Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-48-2009.pdf
PDF · 243.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6T/48/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.12.2021 v Kežmarku, takto
rozhodol:
Obžalovaná
F.. F. R., rod. A., nar. XX.XX.XXXX v Poprade, trvale bytom X. XXXX/XX, Q. B., okr. Kežmarok,
u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e
ako jediná spoločníčka a zároveň aj konateľka spoločnosti B., Q.. J.. H.., Q. Q.L. X. XX, Q. B., D.: XX XXX XXX, ktorá spoločnosť bola dlžníkom veriteľa X. Q.. Q. J..H.., Q. Q. K. X, B., D.: XX XXX XXX, v celkovej výške 1.264.803,50 Sk (41.983,78 Eur), za dodaný tovar fakturovaný faktúrami:
- č. 3913/06/000 zo dňa 19.09.2006 v celkovej sume 83.067,60 Sk (2.757,84 Eur), splatná 03.10.2006,
- č. 3925/06/000 zo dňa 20.09.2006 v celkovej sume 77.519,70 Sk (2.573,18 Eur), splatná 04.10.2006,
- č. 3994/06/000 zo dňa 22.09.2006 v celkovej sume 39.925,50 Sk (1.325,28 Eur), splatná 06.10.2006, čiastočne uhradená v sume 16.978,30 Sk (563,58 Eur) zápočtom ku dňu 06.11.2006,
- č. 4122/06/000 zo dňa 29.09.2006 v celkovej sume 41.962,40 Sk (1.392,87 Eur), splatná 13.10.2006,
- č. 4275/06/000 zo dňa 06.10.2006 v celkovej sume 217.534,30 Sk (7.220,82 Eur), splatná 20.10.2006,
- č. 4506/06/000 zo dňa 17.10.2006 v celkovej sume 72.765,50 Sk (2.415,37 Eur), splatná 31.10.2006,
- č. 4580/06/000 zo dňa 20.10.2006 v celkovej sume 124.708,20 Sk (4.139,55 Eur), splatná 03.11.2006,
- č. 4655/06/000 zo dňa 26.10.2006 v celkovej sume 68.496,90 Sk (2.273,68 Eur), splatná 09.11.2006,
- č. 4838/06/000 zo dňa 02.11.2006 v celkovej sume 55.558,10 Sk (1.844,19 Eur), splatná 16.11.2006
- č. 4923/06/000 zo dňa 09.11.2006 v celkovej sume 96.353,60 Sk (3.198,35 Eur), splatná 23.11.2006,
- č. 5076/06/000 zo dňa 16.11.2006 v celkovej sume 41.616 Sk (1.381,40 Eur), splatná 30.11.2006,
- č. 5172/06/000 zo dňa 23.11.2006 v celkovej sume 190.485,60 Sk (6.322,96 Eur), splatná 07.12.2006,
- č. 592/07/000 zo dňa 23.02.2007 v celkovej sume 165.726,40 Sk (5.501,11 Eur), splatná 09.03.2007,
- č. 745/07/000 zo dňa 07.03.2007 v celkovej sume 6.062,- Sk (201,22 Eur), splatná 21.03.2007,
napriek tomu, že spoločnosť B., Q.. J.. H.., Q. Q. X. XX, Q. B., D.: XX XXX XXX v priebehu roka 2006 nebola schopná plniť svoje splatné záväzky, taktiež tieto nebola schopná plniť ani v roku 2007, zvýhodnila iných veriteľov tým, že prednostne vykonala úhrady v prospech spoločnosti B. Q., Q.. J.. H.., X. XX, Q.Q. B., D.: XX XXX XXX za práce vykonané v mesiaci marec 2007, v celkovej výške 827.980,38 Sk (27.483,91 Eur), ktoré boli uhradené dňa 01.04.2007, čím svojím konaním zvýhodnila iného veriteľa a spôsobila spoločnosti X. Q.. Q. J..H.., Q. Q. K. X, B., D.: XX XXX XXX škodu vo výške 18.322,60 Eur,
t e d a
ako dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, zmarila uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodnila iného veriteľa a spôsobila tak škodu väčšiu,
č í m s p á c h a l a
prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 240 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 56 ods. 2 Trestného zákona na p e ň a ž n ý trest v sume 400,- Eur (štyristo eur). Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, u k l a d á náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) mesiaca. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd u k l a d á obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenému X. Q.. Q. J..H.., Q. Q. K. X, B., D.: XX XXX XXX škodu vo výške 18.322,60 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného X. Q.. Q. J..H.., Q. Q. K.Z. X, B., D.: XX XXX XXX so zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na Okresný súd Kežmarok dňa 02.06.2009 obžalobu pod sp. zn. Pv 581/07- 33 na obžalovanú F.. F. R. a to pre skutok, ktorého sa mala táto obžalovaná dopustiť tak, že ako jediný spoločník a zároveň aj konateľ spol. B., Q.. J.. H.., Q. Q. X. XX, Q.Á. B., ktorá spoločnosť bola dlžníkom veriteľa X. Q.. J.. H.., K. X, B., D.: XXXXXXXX, v celkovej výške 1.264.803,50 Sk, za dodaný tovar fakturovaný faktúrami:
- č. 3913/06/000 zo dňa 19.09.2006 v celkovej sume 83.067,60 Sk, splatná 03.10.2006,
- č. 3925/06/000 zo dňa 20.09.2006 v celkovej sume 77.519,70 Sk, splatná 04.10.2006,
- č. 3994/06/000 zo dňa 22.09.2006 v celkovej sume 39.925,50 Sk, splatná 06.10.2006, čiastočne uhradená v sume 16.978,30 Sk zápočtom ku dňu 06.11.2006,
- č. 4122/06/000 zo dňa 29.09.2006 v celkovej sume 41.962,40 Sk, splatná 13.10.2006,
- č. 4275/06/000 zo dňa 06.10.2006 v celkovej sume 217.534,30 Sk, splatná 20.10.2006,
- č. 4506/06/000 zo dňa 17.10.2006 v celkovej sume 72.765,50 Sk, splatná 31.10.2006,
- č. 4580/06/000 zo dňa 20.10.2006 v celkovej sume 124.708,20 Sk, splatná 03.11.2006,
- č. 4655/06/000 zo dňa 26.10.2006 v celkovej sume 68.496,90 Sk, splatná 09.11.2006,
- č. 4838/06/000 zo dňa 02.11.2006 v celkovej sume 55.558,10 Sk, splatná 16.11.2006
- č. 4923/06/000 zo dňa 09.11.2006 v celkovej sume 96.353,60 Sk, splatná 23.11.2006,
- č. 5076/06/000 zo dňa 16.11.2006 v celkovej sume 41.616 Sk, splatná 30.11.2006,
- č. 5172/06/000 zo dňa 23.11.2006 v celkovej sume 190.485,60 Sk, splatná 07.12.2006,
- č. 592/07/000 zo dňa 23.02.2007 v celkovej sume 165.726,40 Sk, splatná 09.03.2007,
- č. 745/07/000 zo dňa 07.03.2007 v celkovej sume 6.062,- Sk, splatná 21.03.2007, napriek tomu, že spol. B., Q.. J.. H.., Q. B. v priebehu roka 2006 nebola schopná plniť svoje splatné záväzky, taktiež tieto nebola schopná plniť ani v roku 2007, zvýhodnila iných veriteľov tým, že týmto boli v období od 04.10.2006 do konca roka 2006 vykonané prednostne úhrady v celkovej sume 13.389.012,80 Sk, taktiež prednostne vykonala úhrady v prospech spol. B. Q., Q.. J.. H.., E. XX, Q. B., za práce vykonané v mesiaci marec 2007, v celkovej výške 827.980,38 Sk, ktoré boli uhradené dňa 01.04.2007 čím svojím konaním zvýhodnila iného veriteľa a spôsobila spol. X. Q.. J.. H.., B. škodu 1.264.803,50 Sk (t. j 41.983,78 EUR), pričom prokurátor tento skutok právne kvalifikoval ako prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.
Obžalovaná F. R. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.10.2018 v súvislosti s Dodatkom č. 1 k Rozvrhu práce Okresného súdu Kežmarok na rok 2017, ktorým došlo k zmene zákonného sudcu uviedla, že so zmenou nesúhlasí a požiadala, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo odznova. Po prednese obžaloby prokurátorom na tomto hlavnom pojednávaní a po poučení o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaná vyhlásila, že je nevinná zo spáchania skutku, ktorý sa jej v obžalobe prokurátora kladie za vinu /vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku/. Preto súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedka - poškodeného, svedkov, resp. prečítaním obsahu výpovede svedkov z prípravného konania, výsluchom znalkyne, prečítaním obsahu listinných dôkazov, znaleckého posudku a zistil tento skutkový stav:
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v čase uvedenom v obžalobe vykonávala prácu učiteľky a zároveň bola aj konateľkou spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. Preto niektoré svoje kompetencie konateľky v súvislosti s chodom spoločnosti preniesla na iné osoby, predovšetkým na riaditeľa spoločnosti, ktorým bol jej manžel D.. J. R.. Tento zabezpečoval chod spoločnosti a bol odborne spôsobilý na realizáciu investičnej akcie. J. R. mal so spoločnosťou B., Q.. Q. J.. H.. uzavretú aj pracovnú zmluvu. Okrem toho v spoločnosti pracovala aj účtovníčka pani J.. Ona nijakým spôsobom nepreverovala ako pokračujú stavebné práce ale stretávala sa s obchodnými partnermi, aj keď nie pravidelne. V spoločnosti okrem nej pôsobil riaditeľ, ktorým bol jej manžel. Ten je stavebný inžinier s vysokoškolským vzdelaním a teda bol odborne spôsobilý na všetky činnosti, ktoré mala spoločnosť zapísané v predmete podnikania v obchodnom registri. Okrem neho v spoločnosti pôsobila pani J., ako účtovníčka. Okrem toto zamestnávali stavebných robotníkov rôznych profesií, ktorých počet sa menil od päť do dvadsať. Obžalovaná poprela, že by zvýhodňovala nejakého veriteľa. Keď prišli peňažné prostriedky na účet spoločnosti od ich investorov, niekedy aj s oneskorením, tak tieto peňažné prostriedky prevádzali na účty ich dodávateľov, vrátane poškodeného. S poškodenou spoločnosťou X. Q.. Q. J.. H.. mali dlhodobejšiu spoluprácu a táto spoločnosť im dodávala stavebný materiál. Na presnú sumu obratu s touto spoločnosťou si už nespomína ale určite im za stavebný materiál uhradili viac ako jeden milión korún. Nebol to jediný projekt, na ktorom s touto spoločnosťou spolupracovali. Spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. uhrádzala tomuto poškodenému faktúry tak, ako tieto peniaze prišli od investorov. Vzhľadom na odstup času si už obžalovaná na ďalšie okolnosti skutku nespomína. O tom, aká úhrada bude vykonaná, rozhodoval jej manžel J. R.. Úhrady boli realizované prostredníctvom internetbankingu, ku ktorému mal prístup jej manžel. So spoločnosťou X. Q.. Q. J.. H.. komunikovali telefonicky a od investora im bolo prisľúbené, že im uhradí faktúry a oni následne prisľúbili spoločnosti X. Q.. Q. J.. H.., že prostriedky im pošlú na účet. So spoločnosťou X. Q.. Q. J.. H.. v mene spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. komunikoval jej manžel. Vzhľadom na odstup času si už presne nepamätá, kto z investorov jej prisľúbil úhradu a tiež, či v rokoch 2006 až 2007 uhradila iné pohľadávky, ktoré vznikli neskôr. Pokiaľ sa jedná o pohľadávku spoločnosti B. Q., Q..J..H.., k nej uviedla, že potrebovali ukončiť stavebné práce, ktoré realizovali na projekte Čierna voda, pričom sa jednalo o výstavbu rodinných domov. Od investora projektu mali prisľúbené, že ak dokončia rodinné domy, uhradí im ostatné faktúry, s ktorými bol v omeškaní a tieto úhrady by následne mohli použiť na výplaty živnostníkom. Táto spoločnosť na ich žiadosť dokončila niektoré práce, aby sa dostali k uvedeným finančným prostriedkom od investora. Na konkrétne úhrady spoločnosti B. Q., Q..J..H.. si už nespomína. O úhrade v prospech spoločnosti B. Q., Q..J..H.. vo výške 827.000,- Sk rozhodol jej manžel D.. R. a táto úhrada bola podľa obžalovanej kľúčová na ukončenie tohto projektu a k získaniu finančných prostriedkov od investora. Pretože bolo pre ňu stresujúce mať trvalý pracovný pomer a zároveň pracovať ako konateľka a zabezpečovať starostlivosť o rodinu, tak sa spoločne s manželom rozhodli, že spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. ponúknu na predaj, čo aj neskôr urobili a predali ju so všetkými pohľadávkami a záväzkami, a to prostredníctvom právneho zástupcu v Košiciach, ktorého si našli a ktorý hľadal stavebnú spoločnosť na predaj pre ľudí, ktorí mali záujem podnikať v stavebníctve. Týchto kupujúcich oboznámila so stavom spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. , účtovnou evidenciou a následne urobili prevod obchodných podielov tejto spoločnosti v obchodnom registri. Nadobúdateľmi obchodných podielov a konateľmi sa stali manželia B.. Na podrobnosti priebehu prevodu si už obžalovaná nespomína a odkázala na svoju výpoveď v prípravnom konaní. Nepamätá si ani meno osoby, prostredníctvom ktorej sa tento predaj zrealizoval a ani či kupujúcich upozornila na to, že spoločnosť má dlhy. Obžalovaná potvrdila, že pri prevode spoločnosti odovzdala kupujúcim účtovnú a obchodnú agendu spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. , ktorá bola rozsiahla, obsahovala množstvo šanónov a viezli ju v kufri auta. Obžalovaná sa už nevedela presne vyjadriť k dobropisom č. 21/2007 a č. 22/2007 na čiastku takmer 3.000.000,- Sk. Spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. mala ku koncu roka 2006 až do marca 2007 pohľadávky aj záväzky, pričom ich dodávatelia im ich pohľadávky uhrádzali oneskorene a podľa týchto úhrad boli uhrádzané ich záväzky voči jednotlivým dodávateľom. Podľa nej však spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. v tomto období nebola v predĺžení. Obžalovaná nepotvrdila svoju výpoveď z prípravného konania, kde vypovedala, že o úhrade v prospech spoločnosti B. Q., Q..J..H.. rozhodla ona, pričom zotrvala na tom, že o úhrade rozhodol jej manžel. Zdôraznila, že spoločnosť mala hnuteľný aj nehnuteľný majetok a zhruba v rovnakom objeme mala aj aktíva a aj pasíva. Aj po predaji mala podľa nej spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. nejakých zamestnancov, ale ona sa už o to nezaujímala. Vie len, že jej volali zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne a informovali sa ohľadom nejakých zamestnancov, na čo im ona povedala, že už nie je konateľkou spoločnosti. Od roku 2003 do roku 2006 bola na materskej dovolenke.
Konateľ poškodenej spoločnosti X. Q.. Q. J.. H.. D.. X. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ako stavebná firma zaoberajúca sa predajom stavebného materiálu, tento predávajú buď priamo cez registračnú pokladnicu alebo formou fakturácie. Prvý odber materiálu je cez platbu vopred a ak sa firma osvedčí a majú s ňou dlhšiu spoluprácu, tak tovar predávajú na faktúru tak, že so zákazníkom uzatvoria kúpnu zmluvu, v ktorej sa stanovia limity odberu materiálu, v ktorých sa môže zákazník pohybovať, tiež spôsob fakturácie a najmä splatnosť faktúr. Takým zákazníkom bola aj spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.., ktorá v tom čase realizovala výstavbu projektu rodinných domov Čierna Voda. Spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. najprv svoje záväzky platila ale potom prišiel rok 2006, 2007, kedy sa začali problémy s platením faktúr zo strany tejto spoločnosti. Keď po nejakých mesiacoch skúmali dôvod neplatenia faktúr, zistili, že spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. naďalej vykonáva svoju činnosti, hoci im prestala platiť faktúry. Ich právnik nadobudol podozrenie z trestnej činnosti a preto začali konať. Spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. uhrádzala predtým faktúry riadne a iba s drobnými omeškaniami, ktoré sa napravili. V úhradách došlo v určitom okamihu ku stopke a ďalšie úhrady už spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. nerealizovala. Väčšinou rokoval so svedkom J. R., ktorý bol splnomocnencom tejto spoločnosti a podľa jeho informácii aj pracovníkom technických služieb a preto nemohol formálne vystupovať ako konateľ spoločnosti. Tovar od nich mohol prevziať aj svedok R.. S obžalovanou komunikoval iba telefonicky. Viac si vzhľadom na odstup času svedok nepamätal, pretože uplynula dlhá doba. Potvrdil, že na konci roka zaslal spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. inventarizáciu ale nevie, ako na to táto spoločnosť reagovala. Určite vyzývali spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. na zaplatenie pohľadávky, ktorá predstavovala na základe vystavených faktúr 41.983,78 Eur, pričom z tejto sumy nebolo nič uhradené. Nevedel presne uviesť, ako presne spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. vyzývali na uhradenie dlžnej sumy a ani to, aký objem obchodov spolu realizovali. Potvrdil, že v kúpnych zmluvách sa štandardne dojednávala výhrada vlastníctva. Po zmene vlastníctva obchodných podielov spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. už s novými konateľmi nekomunikoval.
Vzhľadom na to, že od spáchania skutku uplynula dlhá doba a konateľ poškodeného si na mnohé detaily nepamätal, súd vyhovel návrhu prokurátora a za účelom odstránenia rozporov prečítal jeho výpoveď z prípravného konania ako aj z hlavného pojednávania, ktorá bola zákonným spôsobom realizovaná pred zmenou osoby samosudcu. Po prečítaní oboch výpovedí svedok potvrdil ich pravdivosť.
Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 06.11.2007 vypovedal, že s firmou B., Q.. Q. J.. H.. obchodovala spoločnosť X. Q.. Q. J.. H.. od roku 2005 na základe dodávateľsko - odberateľskej zmluvy, ktorá upravovala podmienky obchodu, splatnosť faktúr, limity odberu tovaru a podobne. Ich kontakty so zástupcom spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. D.. R. boli zhruba jeden až dvakrát týždenne telefonicky alebo jeden až dvakrát do mesiaca osobe, pri ktorých sa dojednávali odbery a termíny platieb za odobratý materiál. Koncom roka 2006 a začiatkom roka 2007 sa spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. dostala do omeškania s platením ale po viacerých uisteniach zo strany D.. R. bolo dohodnuté, že faktúry budú bezozbytku splatené. V mesiacoch november a december roku 2006 a január roku 2007 mala spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. pozastavené dodávky z dôvodu nezaplatenia. Svedok zdôraznil, že D.. R. ich v mesiaci február 2007 uistil, že všetky pohľadávky budú zaplatené a že má „na ceste“ 600.000,- Sk od investora z Čiernej vody. Na základe toto bol 23.02.2007 a dňa 07.03.2007 dodaný stavebný materiál v hodnote cca 171.000,- Sk na dokončenie stavby. Podľa svedka Ing. R. klame, pokiaľ tvrdí, že pohľadávky nevie zaplatiť, lebo má zlú finančnú situáciu. Celá vec sa svedkovi zdá ako vopred zinscenovaná fraška s predajom spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. osobám, ktoré so stavebníctvom nemajú nič spoločné a ktoré sú nedosiahnuteľné. Podľa svedka D.. R. už pri odobratí tovaru v marci 2007, kedy svedka uisťoval, že všetko zaplatí, musel vedieť, že predávajú spoločnosť a musel vedieť, že tieto faktúry nikdy nezaplatí.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.10.2011 tento svedok vypovedal rovnako ako v prípravnom konaní a uviedol tiež to, že komunikoval s D.. R., ktorý mu prisľúbil, že po dokončení projektu rodinných domov, keď mu budú vyplatené peniaze, vyplatí on faktúry spoločnosti X. Q.. Q. J.. H.., čo sa ale nestalo a spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. sa odmlčala, zmenila vlastníka a nepodarilo sa s ňou skontaktovať.
Svedok D.. J. R., manžel obžalovanej na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.., v ktorej bola obžalovaná konateľkou, vykonával funkciu riaditeľa spoločnosti. Je odborne spôsobilou osobou v odbore stavebníctvo a od roku 1997 je aj členom komory. On nemohol byť konateľom spoločnosti, pretože v tom čase bol konateľom a riaditeľom spoločnosti Mestský podnik Spišská Belá so 100% účasťou mesta a teda nemohol byť konateľom v inej spoločnosti. Činnosť, ktorú vykonával v prospech spoločnosti B., spol. s r. o. vykonával s odbornou starostlivosťou, riadil všetky výrobné procesy, zamestnával ľudí a tiež riadil všetky finančné operácie nevyhnutné pre chod
spoločnosti. Pretože spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. mala rozsiahlu stavebnú činnosť, mala aj množstvo záväzkov a pohľadávok. Uviedol, že spoločnosť nebola v predĺžení a keď aj mala finančné problémy, bolo to z dôvodu neuhradených faktúr a zádržného z týchto faktúr v celkovom objeme 6 až 7 miliónov Sk. Pretože obžalovaná mala problémy s veriteľmi, rozhodla sa s touto činnosťou skončiť. Obžalovaná bola a aj je učiteľkou na základnej škole, majú dve deti a tieto problémy veľmi negatívne ovplyvňovali ich rodinný život. Obžalovaná tiež v súvislosti so starosťami s chodom spoločnosti mala aj zdravotné problémy. Preto sa rozhodla skončiť s podnikaním a spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. predať, k čomu aj došlo a spoločnosť bola predaná so všetkými záväzkami a pohľadávkami. Kupujúcim bola odovzdaná finančná hotovosť z pokladne a tiež výrobný program tak, aby mohla spoločnosť ďalej fungovať. Do platobnej neschopnosti sa ich spoločnosť dostala z dôvodu neuhradených faktúr od ich dlžníkov a z dôvodu zádržného z týchto faktúr, pričom sa jednalo prevažne o spoločnosti C. D., Q..J..H.. T. D. Q..J..H.. Svedok zdôraznil, že všetky finančné otázky spoločnosti mal na starosti on a obžalovaná iba uhrádzala odvody do Sociálnej poisťovne a iné platby nevyhnutné pre splnenie zákonných podmienok fungovania spoločnosti. Všetky úhrady v mene spoločnosti vyplývajúce z jej činnosti, vrátane úhrad v prospech spoločnosti X. Q.. Q. J.. H.. uhrádzal on s tým, že aj spoločnosti X. Q.. Q. J.. H.. sa snažil uhrádzať faktúry priebežne tak, ako to vyplývalo z finančných možností spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. Spoločnosť B. Q., Q..J..H.. zabezpečovala zamestnancov pre výkon realizácie stavebných prác a v tom čase to bola jediná spoločnosť, ktorá ešte pracovala pre spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. Spoločnosť B., spol. s r. o. plnila v prospech spoločnosti B. Q., Q..J..H.. a došlo medzi nimi aj k zápočtu pohľadávok. Tým, že spoločnosť X. Q.. Q. J.. H.. bola dodávateľom stavebného materiálu, tak sa úhrady za stavebný materiál v prospech spoločnosti X. Q.. Q. J.. H.. realizovali priebežne ako všetkým iným dodávateľom, aby nedochádzalo k uprednostňovanou s tým, že spoločnosť X. Q.. Q. J.. H.. mala uhradené všetky faktúry a ak tam bolo omeškanie, tak maximálne v dňoch. K prevodu spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. svedok uviedol, že sa stretol s pánom B. a manželia B. mali záujem o kúpu spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. a pokračovanie v obchodnej činnosti s tým, že podľa svedka bolo v silách nových vlastníkov spoločnosti vymôcť pohľadávky vo výške 6 až 7 miliónov Sk a tým pokračovať v činnosti spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. Pokiaľ má svedok vedomosť, noví vlastníci pokračovali v činnosti spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. a mali aj zamestnancov. Nevie však už, či sa im niečo z tých pohľadávok podarilo vymôcť. Nevie už, ako sa dostal k osobám kupujúcich a ani ako sa stretli. On bol v kontakte s pánom B., pani B. videl iba chodbe ale určite s ňou nekomunikoval. K prevodu obchodných podielov došlo prostredníctvom sprostredkovateľa, ktorý kupujúcim odovzdal aj celé účtovníctvo spoločnosti. On určite pánovi B. odovzdal finančnú hotovosť z pokladne v sume asi 10 až 15 tisíc Sk a svedkovi sa zdá, že nie všetko účtovníctvo bolo kupujúcim spoločnosti odovzdané pri prevode obchodných podielov, lebo nejaké doklady dobiehali a teda časť dokladov im bola odovzdaná dodatočne. Účtovníctvo bolo v šanónoch, ktoré boli u nich doma a ktoré viedla ich ekonómka. Účtovníctvo kupujúcim odviezla obžalovaná a on bol pri dodatočnom odovzdávaní nejakých dokladov ale na podrobnosti si už nepamätá. Vie, že ku dňu prevodu obchodného podielu obžalovaná vyrovnala všetky daňové a zákonné platby, teda štátu neostala dlžná nič. Po prevode obchodného podielu už obžalovaná v súvislosti so spoločnosťou B., Q.. Q. J.. H.. nevykonávala žiadne činnosti. Vo vzťahu k dobropisom 21/2007 a 22/2007 vo výške 3.000.000,- Sk svedok uviedol, že z dôvodu nekalých praktík spoločností C. D., Q..J..H.. T. D. Q..J..H.. mala obžalovaná obavu o svoj život a preto sa aj rozhodla ukončiť podnikanie a predať spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. Mysleli si, že dobropismi na zhruba polovicu čiastok, ktoré im dlhovali tieto dva spoločnosti sa im podarí získať ďalšie finančné prostriedky v polovici hodnoty uplatneného zádržného práva, čo predstavovalo cca 3,5 milióna Sk, čo sa ale nestalo a obžalovaná sa rozhodla skončiť s podnikaním. Dobropisy boli vystavené na základe hrubého nátlaku vyvíjaného týmto spoločnosťami na obžalovanú a na neho.
Za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi tohto svedka na hlavnom pojednávaní s jeho výpoveďou v prípravnom konaní dňa 21.02.2008 bola prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, v ktorej svedok uviedol, že pretože zamestnancom spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. bol do 30.04.2007, po spracovaní účtovnej závierky za mesiac apríl 2007 a vypracovaní daňového priznania k DPH tieto písomnosti odniesol do Košíc a osobne odovzdal pánovi B. aj so zostatkom v pokladni vo výške 7 až 8 tisíc Sk. Stretnutie sa uskutočnilo v kancelárii pána A., ktorý však pri samotnom odovzdávaní dokladov nebol. Jednalo sa o účtovné doklady, došlé aj vyšlé faktúry, odhlášky zamestnancov zo Sociálnej poisťovne a daňové priznania k DPH. Vtedy odovzdal všetky doklady týkajúce sa mesiaca apríl 2007. Po prevode obchodným podielov spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. obžalovaná vykonala úhrady za vykonané práce na jednotlivých stavbách na základe faktúr, ktoré boli dodávateľom vystavené. Na uvedené mala splnomocnenie od pána B.. Svedok k tejto svojej výpovedi z prípravného konania na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na tejto výpovedi a nevidí v nej žiadny rozpor a ak aj vznikli
rozpory, tak len uplynutím času. Nakoľko ho kontaktovala Sociálna poisťovňa ohľadom zamestnancov a aj rôzne banky ohľadom stavebných úverov s tým, či nejakí ľudia pracujú pre spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.., tak sa svedok domnieval, že aj po prevode obchodných podielov mala spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. zamestnancov. Spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. malo byť vrátené DPH v objeme 155 až 200 tisíc Sk ale to už bolo určite za obdobie, kedy mali daňové priznanie vypracovať a podávať noví vlastníci spoločnosti. Svedok potvrdil, že mal prístup k internetovému bankovníctvu spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. vo VÚB banke a v SLSP a prostredníctvom tohto internetbankingu realizoval aj úhrady. Spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. mala aj kontokorentný úver, ktorý bol splatený. Výdavky na obchodnú činnosť, vzhľadom k tomu, že vedel, kde a čo potrebujú uhradiť, aby nebol ohrozených chod a výkon spoločnosti platil na 99% on. Spoločnosť X. Q.. Q. J.. H.. patrila medzi dvoch nosných dodávateľov stavebného materiálu pre stavby v Bratislave, vedela o všetkých problémoch týchto stavieb a vedela aj koľko finančných prostriedkov im zadržiavajú spoločnosti C. D., Q..J..H.. T. D. Q..J..H.. Tým, že sa priebežne platilo zo strany spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. za dodaný stavebný materiál, tak ten bol potom na stavby dodávaný. S pánom A., ako majiteľom spoločnosti X. Q.. Q. J.. H.. osobne aj telefonicky veľakrát komunikoval a ubezpečoval ho, že po zaplatení faktúr a zádržného má spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. prebytok finančných prostriedkov a spolupráca môže pokračovať bez problémov. Aj 5 až 7 dní pred prevodom obchodných podielov v spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. realizoval čiastkové úhrady v prospech spoločnosti X. Q.. Q. J.. H.. Svedok ďalej uviedol, že spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. nemala v tom čase žiadne súdne spory a ani exekúcie a vzhľadom k tomu, že spoločnosť X. Q.. Q. J.. H.. vedela, koľko má spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. majetku, je pre svedka nepochopiteľné, prečo neuspokojovala svoju pohľadávku formou žalôb a exekúcii, aby si vymohla tento majetok, ktorého mala spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. prebytok. Ako svedok uviedol, spoločnosť X. Q.. Q. J.. H.. sa domáhala úhrady asi 900.000,- Sk, pričom spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. mala aj po dobropisoch majetok asi 3,5 milióna Sk.
Svedok sa ďalej vyjadril ku konfliktu s D.. X., ktorá vypracovala znalecký posudok a tento z hľadiska jeho obsahu vníma ako pomstu, považuje ho za neodborný a účelový.
Svedkyňa M. J., účtovníčka spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že o činnosti spoločnosti jej nie je nič známe. Ona dostala faktúry, výpisy a riadne ich zaúčtovala do účtovníctva spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. V tejto spoločnosti bol robený aj audit a účtovníctvo bolo pri ňom vyhodnotené ako v poriadku. Vie, že spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. mala veľa pohľadávok voči tretím subjektom, ktoré jej neplatili faktúry ale nevie, aký objem pohľadávok to bol. Účtovníctvo robila od začiatku činnosti spoločnosti až do jej konca ale nevie presne dokedy. Spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. mala aj zamestnancov, lebo im robila aj výplaty ale nevie koľkých, pretože v tom čase pracovala ako účtovníčka pre viacero spoločností a už si nepamätá, koľko to presne bolo. Nevie, kto presne rozhodoval, čo sa v mene spoločnosti zaplatí. Ona chodila pre podklady domov k obžalovanej a k jej manželovi a buď komunikovala s jedným alebo s druhým podľa toho, kto bol v tom čase doma. Nevie ani ako spoločnosť ukončila svoje podnikanie.
Svedok B. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pozná svedka Urbana, ktorý so svedkom B. niečo riešil ale už si vôbec nepamätal, že by sa stretli v jeho kancelárii. Pamätá si, že spoločnosť obžalovanej mala nejaké dlžoby s tým, že odkázal na svoju výpoveď z prípravného konania. Vie, že spoločnosti dlhovali nejakí ľudia a tým dlhovali aj oni. V roku 2007 sa zaoberal archívnou činnosťou, úschovou písomností a aj obchodnou činnosťou. Pána B. poznal ale už nevie, v akej súvislosti a vie, že mal manželku ale nevie, či ju niekedy videl.
Na návrh prokurátora bola za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi tohto svedka na hlavnom pojednávaní prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 04.10.2007, kedy svedok vypovedal, že asi začiatkom marca 2007 mu telefonoval pán, ktorý sa predstavil ako R. a opýtal sa ho, či ho môže navštíviť s nejakou ponukou na predaj firmy. Následne sa s jeho manželkou osobne stretol a už nevie, či na tom stretnutí bol prítomný aj pán R.. Vtedy mu obžalovaná povedala, že je podnikateľkou a vlastní stavebnú firmu B., Q.. Q. J.. H.. a zároveň je aj učiteľkou na základnej škole, že už nechce podnikať a že chce firmu predať. O finančnej stránke sa nebavili ale spomenula, že táto firma nemá záväzky po lehote splatnosti voči daňovému úradu a ani Sociálnej poisťovni. Pri tomto stretnutí jej povedal, že on nemá záujem o kúpu spoločnosti ale že sa opýta v okruhu svojich známych, či niekto nemá záujem. Následne bol krátko po stretnutí s obžalovanou v kontakte s E. B., ktorý prejavil záujem o kúpu firmy. Následne preto kontaktoval obžalovanú a dohodol stretnutie na deň 12.03.2007 v jeho
kancelárii, na ktorom bola prítomná obžalovaná, svedok R., E. B. a L. B., kde ich nechal, aby sa dohodli a počas toho v kancelári prítomný nebol. K tejto výpovedi svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že na nej trvá a uplynulo 12 rokov, počas ktorých na tieto skutočnosti zabudol. So svedkom R. sa stretol ešte raz náhodne v reštaurácii a ďalej na hlavnom pojednávaní a preto sa mu tie informácie prekrývajú.
Svedkyňa F. A., matka obžalovanej tak na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní využila podľa § 130 Trestného poriadku svoje právo a vzhľadom na blízky príbuzenský pomer k obžalovanej odmietla vypovedať.
Svedok D.. Ľ. B., konateľ spoločnosti C. D., Q..J..H.. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanú nepozná a konal iba s D.. R., ktorý bol splnomocnencom spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. Konateľom v tejto spoločnosti bol do roku 2007, kedy sa funkcie vzdal. Spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. bola jedna zo spoločností, ktoré realizovali developerský projekt výstavby 134 rodinných domov v lokalite Čierna voda, pričom tento projekt bol rozdelený na rôzne časti a jednu z nich realizovala spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. Ich spolupráca s touto spoločnosťou sa začala niekedy v roku 2004 alebo v roku 2005, ale to už svedok presne uviesť nevedel. Svedok sa už presne nevedel vyjadriť k detailom výstavby ale nepamätá si na nejaké väčšie problémy pri výstavbe. Tiež už vzhľadom na odstup času nevedel povedať, v akých časových horizontoch boli spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. vyplatené faktúry za vykonané práce, ale vykonal sa súpis prác, ktoré schválil stavebný dozor a po schválení bola vystavená faktúra, ktorá bola uhradená. Určite tam bolo podľa svedka uplatnené zádržné právo a to v súvislosti s nejakými reklamáciami. Svedok potvrdil, že aj so spoločnosťou B., Q.. Q. J.. H.. boli problémy, ako napokon s každou firmou. Nevie o žiadnom nátlaku na obžalovanú alebo jej manžela a tiež sa nevedel vyjadriť k dobropisom.
Vzhľadom na plynutie času súd na návrh prokurátora prečítal za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi tohto svedka jeho výpoveď z prípravného konania ako aj z hlavného pojednávania, ktoré sa konalo pred zmenou v osobe samosudcu, pričom svedok po prečítaní oboch výpovedí potvrdil pravdivosť ním uvádzaných skutočností.
Svedok D.. Ľ. B. vypovedal v prípravnom konaní dňa 08.11.2007 tak ako o spolupráci so spoločnosťou B., Q.. Q. J.. H.. vypovedal na hlavnom pojednávaní. Fakturácia bola vykonávaná postupne v zmysle zmluvy. Počas jeho pôsobenia v spoločnosti C. D., Q..J..H.. riešili so spoločnosťou B., Q.. Q. J.. H.. pripomienky k zmluve o dielo a nevie sa vyjadriť, prečo boli alebo neboli uhradené konkrétne faktúry, pretože každá faktúra mala svoj dôvod zaplatenia alebo nezaplatenia. Pri rokovaniach bol prítomný on, pán O., D. A. T. D.. R.. Nevie, prečo sa spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. dostala do druhotnej platobnej neschopnosti. O predaji spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. sa dozvedel z výpisu z obchodného registra náhodou, pretože mal informácie o tom, že sa s touto spoločnosťou niečo deje. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.10.2012 svedok zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá mu bola prečítaná.
Súd so súhlasom strán trestného konania prečítal obsah výpovedí svedkov T. E. z prípravného konania a z hlavného pojednávania konaného pred zmenou samosudcu a tiež výpoveď svedkyne T. Č. z prípravného konania.
P.. T. E., ako splnomocnenej poškodeného v prípravnom konaní dňa 13.08.2007 vypovedal, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim - spoločnosťou X. Q.. Q. J.. H.. a kupujúcim
- spoločnosťou B., Q.. Q. J.. H.., zastúpenej konateľkou - obžalovanou F. R., spoločnosť X. Q.. Q. J.. H.. dodávala kupujúcemu stavebný materiál faktúrami, ktorých čísla, fakturované sumy a dátumy splatnosti uviedol vo svojom výsluchu. Obžalovanou bolo stále sľubované, že predmetné faktúry budú uhradené a preto ich spoločnosť nevyužila zmluvnú možnosť pozastavenia dodávok až do vyplatenia faktúr a stavebný materiál dodávala spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. ďalej. Spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. bola po skončení roku 2006 zaslaná inventarizácia pohľadávok, ktorých stav bol v tom čase 1.342.223,30 Sk, pričom spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. v roku 2007 vykonala niektoré úhrady, výška nezaplatených pohľadávok predstavuje 1.264,803,50 Sk. S obžalovanou ako aj s jej manželom boli v kontakte tak v telefonickom ako aj osobnom pri odbere tovaru. Títo sľubovali uhradenie faktúr za dodanie tovaru po ukončení stavieb, k čomu malo dôjsť v priebehu mesiaca marec 2007. Nakoľko v priebehu mesiacov marec a apríl 2007 sa im už s obžalovanou a ani s jej manželom nepodarilo spojiť, nebrali telefonické hovory a zásielky adresované spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. sa vracali ako nedoručené, požiadali inú spoločnosť o mimosúdne inkaso ale ani jej sa s obžalovanou nepodarilo spojiť a vec im bola vrátená ako neriešiteľná. Na základe výpisu z obchodného registra sa dozvedeli, že spoločnosť B., Q.. Q. J.. H..
bola dňom 18.04.2007 prevedená na nového spoločností L. B., ktorá sa tak stala jedinou spoločníčkou a konateľkou tejto spoločnosti. S ňou sa im tiež napriek pokusom nepodarilo nadviazať žiaden kontakt. Predmetným konaním im bola spôsobená škoda vo výše 1.264.803,50 Sk, ktorej náhradu si poškodený jeho prostredníctvom uplatnil.
Tento svedok ako splnomocnenec poškodeného vypovedal aj na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.10.2011, kedy uviedol, že ich obchodný vzťah so Q.Ť. B., Q.. Q. J.. H.. sa začal v druhej polovici roka 2006, kedy ich táto spoločnosť oslovila, že majú zákazku na výstavbu rodinných domov a spolu uzavreli dohodu, kde si dohodli dodávky stavebného materiálu a dátumy splatnosti faktúr. Ich vzťah sa pokazil niekedy koncom roka 2006, kedy spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. prestala plniť svoje záväzky a v tom čase dosť často telefonicky komunikoval s obžalovanou a jej manželom D.. R.. Obaja sľubovali, že uhradia faktúry a odvolávali sa na nejakú platobnú neschopnosť. Keďže koncom roka 2006 už dlh presiahol 1 milión Sk, využili ustanovenie zmluvy a prestali spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. dodávať tovar. Potom sa Ing. A. dohodol s D.. R., ktorý povedal, že už majú dokončené domy, dostanú peniaze a potreboval ešte tovar na dokončenie stavieb. Preto sa snažili byť korektný a urobili výnimku a napriek nezaplateným faktúram im dodali tovar. Poslednú dodávku tovaru urobili ešte v januári alebo februári 2007 a to bol so spoločnosťou B., Q.. Q. J.. H.. posledný kontakt. Pokúšali sa mnohokrát kontaktovať so spoločnosťou mailom, telefonicky alebo poštou ale všetko bezúspešne a neskôr sa dozvedeli, že spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. bola predaná.
Svedkyňa T. Č., pracovníčka Daňového úradu Kežmarok v prípravnom konaní dňa 08.01.2009 vypovedala, že za november 2006 si daňový subjekt B., Q.. Q. J.. H.., ako mesačný platca DPH splnil svoju povinnosť a podal riadne daňové priznanie k DPH, kde vyčíslil svoju daňovú povinnosť vo výške 922.635,- Sk. V lehote splatnosti však táto daňová povinnosť uhradená nebola. Následne tento daňový subjekt podal dňa 28.02.2007 dodatočné priznanie k DPH za mesiac november 2006, v ktorom znížil vlastnú daňovú povinnosť o 347.596,- Sk. Potom dňa 26.03.2007 bolo podané daňovým subjektom ďalšie dodatočné daňové priznanie k DPH a to za zdaňovacie obdobie november 2006, v ktorom zvýšil svoju daňovú povinnosť o 40.648,- Sk. Zo strany tohto daňového subjektu predstavovala neuhradená daňová povinnosť k DPH ku dňu 27.11.2007 vo výške 164.849,- Sk. Daňový úrad tiež spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. vyrúbil sankčný úrok, ktorý svedkyňa vo výpovedi vyčíslila. Rozhodnutia o vyrúbení sankčných úrokov boli spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. zaslané na adresu zapísanú v obchodnom registri ale vrátili sa z dôvodu neznámeho adresáta. Od 17.04.2007, kedy došlo k zmene spoločníka spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.., táto nepreberá žiadne zásielky správcu dane a ani so správcom dane nekomunikuje.
Svedok E. B. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať s tým, že mu v tejto veci hrozí trestné stíhanie, a preto súd prečítal jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 24.10.2007. Tento svedok v prípravnom konaní vypovedal, že už dlhšiu dobu sa pozná s pánom A., ktorý má kanceláriu v Košiciach. Niekedy začiatkom roka 2007 bol za ním v nejakej veci a opýtal sa ho, či nevie o nejakej stavebnej firme na predaj, pretože mal záujem podnikať v oblasti stavebníctva. Vtedy mu povedal, že nemá takú informáciu ale neskôr mu A. dal vedieť, že je záujemca, ktorý chce predať stavebnú firmu. A. potom na jeho požiadanie zabezpečil stretnutie v jeho kancelárii, na ktorom bol prítomný on, jeho manželka L. B., pani, ktorá bola majiteľkou firmy a ešte jeden pán. On sa informoval od konateľky, aká je to firma ale nevie, či bol informovaný aj o ekonomickej situácii tejto spoločnosti. On sa dohodol so spoločníčkou tejto spoločnosti na tom, že prevedú obchodný podiel na jeho manželku, ktorá s tým súhlasila. Preto požiadali A., aby pripravil prevod obchodných podielov. Keď boli listiny pripravené, oni si ich prečítali a podpísali ich u notára. Svedok potvrdil pravdivosť listín, ktoré sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise týkajúce sa prevodu obchodného podielu, ktoré mu boli vyšetrovateľom predložené pri jeho výsluchu. V ten deň im nebola odovzdaná žiadna účtovná agenda. Pár dní na to im boli A. v jeho kancelárii odovzdané doklady, medzi nimi aj kúpna zmluva so spoločnosťou X. Q.. Q. J.. H.. a tiež originály faktúr, Žiadne iné doklady im odovzdané neboli. Nikdy potom už neboli v kontakte so spoločnosťou X. spol. s r. o. Po prevode už nevykonávali žiadne podnikateľské aktivity so spoločnosťou B., spol. s r. o., pretože pôvodne chceli podnikať ale potom si to rozmysleli. Za prevod obchodných podielov nedostali žiadne peniaze. Poprel, že by mu obžalovaná odovzdala nejaké doklady v šanónoch.
Svedkyňa L. B. na hlavnom pojednávaní bez odôvodenia odmietla vypovedať, preto súd v zmysle § 263 ods. 3 písm. c) Trestného poriadku prečítal jej výpoveď z prípravného konania zo dňa 24.10.2007. Táto
svedkyňa vtedy vypovedala, že ohľadom prevodu obchodných podielov spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. všetko vybavoval jej manžel E. B.. K podpisu písomností došlo v kancelárii nejakého advokáta, ktorý sa volal B.. Vtedy tam bola prítomná ona, jej manžel, pani, ktorá bola pôvodným vlastníkom spoločnosti a advokát. Vtedy jej manžel povedal, že má podpísať písomnosti, ktoré pripravil ten advokát a tým preberá na seba firmu, ktorá sa zaoberala stavebníctvom. Tieto písomnosti jej neboli prečítané, ona nerozumie slovenskému jazyku a preto ich bez čítania podpísala. Manžel jej povedal, aby sa o to nestarala, že budú spolu podnikať. Potvrdila, že písomnosti ohľadom prevodu obchodných podielov spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. , ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu a ktoré jej boli vyšetrovateľom predložené k nahliadnutiu skutočne podpísala. Vtedy jej bola odovzdá kúpna zmluva medzi spoločnosťou X. Q.. Q. J.. H.. a spoločnosťou B., Q.. Q. J.. H.. a faktúry, ktoré uviedla vo výpovedi. Iné doklady jej odovzdané neboli, a to ani dodatočne a s tou paňou, ktorá bola pôvodnou vlastníčkou spoločnosti sa už nikdy nestretla. Ona vedela, že preberá nejaskú firmu, ale ona nerozumela tomu, čo to znamená a jej manžel ju ubezpečoval, že sa o to postará. Spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. nevykonávala žiadne práce ani činnosť a ona sa po podpise listín už o to viac nezaujímala. Svedkyňa uviedla, že nie je pravda, že by jej obžalovaná odovzdala nejaké šanóny s písomnosťami.
Svedok D.. X. E., konateľ spoločnosti C. D., Q..J..H.. vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2004 alebo 2005 mali spoluprácu so spoločnosťou B., Q.. Q. J.. H.., ktorá pracovala pre spoločnosť D. T. C. D.. Obe tieto spoločnosti sa zúčastnili projektu výstavby rodinných domov na Čiernej vode v Bratislave. Spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. pre D., Q..J..H.. dokončila hrubú stavbu a riadne dostala zaplatené. So spoločnosťou B., Q.. s r. o. spolupracovali na inej fáze projektu výstavby 135 rodinných domov ale pre nekvalitnú prácu so spoločnosťou B., Q.. Q. J.. H.. predčasne zrušili zmluvu. Napriek tomu, všetky práce, ktoré spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. vykonala pre C. D., Q..J..H.. dostala zaplatené a nimi nedodané práce rozdelili medzi ďalšie dve spoločnosti. Fakturácie išli mimo neho, lebo on bol konateľ spoločnosti a faktúry odsúhlasoval technický riaditeľ na základe stavebného denníka. Fakturácie prevádzalo účtovné oddelenie a táto prebiehala štandardne. K ukončeniu spolupráce so spoločnosťou B., Q.. Q. J.. H.. malo dôjsť v rokoch 2005 alebo 2006 ale to už svedok presne nevedel uviesť. Spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. zaplatili za vykonanú prácu všetko. On sa rokovaní so spoločnosťou B., Q.. Q. J.. H.. nezúčastňoval ale vie, že rokovali s D.. R.. Potom už s touto spoločnosťou v kontakte nebol. Voči spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. si neuplatňovali žiadne sankcie a museli inými spoločnosťami a inými kapacitami riešiť nimi nedodané a nekvalitne urobené práce. Nemal vedomosť ani o druhotnej platobnej neschopnosti spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. a ani o prevode obchodných podielov tejto spoločnosti.
Na návrh prokurátorky bola za účelom odstránenia rozporov tiež prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 11.12.2007, v ktorej svedok uviedol, že nevedel o prevode obchodných podielov a o tom sa dozvedel, až keď pracovníci spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. odišli zo stavby. Dozvedel sa o tom až z internetu. Je vecou bežnej opatrnosti v podnikaní nepreplácať faktúry spoločnosti, ktorá bez akéhokoľvek predchádzajúceho oznámenia si prestane plniť svoje povinnosti, prestane komunikovať a dôjde k zmene spoločníkov a to bez ohľadu na to, že faktúry spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. neobsahovali dohodnuté náležitosti. K tejto výpovedi svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že si už na to úplne nepamätá ale od začiatku sa spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. chovala veľmi nezodpovedne. V súčasnej dobe neevidujú žiadne vzájomné záväzky, on prestal spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. evidovať a celý projekt výstavby rodinných domov bol úspešne zavŕšený ale nie zásluhou spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. Nespokojnosť s prácou a činnosťou spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. vyjadrovali nepretržite tak ústne ako aj písomne. Inštitút zádržného práva použili aj vo vzťahu k spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.., používajú ho 25 rokov a to štandardne vo výške 10 %. Nepamätá si, či to zádržné bolo spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. vrátené a podľa svedka táto spoločnosť dostala zaplatené viac, ako bola práca, ktorú odviedli. Vyplývalo to z procesu platenia faktúr a oni nepredpokladali, že spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. nebude plniť svoje záväzky. Všetky faktúry za vykonané práce boli spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. zaplatené. D.. D. O. bol v ich spoločnosti technický riaditeľ, ktorý zodpovedal za kvalitu vykonaných prác.
Na návrh prokurátorky a so súhlasom obhajcu obžalovanej súd prečítal výpoveď svedka D.. D. O. z prípravného konania. Tento svedok dňa 05.02.2008 vypovedal, že medzi spoločnosťou D., Q..J..H.. a spoločnosťou B., Q.. Q. J.. H.. bola uzavretá normálna zmluva a podľa tejto zmluvy sa postupovalo. V zmluve bolia zakotvené spôsoby platby a práce, ktoré sa mali vykonať. Fakturácia sa realizovala raz za mesiac na základe súpisu prác, ktorú odobril stavebný dozor. Táto faktúra sa potom vyplatila. Túto faktúru vystavovala spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. a táto sa potom odsúhlasovala podľa toho, čoho sa týkala a aká čiastka bola na nej uvedená. Zo strany spoločnosti D., Q..J..H.. boli spoločnosti B., Q.. Q. J..
H.. vyplatené všetky faktúry. K záväzkom k 31.12.2006 sa vyjadriť nevie, lebo ešte v januári išli nejaké platby ale všetky záväzky voči spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. boli uspokojené. V zmluve bola zakotvená zádržnosť fakturácie vo výške 10%, čo znamená, že ak bola vystavená faktúra, vyplatila sa suma o 10% nižšia a zvyšných 10 % malo byť doplatených až po skolaudovaní stavby. 10 % sa zadržiavalo len z istiny a DPH sa odviedlo celé. Obžalovanú svedok videl iba raz v živote a to asi na päť minút. Spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. nemala voči spoločnosti D., Q..J..H.. žiadne splatné pohľadávky, pričom domy na O. R. odovzdali ale s vadami, a preto im 10% zádržného nebolo vyplatených. Spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. ich nikdy nevyzývala k uhradeniu nejakých faktúr a neoznamovala im, že by mala nejaké neuhradené faktúry. O predaji obchodných podielov spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. inému spoločníkovi sa dozvedeli iba náhodou, keď si zisťovali údaje z obchodného registra lebo spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. s nimi prestala komunikovať. S novými konateľmi spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. v živote nekomunikoval ani nerokoval.
Nakoľko D.. F. X., ktorá ako znalkyňa v priebehu prípravného konania vypracovala písomný znalecký posudok číslo 1/2007, odmietla na hlavnom pojednávaní zložiť písomný sľúb znalkyne v zmysle zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súd ju nemohol vypočuť ako znalkyňu, pretože v čase vykonania hlavného pojednávania už nebola zapísaná v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR.
Súd vzhľadom na námietky obhajoby k správnosti záverov znaleckého posudku č. 1/2007 a námietkam k osobe znalkyne D.. X. pribral do konania znalkyňu z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo D.. L. X., ktorej uložil za úlohu preskúmať stav záväzkov a pohľadávok spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. a aj jej schopnosť uhrádzať svoje záväzky. Zároveň jej uložil povinnosť preskúmať správnosť záverov znaleckého posudku vypracovaného D.. X.. Táto znalkyňa vypracovala písomný znalecký posudok č. 1/2020.
Na hlavnom pojednávaní súd vypočul znalkyňu D.. L. X., ktorá vypovedala, že na základe všetkých jej prístupných dokladov možno konštatovať, že spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. bola platobne neschopná a zadlžená a pri úhrade záväzkov nepristupovala ku všetkým svojím veriteľom rovnako. Finančná situácia tejto spoločnosti bola podľa predikčnej analýzy zlá a táto spoločnosť podľa znalkyne spela k bankrotu. Stav účtovníctva spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. nebolo možné posúdiť ako celok, účtovná dokumentácia bola chybná a neúplná. Na vyhodnotenie finančnej situácie tejto spoločnosti znalkyňa použila metódy finančnej analýzy, ktorá pracuje s výkazmi účtovnej závierky. Takže urobila analýzu súvah a výkazov ziskov a strát a z toto vypočítala finančné ukazovatele, ktorých vyhodnotenie jej umožnilo posúdiť finančnú situáciu spoločnosti. Spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. podávala daňové priznanie v roku 2005 a v roku 2006, pričom v roku 2007 už daňové priznanie nepodávala. Znalkyňa zistila stavy finančných prostriedkov na účtoch a v pokladni ku dňu splatnosti faktúr a porovnala to s výškou faktúr vystavených spoločnosťou X. Q.. Q. J.. H.. a napriek zistenej platobnej neschopnosti spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. dospela k záveru, že táto spoločnosť mala v rozhodnom období dostatok finančných prostriedkov na úhradu faktúr spoločnosti X. Q.. Q. J.. H.. Teda spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. nemohla podľa súdnej znalkyne plniť všetky svoje záväzky ale v danom okamihu mohla spoločnosti X. Q.. Q. J.. H.. svoje záväzky uhradiť. Podľa znalkyne dobropisy a vratky nesúviseli s otázkami uvedenými v znaleckom posudku. Vo vzťahu k nim však znalkyňa uviedla, že v roku 2006 mala spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. záväzky asi za 32 miliónov Sk a bežný majetok vo výške 21 miliónov Sk, takže ani tieto dobropisy by nemali vplyv na finančnú situáciu tejto spoločnosti. Pri posudzovaní finančnej situácie spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. znalkyňa použila predikčnú analýzu, čo je vlastne odhad, ktorý predikuje budúci vývoj spoločnosti na základe súčasného stavu ale hodnotila aj súčasný stav spoločnosti. Je to metóda finančnej analýzy, ktorá sa používa v ekonomickom prostrední. Ak by spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. uhradila svoj záväzok spoločnosti X. Q.. Q. J.. H.. v celom rozsahu, nepristupovala by ku všetkým svojím veriteľom rovnako.
Nakoľko znalecký posudok č. 1/2007 vypracovaný znalkyňou D.. F. X. je dôkazom, ktorý bol zabezpečený v súlade s Trestným poriadkom, súd vyhovel návrhu prokurátora a bez námietky obžalovanej s čítaním tohto dôkazu vznesenej bezodkladne po doručení obžaloby prečítal tento znalecký posudok. Z jeho záveru vyplynulo, že spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. nebola schopná podľa jej finančnej situácie plniť v priebehu roka 2006 a ku jeho koncu svoje finančné záväzky. Rovnako nebola schopná plniť svoje záväzky ani v období od 01.01.2007 do 17.04.2007. Po zistení stavu finančných prostriedkov v pokladni a na bežných účtoch znalkyňa konštatovala, že spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. mohla uhradiť svoje
záväzky voči spoločnosti X. Q.. Q. J.. H.. ku dňu ich splatnosti. Na druhej strane však nebola schopná uhradiť svoje záväzky ako celok. Dôvodov, prečo sa tak stalo, bolo podľa znalkyne viac. Podstatným však bol ich neúmerný nárast oproti pohľadávkam a nedostatočný objem finančných prostriedkov v hotovosti a na bankových účtoch ako celku. Spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. disponovala s majetkom v celkovom objeme 21.041.000,- Sk a až 79,43% z neho však tvorili dlhodobé pohľadávky z obchodného styku, z ktorých až suma 2.291.000,- Sk predstavovala pohľadávky až jeden rok po lehote splatnosti, niektoré dokonca dva roky po lehote splatnosti. Z toho sa dá podľa znalkyne predpokladať, že sú nevymožiteľné alebo len ťažko vymožiteľné. To podľa znalkyne znižuje schopnosť spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. plniť svoje záväzky. Ani po úplnom naplnení pohľadávok zo strany neplatičov, by podľa znalkyne D.. X. nebola spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. schopná plniť svoje záväzky, pretože tieto by boli oproti celkovým obežným prostriedkom vyššie o 10.940.000,- Sk. Celkové záväzky z obchodného styku splatné v roku 2007 predstavujú objem finančných prostriedkov vo výške 3.866.000,- Sk. Znalkyňa konštatovala, že zo strany spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.., ako dlžníka spoločnosti X., Q.. Q. J..H.. došlo k zvýhodneniu veriteľov tak, ako je to uvedené v časti znaleckého posudku č. 45. Spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. uhradila spoločnosti B. Q., Q..J..H.. faktúry v celkovej výške 827.980,38 Sk za práce, ktoré mali byť prevedené až v mesiaci marec 2007 a súčasne tejto spoločnosti predala hmotný majetok faktúrami, ktoré všetky boli vystavené v jeden deň a to 31.03.2007.
Súd tiež v rámci dokazovania prečítal obsah trestného oznámenia zo dňa 28.05.2007, ktoré na obžalovanú podala spoločnosť X. Q.. Q. J.. H.. a to za neuhradenie 14 faktúr v celkovej výške 1.264.803,50 Sk za obdobie od 04.10.2006 do 21.03.2007. Uviedli, že sa s obžalovanou kontaktovali, tá prosila o odklad splatenia a následne komunikáciu s nimi prerušila. Zároveň uviedli, že obžalovaná spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. previedla na inú osobu, s ktorou sa nie je možné skontaktovať. Podľa nich obžalovaná zmarila uspokojenie ich pohľadávky tým, že napriek prísľubu úhrady dlhu, previedla svoj majetok na inú osobu. Z potvrdenia spoločnosti C. Q. vyplýva, že táto spoločnosť prevzala inkaso pohľadávky od poškodeného a spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. zaslala 1. výzvu na uhradenie pohľadávky. Súd tiež prečítal obsah kúpnej zmluvy uzavretej dňa 27.03.2006 medzi predávajúcim - poškodeným spoločnosťou X. Q.. Q. J.. H.. a kupujúcim - spoločnosťou B., Q.. Q. J.. H.., ktorej predmetom je kúpa a predaj výrobkov predávajúceho na základe objednávky kupujúceho, kedy sa predávajúci zaväzuje tento tovar na základe objednávky kupujúceho dodať a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu stanovenú dohodou zmluvných strán podľa cenníka predávajúceho. Táto zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Súčasťou textu tejto zmluvy bolo aj dojednanie ohľadom miesta plnenia a dopravy, nadobudnutia vlastníckeho práva k tovaru, platobné podmienky, zmluvné pokuty a záverečné ustanovenia. Z výpisu z obchodného registra týkajúceho sa spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. ku dňu 30.05.2007 vyplýva, že od 18.04.2007 je jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. L. B., pričom do uvedenej doby ňou bola obžalovaná. Poškodený okrem vyššie uvedených listinných dôkazov k trestnému oznámeniu predložil aj inventarizáciu pohľadávok voči spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.., ktorá ku dňu 30.05.2007 pozostáva zo 14 faktúr znejúcich spolu na sumu 1.264.803,50 Sk. Rovnaká výška pohľadávok vyplýva voči spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. aj zo súpisu poškodeného ku dňu 29.10.2007. Z inventarizácie pohľadávok spoločnosti X. Q.. Q. J.. H.. ku dňu 31.12.2006 voči spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. vyplýva celková výška pohľadávok vo výške 1.342.223,30 Sk, pričom táto inventarizácia na čísle listu 619 vyšetrovacieho spisu obsahuje podpis a pečiatku spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. s rukou napísaným textom „stav k 31.12.2006 Súhlas“.
Zo zápisnice o vydaní veci spísanej na ORPZ Poprad dňa 08.11.2007 vyplýva, že E. B. predložil účtovné doklady spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. za roky 2006 a 2007, ktoré sú uvedené v prílohe k tejto zápisnice a ktoré tvoria súčasť vyšetrovacieho spisu.
Dodávateľ - spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. vystavila dobropisy č. 21/2007 a č. 22/2007, oba v prospech spoločnosti INW, spol. s r.o. so splatnosťou dňa 11.04.2007 a dňa 12.04.2007 znejúce na sumu 1.959.928,- Sk (dobropis 21/2007) a na sumu 1.030.106,- Sk (dobropis 22/2007).
Z výpisu z účtu obžalovanej F. R. vedenom vo VÚB banke, a.s. vyplývajú rôzne vklady a výbery v mesiaci august 2004, vrátane výberu sumy 350.000,- Sk dňa 17.08.2004, pričom konečný stav účtu ku dňu 02.09.2004 bol debetný v sume 247.458,16 Eur. Dňa 26.04.2004 uzavrela obžalovaná so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, na základe ktorej jej banka poskytla spotrebný úver vo výške 250.000,- Sk, ktorý sa obžalovaný zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých výška a podmienky splácania boli uvedené v tejto zmluve. Súčasťou tejto zmluvy boli
aj Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám
- občanom. V súvislosti s touto zmluvou uzavrela obžalovaná s touto bankou aj dodatok k zmluve o účte týkajúci sa troch jej účtov, na základe ktorého sa umožňuje banke disponovať s peňažnými prostriedkami na týchto účtoch až do splatenia spotrebiteľského úveru. Dňa 26.08.2005 uzavrel svedok D.. J. R., ako dlžník so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 400.000,- Sk, ktorý sa zaviazal splácať spôsobom a vo výške definovanej touto zmluvou. Medzi tými istými zmluvnými stranami bola dňa 28.05.2005 uzavretá zmluva na poskytnutie bankových produktov a to zriadenie účtu. V súvislosti s touto zmluvou o úvere uzavrel D.. J. R. so Slovenskou sporiteľnou dňa 26.08.2005 Zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve, ktorej účelom bolo zabezpečenie pohľadávky banky voči dlžníkovi z tejto zmluvy o úvere.
Zo saldokonta dodávateľov vypracovaného spoločnosťou C. D., Q..J..H.. vyplývajú voči spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. fakturácie za stavebné práce uvedené číslom faktúry, fakturovanou sumou, pričom ku dňu 19.12.2007 predstavovalo saldokonto výšku 3.446.690,43 Sk a ku dňu 31.12.2006 výšku 5.271.372,36 Sk. Súd tiež na hlavnom pojednávaní oboznámil aj fotodokumentáciu, na ktorej sú zachytené rozostavané stavby rodinných domov.
Súd tiež v rámci dokazovania prečítal podstatný obsah zmluvy o dielo, ktorú bez uvedenia dátumu uzavretia uzavrel objednávateľ - spoločnosť C. D., Q..J..H.. so zhotoviteľom - spoločnosťou B., Q.. Q. J.. H.., predmetom ktorej bolo zhotovenie diela - stavby rodinných domov Čierna Voda - Suché miesto, a to do jedného roka od podpisu zmluvy. V uvedenej zmluve bola dohodnutá cena diela podľa jednotlivých typov rodinných domov a tiež cena za jednotlivé časti diela v rámci výstavby rodinných domov, ktorej súčasťou bolo aj zádržné právo objednávateľa v sume 5% z fakturovanej sumy. Tiež boli dojednané platobné podmienky a ostatné náležitosti prevzatia, odovzdania a podmienok realizácie diela vrátane trvania zmluvy. Súčasťou tejto zmluvy bol aj vecný, časový a finančný harmonogram výstavby jednotlivých častí diela s uvedením mesiacov, v ktorom sa majú realizovať. Uvedenú zmluvu za spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. podpísal D.. J. R.. Dodatkom k tejto zmluve o dielo podpísaným rovnakými zmluvnými stranami sa zmenilo len obchodné meno a sídlo objednávateľa. Spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. zastúpená obžalovanou ako jej konateľkou adresovala spoločnosti C. D., Q..J..H.. odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa 10.04.2007 a to z dôvodu neuhradenia faktúr za stavebné práce v celkovej výške 3.573.481,91 Sk. K tomuto odstúpeniu od zmluvy súd oboznámil knihu odberateľských faktúr spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. X. Q. C. D., Q..J..H.., z ktorej vyplývajú jednotlivý faktúry a výška pohľadávky 35.393.390,91 Sk. Spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. tiež prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 20.04.2007 oznámila spoločnosti C. D., Q..J..H.., že jej vracia penalizačné faktúry, nakoľko do omeškania s vyhotovením diela sa dostala porušením povinnosti zo strany tejto spoločnosti a opäť zotrvala na úhrade nezaplatených faktúr.
Spoločnosť C. D., Q..J..H.. dňa 23.04.2007 odstúpila od zmluvy o dielo so spoločnosťou B., Q.. Q. J.. H.. a ich predchádzajúce odstúpenie považuje za neplatné. Oproti pohľadávke spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. si započítali pohľadávku v celkovej výške 3.838.964,- Sk za dokončenie diela namiesto spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. a rozdiel vo výške 265.482,09 Sk žiadali uhradiť. Uvedená zásielka obsahujúca toto odstúpenie od zmluvy sa z adresy sídla spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. zapísanej v obchodnom registri vrátila nedoručená z dôvodu neznámeho adresáta, o čom svedčí podací lístok a kópia vrátenej zásielky. Rovnaké oznámenie zo dňa 22.06.2007 bolo spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. zaslané aj dňa 24.07.2007 s rovnakým výsledkom nedoručenia zásielky. Právny zástupca spoločnosti C. D., Q..J..H.. zaslal dňa 20.04.2007 právnemu zástupcovi spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. list, ktorým mu opäť zaslal odstúpenie od zmluvy a trvá na započítaní pohľadávok. Právny zástupca spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. mu uvedené vrátil s tým, že už spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. nezastupuje.
Súd tiež prečítal poverenie udelené T. Č. riaditeľom daňového úradu na sprístupnenie daňového tajomstva o daňovom subjekte B., Q.. Q. J.. H..
Súd tiež prečítal obsah jednotlivých faktúr tak, ako sú uvedené v skutku obžaloby prokurátora vystavené spoločnosťou X. Q.. Q. J.. H.. pre spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. vrátane dodacích listov jednotlivých tovarov, na základe ktorých boli faktúry vystavené.
Z úplného výpisu údajov z obchodného registra týkajúceho sa spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. stavom ku dňu 24.08.2007 použiteľného na právne úkony vyplýva, že spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. bola v
tom čase zapísaná v obchodnom registri v oddiely Sro, vložka číslo 14172/P so sídlom X. XX, Q. B.Á.. Spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra dňa 09.06.2003, pričom v čase založenia a následného vzniku spoločnosti bola jej jedinou konateľkou a spoločníčkou obžalovaná. Dňa 17.04.2007 bola ako jediná konateľka a zároveň aj ako jediná spoločníčka spoločnosti namiesto obžalovanej v obchodnom registri zapísaná L. B.. Z notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade P.. P. E. pod N 71/2003, Nz 17275/2003 dňa 10.03.2003 vyplýva zakladateľská listina o založení spoločnosti s ručením obmedzeným B., Q.. Q. J.. H.., kde je jedinou zakladateľkou a jedinou spoločníčkou tejto spoločnosti obžalovaná. Táto zakladateľská listiny spísaná v zmysle Obchodného zákonníka a majúca všetky náležitosti v zmysle Obchodného zákonníka bola jedným z podkladov na zápis tejto spoločnosti do obchodného registra. Súd tiež prečítal návrh na zápis zmeny zapísaných údajov spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. v obchodnom registri, ktorý bol doručený Okresnému súdu Prešov dňa 10.04.2007, v zmysle ktorého spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. navrhla zmenu v osobe konateľa, kedy ku dňu 20.04.2007 navrhla výmaz obžalovanej ako konateľky a k rovnakému dátumu zápis novej konateľky spoločnosti L. B.. Rovnako bol z hľadiska osôb navrhovaný zápis zmeny v osobe jedinej spoločníčky, kedy sa jednou spoločníčkou mala stať L. B.. Uvedený návrh podpísali tak obžalovaná ako aj L. B. a pravosť oboch podpisov bola notársky overená. K uvedenému návrh na zápis zmeny údajov zapísaných v obchodnom registri bola predložená aj Zmluva o prevode obchodných podielov uzavretá dňa 12.03.2007 medzi predávajúcou - obžalovanou F. R. a kupujúcou - L. B., ktorej predmetom bol prevod obchodných podielov v spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. na nadobúdateľku L. B. v celosti za podmienok uvedených v tejto zmluve, ktorú podpísali obe zmluvné strany a pravosť ich podpisov bola notársky overená. Zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. konaného dňa 12.03.2007 vyplýva, že valné zhromaždenie schválilo prevod obchodných podielov na L. B. a dňom 20.04.2007 odvolalo z funkcie konateľky obžalovanú a k tomu istému dňu do funkcie konateľky vymenovalo L. B.. V zmysle uzavretej zmluvy o prevode obchodného podielu L. B. prijala dňa 12.03.2007 Zmenu spoločenskej zmluvy spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. L. B. zároveň čestne prehlásila, že nie je jediným zakladateľom a ani spoločníkom vo viac ako v dvoch spoločnostiach. Všetky uvedené listiny boli prílohou návrh na zápis zmeny údajov týkajúcich sa spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. zapísaných v obchodnom registri.
Súd tiež prečítal výpisy z obchodného registra týkajúce sa spoločností C. D., Q..J..H., D. Q.. Q. J..H.., X. Q.. Q. J.. H.., V.-K., Q.. Q. J.. H.., G. Q., Q.. Q. J..H.., A. X., Q..J..H.., D., Q.. Q. J..H.. T. B. Q., Q..J..H.., ktoré svedčia o tom, že tieto spoločnosti boli v rozhodnej dobe zapísané v obchodnom registri a z výpisov vyplývajú údaje o ich spoločníkoch a konateľoch v čase vyhotovenia výpisov v čase 09.10.2008.
Daňový úrad Kežmarok predložil v prípravnom konaní daňové priznania spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. Z daňového priznania k dani príjmov právnickej osoby za rok 2006 vyplýva strata vo výške 3.058.626,- Sk. Z výkazu ziskov a strát spoločnosti za toto zdaňovacie obdobie vyplýva výsledok hospodárenia za toto účtovné obdobie predstavujúci stratu 624,- Sk. Prílohou daňového priznania je aj súvaha, kde spoločnosť priznala záväzky vo výške 31.981,- Sk. Súd tiež oboznámil daňové priznanie spoločnosti k dani z pridanej hodnoty za november 2006, ktoré boli podávané tri krát, a to dňa 25.12.2006, dňa 28.02.2007 a dňa 21.03.2007. Z daňového priznania k dani príjmov právnickej osoby za rok 2005 vyplýva zisk vo výške 134.630,- Sk. Súčasťou daňového priznania je aj výkaz ziskov a strát a tiež súvaha, z ktorej vyplýva záporný výsledok hospodárenia 624,- Sk.
Daňový úrad Kežmarok rozhodnutím zo dňa 05.10.2007 vyrúbil spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. sankčný úrok v sume 15.299,- Sk za nezaplatenie DPH vo výške priznanej v daňovom priznaní za mesiac december 2005, rozhodnutím zo dňa 05.10.2007 za to isté vyrúbil tejto spoločnosti daňový úrad sankčný úrok vo výške 25.785,- Sk za zdaňovacie obdobie február 2006, rozhodnutím zo dňa 05.10.2007 vyrúbil daňový úrad spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. sankčný úrok z rovnakého dôvodu vo výške 23.430,- Sk za obdobie marec 2006, rozhodnutím zo dňa 05.10.2007 daňový úrad vyrúbil sankčný úrok vo výške 16.207,- Sk za obdobie jún 2006 a napokon rozhodnutím zo dňa 05.10.2007 vyrúbil daňový úrad sankčný úrok z rovnakého titulu vo výške 5.569,- Sk za obdobie júl 2006. Všetky zásielky obsahujúce uvedené rozhodnutia daňového úradu adresované spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. sa vrátili ako nedoručené z dôvodu, že adresát je neznámy.
Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 17.10.2007 vyplýva, že spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. bola v Sociálnej poisťovni prihlásená ako zamestnávateľ v období od 01.01.2004 do 30.04.2007, pričom v období rokov 2006 až 2007 mala zamestnancov, ktorých menný zoznam Sociálna poisťovňa predložila. Zo správy
VÚB banky, a.s. vyplýva, že spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. mala u nich otvorený účet od 21.10.2004 do 19.06.2007, kedy bol zatvorený. Táto banka zároveň predložila výpis z tohto účtu za uvedené obdobie. Tatra banka, a.s. v prípravnom konaní oznámila, že spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. mala v ich banke od 11.12.2006 otvorený bežný podnikateľský účet, ktorý bol ku dňu podania tejto správy (29.10.2007) aktívny a podpisové oprávnenie k nemu mala obžalovaná. Tatra banka, a.s. zároveň predložila výpis z tohto účtu za obdobie od 11.12.2006 do 29.10.2007. Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila, že spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. mala u nich otvorené dva účty, jeden od 18.01.2004, ktorý bol zrušený dňa 02.07.2007 a druhý založený dňa 30.06.2003 a zrušený dňa 28.12.2006. Slovenská sporiteľňa, a.s. súčasne s podaním správy predložila obe zmluvy o bežnom účte, ktoré v mene spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. podpísala obžalovaná spolu s jej podpisovými vzormi a tiež výpisy z oboch týchto účtov za dobu ich existencie.
Z odpisu registra trestov SR týkajúceho sa obžalovanej, generovaného elektronicky ku dňu 15.12.2021 vyplýva, že obžalovaná F. R. nebola doposiaľ súdne trestaná. Zo správy o povesti obžalovanej vypracovanej dňa 01.03.2009 Mestom Spišská Belá vyplýva, že obžalovaná je vydatá, má dve deti a je učiteľkou. Nebola riešená za priestupok a v mieste bydliska má dobrú povesť. Obžalovaná nemá v aktuálnej evidencii priestupkov evidovaný žiaden priestupok.
Z aktuálneho výpisu z Obchodného registra SR vyplýva, že spoločnosť B. Q., Q..J..H.. je zapísaná v obchodnom registri vedenom na Okresnom súde Prešov v oddiely Sro, vo vložke číslo 16555/P, pričom od 25.08.2005 do 08.03.2007 bola konateľkou aj spoločníčkou spoločnosti obžalovaná, pričom odo dňa 09.03.2007 sa jedinou konateľkou a spoločníčkou spoločnosti stala F. A..
Súd odmietol návrh prokurátora na čítanie obsahu sťažností na postup vyšetrovateľa a procesných rozhodnutí o sťažnosti, nakoľko uvedené listiny nemajú povahu dôkazu.
Súd vykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie navrhli strany trestného konania a ktoré sám považoval za potrebné vykonať na to, aby mohol spoľahlivo ustáliť, aký skutok sa stal, či tento skutok napĺňa znaky niektorého z trestných činov v zmysle Trestného zákona, a ak áno, akého a či tento skutok majúci povahu trestného činu spáchala obžalovaná. Súd tiež vykonal všetky dôkazy potrebné na to, aby v prípade vyslovenia viny obžalovanej za spáchaný trestný čin mohol rozhodnúť o uložení primeraného a spravodlivého trestu a to tak z hľadiska jeho druhu ako aj výšky ako aj rozhodnúť o škode. Súd pritom vyhodnocoval všetky dôkazy a informácie z nich vyplývajúce samostatne, avšak zároveň v spoločnom kontexte, ktorý vytvárajú.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaná F.. F. R. bola jedinou zakladateľkou spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. a po jej vzniku zápisom do Obchodného registra SR vedenom na Okresnom súde Prešov bola až do 18.04.2007 jedinou spoločníčkou tejto spoločnosti a zároveň aj jedinou konateľkou tejto spoločnosti. Uvedené skutočnosti vyplývajú jednak zo zakladateľskej listiny spísanej formou notárskej zápisnice notárom P.. P. E. a z úplného výpisu spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. z obchodného registra použiteľného na právne úkony. Napokon obžalovaná ani uvedenú skutočnosť nepopierala. Hlavným predmetom činnosti spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. bola stavebná a projektová činnosť, ktorú v mene tejto spoločnosti vykonával manžel obžalovanej D.. J. R., ktorý bol obžalovanou, ako konateľkou poverený výkonným vedením spoločnosti a to ako osoba odborne spôsobilá na vykonávanie činnosti v predmete podnikania spoločnosti. Obžalovaná ako aj jej manžel otázku osoby konateľa a spoločníka spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. z hľadiska personálneho zabezpečovania chodu spoločnosti vysvetľovali tým, že D.. R. bol v tom čase konateľom a riaditeľom spoločnosti F. X. Q. B. so 100% majetkovou účasťou mesta a teda nemohol byť v zmysle konkurenčnej doložky konateľom v inej spoločnosti. Hoci teda obžalovaná ako učiteľka základnej školy (a v rozhodnej dobe roku 2006 na rodičovskej dovolenke) nemala odborné predpoklady na to, aby mohla zabezpečovať chod spoločnosti po technickej stránke v zmysle jej hlavného predmetu podnikania, ktorou bola stavebná činnosť, napriek uvedenému bola spoločníčkou a konateľkou spoločnosti. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že v zmysle § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka „konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo
záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti“. Postavenie spoločníka ako aj konateľa spoločnosti je teda založené na dobrovoľnej báze a žiadna z okolností, ktoré vo vzťahu k svojim osobným alebo rodinným pomerom uviedla obžalovaná ju nezbavuje zodpovednosti za výkon funkcie konateľa, ktorého postavenie ani nemožno v zmysle Obchodného zákonníka obmedziť.
Spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.., ako zhotoviteľ v súlade s predmetom svojho podnikania uzavrela so spoločnosťou C. D., Q..J..H.., ako objednávateľom zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela - stavby rodinných domov Čierna Voda - Suché miesto. Uvedená skutočnosť vyplynula z predmetnej zmluvy o dielo, ktorej obsah súd v rámci dokazovania prečítal a vo svojich výpovediach uzavretie zmluvy ako aj predmet a rozsah záväzkov z nej vyplývajúcich nespochybnila nielen obžalovaná ale potvrdil aj svedok D.. R., ktorý v mene spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. túto zmluvu uzavrel. Napokon uzavretie tejto zmluvy bolo aj potvrdené konateľom spoločnosti C. D., Q..J..H.. D.. X. E.Š.. Obžalovaná nespochybnila skutočnosť, že o obsahu zmluvy a tým aj o obsahu a rozsahu záväzkov z nej vyplývajúcich vedela. Uvedená zákazka na výstavbu rodinných domov si vyžadovala zamestnanie zamestnancov potrebných na realizáciu stavby, ktorých spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. aj zamestnala, čo vyplýva zo záznamov Sociálnej poisťovne, v zmysle ktorých spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. bola v Sociálnej poisťovni prihlásená ako zamestnávateľ v období od 01.01.2004 do 30.04.2007, pričom aj v období rokov 2006 až 2007 mala zamestnancov. Toto napokon opäť potvrdila aj samotná obžalovaná a aj jej manžel D.. J. R.. Okrem zamestnancov bola pre spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. nevyhnutná aj dodávka stavebného materiálu, ktorú si zabezpečovala od spoločnosti X. Q.. Q. J.. H.. a to uzavretím kúpnej zmluvy, ktorej obsah súd na hlavnom pojednávaní prečítal. Uzavretie tejto kúpnej zmluvy napokon potvrdil aj konateľ spoločnosti X. Q.. Q. J.. H.. D.. X. A. s tým, že ak majú so zákazníkom dlhšiu spoluprácu, ako tomu bolo v tomto prípade, uzavrú s ním rámcovú kúpnu zmluvu, v ktorej sa stanovia limity odberu materiálu, v ktorých sa môže zákazník pohybovať a tiež spôsob fakturácie a najmä splatnosť faktúr. Takým zákazníkom bola aj spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.., ktorá v tom čase realizovala projekt výstavby rodinných domov Čierna Voda. V zmysle tejto zmluvy prebiehala dodáva tovaru s následnou fakturáciou za odobratý tovar, teda tovar spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. od spoločnosti X. Q.. Q. J.. H.. odobrala a následne jej bola vystavená faktúra, ktorú mal kupujúci - spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. uhradiť v podmienkach jej splatnosti uvedených zmluvou. Obžalovaná F.. F. R. a ani svedok D.. J. R. nespochybňovali platnosť tejto zmluvy, kvalitu tovaru dodávaného spoločnosťou X. Q.. Q. J.. H.. ako aj odobratie tovaru potrebného na výstavbu rodinných domov, na ktorú sa zmluvou o dielo zaviazali. Doposiaľ súdom uvedený skutkový stav zistený na základe listinných dôkazov a výpovedí svedkov nebol žiadnym spôsobom spochybnený a to ani obžalovanou a ani vyššie uvedený svedkami.
Ako vypovedal svedok D.. A., spočiatku prebiehalo platenie za odobratý tovar zo strany spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. bez nejakých väčších problémov. Avšak v priebehu roka 2006 začali problémy so zaplatením týchto faktúr a hoci spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. naďalej vykonávala stavebnú činnosť, tak prestala za tieto faktúry platiť. Aj splnomocnenec poškodeného P.. E. v prípravnom konaní potvrdil výpoveď svedka D.. A., že tak s obžalovanou ako aj s jej manželom D.. R. o tomto probléme komunikovali, obaja problém priznali a prisľúbili nápravu. Omeškanie s plnením svojich záväzkov odôvodňovali druhotnou platobnou neschopnosťou, ktorá vznikla nezaplatením plnej sumy za odvedené práce zo strany spoločností C. D., Q..J..H.. T. D., Q..J..H.. Nakoľko obžalovaná ďalej sľubovala nápravu, spoločnosť X. Q.. Q. J.. H.. podľa výpovedí D.. A. T. P.. E. nevyužila možnosť na pozastavenie dodávok tovaru a tento tovar predstavujúci stavebný materiál spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. naďalej dodávala veriac prísľubu obžalovanej. Spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. bola po skončení roku 2006 zaslaná inventarizácia pohľadávok spoločnosti X. Q.. Q. J.. H.., ktorých stav bol v tom čase 1.342.223,30 Sk, pričom spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. v roku 2007 vykonala niektoré úhrady. Výška nezaplatených pohľadávok podľa P.. E. predstavovala sumu 1.264,803,50 Sk. Súd zdôrazňuje, že obžalovaná a ani žiaden iný svedok v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní nespochybnil výšku uvedené záväzku. Napokon na inventarizácií na čísle listu 619 vyšetrovacieho spisu je podpis a pečiatku spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. s rukou napísaným textom „stav k 31.12.2006 Súhlas“. Uvedené dôkazy po ich vyhodnotení vedú súd k záveru, že obžalovaná o záväzku spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. voči spoločnosti X. Q.. Q. J.. H.. mala vedomosť, tento problém sa snažila riešiť, o čom svedčia aj čiastočné úhrady pohľadávok v roku 2007 a o tomto dlhu vedela aj v čase, keď dňa 12.03.2007 uzavrela s L. B. zmluvu o prevode obchodných podielov, na základe ktorej L. B. nadobudla celostný obchodný podiel v spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. a po vyhovení návrhu na zápis zmeny údajov zapísaných v obchodnom registri Okresným súdom Prešov sa L. B. stala jedinou spoločníčkou a jedinou konateľkou spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. Súd zdôrazňuje, že obžalovaná uskutočnila prevod svojho obchodného podielu v čase existencie záväzkov nielen voči spoločnosti X. Q..
Q. J.. H.. ale aj záväzku dokončiť výstavbu rodinných domov, ktorý mala voči spoločnosti C. D., Q..J..H.. a ktorý nebol v celom rozsahu realizovaný, čo vyplynulo nielen z výpovede konateľa tejto spoločnosti ale aj z odstúpenia od zmluvy o dielo zo strany tejto spoločnosti z dôvodu nevykonávania prác v rozsahu a kvalite, ktorá bola dohodnutá v zmluve o dielo. Svedkovia A., E., O. T. B. vypovedali, že spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. sa „odmlčala“, prestala komunikovať, zásielky adresované tejto spoločnosti na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri sa vracali ako nedoručené, čo potvrdzujú aj fotokópie nedoručených zásielok, ktoré obsahovali odstúpenie od zmluvy alebo výzvu na mimosúdne usporiadanie pohľadávok inkasnou spoločnosťou, ktorú spoločnosť X. Q.. Q. J.. H.. požiadala o vymoženie svojej pohľadávky. To, že obžalovaná ako konateľka spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. úplne prestala komunikovať a následne previedla svoj obchodný podiel na inú osobu svedčí o jej úmysle vyhnúť sa zodpovednosti za svoje záväzky a hoci ňou uvádzaný dôvod (nezvládanie starostlivosti o rodinu popri podnikaní) môže byť subjektívne relevantný ale objektívne jej správanie vo vzťahu k obchodným partnerom a odmietanie komunikácie s nimi svedčí o snahe ukončiť podnikanie z dôvodu neschopnosti dodržať záväzky a tak sa ich zbaviť. Napokon aj samotný spôsob prevodu obchodných podielov a okolností, za ktorých sa udal nasvedčuje tomuto záveru súdu. Ako uviedol E. B., obžalovaná ho vôbec neupovedomila o tomto záväzku voči spoločnosti X. Q.. Q. J.. H.., neodovzdala mu kompletnú účtovnú dokumentáciu, jeho manželka L. B.K. nerozumiac slovenskému jazyku podpísala všetky dokumenty, hoci nevedela nič o ich obsahu a za prevod obchodného podielu nikto nikomu neposkytol odplatu (čo je proti podstate prevodu obchodného podielu ako odplatného právneho úkonu v zmysle Obchodného zákonníka). Svedkyňa B. tak podľa presvedčenia súdu bola len nastrčenou osobou konateľky, čo ona napokon aj sama priznala a E. B. „kúpil“ bezplatne spoločnosť, ktorá nevykonávala žiadnu činnosť a na rozdiel od domnienky obžalovanej a jej manžela nikdy nemala žiadnych zamestnancov. Je teda účelové tvrdenie obžalovanej a jej manžela, že sa jednalo o ziskovú spoločnosť, s majetkom vysoko prevyšujúcim jej záväzky, pretože ak by tomu tak bolo, je absolútne v rozpore s elementárnymi obchodnými vzťahmi, ak by tak bonitnú spoločnosť spoločník previedol na inú osobu zadarmo a ešte nadobúdateľke, resp. jej manželovi odovzdal z pokladne 15.000,- Sk v hotovosti. E. B. vyšetrovateľovi odovzdal všetku dokumentáciu, ktorú mu dala pri prevode obchodného podielu obžalovaná a túto znalkyňa D.. X. vyhodnotila ako nedostatočnú na určenie rozsahu záväzkov spoločnosti, hoci účtovníčka spoločnosti svedkyňa M. J. uviedla, že účtovníctvo viedla riadne, na základe dokladov, ktoré jej predložila obžalovaná a jej manžel. Z týchto skutkových okolností je teda bez akýchkoľvek pochybností zrejmý úmysel obžalovanej „zbaviť“ sa spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.., keď si uvedomila, že táto nebude schopná plniť svoje záväzky, hoci v tom čase jej ešte spoločnosť X. Q.. Q. J.. H.. na základe jej prísľubu o úhrade dodávala stavebný materiál, hoci obžalovanej muselo byť v tom čase zrejmé, že výstavbu rodinných domov nedokončí, pretože sama v mene spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. odstúpila dňa 10.04.2007 od zmluvy o dielo.
V tomto smere súd považuje obranu obžalovanej, resp. jej manžela vo vzťahu k zádržnému právu zo strany spoločností C. D., Q..J..H.. T. D., Q..J..H.. za účelovú. Spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. zmluvu o dielo podpísala aj s obsahom úpravy zádržného práva, ktoré ako uviedol D.. E. uplatňujú bežne, čoho si napokon D.. R., ako odborne zodpovedná osoba pohybujúca sa v prostredí stavebníctva musel byť vedomý. Ak by aj mala obžalovaná za to, že uplatnením zádržného práva tieto spoločnosti porušili zmluvu, mala byť reakciou na toto podľa nej konanie porušujúce zmluvu žaloba na súd, ktorou by sa domáhala vyplatenia svojich pohľadávok. Nie je ambíciou súdu v tejto trestnej veci posudzovať existenciu vád diela alebo správnosť fakturácie za jednotlivé práce, pretože táto otázka presahuje rámec otázok, ktoré je súd povinný skúmať v tejto trestnej veci determinovanej skutkom obžaloby. Súd len poukazuje na postup obžalovanej nesúci jednoznačne účelové prvky a majúci známky úmyselného konania v snahe zbaviť sa predajom spoločnosti svojich záväzkov nielen vo vzťahu k spoločnosti X. Q.. Q. J.. H.. ale aj vo vzťahu k spoločnostiam C. D., Q..J..H.. T. D., Q..J..H.. Súd len na zdôraznenie svojho záveru poukazuje na to, že ak by spoločnosti C. D., Q..J..H.. T. D., s.r.o. skutočne dlhovali spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. peniaze nevyplatené pri uplatnení zádržného práva, bolo by len prirodzené, aby sa spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. domáhal svojich práv súdnou cestou, čím by tento postup vyvracal názor súdu o účelovosti konania obžalovanej. Absencia takéhoto postupu zo strany obžalovanej len svedčí v prospech tvrdení konateľov týchto dvoch spoločností, že spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. dostala za vykonané práce zaplatené všetko. Znalkyňa D.. X. tiež v znaleckom posudku dospela k záveru, že celková finančná situácia spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. bola v priebehu celého roka 2006 extrémne zlá a spoločnosť nebola schopná plniť svoje splatné záväzky, pričom takáto finančná situácia bola aj v predchádzajúcich obdobiach. Obžalovaná si musela byť tejto zlej finančnej situácie vedomá, o čom svedčia aj jej prísľuby spoločnosti X. Q.. Q. J.. H.., že svoj záväzok uhradí a následný bezodplatný prevod obchodných podielov na inú osobu, ktorá ale vôbec nemala záujem a ani odborné schopnosti na
vykonávanie akejkoľvek podnikateľskej činnosti, ktorú napokon ani nikdy prostredníctvom spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. nevykonávala. Nie je tiež pravdivé tvrdenie obžalovanej, že by spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. mala v čase prevodu obchodného podielu vyrovnané všetky záväzky vo vzťahu k štátu, pretože pracovníčka daňového úradu D.. Č. potvrdila nedoplatky na DPH, o ktorých vo forme sankčného úroku rozhodol daňový úrad a tento vyrúbil spoločnosti B., Q.. Q. J.. H..
V kontexte vyššie uvedenej ekonomickej situácie spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.., vedomá si svojich splatných záväzkov voči spoločnosti X. Q.. Q. J.. H.., obžalovaná ako konateľka spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. uhradila v prospech spoločnosti B. Q., Q..J..H.. za práce vykonané v mesiaci marec 2007 celú pohľadávku v sume 827.980,38 Sk, čo vyplýva z prehľadu záväzkov spoločnosti, pričom jedinou konateľkou a spoločníčkou spoločnosti B. Q., Q..J..H.. bola až do 05.03.2007 obžalovaná, čo vyplýva z úplného výpisu z obchodného registra týkajúceho sa tejto spoločnosti. Aj 05.03.2007 sa jedinou spoločníčkou a konateľkou tejto spoločnosti stala matka obžalovanej, teda jej blízka osoba. Obžalovaná sama v prípravnom konaní uviedla, že úhradu v prospech spoločnosti B. Q., Q..J..H.., teda de facto sama sebe realizovala ona. Hoci obžalovaná túto skutočnosť na hlavnom pojednávaní poprela, uvedené tvrdenie, že to bol jej manžel D.. R. považuje súd za účelovú obranu a navyše nezbavujúcu ju ako konateľku zodpovednosti za túto úhradu, o ktorej mala vedomosť. Navyše svedok D.. R. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 21.02.2008 poprel, že by mal prístup k účtom spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. a rozpor v tom, že to uhradil on už nevedel na hlavnom pojednávaní vysvetliť. Súd zdôrazňuje, že v zmysle záverov znaleckého posudku D.. X. mala spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. v rozhodnom období dostatok finančných prostriedkov na uhradenie svojich záväzkov voči spoločnosti X. Q.. Q. J.. H.. Obžalovaná však rozhodla, že v marci 2007 uhradí celý svoj záväzok voči spoločnosti B. Q., Q..J..H.., v ktorej bola tiež jedinou spoločníčkou a konateľkou a následne v apríli 2007 účelovo previedla svoj obchodný podiel v spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. na L. B., ktorá ani nevedela, aké listiny podpisuje a vôbec nemala záujem podnikať. Spoločnosti X. Q.. Q. J.. H.., ktorá na základe prísľubov obžalovanej v tomto období ešte dodávala tovar na stavbu rodinných domov sa už nielen s obžalovanou ale ani s novou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. spojiť nepodarilo a podala trestné oznámenie.
Trestný čin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1 Trestného zákona je z hľadiska subjektu postavený na pojme páchateľa, ktorým môže byť len dlžník, ale iba ten, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky (tzv. konkrétny subjekt) a svojim úmyselným konaním zmarí uspokojenie pohľadávky svojho veriteľa tým, že pri uspokojovaní pohľadávok zvýhodní iného veriteľa. Uvedený trestný čin je tzv. úpadkovým deliktom, ktorého objektom je právo veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky spôsobom zodpovedajúcim zásadám konkurzného konania v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Čiže na jednej strane je páchateľ vo výlučnom postavení subjektu dlžníka a na strane druhej musí byť na naplnenie podstatných znakov tejto skutkovej podstaty veriteľ tohto dlžníka, ktorý má voči dlžníkovi (páchateľovi) právo na plnenie vyplývajúce z existujúceho záväzkového právneho vzťahu. V zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. má právo každý z veriteľov na pomerné uspokojenie pohľadávky z majetku dlžníka (§ 28). Objektívna stránka tohto trestného činu predpokladá, že páchateľ zmarí, hoci aj čiastočne uspokojenie pohľadávky svojho veriteľa tým, že zvýhodní pri uspokojovaní pohľadávok iného veriteľa/ľov. To znamená, že veriteľ nedostane od svojho dlžníka (páchateľa), ktorý nie je schopný plniť všetky svoje záväzky, plnenie zodpovedajúce zásadám pomerného uspokojenia na úkor ostatných veriteľov dlžníka, pričom nie je rozhodujúce, či sa týmto veriteľom dlžníka dostalo od dlžníka úplného alebo iba čiastočného uspokojenia pohľadávok. Na naplnenie skutkovej podstaty úplne postačí, ak iný veriteľ dostane od páchateľa viac, ako by dostal, ak by páchateľ poskytol všetkým veriteľom pomerné uspokojenie a iný veriteľ bol týmto postupom páchateľa ukrátený. Z uvedeného je zrejmé, že na vyvodenie trestnej zodpovednosti je nevyhnutná minimálne dualita veriteľov, teda súčasná existencia minimálne dvoch veriteľov, ktorí majú voči dlžníkovi (páchateľovi) samostatné a od seba nezávislé pohľadávky (teda minimálne každý z nich jednu alebo viac), tieto sú splatné a dlžník je platobne neschopný, teda nie je schopný splniť všetky tieto splatné pohľadávky naraz. Hoci je pri tejto skutkovej podstate trestného činu badateľná previazanosť so zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1 Trestného zákona sa nevyžaduje, aby bol na dlžníka v čase jeho protiprávneho konania už podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, resp. aby bol konkurz na majetok dlžníka vyhlásený. Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane majetkových práv veriteľov spočívajúcich v splatných pohľadávkach pred postupom dlžníka pred začatím konkurzného konania tým, aby sa zabránilo dlžníkovi (páchateľovi) uhradiť jednému z veriteľov vyššiu časť pohľadávky na úkor iného veriteľa než by tomu bolo v
konkurznom konaní, čo by malo za následok zmenšenie majetku dlžníka a nemožnosť uspokojenia pohľadávky poškodeného veriteľa v konkurznom konaní.
Vychádzajúc z uvedeného posúdenia skutkovej podstaty žalovaného trestného činu súd dospel k záveru, že spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. bola v mesiaci marec 2007 dlžníkom svojich veriteľov, a to spoločnosti X. Q.. Q. J.. H.., ktorej na základe kúpnej zmluvy uzavretej s touto spoločnosťou dňa 27.03.2006 dlhovala sumu 1.264.803,50 Sk, čo predstavuje 41.983,78 Eur, pričom tento záväzok vyplýva z faktúr, ktoré spoločnosť X. Q.. Q. J.. H.. predložila v prípravnom konaní, ktoré súd oboznámil v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní a ktoré následne uviedol v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaná napokon ani výšku a ani právny dôvod vzniku tejto pohľadávky v priebehu konania nespochybňovala, pričom všetky faktúry už boli v mesiaci marec 2007 splatné. Vychádzajúc z účtovných dokladov, ktoré mala znalkyňa D.. X. k dispozícii a ktoré vyplývajú aj z príloh znaleckého posudku vypracovaného D.. X. vyplýva, že spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. mala v mesiaci marec 2007 aj druhého dlžníka a to spoločnosť B. Q., Q..J..H.., ktorý vystavil faktúry č. DF 158/07, DF 159/07 a 194/07 spolu znajúce na sumu 827.980,44 Eur, ktoré spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. v období od 15.03.2007 do 30.03.2007 v plnej miere tomuto dlžníkovi uhradila (strana 20 znaleckého posudku č. 1/2007), čím upokojila jeho pohľadávku v rozsahu 100 %, pričom v tomto období už bola jedinou konateľkou a spoločníčkou spoločnosti B. Q., Q..J..H.. matka obžalovanej F. A., ktorá obchodný podiel ako aj postavenie štatutárneho orgánu spoločnosti nadobudla od obžalovanej. Ani v tomto prípade obžalovaná dlh voči spoločnosti B. Q., Q..J..H.. z hľadiska jeho výšky a ani právneho titulu nespochybňovala s tým, že sa jednalo o subdodávku. Ale ani spoločnosť C. D., Q..J..H.. alebo spoločnosť D., Q..J..H.. nepotvrdzovali tvrdenia, že by činnosť spoločnosti B. Q., Q..J..H.. bola nevyhnutnou pre dokončenie stavieb s tým, že ich záväzky voči spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. boli v celom rozsahu uhradené. V danom prípade je teda zachovaná podmienka duality veriteľov, pričom obaja veritelia mali voči spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.., ako ich dlžníkovi splatné záväzky, ktoré spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. v zmysle záverov znaleckého posudku D.. X. nebola schopná v celom rozsahu plniť. Podľa jej záverov bola spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. platobne neschopná a predĺžená a k svojim veriteľom nepristupovala rovnako. Spoločnosti X. Q.. Q. J.. H.. totiž neuhradila žiadnu časť pohľadávky, hoci v mesiaci marec 2007, kedy realizovala úhradu celej pohľadávky voči spoločnosti B. Q., Q..J..H.. mala spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. dostatok finančných prostriedkov na úhradu pohľadávky aj spoločnosti X. Q.. Q. J.. H.. Obžalovaná F.. F. R., ktorá mala vedomosť o finančnom stave spoločnosti a o neschopnosti uhradiť oba svoje záväzky a aj iné záväzky spoločnosti voči iným veriteľom, realizovala úhradu len v prospech spoločnosti B. Q., Q..J..H.., v ktorej vlastnila výlučný obchodný podiel a s ktorou aj po prevode obchodného podielu bola spriaznená prostredníctvom svojej matky. Teda de facto uhradila záväzok sama sebe a previedla spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. bez majetku a zadlženú na inú osobu, ktorá nemala záujem prostredníctvom tejto spoločnosti podnikať a ani nikdy nepodnikala. Nie je zrejmé, prečo by L. B. kupovala zadlženú spoločnosť ak by vedela o jej skutočnej ekonomickej situácii a tu je aj odpoveď na otázku, na ktorú súd už poukázal vyššie, prečo bol prevod obchodného podielu v skutočnosti bezodplatný (hoci v zmluve sa uvádza symbolická cena 1- Sk). Uvedené svedčí o jej priamom úmysle spáchať žalovaný trestný čin, pretože obžalovaná chcela spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana majetkových práv veriteľov /§ 15 písm. a) Trestného zákona/. Všetky dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní vedú súd k nepochybnému záveru, že obžalovaná spáchala skutok tak, ako je tento uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a týmto svojím konaním naplnila všetky podstatné znaky skutkovej podstaty trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1 Trestného zákona.
Pokiaľ sa jedná o časť skutku obžaloby týkajúcej sa iných veriteľov, ktorým mala obžalovaná ako konateľka spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. prednostne uhradiť pohľadávky v období od 04.10.2006 až do konca roka 2006 vo výške 13.389.012,80 Sk, súd vyhovel námietkam obhajoby v tom, že uvedená skutková okolnosť musí byť presne uvedená v skutkovej vete uvedením dlžníkov a výšky ich splatných pohľadávok, čo ako už súd vyššie uviedol vyplýva z podstatných znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Obžaloba zrejme túto časť skutkovej vety obžaloby opierala o časť znaleckého posudku znalkyne D.. X. ale tieto sa nepretavili do záverov znaleckého posudku č. 1/2007. Navyše znalkyňa Ing. Petriľáková po preskúmaní znaleckého posudku znalkyne D.. X. uviedla, že táto znalkyňa použila nesprávne právne predpisy (na čo poukázala aj obhajoba) a v jednej odpovedi na otázku č. 5 vyslovila svoj právny záver. Ďalej znalkyňa D.. X. predpokladala, že znalkyňa D.. X. nemala k dispozícii účtovnú závierku a daňové priznanie spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. za rok 2007 a na základe predložených účtovných dokladov nedokázala posúdiť stav, úroveň a vedenie účtovníctva. Podľa znalkyne X. nie je
možné odpovedať na otázku, aké mala spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. pohľadávky a záväzky v rozhodnom období, či boli v sume 13.389.012,80 Sk a aké úhrady spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. realizovala. Preto súd tento skutok obžaloby upravil tak, že túto časť skutku vypustil, pretože dokázaný bol iba skutkový stav vychádzajúci z dvoch pohľadávok a úhrady jednej z nich v prospech spoločnosti B. Q., Q..J..H.. Nebolo dostatočne preukázané, že by spoločnosť B., Q.. Q. J.. H.. mala iných, presne identifikovateľných veriteľov a to nielen z hľadiska veriteľských subjektov ale aj z hľadiska výšky a splatnosti ich pohľadávok.
D.. F. X. bola v čase vypracovania písomného znaleckého posudku č. 1/2007 zapísaná v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR a teda aj ňou vypracovaný znalecký posudok je dôkazom získaným v súlade s Trestným poriadkom a ako taký ho súd na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania prečítal. Nakoľko však znalkyňa použila nesprávne právne predpisy a vyslovila právny záver, súd v kontexte hodnotenia dôkazov vyhodnotil ako odborne korektný znalecký posudok znalkyne D.. X., ktorá však potvrdila aj správnosť záverov znalkyne D.. X. z hľadiska odpovedí na finančnú situáciu a predĺženie spoločnosti B., Q.. Q. J.. H.. v kontexte schopnosti uhrádzať svoje záväzky. Pokiaľ sa jedná o námietku zaujatosti vo vzťahu k znalkyni Ing., Plavcovej, nebola vznesená bezodkladne ešte v prípravnom konaní ale až na hlavnom pojednávaní a teda v čase vypracovania znaleckého posudku D.. X. konala ako osoba bez zaujatosti k stranám trestného konania.
Výška škody spôsobenej poškodenému veriteľovi je znakom podmieňujúcim použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu zvýhodňovania veriteľa v zmysle § 240 ods. 2 Trestného zákona ako jeho materiálny následok, čoho dôsledkom je aj to, že jej výška musí byť vyjadrená v skutkovej vete. Vychádzajúc z princípu pomerného uspokojenia pohľadávok, škoda predstavuje rozdiel medzi čiastkou, ktorou bola uspokojená pohľadávka veriteľa a čiastkou, ktorá by zvýhodnenému veriteľovi prináležala, ak by došlo k pomernému uspokojenie pohľadávok. To v obžalobe prokurátora dodržané nebolo. Preto súd výšku škody uvedenú v skutku upravil tak, aby to vyššie uvedenému pojmovému znaku skutkovej podstaty žalovaného trestného činu zodpovedalo, pričom pri určení výšky škody spĺňajúcej pojem „väčšia škoda“ vychádzal z pomeru vzájomných pohľadávok oboch veriteľov B. Q., Q..J..H.. T. X. Q.. Q. J.. H.. a vychádzajúcej z výšky ich splatných pohľadávok.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy.
V prospech obžalovanej súd zistil prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a to, že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život. Súd pri posúdení tejto poľahčujúcej okolnosti vychádzal z toho, že obžalovaná nebola doposiaľ priestupkovo postihnutá a ani odsúdená za trestný čin, pričom z miesta bydliska nie sú poznatky o negatívnych prejavoch v jej správaní. Súd u obžalovanej nezistil prítomnosť žiadnej z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona. Preto súd pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami 1:0, v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona znížil hornú hranicu Trestným zákonom stanovenej trestnej sadzby uvedenej v § 240 ods. 2 Trestného zákona (od 6 mesiacov až do 3 rokov) o jednu tretinu a pri ukladaní trestu vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby od 6 mesiacov až 2 rokov a 2 mesiacov.
Európsky súd pre ľudské práva ale aj Ústavný súd SR vo svojej judikatúre zameranej na otázky trestu pre páchateľov trestných činov vždy konzistentným spôsobom zdôrazňuje princíp proporcionality, ktorý predstavuje spravodlivé vyváženie medzi jednotlivými záujmami spoločnosti, ktoré sa pri ukladaní trestu uplatňujú v kontexte garancie základných práva a slobôd jednotlivca a sledovaným účelom trestu. Trest ukladaný v trestnom konaní vo všeobecnosti predstavuje najzávažnejší zásah do práv jednotlivca a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia, čo musí mať súd pri jeho ukladaní v zmysle princípu proporcionality na zreteli. Preto trest vo všetkých svojich aspektoch či už výchovnej alebo represívnej stránky, prípadne oboch musí byť vyvážený a musí rovnako mať tak výchovný ale aj odstrašujúci cieľ.
Trest nemá byť odplatnou za spáchaný trestný čin a musí byť uplatňovaný len v nevyhnutnej miere tak, aby bol páchateľom pociťovaný ako trest spravodlivý, pretože iba taký môže mať reparatívny účinok nielen na správanie páchateľa ale aj na spoločnosť, ktorá je tiež nepriamo adresátom tohto trestu.
Pri ukladaní trestu z hľadiska jeho druhu a výšky súd predovšetkým zohľadnil osobu obžalovanej, ktorá doposiaľ viedla riadny život, nebola súdne a dokonca ani priestupkovo postihnutá a je osobou, ktorá sa stará o dve deti. V neposlednom rade súd zohľadnil aj skutočnosť, že od spáchania trestného činu uplynulo takmer 15 rokov. Súd tiež zdôrazňuje, že u obžalovanej nezistil existenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu. Aj podľa judikatúry ESĽP má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom obvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený bol príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude. Primeraná lehota na konanie v trestných veciach sa v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci. (nález ÚS SR z 22. 06. 2010 , sp. zn. III. ÚS 102/10-31).
Od spáchania trestného činu uplynulo už takmer 15 rokov, pričom tak dlhé súdne konanie nebolo zavinené správaním sa obžalovanej. Ako vyplýva z vyššie citovaného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, dĺžka konania je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces, ktorý je zase súčasťou právneho štátu, za ktorý sa Slovenská republika v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyhlásila. Uvedené konanie svojou dĺžkou neprimeraným spôsobom odporuje článku 48 ods. 2 Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru a zasiahlo do práva obžalovanej na spravodlivý proces. Obžalovaná tak bola po dobu neprimeranú náročnosti prejednávanej trestnej veci vystavená právnej neistote predstavujúcej očakávanie toho, aký trest jej bude v prípade vyslovenia viny uložený, pričom sa jedná o matku dvoch detí, o ktoré sa riadne stará. Došlo tak ku vzniku situácie, kedy by uloženie trestu odňatia slobody v jeho podmienečnej alebo nepodmienečnej forme, ako najprísnejšieho druhu trestu predstavovalo pre obžalovanú neprijateľnú formu trestnej represie nezodpovedajúcu zásadám trestného konania a princípom primeranosti a spravodlivosti trestu ako jedeného z atribútov právneho štátu. Navyše majetkový charakter trestného činu evokuje možnosť a zároveň vzhľadom na dĺžku konania aj nutnosť uloženia alternatívneho trestu, a to v tomto prípade peňažného trestu, ktorý súd obžalovanej uložil. Všetky tieto kritériá, ktoré súd zohľadnil pri určovaní druhu trestu súd musel nutne zohľadniť aj pri určení výšky trestu, ktorá s prihliadnutím najmä na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu nemôže podľa názoru súdu prekročiť výraznejšie dolnú hranicu trestnej sadzby peňažného trestu, ktorou je 160,- Eur. Akékoľvek uloženie vyššieho peňažného trestu ako 400,- Eur by bolo podľa presvedčenia súdu vzhľadom na dĺžku konania neprimeraným zásahom do Ústavou a Dohovorom garantovaných práv obžalovanej na spravodlivý súdny proces, ku ktorému integrálne patrí aj primeranosť trestu. Trest totiž predstavuje odpoveď štátu na konanie páchateľa, ktorá sa ale musí prejaviť vo forme uloženia trestu v primeranom čase od spáchania činu. Čím je dlhší časový odstup od jeho spáchania, ako je tomu v tomto prípade, tým je uloženie trestu v zákonom stanovenej hranici zohľadňujúce aspekty spáchaného skutku nemožné a je nutné trest ukladať buď znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby stanovenej zákonom, alebo ako v prípade peňažného trestu, kde tento postup vzhľadom na povahu trestu neprichádza do úvahy, na dolnej hranici. Týmito úvahami sa súd spravoval aj pri ukladaní trestu v predmetnej trestnej veci, vrátane uloženej dĺžky náhradného trestu odňatia slobody. Uloženiu peňažného trestu na úplne dolnej hranici bráni len materiálny následok vo forme škody, ktorú obžalovaná svojim konaním poškodenému spôsobila.
Súd priznal poškodenému náhradu škody, ktorú mu obžalovaná svojím konaním spôsobila a ktorá zodpovedá pomeru uspokojenia nárokov oboch veriteľov tak, ako ju súd uviedol v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku. Pretože poškodený si uplatnil náhradu škody vo vyššej výške, ako mu bola súdom priznaná, vo zvyšnej časti nároku na náhradu škody súd poškodeného odkázal na civilný proces. ako dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, zmarila uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodnila iného veriteľa a spôsobila tak škodu väčšiu,
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.