil. Riaditeľ daňového úradu podľa o finančnej správe riadi činnosť daňového úradu a zodpovedá za ňu, z čoho nevyplýva záver žalobcu, že iba on je oprávnený podpisovať písomnosti vydané daňovým úradom, pokiaľ na to nesplnomocní iného zamestnanca. Jeho postavenie je odlišné od postavenia štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, ktorá funguje na princípoch súkromného práva a na báze právnych vzťahov založených na zmluvnej autonómii a dispozitívnych úkonoch, preto ho nie je možné porovnávať s postavením riaditeľa daňového úradu. Z Daňového poriadku pritom vyplýva, že ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky a ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska, starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú kvalifikovaným elektronickým podpisom. Z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že ho vlastnoručne podpísala Ing. P. F., vedúca oddelenia daňovej kontroly 3, pričom rozhodnutie je opatrené odtlačkom úradnej pečiatky. To znamená, že prvostupňové rozhodnutie má formálne náležitosti v zmysle Daňového poriadku, pretože obsahuje vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky. Z uvedených dôvodov nemala takto uplatnená žalobná námietka oporu v obsahu prvostupňového rozhodnutia ani v platnej právnej úprave, a preto bola nedôvodná. De facto bola len vyjadrením nesúhlasu s vyjadrením žalovaného k jeho odvolacej námietke, čo nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť.

56. Námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného (správcu dane) pre nepreskúmateľnosť správnej úvahy vo vzťahu k neoprávnenému prospechu žalobcu z dôvodov uvedených v bode 25. tohto rozsudku nebola dôvodná, pretože nemala oporu v platnej právnej úprave ani v obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, s ktorým tvorí jeden celok. Žalobca namietal, že ak správca dane/žalovaný nepreukázal, v čom umelá konštrukcia, či neoprávnený prospech spočíva a aká je výška neoprávneného prospechu, potom nemohol konštatovať, že žalobca a iné daňové subjekty vytvorili zmluvný vzťah neodzrkadľujúci obchodnú realitu transakcií a že išlo o umelú konštrukciu s cieľom uplatniť si nárok na nadmerný odpočet DPH neoprávnene, teda, že rozhodnutie bolo založené na skutočnostiach, ktoré neboli v daňovom konaní zisťované. Správny súd poukazuje na už vyššie uvedenú charakteristiku nepreskúmateľného rozhodnutia a zákonné požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia správcu dane/žalovaného v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. K argumentácii žalobcu správny súd uvádza, že rozhodnutie správcu dane/žalovaného nebolo založené na žalobcom namietaných tvrdeniach, ale na tom, že žalobca vydaním storno faktúr, z ktorých si dodatočným daňovým priznaním uplatnil nadmerný odpočet DPH neprejavil dobrú vôľu a ani v dostatočnom časovom predstihu nezabránil strate daňových príjmov, a preto má povinnosť zaplatiť DPH uvedenú na faktúrach, ku ktorým vystavil storno faktúry napriek tomu, že neboli odrazom reálnych obchodných transakcií preto, že daň na týchto faktúrach uviedol, pretože mu taká povinnosť vyplýva z . Žalobcom namietané tvrdenia boli len pomenovaním skutočností, ktoré správca dane zistil počas riadnej daňovej kontroly DPH vykonávanej u žalobcu, v rámci ktorej preveroval ním vystavené dodávateľské faktúry pre K plus, spol. s r.o., ku ktorým následne žalobca vystavil predmetné storno faktúry, preverované v daňovej kontrole vykonávanej opätovne v zmysle

Daňového poriadku. Medzi účastníkmi pritom nebolo sporné, že uvedené zistenia z riadnej daňovej kontroly DPH boli dôvodom na neuznanie žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu DPH z ním vystavených faktúr pre K plus, spol. s r. o., pretože nebolo preukázané skutočné dodanie fakturovaných sprostredkovateľských služieb. Takto zistené skutočnosti správca dane zohľadnil (a žalovaný sa s jeho skutkovými zisteniami stotožnil) pri posudzovaní pre rozhodnutie v tejto podstatnej otázky, a síce, či žalobca prejavil vydaním predmetných storno faktúr svoju dobrú vôľu alebo, či v dostatočnom časovom predstihu žalobca úplne zabránil strate daňových príjmov. Z dôvodov podrobne uvedených v rozhodnutí správcu dane (aj žalovaného) dospel k záveru, že tieto skutkové predpoklady neboli naplnené, a preto nebolo možné žalobcovi uznať uplatnený nárok na odpočet DPH uplatnený dodatočným daňovým priznaním na základe vydaných storno faktúr. To znamená, že rozhodnutie žalovaného (správcu dane) nebolo založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, pretože tieto boli zistené z dôkazov vykonaných počas riadnej daňovej kontroly DPH vykonávanej u žalobcu, na zistenia z ktorej správca (a žalovaný) v rozhodnutí poukázal a zo spisu z daňovej kontroly vykonávanej u K plus, spol. s r.o., o čom správca dane spísal Úradný záznam č. 100838804/2019. Žalobca obsah, ani spôsob vykonaných dôkazov nespochybnil, a preto správny súd nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z uvedeného dôvodu nezistil. Správny súd opakuje, že v zmysle nie je oprávnený za žalobcu dôvody nezákonnosti z obsahu rozhodnutia alebo obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti na základe obsahu administratívneho spisu, či vydaných rozhodnutí za žalobcu konkretizovať. Pritom zdôrazňuje, že skutkové a právne závery vyplývajúce z riadnej daňovej kontroly DPH vykonávanej u žalobcu neboli predmetom preskúmania v tomto konaní, pretože v preskúmavanom daňovom konaní sa neriešila otázka dôvodnosti žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu DPH v riadnom daňovom priznaní z faktúr vystavených pre K plus, spol. s r. o. za deklarované dodanie sprostredkovateľských služieb, ale dôvodnosť žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu DPH v dodatočnom daňovom priznaní z predmetných storno faktúr, ktoré boli vystavené k pôvodným faktúram prevereným v riadnej daňovej kontrole. Zistenia z riadnej daňovej kontroly DPH vykonávanej u žalobcu, ktorej bol účastný, a preto s nimi bol oboznámený, boli premietnuté do Protokolu č. 103840183/2016 zo dňa 06. septembra 2016 a do rozhodnutí, ktorými bol žalobca dodanený, pretože správca dane žalobcovi nárok na odpočet DPH uplatnený v riadnom daňovom priznaní z dodávateľských faktúr, ku ktorým vystavil predmetné storno faktúry neuznal. Dôvodom boli skutkové zistenia, že skutočné dodanie fakturovaných sprostredkovateľských služieb, ktoré boli predmetom žalobcom vystavených faktúr s DPH pre odberateľa K plus, spol. s r.o. nebolo preukázané, teda nebola zistená realita deklarovaných obchodných transakcií. Na základe rozhodnutí vydaných po ukončení riadnej daňovej kontroly žalobca doplatil daň vo výške zohľadňujúcej neuznaný nadmerný odpočet, čo nebolo sporné. Predmetom daňového konania preskúmavaného v tomto súdnom konaní bolo posúdenie, či možno žalobcovi uznať uplatnený nadmerný odpočet DPH na základe predmetných storno faktúr, teda, či ich vydaním prejavil svoju dobrú vôľu alebo v dostatočnom časovom predstihu úplne zabránil nebezpečenstvu straty daňových príjmov, preto bolo pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska žalobcom tvrdenej nepreskúmateľnosti v zmysle Daňového poriadku podstatné, či skutočnosti, ktoré boli v rozhodnutí označené za jeho podklad boli v konaní zisťované, aké úvahy ovplyvnili ich hodnotenie a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správny súd dospel po preskúmaní veci k záveru, že správca dane správne poukázal na zistenia z riadnej daňovej kontroly a na ich právne posúdenie obsiahnuté v nadväzujúcich vydaných rozhodnutiach, pretože sa vzťahovali k obchodným transakciám, ku ktorým boli žalobcom vystavené predmetné storno faktúry a tieto skutkovo a právne vyhodnotil úvahami, ktoré žalovaný/správca dane logicky, zrozumiteľne, v dostačujúcom rozsahu a v súlade a aplikovanou právnou úpravou, teda rozhodnutie žalovaného z tohto žalobného dôvodu netrpí vadou nepreskúmateľnosti. Žalobca de facto namietal skutkové zistenia a z nich prijaté skutkové závery, ktoré boli podkladom pre vydané rozhodnutia z riadnej daňovej kontroly, ktoré sú právoplatné. Podaná správna žaloba voči nim nesmerovala, a preto správny súd skutkové a právne závery v nich uvedené nepreskúmaval, súc viazaný predmetom preskúmavacieho konania, ktorý bol vymedzený obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia.

57. Nedôvodná bola aj žalobná námietka, že správca dane nerozhodol v súlade s ustanovením § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku, pretože žalobcovi „určil rozdiel v sume 32.138,59 Eur na dani z pridanej hodnoty“, čo nezodpovedá možnému výroku rozhodnutia v zmysle uvedených zákonných ustanovení, a preto je podľa žalobcu rozhodnutie správcu dane nezákonné. Táto žalobná argumentácia nemá oporu vo výroku prvostupňového rozhodnutia a platnej právnej úprave. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty v konkrétnej výške, teda bol určený rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať (vo vyrubovacom konaní zistil správca

dane daň vo výške 4.803,26 Eur) a na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov (nadmerného odpočet DPH, ktorý si žalobca uplatnil dodatočným daňovým priznaním vo výške 28.019,86 Eur), teda rozhodol podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku, keď žalobcovi určil rozdiel v sume DPH, ktorú mal podľa osobitných predpisov vykázať a nevykázal a na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. Pokiaľ správca dane vo výroku rozhodnutia poukázal aj na § § 68 ods. 5 Daňového poriadku, ktorý neaplikoval, ide len o čiastkový nedostatok rozhodnutia (nadbytočnosť), ktorá nespôsobuje jeho nezákonnosť, pretože rozhodol v súlade s § § 68 ods. 6 Daňového poriadku.

58. Ako vyplýva z bodov 53 - 57 tohto rozsudku napadnuté rozhodnutie netrpí nezákonnosťou z dôvodov uvedených v žalobe. Správny súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju na základe zamietol.

59. Správny súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania aplikujúc na svoje rozhodnutie ustanovenie z dôvodu, že podľa tohto ustanovenia má právo na náhradu trov konania len taký žalobca, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

60. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísal člen senátu JUDr. Peter Molčan z dôvodu jeho ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.