Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Asan/25/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD. LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) ROZHLAS A TELEVÍZIA SLOVENSKA, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanej Rade pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Palisády 36, 811 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. zo dňa 18. apríla 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -84 zo dňa 29. januára 2020 v spojení s opravným uznesením č. k. -101 zo dňa 1. júna 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -84 zo dňa 29. januára 2020 v spojení s opravným uznesením č. k. -101 zo dňa 1. júna 2020 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. zo dňa 18. apríla 2018 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde.

odôvodnenie:

I.

Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. zo dňa 18. apríla 2018 uložila žalobcovi podľa o vysielaní a retransmisií a o zmene o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sankciu - odvysielanie oznamu o porušení zákona za porušenie povinnosti ustanovenú v tým, že dňa 20.10.2017 v čase o cca 19:30 hod. v rámci programovej služby Jednotka odvysielal v programe Správy RTVS príspevok informujúci o priebehu parlamentných volieb v Českej republike, v ktorom odznela kritika českých médií Lidové noviny a Mladá Fronta DNES, ktoré vlastnil T. B., pričom zástupcovia týchto médií nedostali priestor na vyjadrenie k údajnému ovplyvňovaniu obsahu týchto médií T. B., čím došlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajského programu.

II.

Konanie na krajskom súde

2. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa (ďalej len „“) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. Medzi účastníkmi konania bola spornou otázka objektívnosti a nestrannosti príspevku informujúceho o priebehu parlamentných volieb v Českej republike - konkrétne či na zachovanie objektívnosti a nestrannosti bolo dostatočné vyjadrenie T. B.T. ako vlastníka kritizovaných médií Mladá fronta DNES a Lidové noviny alebo bolo nevyhnutné aj vyjadrenie šéfredaktorov uvedených médií. Je nepochybné, že vlastníkom médií Mladá fronta DNES a Lidové noviny je česká spoločnosť MAFRA, a.s.

4. Z verejne dostupného úplného výpisu z Obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe, oddiel B, vložka 1328, k obchodnej spoločnosti MAFRA, a.s., vyplýva, že jediným akcionárom je spoločnosť AGROFERT, a.s., a to od 16.10.2013 do dňa rozhodnutia krajského súdu vo veci. Jediným akcionárom spoločnosti AGROFERT, a.s., bol až do 3.2.2017 T. B. (úplný výpis z Obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe, oddiel B, vložka 6626). Odo dňa 3.2.2017 bolo všetkých 628 kmeňových akcií spoločnosti AGROFERT, a.s., s ktorými je spojený 100% podiel na hlasovacích právach a základom imaní spoločnosti, vložených do zvereneckých fondov AB private trust I, zverenecký fond, a AB private trust II, zverenecký fond, a to tak, že 565 akcií spoločnosti je vložených do zvereneckého fondu AB private trust I, zverenecký fond, spravovaného Ing. I. X., zvereneckým správcom, a 63 akcií spoločnosti je vložených do zvereneckého fondu AB private trust II, zverenecký fond, spravovaného P.. T. B., zvereneckým správcom. Uvedené akcie vložil do zvereneckých fondov T. B., dovtedajší jediný akcionár spoločnosti AGROFERT, a.s., dňa 3.2.2017.

5. Podľa názoru krajského súdu je pre posúdenie objektívnosti a nestrannosti odvysielanej relácie, ktorá je v predmetnej právnej veci sporná, za stavu, kedy sa k nestrannosti médií Mladá fronta DNES a Lidové noviny vyjadril len T. B., rozhodujúci dátum odvysielania reportáže a dátum, do kedy T. B. pôsobil v spoločnosti AGROFERT, a.s., ako jediný akcionár, ktorá bola a stále je jediným akcionárom spoločnosti MAFRA, a.s. - vlastníka kritizovaných médií. Žalobca odvysielal reportáž o českých parlamentných voľbách dňa 20.10.2017, teda viac ako osem mesiacov po tom, čo už T. B. nefiguroval v spoločnosti AGROFERT, a.s., ako jediný akcionár, a teda ani v spoločnosti MAFRA, a.s. Vzhľadom na uvedené, pomerne dlhé časové obdobie, sa podľa názoru krajského súdu mal k objektívnosti médií Mladá fronta DNES a Lidové noviny vyjadriť ich aktuálny zástupca, či už šéfredaktor alebo zástupca vlastníka. Žalobca však v čase, keď už T. B. nemal dosah na tieto médiá, tak ako to vyplýva z výpisov z Obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe, dosah, neposkytol priestor zástupcom médií Mladá fronta DNES a Lidové noviny a ani sám reportáž nevyvážil, neposkytol divákom objektívne a nestranné informácie, čím porušil Iná situácia by samozrejme nastala, keby žalobca odvysielal príspevok v čase, keď bol T. B. jediným akcionárom spoločnosti AGROFERT, a.s., ktorá bola jediným akcionárom spoločnosti MAFRA, a.s., vlastniacej médiá Mladá fronta DNES a Lidové noviny; o tento prípad však v predmetnej právnej veci nejde.

6. Uloženú sankciu - odvysielanie oznamu o porušení zákona považoval krajský súd za primeranú správnemu deliktu, zabezpečujúcu preventívnu aj výchovnú funkciu s tým, že vysielateľ sa bude v budúcnosti podobného konania vyvarovať.

7. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa §168 S.s.p. tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

III.

Konanie na kasačnom súde

8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) S.s.p., a preto navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil, tak že zruší napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie.

9. Sťažovateľ namietal, že krajský súd nesprávne vec právne posúdil z dôvodu, že sa stotožnil s názorom žalovanej a dospel k záveru, že vyjadrenie T. B. nie je dostatočným na vyváženie tvrdení, ktoré odzneli v reportáži, a teda v súlade s názorom žalovanej dospel k záveru, že sťažovateľ nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť spravodajského programu. Sťažovateľ zastáva názor, že objektívnosť a nestrannosť reportáže zaistil vyjadrením T. B.. Sťažovateľ má za to, že takýmto konaním zabezpečil vyvážené informovanie diváka a objektívne uviedol fakty súvisiace s danou vecou.

10. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd neuviedol s ktorým z kvalifikovaných verejných záujmov by mala kolidovať sťažovateľom uplatnená sloboda prejavu. Žalovaná síce uviedla, že účelom je ochrana práv a slobôd iných, avšak absentuje akákoľvek správna úvaha o tom, prečo by absencia stanoviska médií Lidové noviny a Mladá fronta DNES mala predstavovať šírenie tak intenzívnych a závažných jednostranných myšlienok, aby bola spôsobilá ohroziť verejný záujem. Podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

11. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že sa stotožňuje so závermi napadnutého rozsudku krajského súdu, a preto navrhla kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

IV.

Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1. augusta 2021 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1. augusta 2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (g ods. 4 a 6 v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. . Od 1. augusta 2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

13. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( S.s.p., S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( S.s.p.), jednomyseľne ( o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania ( S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16. decembra 2021 ( v spojení s S.s.p.).

14. Podľa Z.z vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.

15. Podľa za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie odvysielanie oznamu o porušení zákona. 16. Podľa na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1967/71/>, 53, 54 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/>, 56 až 68 zákona o správnom konaní <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/>.

17. Kasačný súd k veci uvádza, že medzi účastníkmi konania bola spornou otázka objektívnosti a nestrannosti príspevku informujúceho o priebehu parlamentných volieb v Českej republike - konkrétne či na zachovanie objektívnosti a nestrannosti bolo dostatočné vyjadrenie T. B. ako vlastníka kritizovaných médií Mladá fronta DNES a Lidové noviny alebo bolo nevyhnutné aj vyjadrenie šéfredaktorov uvedených médií. Podľa názoru žalovanej a krajského súdu sa dotknutá osoba (denníky Mladá fronta DNES a Lidové noviny) nevyjadrovala (resp. nedostala príležitosť vyjadriť sa) ku všetkým relevantným skutočnostiam predovšetkým k ich možnej zaujatosti vo vzťahu k T. B., o ktorých sťažovateľ v príspevku informoval.

18. Kasačný súd poukazuje na to, že obdobná problematika bola predmetom konania vedeného Ústavným súdom Slovenskej republiky, v rámci ktorého boli zovšeobecnené zásady, na ktoré je potrebné prihliadať pri skúmaní, či bola vysielateľom porušená povinnosť podľa

19. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, vyplývajúceho z nálezu sp. zn. zo dňa 18. decembra 2014: „...Zákonodarca požiadavkou objektívnosti a nestrannosti teda do istej miery obmedzil slobodu prejavu vysielateľov (porov. ). Cieľ obmedzenia možno nájsť v ochrane kvalifikovaných záujmov v zmysle a zároveň implicitne aj v , podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd (t. j. aj úprava slobody prejavu vysielateľov zákonom o vysielaní; pozn.) a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Zákonodarca tak vytvoril diskrečný rámec (porov. bod 57), v ktorom sa pohybuje rada pre vysielanie, všeobecné súdy, ako aj ústavný súd. Iba ak sa neobjektívnosť a nestrannosť informovania dostáva do kolízie s niektorým z limitačných dôvodov podľa , tak je možnosť intervenovať zo strany rady pre vysielanie za splnenia ústavných podmienok (pozri ďalej body 62 až 63) opodstatnená. Inak povedané, zákonné obmedzenie slobody prejavu médií požiadavkou (i keď racionálnou) na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov v zmysle zákona o vysielaní a s tým spojenou právomocou rady pre vysielanie ukladať sankcie za porušenie tohto ustanovenia, je potrebné v dnešnej pluralitnej demokratickej spoločnosti vykladať striktne v súvislosti s ochranou práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranou verejného zdravia a mravnosti (porov. a obdobne dohovoru), a otázku, či nesplnenie požiadavky uloženej zákona o vysielaní zo strany vysielateľa (média) sa dostáva do kolízie s verejným záujmom v zmysle a dohovoru, je potrebné skúmať vždy jednotlivo, vzhľadom na konkrétnosti daného prípadu a charakter nedodržania požiadavky na objektívne a nestranné informovanie. Na tomto mieste ústavný súd, nadväzujúc na predchádzajúci bod, uvádza, že zákonné obmedzenie slobody prejavu médií požiadavkou na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov a s tým spojenou právomocou rady pre vysielanie ukladať sankcie za porušenie tejto požiadavky nie je možné vyvodiť z ústavného práva jednotlivcov na prijímanie informácií ( a dohovoru), keďže právo prijímať informácie zahŕňa právo prijímať informácie tak pravdivé, overiteľné a neutrálne, ako aj fiktívne, neoveriteľné, nepravdivé alebo pravdu skresľujúce, či prezentujúce určitý svetonázor. Aj informácie, ktoré sú fiktívne, nepresné a nezakladajú sa na pravde, podnecujú recipienta pri konfrontácii s informáciou prijímanou z iných početných zdrojov informácií k tej istej téme ku kritickému mysleniu a potenciujú vôľu po vyhľadaní a osvojení si iných názorov na tému. Uvedené smeruje k sebarealizácii človeka a podporuje nekončiaci spoločenský diskurz k téme. Ústavný súd hodnotí túto skutočnosť ako demokratický prvok slobodnej spoločnosti. Ako už bolo vyššie naznačené, účelom zákonného obmedzenia slobody prejavu médií požiadavkou na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov v zmysle zákona o vysielaní a s tým spojenou právomocou rady pre vysielanie ukladať sankcie za porušenie tejto požiadavky je ochrana práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrana verejného zdravia a mravnosti (porov. a obdobne dohovoru) a v istom zmysle implicitne s tým spojené napĺňanie požiadavky , a to v tom smere, že týmto zákonným obmedzením slobody prejavu v zmysle jeho textácie sa má predchádzať šíreniu a uvádzaniu jednostranných názorov, myšlienok a ideí na konkrétnu tému v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov, ktoré pri ich jednostrannosti [t. j. nezabezpečení viacerých alebo opozičných názorov, myšlienok a ideí na konkrétnu tému, pričom termíny „objektívnosť“ a „nestrannosť“ sú vzájomne podmienené, t. j. čím viac rôznorodých názorov (kladných, záporných, opozičných, súhlasných a pod.) na danú tému médium odprezentuje, tým objektívnejší obraz o téme médium recipientom poskytne a zároveň nebude preferovaný niektorý názor na danú tému na úkor iných názorov] zároveň môžu, skúmajúc každý prípad jednotlivo, jeho konkrétnosti a s ohľadom na charakter šírenia a uvádzania jednostranných názorov, myšlienok a ideí, ako aj charakter samotných jednostranných názorov, myšlienok a ideí, znamenať ohrozenie práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ohrozenie verejného zdravia a mravnosti. In concreto môže ísť napríklad o šírenie a uvádzanie jednostranných názorov, myšlienok alebo ideí úmyselne popierajúcich ľudské práva a slobody, popierajúce alebo schvaľujúce holokaust, zločiny politických režimov, podporujúcich náboženský extrémizmus a terorizmus, podporujúcich výlučne jednu politickú stranu, hnutie či skupinu

s cieľom poškodiť na právach názorových a politických oponentov v rámci demokratického politického súboja v podmienkach reprezentatívnej demokracie, podporujúcich totalitné štátne zriadenie alebo propagandu politických režimov založených na fašistickej, komunistickej alebo obdobnej ideológii, podporujúcich národnú, rasovú alebo etnickú nenávisť a pod. V uvedených intenciách sú povinné orgány verejnej moci interpretovať a aplikovať obmedzenie slobody prejavu vyplývajúce z § 16 ods. 3 písm. b/ zákona o vysielaní ...“.

20. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze poukázal na situáciu v oblasti technických možností umožňujúcich recipientom prijímať informácie z rôznych médií a vytvárať si na ich základe vlastný názor. Z ďalšieho textu predmetného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že je potrebné opätovne odmietnuť právny názor Rady pre vysielanie a retransmisiu, ako aj všeobecných súdov, že výkon práva na slobodu prejavu sa dostal do kolízie s právom verejnosti na objektívne informácie a slobodu prejavu, pretože toto bolo možné obmedziť (zasiahnuť do rozhodnutia orgánu verejnej moci), iba ak došlo ku kolízii s ochranou práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranou verejného zdravia a mravnosti v zmysle alebo dohovoru.

21. Preskúmaním odvysielaného programu sťažovateľa, ako aj rozhodnutia žalovanej, dospel kasačný súd k záveru, že z rozhodnutia žalovanej nie je zrejmé, akým spôsobom boli odvysielaným programom zasiahnuté práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie a mravnosť tak, aby bolo potrebné zasiahnuť do výkonu práva na slobodu prejavu, šírenia informácií a práva verejnosti na informácie. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej zároveň nevyplýva, že by odvysielaným programom došlo k porušeniu záujmov národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, verejnej bezpečnosti, nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci, v dôsledku čoho by bolo možné považovať zásah žalovanej, prostredníctvom vydaného rozhodnutia, za legitímny.

22. Kasačný súd v súvislosti s odvysielaným programom, s prihliadnutím na skutočnosť, že v programe vystúpil iba T. B. a šéfredaktor týždenníka Rešpekt, komentátor portálu Seszanm.cz a šéf volebnej kampane ODS, ktoré sú konkurenčnými médiami k Mladej fronte DNES a Lidovým novinám a najmä s prihliadnutím na tému programu, ktorou bolo informovanie o priebehu parlamentných volieb v Českej republike, keď ide o tému týkajúcu sa verejného života, poukazuje aj na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, s ktorým sa stotožňuje, že: „Občania (recipienti informácií) nie sú „šedá masa“, rozhodovanie a utváranie názorov ľudí nie je závislé od jednej spravodajskej relácie a v nej odprezentovaných názorov. V dobe plurality zdrojov informácií je v zásade každá téma týkajúca sa verejného života predmetom diskusie na viacerých verejných fórach a v publicistických príspevkoch, či rozmanitých spravodajských programoch viacerých médií“. Aj napriek tomu, že v reportáži neodznelo vyjadrenie denníkov Mladá fronta DNES a Lidové noviny, podozrenia z ich možnej zaujatosti a zámerného neinformovania o kauzách sťažovateľ konfrontoval jednoznačným vyjadrením T. B., ktorý odmietol pochybnosti o neobjektívnosti týchto médií a negoval podozrenia z ich zaujatosti. Z uvedeného dôvodu tak divák nebol ochudobnený o žiadne fakty, pretože predstavitelia denníkov Mladá fronta DNES a Lidové noviny by iba potvrdili to isté čo už povedal T. B. a síce, že do ich obsahu T. B. nezasahuje a že ich obsah je objektívny.

23. ukladá povinnosť „objektivity“ a „nestrannosti“ pri informovaní nie štátu v rámci jeho pozitívneho záväzku, ale vysielateľom pôsobiacim na mediálnom trhu (povinnosť zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov). Pojmy „objektívnosť“ a „nestrannosť“ sú neurčitým právnym pojmom, ktorý treba vykladať vzhľadom na okolnosti jednotlivého prípadu, ako aj na účel, ktorý v tej-ktorej spoločnosti a dobe plnia, v súvislosti s ústavnou garanciou slobody prejavu. Uvedené pojmy boli zakotvené v slovenskom právnom poriadku už o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania. V danom čase, v období transformácie Slovenskej republiky po období neslobody, bolo legitímnym verejným záujmom (záujem na ochrane demokratického verejného poriadku), aby v čase neexistencie plurality médií a neexistencie elektronických médií, zákonodarca vyžadoval od malého počtu vysielateľov pôsobiacich na mediálnom trhu zabezpečenie názorovej plurality vo vysielaní v zmysle prezentovania viacerých uhlov pohľadu na jednu problematiku a snahu po dosiahnutí čo najväčšej možnej miery objektivity sprostredkovávaných tém a udalostí v zmysle zaobstarania a zohľadňovania čo najväčšieho počtu zdrojov, z ktorých médium vychádza. Ako uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky, cieľom tejto zákonnej limitácie vysielateľa bolo predchádzať propagandistickému, jednostrannému a hrubo

skresľujúcemu šíreniu dezinformácií typických pre verejnoprávne médiá v čase neslobody, teda záujem na ochrane demokratického verejného poriadku. V dnešnej dobe plurality médií, participácie tuzemských i zahraničných súkromnoprávnych médií na formovaní mediálneho trhu a sprostredkovávaní informácií, dobe neobmedzených zdrojov informácií, počnúc tlačenými a elektronickými médiami, internetovej a mobilnej siete, nových médií a sociálnych sietí a členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, uvedenú zákonnú požiadavku na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov zo strany médií, nemožno bez ďalšieho odôvodniť záujmom na ochrane demokratického verejného poriadku v tých intenciách, ako to bolo uvedené v súvislosti so .

24. Je zrejmé, že na základe predmetnej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky došlo k vývoju aj v rozhodovaní kasačného súdu v oblasti uplatňovania požiadavky na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov podľa , v závislosti od vývoja spoločnosti a rozvoja mediálneho trhu. Kasačný súd preskúmaním odvysielaného príspevku sťažovateľa, ako aj rozhodnutia žalovanej dospel k záveru, že z nich nie je zrejmé, akým spôsobom boli odvysielaným programom zasiahnuté práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie a mravnosť tak, aby bolo potrebné zasiahnuť do výkonu práva na slobodu prejavu, šírenia informácií a práva verejnosti na informácie. Z uvedeného dôvodu sa kasačný súd nestotožňuje s vysloveným právnym názorom krajského súdu ako aj žalovanej.

25. Na základe uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej nie je vydané v súlade so zákonom, a to pre nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/3848644/1/ASPI%253A/162/2015%20Z.z.> Keďže správny súd žalobu zamietol, kasačný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti a aplikáciu revízneho princípu podľa § 462 ods. 2 S.s.p. <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/3848644/1/ASPI %253A/162/2015%20Z.z.%2523462.2> rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej zrušil a vrátil jej vec na ďalšie konanie

26. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, orgán verejnej správy je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 S.s.p. <https://www.aspi.sk/ products/lawText/4/3848644/1/ASPI%253A/162/2015%20Z.z.%2523469>).

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 <https://www.aspi.sk/ products/lawText/4/3848644/1/ASPI%253A/162/2015%20Z.z.%2523467.1> a 2 S.s.p. <https:// www.aspi.sk/products/lawText/4/3848644/1/ASPI%253A/162/2015%20Z.z.%2523467.2> v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/3848644/1/ASPI%253A/162/2015%20Z.z. %2523167.1> a § 175 ods. 1 S.s.p. <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/3848644/1/ASPI %253A/162/2015%20Z.z.%2523175.1> tak, že úspešnému sťažovateľovi priznal proti neúspešnej žalovanej nárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde. O výške náhrady trov konania na krajskom súde a kasačnom súde rozhodne krajský súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 S.s.p.).

28. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.