Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-5T/57/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Danielou Poprockou v trestnej veci obžalovanej M. P. stíhanej pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , , s poukázaním na a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. decembra 2021 v Košiciach takto

rozhodol:

Podľa oslobodzuje obžalovanú M. P., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom C., B. 8, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. zo dňa 12.08.2020 pre skutky právne kvalifikované v bode 1/ ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , , s poukazom na a s poukazom na a v bode 2/ ako zločin vydierania podľa , , , ktoré mala spáchať tak, že 1/ v Košiciach na ulici B. č. X v byte č. XX na XX. poschodí od roku 2018 až do jej zadržania príslušníkmi PZ dňa 11.10.2019, najmä však v mesiacoch september 2019 a október 2019 opakovane spôsobovala psychické a fyzické utrpenie poškodenej svojej matke E. C., nar. XX.XX.XXXX, a to najmä večer, v noci a v skorých ranných hodinách a to tým, že ju bila, ťahala za vlasy, triasla hlavou, hádzala do nej predmety a potom ju nútila ich upratovať, ničila jej veci, odopierala jej oddych a spánok tým, že večer a v nočných hodinách zapaľovala svetlo, púšťala nahlas televízor a rádio, robila hluk a krik, dávala poškodenej rôzne úlohy, ktoré musela splniť do troch sekúnd a následne sa jej vyhrážala, že ak to nespraví uvidí čo bude, čo s ňou spraví, čo u nej vyvolávalo strach, obmedzovala ju v užívaní všetkých miestností v byte a to hlavne kuchyne a v nočných hodinách aj WC, kedy nútila poškodenú močiť do vedra a odmontovaním hadice jej znemožňovala sprchovať sa, hádzala na ňu mokré šatstvo po vypratí a počas chladných nocí otvárala balkónové dvere a vyhrážala sa jej, že ju nechá spať na balkóne, zamykala poškodenú v byte a znemožňovala jej odísť z domu a v nočných hodinách prikladala k dverám bytu predmety, aby zabránila poškodenej aby odišla z bytu a vyhľadala pomoc, brala jej peniaze a kládla jej otázky, kedy už konečne zomrie, pričom sa jej vyhrážala a vulgárne jej nadávala, čím svojim správaním spôsobovala poškodenej ťažké príkorie, a 2/ v Košiciach na ulici B. č. X v byte č. XX na XX. poschodí dňa 10.10.2019 v poobedňajších a nočných hodinách a dňa 11.10.2019 opakovane nútila poškodenú svoju matku E. C., nar. XX.XX.XXXX, násilím a to vyhrážaním, kričaním, vulgárnym nadávaním, ťahaním za vlasy, dusením prikrývkou a pchaním vecí do úst poškodenej, aby šla stiahnuť trestné oznámenie na políciu, ktoré poškodená podala na Obvodnom oddelení PZ Košice - Juh, čím poškodená zároveň utrpela pomliaždenie dolnej pery úst s opuchom pery a odreninami a malou krvnou podliatinou do 0,7 cm na vnútornej strane ľavého ústneho kútika s obvyklou dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní do 5 dní, nakoľko skutky nie sú trestným činom.

odôvodnenie:

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovanej k osobným pomerom, výsluchom svedkov a znalcov, prečítaním zápisníc o výsluchu obžalovanej z prípravného konania, oboznámením obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu poškodenej z prípravného konania, prečítaním znaleckých posudkov a listín.

Obžalovaná M. P. na hlavnom pojednávaní vyhlásila podľa , že je nevinná zo spáchania skutkov kladených jej za vinu. Využila svojho zákonného práva a odmietla vypovedať k veci. Na návrh prokurátorky boli preto prečítané zápisnice o jej výsluchu z prípravného konania zo dňa 12.10.2019 a 08.11.2019. Pri prvotnom výsluchu obvinená uviedla, že uznesenie o vznesení obvinenia je blud v ďalšom odmietla vypovedať. V rámci druhého výsluchu popísala genézu spolužitia so svojou matkou - poškodenou E. C., s ktorou žili v spoločnej domácnosti nepretržite od roku 2015 až do jej zadržania. V roku 2018 začali vznikať prvé problémy, avšak svojej matke nikdy fyzicky neublížila, neudrela ju, neťahala ju za vlasy, nezakazovala jej chodiť na toaletu a neobmedzovala ju. Pravdou je, že raz matku ťahala za vlasy, pretože nevedela čo má so sebou robiť, keď ju matka krivo obvinila na polícii, že je alkoholička. Zároveň matke povedala nech jej nerobí reklamu tak ako pred rokom, kedy nakoniec šla na políciu oznámenie stiahnuť. Nie je pravdou, že by jej bola triasla hlavou, len ju potiahla za vlasy. Do matky nehádzala veci, možnože si to ona tak vysvetľovala, keď vytriasala v obývačke vypraté veci. Asi dvakrát vybrala matke zo skrine veci keď niečo hľadala, čím jej však nemohla ublížiť. Mizli jej totižto osobné veci a matka jej prekladala písomnosti. V poslednom období matka málo jedla, dvakrát do roka držala pôst. Naposledy prestala jesť, aby ju obvinila z týrania. Nie je pravdou ani to, že by matke odopierala spánok, teda nepúšťala nahlas rádio, vie že od 22. hodiny do 6. hodiny je nočný kľud, ktorý dodržiavala, plus sama sa potrebovala vyspať, pretože chodila do práce. Stalo sa, že matka ju v priebehu dvoch týždňov dvakrát nevpustila do bytu, nevie z akého dôvodu, možno ju chcela vystrašiť alebo dosiahnuť aby jej našli nejaké zariadenie. To, čo voči nej vypovedala sú výmysly chorej hlavy. Matku neobmedzovala v pohybe po byte. Keď bola doma s priateľom, je pravdou, že zatvárala dvere do kuchyne, ale keď tam chcela matka prísť, mohla zaklopať, dvere sa zamknúť nedali. Mohla používať kúpeľňu, sprchovať sa dalo aj keď bola pokazená hadica, ona sama sa tak sprchovala. Nikdy neotvárala naschvál okná, bola to matka, ktorá otvárala i balkónové dvere aj v zime, nevedela dýchať a potrebovala mať vyvetrané. Keď jej matka začala z bytu vybiehať, aj skoro ráno v župane, začala dávať retiazku alebo šatku na kľučku, aby to vyzeralo tak, že vchodové dvere bytu sa nedajú otvoriť. V skutočnosti sa otvoriť dali, ale matka by na to potrebovala istý čas a teda ona by stihla prísť ku vchodovým dverám a zamedziť tomu, aby k nim prišli cudzí ľudia. Nie je pravdou, že by bola matku vydierala a násilím ju nútila stiahnuť trestné oznámenie, ktoré na ňu matka podala. Pravdou je, že sa s matkou rozprávala o stiahnutí trestného oznámenia, povedala jej, že je ochotná s ňou na políciu ísť, ale žiadne násilie voči matke nepoužila, len na ňu kričala, opakovane s tým, aby jej nerobila zo života peklo. Matka začala kričať „sanitka, volaj sanitku“. Ona šla na toaletu a potom videla, ako matka prevrátila oči, mala kŕč, preto si obliečkou paplóna prekryla ruku a dala jej päsť do úst, aby sa nezadusila. Predpokladala, že matka dostala epileptický záchvat. Aj predtým mala takéto záchvaty, zvykla sa pritom pomočiť. Obžalovaná k svojej osobe na hlavnom pojednávaní vypovedala, že od roku 2010 je rozvedená, vyživovacia povinnosť voči synovi M., ktorý žije a pracuje v Českej republike, jej zanikla. Pred zadržaním v predmetnej veci pracovala ako asistent predaja v call centre spoločnosti Orange. Pracovný pomer bol ukončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa v novembri 2019 počas toho ako výkonávala väzby. Je evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi a finančne jej vypomáhajú syn a bývalý manžel. Je výlučnou vlastníčkou jednoizbového bytu na B. X v C., ktorý nadobudla asi pred 30 rokmi. Iné nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej majetkovej hodnoty nevlastní. V uvedenom byte žije sama. Doposiaľ nebola súdne trestaná a ani trestne stíhaná. Po opakovaných zápaloch pľúc má trvalé následky, má cysty v nohách a v nose, ale nelieči sa, nemôže si dovoliť byť chorá, intenzívne si hľadá prácu. Psychiatricky liečená nebola.

Poškodená E. C. nebola na hlavnom pojednávaní vypočutá, čím sa zamedzilo zhoršeniu jej zdravotného stavu. Z výsluchov poškodenej, ktorým sa podrobila v prípravnom konaní, boli okrem zápisníc vyhotovené aj obrazovo-zvukové záznamy, ktoré súd na hlavnom pojednávaní oboznámil. Výsluch poškodenej prebehol dňa 11.10.2019 v etapách, pretože poškodená pre vyčerpanie potrebovala niekoľkohodinový odpočinok. Poškodená vypovedala, že dcéra M. P. ju trápi už asi rok. V noci zapína televízor a lampy aby nemohla spať, odmontovala hadicu od sprchy aby sa nemohla sprchovať. Ostatné toaletné potreby jej odopiera aj zákazom vstupu na WC a na močenie jej dáva vedro k posteli. Keď sa

dcéra osprchuje tak na ňu hádže mokré veci. Urobí v byte neporiadok a následne na ňu kričí a nadáva jej, že robí bodrel. V nočných hodinách dňa 10.10.2019, resp. v ranných hodinách dňa 11.10.2019 ju dcéra po príchode domov napadla, dala jej do úst handru, zakryla ju perinou a začala ju dusiť. Kričala, že má ísť na políciu a stiahnuť svoju výpoveď, že keď to neurobí, tak ju zabije. V poslednom roku ju týra dcéra aj tak, že jej odopiera jedlo, berie jej peniaze. Viackrát ju zbila až tak, že mala modriny, ťahá ju za vlasy tak, že jej ich stále vytrhne. Viackrát jej dcéra povedala, že chce, aby už zomrela. Zakazovala jej pohybovať sa po byte keď mala návštevu, nemohla ísť do kuchyne a teda nemohla si uvariť jedlo ani urobiť čaj. Peniaze si pred dcérou skrývala pod koberček, ale aj tak ich našla a zobrala jej ich. Pod vchodové dvere podkladá ťažké veci, aby nemohla výjsť vonku a zavolať o pomoc. Stalo sa, že dcéra na ňu v zime otvorila balkón a takto musela spať. Bojí sa svojej dcéry, nechce sa vrátiť do bytu, kým tam dcéra bude. Najhoršia bola posledná noc, kedy už cítila, že nevládze dýchať keď ju dcéra dusila a myslela si, že zomrie. Poškodená počas výpovedí plakala a zo záznamu je evidentné, že bola v zlom fyzickom i psychickom stave.

Svedkyňa M.. U. U. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pracuje na Miestnom úrade Mestskej časti Košice - B. na oddelení sociálnych vecí, referáte opatrovateľskej služby, ktorý je prvým kontaktom pre seniorov, ktorým poskytuje sociálne poradenstvo. Zároveň je od roku 2007 v pracovnej skupine Fenestra v téme týranie blízkej osoby. Dňa 14.12.2018 za ňou na miestny úrad prišli mestskí policajti B. a A., oznámili jej, že boli privolaní k E. C., ktorú má týrať alebo sa k nej zle správať dcéra. Policajti boli privolaní pravdepodobne pánom L., ktorého poškodená viackrát kontaktovala so žiadosťou o pomoc. Uvedeného dňa mestský policajt A. z toho, že poškodená bola roztrasená a že keď prišli na miesto jej dcéra ušla výťahom, nadobudol pocit, že poškodenej sa ubližuje a žiadal, aby bola situácia prešetrená. Získané informácie vzápätí odstúpila štátnej polícii. V decembri 2018 ju kontaktovala aj poškodená C. so žiadosťou o umiestnenie v nejakom zariadení. Vybaviť umiestnenie v zariadení opatrovateľskej služby (ZOS) alebo zariadení pre seniorov (ZpS) si vyžaduje určitý čas, preto poškodenej ponúkla umiestnenie na geriatrii na dobu 21 dní. Poškodená to najprv prijala, ale za nejaký čas oznámila, že na tak krátku dobu z domu nechce odísť, lebo by sa tam musela vrátiť. Kontaktoval ju aj L., sused poškodenej, ktorého usmernila, aby sa v prípade príkoria na poškodenej obracal na štátnu a nie mestskú políciu. Situáciu vyhodnotila tak, že poškodená potrebuje pomoc, preto začala vybavovať umiestnenie do ZOS. Kontaktovala Magistrát mesta Košice, kde jej povedali, že poškodená má podanú žiadosť na Stredisku sociálnej pomoci a zariadení pre seniorov na Garbiarskej. V uvedenom zariadení ju však informovali, že dcéra poškodenej žiadosť o zaradenie do poradovníka v tomto zariadení vzala späť, dôvod späťvzatia jej neoznámili. Poškodená jej doniesla potvrdenie o dôchodku a lekárske správy, ktoré slúžili pre podanie novej žiadosti o umiestnenie. Do jej vybavenia bola poškodená umiestnená v ZOS na Mlynárskej 1. Poškodená jej popisovala ako na ňu dcéra kričala, rozprávala jej škaredé slová, ťahala ju za vlasy, búchala jej do hlavy, nadávala na ňu, nedávala jej jesť. Šla za vedúcim sociálneho oddelenia M.. N. Y. a s jeho súhlasom z peňazí zo zbierky urobila poškodenej potravinový nákup. Skutočnosti, ktoré jej popisovala poškodená nemohla v mene miestneho úradu preveriť, miestnym zisťovaním neboli teda preskúmané podmienky v domácnosti poškodenej. Okrem samotnej poškodenej to bol aj pán L., ktorý jej vyvolával, aby vybavila zariadenie pre poškodenú, lebo je tam týranie. Keď bola predvolaná na políciu ako svedok, priniesli tam aj poškodenú, ktorá bola oblečená v nočnej košeli a šuštiakovej bunde, bola v zúboženom stave, roztrasená, slabá, hladná a smädná. Mala poranenú peru a povedala, že dcéra jej začala tlačiť do úst nejakú handru, aby ju tak donútila stiahnuť trestné oznámenie. Na gauči u vyšetrovateľky zaspala po tom, ako jej poskytli stravu a pitie. Medzitým ako poškodená spala podarilo sa jej zarezervovať miesto v ZOS, kam mohla poškodená nastúpiť od najbližšieho pondelka. Vyšetrovateľka nakoniec zavolala RZP, pretože poškodená sa cítia veľmi zle, stále plakala a opakovala, že nechce ísť do bytu na ulici B., že radšej zomrie. V ZOS je poškodená veľmi spokojná, prispôsobila sa na tamojšie podmienky, vypestovala si vzťahy s dvoma klientkami. O správaní sa obžalovanej voči poškodenej má informácie len od poškodenej, od jej suseda L. a susedy G.. Okrem poranenej pery na poškodenej nikdy iné známky fyzického násilia nevidela. Poškodená však bola vždy roztrasená, mala strach, úzkosť. Odkedy je umiestnená v zariadení jej psychický stav je úplne iný.

Svedkyňa M.. C. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodená je jej pacientkou od roku 2012. V období rokov 2018 a 2019 prichádzala do kontaktu s poškodenou v intervale tri až štyrikrát ročne, medzitým si poškodená chodila pre vytlačené recepty aj k sestričke. S obžalovanou prišla prvýkrát do kontaktu dňa 03.01.2019, kedy doprevadila poškodenú na vyšetrenie pre účely vypísania tlačiva na posúdenie odkázanosti na sociálnu službu. Ide o tlačivo, ktoré sa vydáva na žiadosť klienta a slúži ako podklad pre opatrovateľskú službu, umiestnenie do domova dôchodcov a prílohu pre magistrát

na vyjadrenie do akej miery potrebuje poškodená pomoc. Takéto tlačivo pre poškodenú vystavovala aj v roku 2017, avšak jeho osud jej nie je známy. Uvedeného dňa boli poškodená a obžalovaná v konflikte, hádali sa už v čakárni, pokračovali u sestričky a následne u nej v ambulancii. Obžalovaná kontinuálne kričala, nevedeli ju zastaviť a usmerniť pre normálne jednanie. Obžalovaná hovorila o tom aké je náročné starať sa o pani C., bola veľmi emotívna, verbálne agresívna a vulgárna voči všetkým zúčastneným. Poškodená nemala problém s tým, aby sa o jej zdravotnom stave komunikovalo pred obžalovanou. Vyšetrila ju a vyplnila tlačivo. Situáciu z toho dňa vyhodnotila tak, že poškodená má problém a perspektívne by mala byť umiestnená v domove sociálnych služieb. Následne poškodená navštívila jej ambulanciu v máji 2019, doložila nález z cievneho vyšetrenia, boli jej predpísané lieky a pretože sa sťažovala na pigmentové znamienko navrhla jej kožné vyšetrenie. Pýtala sa poškodenej na situáciu z januára, ale mala dojem že poškodená sa touto témou nechcela zapodievať a nespomenula žiadne problémy s dcérou. Dňa 30.09.2019 jej poškodená odovzdala v ambulancii správu z centrálneho príjmu 4. internej kliniky z 27.09.2019. Zo správy vyčítala, že poškodená prekonala predkolapsový stav a pri príjme uvádzala, že je týraná dcérou. Poškodenej navrhla hospitalizáciu v geriatrickom centre, alebo na oddelení dlhodobo chorých, s čím sa poškodená nestotožnila a povedala jej, že vec ohlásila na polícii. Poškodená bola pri tejto návšteve ambulancie úzkostná, plačlivá a sama spontánne rozprávala viac ako predtým. Pýtala sa jej na fyzické týranie zo strany dcéry, čo poškodená negovala. Hovorila len o hádkach, o tom, že nemala obžalovanej priateľovi umožniť súkromie, že mala problém so zbieraním moču. Známky fyzického týrania na poškodenej nikdy neevidovala. Následne už len obdržala prepúšťaciu správu z internej kliniky na ktorej bola poškodená hospitalizovaná od 11. do 14.10.2019, v ktorej ošetrujúci lekár zadokumentoval fyzický útok, pri ktorom mala poškodenej dcéra ťahať za ústa, pchať handry do úst. Lekár, ktorý poškodenú prijímal na hospitalizáciu v správe uviedol podliatiny v ústach a na hornej končatine. V osobnom kontakte s poškodenou viac nebola, pretože v ZOS nie sú pre pandémiu COVID-u naklonení návštevám. S vedúcou ZOS I. má veľmi dobrú spoluprácu, informuje ju o zdravotnom stave poškodenej, ktorá bola pre zlomeninu nohy dlhodobo hospitalizovaná a následne rehabilitovaná, prekonala aj COVID infekciu s nezávažným priebehom a istý čas mala prerušené kontrolné vyšetrenia v odborných ambulanciách, ktoré sa už ale rozbehli. Poškodená je v zariadení náročná na starostlivosť, žiada si viac ako iní pacienti. Má informáciu, že poškodená už nechce riešiť veci súdnou cestou, chce, aby to skončilo a nie je šťastná z toho čo sa deje. V prípade výsluchu poškodenej pred súdom hrozí výrazné zhoršenie jej zdravotného stavu a po zlomenine krčka stehnovej kosti nie je ani fyzicky disponovaná pre takýto úkon. Poškodená trpí viacerými ochoreniami. Pre hematoonkologické je už dvadsať rokov vedená u hematológa, po prekonaní chemoterapie vyžaduje pravidelné návštevy aj keď je dlhodobo v remisii. Hematologická diagnóza má následky na obličkách, preto je sledovaná aj nefrológom. Pre Parkinsonovu chorobu je vedená na neurológii. V cievnej ambulancii jej predpisujú lieky na riedenie krvi Aspirín. Navštevuje pľúcne oddelenie, na chronický zápal priedušiek totižto vyžaduje inhalačnú liečbu. U hematológa má pravidelnú infúznu liečbu ťažkými liekmi, ktoré po podaní môžu spôsobiť nevoľnosť, avšak sú veľmi dobré na zabránenie zlomeninám kostí a rozšíreniu patologickej osteoporózy, zabraňujú stúpaniu vápnika v krvi. Navštevuje aj endokrinológiu, kde pre nezávažné ochorenie štítnej žľazy užíva lieky. Kontroly u týchto piatich odborných lekárov absolvovala poškodená minimálne päťkrát ročne, častejšie u hematológa. Na štítnu žľazu jej bol predpísaný Pyridoxín a na Parkinsonovu chorobu Azilect. Aspirín je liekom na riedenie krvi a liečba ním nemá vážne krvácavé komplikácie. U seniorov sa však môžu objaviť spontánne modriny, ide o osobu nad 80 rokov, nie je nevyhnutné Aspirín vysadiť. Osoby v takomto staršom veku totižto majú krehké cievy, podliatiny sa nazývajú senilná purpura, aj za cenu pravidelných podliatin je dôležitejšie ďalej užívať Aspirín, aby sa tak pacient vyhol infarktu. Neurológ stanovil poškodenej anxiózne depresívny syndróm. Nejde o diagnózu presne klasifikovanú s presnou liečbou. Depresívne ladenie mala poškodená často, aj pred sledovaným obdobím, čo sa prejavovalo tým, že vždy málo spontánne rozprávala, bola spomalená, v tvári bolo badať prejavy depresie. Anxieta je úzkosť, ktorá má aj svoje telesné prejavy v zmysle potenia búšenia srdca, trasu, bolesti hlavy, kedy má pacient výpovede rýchle, spontánne a vystupňované psychomotorické tempo. Poškodená bola v septembri 2019 anxiózna. Starecký vek je však vo všeobecnosti sprevádzaný involučnou depresiou, nevyžaduje si to ale chemickú liečbu, ako geriater s tým prichádza bežne do kontaktu. V prípade poškodenej, ktorá užíva antiparkinsoniká by mohlo dôjsť aj k nepríjemnej interakcii medzi nimi a antidepresívami. Občas ale bol poškodenej predpísaný Lexaurin. Pseudemencia je jav pri ťažkej depresii, kedy sa môže objaviť na prechodnú dobu demencia, pacient má poruchu pamäti, nie je schopný postarať sa o seba, rozhodovať sa, byť sebestačný. Ide však o prechodné obdobie, keď sa pacient zalieči, môže pseudodemencia vymiznúť, zatiaľ čo klasická demencia pokračuje ďalej. Nemôže vylúčiť, že u poškodenej došlo k prejavom pseudodemencie. Lieky, ktoré poškodená užíva na Parkinsonovu chorobu môžu spôsobiť

kolísanie tlaku, závrativosť, tendencie k pádom zvlášť, keď je pacient na kombinovanej liečbe. V karte poškodenej sú tri záznamy o tendenciách na závraty, čo však je u človeka nad 65 rokov častým javom, patrí medzi geriatrické syndrómy, ktoré sú bežnou súčasťou života staršieho človeka. U poškodenej ide o ľahšiu formu Parkinsonovej choroby, ktorá je kontrolovaná liečbou. Choroba má veľký rozsah príznakov od ľahkého trasu rúk, po vážne stavy s poruchami chôdze až pádmi na zem. Príznakmi sú demencia, potenie, búšenie srdca, závratové stavy a poruchy močenie. Anoxické kŕče sú neepileptické kŕče, ktoré vznikajú pri výraznom nedostatku kyslíka v mozgu, pri úprave vyvolávajúcej príčiny, teda okysličení a prekrvení mozgu kŕče pominú. U poškodenej nepredpokladá anoxické kŕče. Podľa záznamu v karte pacienta dňa 15.02.2019 jej telefonovala obžalovaná, že poškodená mala vyvrátené oči a mala tendenciu odpadávať. Poškodená bola v tejto súvislosti vyšetrená v nemocnici neurológom, ktorý nepotvrdil diagnózu epilepsie. Obžalovaná mala dojem, že poškodená mala epileptický záchvat, lebo v telefonáte spomenula aj to, že bola pomočená. Ona odporučila obžalovanej privolať RZP. Laik nie je schopný jednoznačne rozlíšiť predkolapsový stav od stavu poruchy vedomia.

Svedkyňa T.. Q. M. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že býva na 13. poschodí na B. ulici X v Košiciach, avšak jej byt nesusedí s bytom obžalovanej. Na túto adresu sa s manželom nasťahovali v roku 2012, odvtedy obžalovanú a poškodenú stretávala sporadicky. Nič nenasvedčovalo pre to, aby mali nejaký problém a vnímala to tak, že si dobre spolunažívajú. Obžalovanú spočiatku vnímala ako peknú, inteligentnú ženu, pri náhodných stretnutiach vo vchode sa pozdravili, prehodili zopár slov. Registrovala ale v živote obžalovanej obdobia, ktoré jej pripadali ako čudné, opakovali sa na jar a na jeseň, kedy sa obžalovaná prejavoval tak, že v byte spievala a kričala. Od mája 2017 zostala doma na materskej dovolenke, cez víkendy chodila k rodičom. Od roku 2018 sa zdržiavala doma a začala vnímať, že v domácnosti obžalovanej a poškodenej nie je všetko v poriadku. Z ich bytu sa ýval krik, aj keď nerozumela presné slová bolo evidentné, že kričala obžalovaná na poškodenú. Pred koncom roka 2018 jej prvýkrát zaklopali mestskí policajti. Bolo to divné, nevedela sa k situácii u obžalovanej a poškodenej absolútne vyjadriť. Dovtedy sa z ich bytu ýval len spev P., ktorá spievala kedy sa jej zachcelo, niekedy ráno, inokedy cez obed. Raz jej pri výťahu povedala, že sa pripravuje na Superstar. Tón jej spevu však bol nenormálny. Niekedy na jeseň 2019 jej poškodená zazvonila na dvere a požiadala ju, aby jej zavolala záchranku, lebo jej je zle. Neopýtala sa jej o čo konkrétne ide, ale vzhľadom na vek poškodenej to vyhodnotila ako bežný stav. Zobrala ju do bytu a zavolala záchranku. Pár dní nato jej poškodená opäť zazvonila so žiadosťou o privolanie záchranky. Pani z dispečingu však chcela hovoriť s C., ktorej odovzdala telefón a šla do bytu za svojou dvojročnou dcérou. Dispečer poslal na miesto záchranku s policajtmi. Medzitým sa poškodená šla do bytu prezliecť, potom sa k nej vrátila a počkali na záchranku. V tom čase už na tom bola poškodená psychicky zle. V minulosti to bola životaschopná žena, sama sa chodia stravovať do jedálne pre seniorov, chodila na nákupy, bola upravená, zrazu pôsobila strhane, zničene, unavene. Tretíkrát jej C. zazvonila pred siedmou ráno, bola v pyžame a prosila ju, aby zavolala políciu, lebo ju dcéra celú noc týrala, že jej pchala handry do úst a ťahala ju za vlasy, že sedí nad ňou keď spí a celý čas na ňu pozerá. Situáciu v domácnosti poškodenej s ostatnými susedmi neriešila. Raz sa pri výťahu stretla s C. a L., ktorý C. povedal, že ak by on nebol doma a potrebovala by pomoc, tak aby zazvonila na jej dvere. Raz jej poškodená povedala že dcéra jej zobrala kľúče aj mobilný telefón. Nevidela však, že by sa nebola vedela dostať do bytu, že by bola obžalovanou vymknutá. Tiež nevidela že by v období 2018 až október 2019 býval niekto s obžalovanou a poškodenou. Až keď už poškodená na ich adrese nebývala, dvakrát bol na ich chodbe cirkus, istý pán sa dobýjal do bytu P., ktorá ho nechcela vpustiť, raz to bolo vo večerných hodinách a druhýkrát medzi piatou a pol šiestou ráno. Raz, keď sa poškodená chystala odísť s policajtmi alebo záchranármi počula ako im povedala, že kľúče od bytu má v skrinke alebo pod skrinkou pred bytom susedy Z.. Keď prvý alebo druhýkrát volala poškodenej záchranku videla na jej rukách podliatiny, avšak na ich pôvod sa nepýtala. Poškodená jej raz povedala, že dcéra ju týra tak, aby to nebolo vidieť. Nemá vedomosť o tom že by bola obžalovaná požívala alkohol, aj keď niektoré jej výstupy nepovažuje za normálne. Dvakrát na ňu pri stretnutí bezdôvodne kričala, v druhom prípade aj bezdôvodne vulgárne nadávala.

Svedkyňa T.. K. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej byt susedí s bytom obžalovanej v časti chodby a kuchyne. Od jari do jesene s manželom bývajú na chate a do bytu sa vracajú len sporadicky. S obžalovanou a poškodenou sa nenavštevovali. Z bytu obžalovanej často počuli spev, obžalovaná jej k tomu povedala, že sa pripravuje na Superstar. Bolo však počuť aj krik a nadávky, obžalovaná mala v slovníku vulgarizmy, raz počula ako kričala „ja ťa zadusím, zabijem“. Raz odchádzala z domu o 6,30 hod., stretla poškodenú za rohom za malým výťahom, kde stála oblečená len v tenkej košieľke aj keď bola zima. Poškodená sa jej opýtala prečo nezavolala políciu. Vtedy vybehla z bytu obžalovaná a kričala „poď

domov, poď domov“. Poškodená odpovedala „ja nejdem, ja sa ťa bojím“. Povzbudzovala poškodenú aby šla do bytu lebo zamrzne a z miesta odišla. Raz u nej zazvonili policajti a opýtali sa jej, či poškodená môže zazvoniť ak by mala problém s dcérou. Inokedy zas zazvonil syn obžalovanej s tým, že opakovane hľadá poškodenú, že v byte mu nikto neotvára, to bolo v čase kedy tam už poškodená nebývala. Raz sa jej poškodená posťažovala, že dcéra ju týra, že ju dusí, že jej nedá jesť, nenechá ju spať, že ju zamkýna v byte, aby nechodila do jedálne pre dôchodcov. Tiež jej povedala, že stiahla trestné oznámenie pretože dcéra sa jej vyhrážala zabitím, že dcéra jej zobrala peniaze spod koberca a že si za ne kúpila bicykel, pričom na chodbe pri výťahu videla porezaný a rozhádzaný koberec. Tiež sa posťažovala, že dcéra jej zobrala kľúče od bytu, načo jej ponúkla, že ak má zvyšný kľúč, nech si ho dá do skrinky pri ich vchodových dverách. Urobila tak, ale po nejakom čase kľúč zmizol a poškodená jej povedala, že ho zobrala jej dcéra. Poškodenú vnímala ako inteligentnú, milú pani, bola vždy upravená, slušná. Keď sa jej posťažovala, že ju dcéra týra, odporučila jej, aby si to vyriešili v rodine, keďže vedela, že má aj druhú dcéru. Nestalo sa, že by jej C. zvonila alebo búchala na dvere so žiadosťou o pomoc, a to ani 11.10.2019. Odkedy sa poškodená odsťahovala z bytu na B. X najprv bol kľud, avšak od samotnej obžalovanej sa dozvedela, že bola vo väzbe. Potom sa z bytu opäť ývali spevy aj krik, obžalovaná mala v byte nejakých priateľov, nadávali si aj na chodbe pred bytom. V ostatnom období je už vo vedľajšom byte totálny kľud.

Svedok T.. M. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že niekedy na jeseň 2020 tri alebo štyrikrát počul cez stenu v kuchyni obžalovanú, ktorá má veľmi prenikavý hlas a teda bolo zreteľné ako kričala na svoju matku, obviňovala ju, že jej niečo niekde odložila a nemohla to nájsť, medzitým použila zopár neslušných slov. Inokedy zas bolo počuť ako obžalovaná v byte spievala, prípadne si zapla nahlas rádio. V rámci náhodných stretnutí na chodbe sa mu však poškodená nikdy nesťažovala a nebadal na nej známky po fyzickom násilí.

Svedok V. C. vypovedal, že ako predsedovi Spoločenstva vlastníkov bytov mu v septembri 2019 sused Z. z prvého poschodia oznámil, že z balkóna bytu obžalovanej z 13. poschodia sa vyhadzoval odpad. Po zazvonení im otvorila poškodená, bola celá roztrasená a povedala im, že smetie vyhadzuje dcéra, že na ňu nadáva a vyhadzuje ju z bytu. Nato prišla obžalovaná a začala kričať v tom zmysle, že načo sa do ich veci stará. Privolal mestskú políciu, avšak medzitým obžalovaná z bytu odišla. Asi o dva, tri dni nato mu prišla okolo 06,00 hod. zvoniť C. s tým, že ju dcéra vyhodila z bytu. Prišla naboso, v nočnej košeli alebo v župane, bola rozrušená, akoby na pokraji zrútenia, úplne iná žena ako ju dovtedy celé roky vnímal. Zavolal políciu a odišiel do práce. Býva na 4. poschodí a dovtedy nevedel o žiadnych vzťahových problémoch medzi obžalovanou a poškodenou. Potom sa od nebohého suseda L., ktorý býval na 6. poschodí, dozvedel, že poškodenej pomáhal aj pri vybavení náhradného ubytovania a že s ňou bol podať trestné oznámenie na obžalovanú Od susedy O., ktorá býva pod obžalovanou, v deň prvého spomenutého incidentu počul, že z bytu obžalovanej sa ýval nejaký hluk. Predtým neevidoval žiaden problém, nikto zo susedov mu nič nehlásil, ani v roku 2018 a počas toho ako bol dvakrát v byte obžalovanej kvôli vytopeniu, sám si nič nevšimol, v byte bol poriadok. Informácie ohľadom zdravotného stavu poškodenej nemal.

Svedkyňa Bc. K. O. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s 11-ročným synom býva v byte nachádzajúcom sa presne pod bytom obžalovanej, preto zreteľne vnímala, že od konca augusta 2019 asi do polovice októbra 2020 obžalovaná nahlas spievala, vykrikovala nadávky a vulgarizmy, vyhadzovala z balkóna z 13. poschodia zvyšky jedla, ale aj nákupnú tašku na kolieskach Z bytu sa ývali zvuky akoby sa presúval nábytok, kotúľali fľaše po zemi, balkónové dvere sa otvárali o polnoci, o druhej ráno. Predpokladá, že obžalovaná nadávala poškodenej, tiež kričala, že bola okradnutá o peniaze, potom napríklad „nalej mi, bývaš v mojom byte“. Na základe uvedeného nadobudla pocit, že obžalovaná požívala alkohol, ale keď sa s ňou stretla vo výťahu a vo vchode, kde jej obžalovaná vulgárne nadávala a mala voči nej nemiestne poznámky, videla, že nebola pod vplyvom alkoholu. Poškodená, s ktorou sa stretávala sporadicky na chodníku alebo vo výťahu, sa jej nikdy na nič nesťažovala, nespomenula žiadne problémy a nevidela na nej stopy po fyzickom násilí. Asi trikrát za celé obdobie však počula ako v byte plakala. Sama policajnú hliadku kvôli hluku pochádzajúcemu z bytu obžalovanej nevolala.

Svedok M. P., syn obžalovanej, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že asi pred 10 rokmi, keď jeho stará matka ochorela, začali bývať v spoločnej domácnosti s jeho matkou, ktorá sa o ňu začala starať. On študoval v C., neskôr v K., takže ich navštevoval len nepravidelne, cca 4 až 8-krát ročne. V telefonickom kontakte s matkou, ktorá mu dávala k telefónu aj starú matku, bol denno-denne, nanajvýš obdeň. Prvých sedem až osem rokov nepadla ani zmienka o tom, že by bol v ich spolunažívaní nejaký problém.

Babka sa mu posťažovala len na zdravotné problémy, a mamka keď bola nešťastná napríklad z toho, že si nevedela nájsť zamestnanie. Nebadal teda nič čo by vykazovalo známky neštandardnej schémy medziľudských vzťahov, alebo čo by vybočovalo z normálu. Postupne videl že sa aj pohádali, ale hodnotil to ako bežné medzi ľuďmi, ktorí žijú v spoločnej domácnosti. Počas jeho návštev však boli obidve radostné, šťastné, vtipkovali spolu, tešili sa jeden z druhého, vždy sa o neho postarali, obidve mu prispeli aj finančne. Domácnosť vyzerala vždy slušne, bolo navarené. Aj keď matka mala svoje problémy, vnímal ju ako veľmi pozitívnu osobu, ktorá celý svoj život obetovala druhým, pracovala ako vychovávateľka v zariadeniach ako je detský domov, v hospici, milovala ľudí a bola láskyplná. Neraz sa stalo, že ho zastavili na ulici bývalí žiaci obžalovanej alebo iní ľudia a nechávali ju pozdraviť. Určité napätie vnímal u matky vtedy, keď sa dlhodobo nevedela zamestnať a možno nežila život ako by chcela. S matkou si vymieňali aj maily a z tých, ktoré mu poslala na prelome jeseň, zima 2019 vyplývalo, že sa veľmi bojí o starú matku, popisovala situácie, kedy táto odpadla a matka si nevedela rady, oživovala ju, snažila sa jej spriechodniť dýchacie cesty, pričom ju stará matka pohrýzla. Pôsobila na neho veľmi vystrašene, aj kvôli situácii kedy ju babka vymkla a celú noc strávila na chodbe. Na poškodenej si nikdy nevšimol známky fyzického násilia, ak by niečo také videl, určite by zasiahol. V roku 2019 badal u matky známky psychického vypätia, čo sa prejavovalo vyššou mierou podráždenosti, nervozity, smútkom. Na jeseň 2018 sa mu javila rovnako napätá, nevedel z čoho to pramení. Kým predtým oplývala pozitivizmom a energiou, v jesennom období sa vyskytli zmeny nálad. Rozprávala absurdné veci, používala metafory, podozrievala neznámeho páchateľa keď nevedela nájsť nejakú vec, často veci strácala, spomínala, že niekto chodí do bytu, celkovo tomu nerozumel. Keď v tom období navštívil domácnosť matky a starej matky, vzťahy medzi nimi však boli nezmenené. Stará matka má ešte jednu dcéru, s ktorou neudržiava kontakt, vzťahy medzi nimi sa pokazili po tom, ako odmietla participovať na starostlivosti o svoju matku. Odkedy stará matka nebýva na B., navštívil ju v zariadení asi trikrát. Je už simplexnejšia, nedalo sa s ňou rozprávať do hĺbky témy, ale rozplakala sa nad tým, že matka je obvinená, že nechcela, aby to malo takéto dôsledky, že nechápe túto situáciu. Odkedy bola v nemocnici so zlomenou nohou nemal s ňou kontakt. Žije v zahraničí, s matkou je v pravidelnom telefonickom kontakte.

Svedok T.. E. P. na hlavnom pojednávaní vysvetlil, že obžalovaná je jeho bývalou manželkou, v spoločnej domácnosti žili asi dvadsať rokov, istý čas aj pred uzavretím manželstva. Ostatné dva roky s ňou bol len v sporadickom kontakte, keď zatelefonovala so žiadosťou o pomoc. Je však presvedčený, že o svoju matku sa riadne starala, keďže aj v minulosti ju pravidelne navštevovala, nosievala jej jedlo, chodila jej upratovať a pomáhať s rôznymi domácimi prácami. Naviac, keď sa v posledných rokoch stretol s poškodenou nikdy sa mu nesťažovala, tobôž nie na veci, ktoré sú opísané v obvinení. Na druhej strane, obžalovaná vyjadrovala obavu o svoju matku, cez telefón mu povedala, že ušla z domu a ona nevedela čo má robiť, či ju hľadať alebo ísť na políciu, nakoniec ju našla na chodbe. Viackrát mu obžalovaná telefonovala, že matka nie je doma, bála sa o ňu. Stávalo sa, že obžalovaná mu telefonovala spred dverí bytu, bála sa otvoriť a vojsť, či sa niečo zlé s matkou nestalo. Raz v skorých ranných hodinách zazvonila u neho doma s tým, že matka ju vymkla, že strávila noc vonku. Bola chorá, dal jej nejaké drobné a odišla. Pravdou je, že ešte v období kedy žili spolu, a je to tak doposiaľ, boli obdobia kedy správanie obžalovanej bolo zvláštne, zmätené. Nerozumel čo mu hovorila, nedávalo mu to súvislosti. Takéto obdobie bolo aj tesne pred tým ako bola zadržaná. Prejavovala obavy a strach z niečoho, hovorila, že niekto ju prenasledoval, niečo chcel. Napríklad mu zavolala, že za ňou chodia nejakí dôchodcovia, ale nič bližšie k tomu neuviedla. Keď jej povedal že nerozumie, zmenila tému. Netuší, či si tieto zmeny správania obžalovaná uvedomovala. Práve počas takýchto období mali verbálne konflikty, nikdy nie fyzické. Nebol svedkom toho, aby obžalovaná bola niekoho fyzicky napadla.

Svedkyňa M. C. na hlavnom pojednávaní objasnila, že obžalovaná je jej bývalou švagrinou a poškodená svokrou. Poškodenú videla naposledy v roku 2019, keď ešte už bola v zariadení sociálnych služieb a obžalovanú navštívila aj neskôr. V roku 2019 keď žili v spoločnej domácnosti ich navštevovala často. Poškodená sa jej nikdy nesťažovala, nevšimla si na nej známky fyzického násilia a neupútalo ju nič mimoriadne. Doma mali vždy nakúpené, bolo navarené a mala zato, že obžalovaná sa o svoju matku príkladne stará. Aj predtým keď nebývali spolu, tak obžalovaná doma navarila a nosila matke obedy. S obžalovanou aj poškodenou mala vždy dobrý vzťah a ako bezproblémový vnímala aj ich vzájomný vzťah. Obžalovaná doprevádzala poškodenú k lekárom. Len dvakrát s ňou bola ona na nefrológii na Letnej ulici, vtedy jej poškodená povedala, že zabúda a má závrate.

Svedok M. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že do miesta trvalého bydliska obžalovanej prišli s kolegyňou ako policajná hliadka na vyslanie operačným. Telefonoval totižto pán, o ktorom vie, že

neskôr zomrel, že stará pani chodí po bytovke. Čakal ich pred vchodom a spoločne šli do jeho bytu, kde sedela poškodená. Pán im povedal, že keď dcéra poškodenej odíde z domu, poškodená chodí hore- dole po bytovke. Vyšli s poškodenou na vyššie poschodie, kde si odomkla byt a vošla dnu. Medzitým vyšli z vedľajšieho bytu dvaja susedia, ktorí potvrdili, že keď dcéra poškodenej odíde stará pani chodí po bytovke hore-dole a väčšinou skončí u toho pána, ktorý privolal políciu a ktorý sa o ňu potom postará. Na poškodenej nevidel žiadne zranenie a keď sa v byte zamkla z miesta odišli. Na inom zásahu v súvislosti s obžalovanou alebo poškodenou nebol.

Výsledky znaleckých skúmaní boli na hlavnom pojednávaní prezentované výsluchmi znalcov a prečítaním znaleckých posudkov.

MUDr. E. E., PhD., znalec v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, Úrazová chirurgia vypracoval dňa 25.01.2020 znalecký posudok č. 9/2020, v ktorom posúdil zranenia poškodenej E. C. utrpené dňa 10.10. až 11.10.2019. Vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie a spisového materiálu uzavrel, že zranenie: pomliaždenie dolnej pery úst s opuchom pery a odreninami a malou krvnou podliatinou do 0,7 cm na vnútornej strane ľavého ústneho kútika je z medicínskeho hľadiska ľahké, doba liečenia trvá 5 dní, trvalé následky nezanechá. K jeho vzniku mohlo dôjsť spôsobom ako to popisovala vo svojej výpovedi poškodená, teda tlakom nejakej látky alebo handier do úst pri fyzickom útoku, ale aj spôsobom ako popisovala obžalovaná, teda tlakom obliečky paplóna za účelom pomoci poškodenej a uvoľňovania dýchacích ciest pri udávanom epileptickom záchvate, resp. pri páde pri kolapse. Nedá sa uviesť ktorý z týchto dvoch mechanizmov je viac pravdepodobný. U poškodenej však mohlo pred vznikom zranenia dôjsť ku kolapsu následkom dehydratácie a nedostatočného príjmu tekutín a potravy niekoľko dní, ktorý uvádzala aj samotná poškodená, ktorá bola dňa 11.10.2019 hospitalizovaná na internej klinike pre dehydratáciu a stav po kolapse. V období medzi 10. až 11.10.2019 mohlo dôjsť aj ku opakovanému kolapsu. Znalec vysvetlil, že kolaps je krátkodobá prechodná strata vedomia následkom zníženia prietoku krvi mozgom. Prejavuje sa stratou vedomia, ktorá vedie ku slabosti svalstva a následným pádom na zem, bledosťou, niekedy je možné aj pomočenie a zvýšenie napätie (stuhnutie) na končatinách. Po chvíli v ležiacej polohe sa prietok krvi mozgom upraví a postihnutý človek nadobudne vedomie bez následkov. Jednou z príčin kolapsu je nedostatočný príjem tekutín, nedostatočný pitný režim, pôst, ktoré sú uvádzané v prípade poškodenej. Pri kolapse a epileptickom záchvate sú spoločné príznaky: porucha vedomia, strata vedomia so slabosťou svalstva a následným pádom na zem alebo okolité predmety, zvýšené napätie svalstva. Niektoré kolapsové stavy je pritom veľmi ťažko odlíšiť od epileptického záchvatu, najmä pre laika. Škála epileptických záchvatov je veľmi široká. Čo sa týka uvoľňovania dýchacích ciest, ktoré popisovala obžalovaná, nie je možné uzavrieť, že z medicínskeho pohľadu bolo správne. Išlo však o reakciu človeka, ktorý vidí niekoho na zemi, niekoho kto odpadol, ťažšie sa mu dýcha, pričom laicky sa hovorí o tom, že v takýchto stavoch je potrebné „vytiahnuť jazyk z úst“. Odborne medicínsky je potrebné konať inak, zakloniť hlavu, vysunúť sánku bez toho, aby sa zasahovalo do oblasti úst, pričom takýto manéver vie urobiť len odborník. Zdravotná dokumentácie neindikovala neprimerané zaobchádzanie s poškodenou, neobsahuje opis stavov po prípadnom napadnutí alebo zranení, s výnimkou záznamu zo dňa 02.10.2019, kedy bola poškodená ošetrená na ambulancii úrazovej chirurgie a uvádzala „včera napadnutá dcérou, silnou ju ťahala za vlasy a silno jej stisla obe ruky“, kde ako zranenia sú uvedené pomliaždenie hlavy a podvrtnutie krčnej chrbtice. Znalec zdôraznil, že kolapsový stav nebol žiadnou výnimočnou situáciou u poškodenej, s poukazom na lekársku správu zo dňa 27.09.2019, svedčiacou pre ošetrenie na internej ambulancii pre kolapsový stav s poruchou činnosti srdca, poruchou rytmu srdca.

MUDr. E. Q., znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Neurochirurgia spracoval dňa 26.01.2020 znalecký posudok č. 1/2020, na ktorom zotrval v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní. Na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie a spisovej dokumentácie uzavrel, že poškodená E. C. utrpela dňa 02.10.2019 poranenia: pomliaždenie vlasatej časti hlavy temenno-záhlavovej časti a podvrtnutie krčnej oblasti chrbtice, čo je celkovo ľahké zranenie s dobou liečenia do 7 dní. Poranenia mohli vzniknúť s najväčšou pravdepodobnosťou tak, ako to uvádzala poškodená vo svojej výpovedi, teda tupými nárazmi na vlasatú časť hlavy, resp. údermi dlaňou a rukou a mykaním hlavou pri ťahaní za vlasy v rôznych smeroch opakovane. Utrpené zranenia ohodnotil na 30 bodov, čo pri hodnote bodu 20,26 € pre rok 2019 vyčíslil na 607,80 € bolestného. Zo zdravotnej dokumentácie poškodenej znalec okrem iného zistil, že poškodená je sledovaná ortopédom a fyziatrom pre chronický vertebroalgický syndróm v chrbtici, Cervikokraviálny syndróm. Neurológom je liečená pre chronické degeneratívne ochorenie krčnej a driekovej chrbtice, v súvislosti s čím bola opakovane infúzne aj rehabilitačne vyšetrená a liečená,

tabletkovo je liečená pre Parkinsonovu chorobu, čo je neurologické degeneratívne ochorenie mozgových jadier, ktoré je spojené so stuhnutosťou tela, triaškou, celkovou apatiou. V minulosti a ani v čase znaleckého skúmania poškodená netrpela epileptickými záchvatmi, takéto u poškodenej neboli nikdy diagnostikované a ani sa u nej nijako neprejavovali. Vo všeobecnosti, ak je epileptický záchvat bez kŕčov končatín, tak laik ho nevie odlíšiť od kolapsového stavu. Ani priebeh udalostí zo dňa 10.10. a 11.10.2019 nezodpovedá typickému prejavu epileptického záchvatu, jedná sa skôr o príznaky kolapsového stavu (krátkodobej straty vedomia pre nedostatok tekutín v tele a nedostatok draslíka v krvi, ako aj krátkodobú poruchu srdcového rytmu s celkovými príznakmi). Poškodená trpí úzkostno-depresívnym syndrómom, vyplýva to z jej organického poškodenia mozgu a je súčasťou uvedomovania si zhoršenia mobility, bolesti a ťažkosti pri bežných pohyboch, úkonoch a prežívania svojej choroby a z toho vyplývajúcej obavy o samostatnosť, o schopnosť sebaopatery. Na vyšetrení počítačovou tomografiou mozgu dňa 20.01.2020 bol zistený Status Lacunaris, čo odpovedá veku primeraným zmenám na mozgu na podklade kôrnatenia mozgových tepien a počínajúcej atrofii mozgu primeranej veku. Neboli zistené známky demencie alebo iné organické zmeny na mozgu poškodenej. Znalec podotkol, že u pacientov s už poškodenou krčnou chrbticou, čo je prípad poškodenej, stačí aj malý fyzický inzult a dôjde k zhoršeniu príznakov tohto chronického ochorenia, ktoré sa na RTG a CT vyšetrení nemusí prejaviť úrazovými zmenami, prejaví sa len zhoršením bolesti hlavy, tŕpnutím končatín, prípadne hučaním v ušiach. Preto často vzniká nesúlad medzi pomerne slabým mechanizmom úrazového deja a výraznejšími subjektívnymi príznakmi u poškodenej osoby. V danom prípade neprítomnosť úrazových zmien na RTG a CT vyšetrení nevylučuje diagnózu podvrtnutia chrbtice, ktorá je postavená na neurologických príznakoch poškodenej a nie na zobrazovacích vyšetreniach. Traumatológ stanovil diagnózu podvrtnutie krčnej chrbtice na základe palpačnej bolestivosti krčnej chrbtice v kľude aj pri pohyboch poškodenej. Takáto bolestivosť môže byť aj v dôsledku dlhodobých chronických degeneratívnych zmien krčnej chrbtice. Mechanizmom vzniku podvrtnutia krčnej chrbtice môže byť aj pád. Čo sa týka pomliaždenia vlasatej časti hlavy v temenno-záhlavovej časti aj táto diagnóza stanovená poškodenej bola zistená pohmatovou a poklopovou bolestivosťou miesta, jeho miernym opuchom, začervenaním, bez porušenia kožného krytu a bez krvácania. O tom svedčí záznam neurologičky zo dňa 02.10.2019, ktorá vyjadrila, že koža poškodenej bola bez patologických eflorescencií (zafarbení), teda bez podliatin, bez krvného hematómu. V objektívnom náleze teda neboli popisované traumatické zmeny na mäkkých tkanivách ani iné farebné zmeny, znamená, že traumatológ stanovil diagnózu len na základe poklopovej a pohmatovej bolestivosti daného miesta, ktorá v objektívnom náleze traumatológa zo dňa 02.10.2019 uvedená nebola.

PhDr. M. Y., PhD., znalec z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospel v znaleckom posudku č. 12/2019 zo dňa 30.10.2019, po štúdiu a analýze spisového materiálu a výsledkov psychologického znaleckého vyšetrenia poškodenej E. C. vykonaného pri dvoch sedeniach v ZOS, k tomu, že menovaná výkonovo spadá do intelektového pásma spodnej hranice populačného priemeru s občasným poklesom smerom k prechodovému pásmu, kapacita pre vnímanie a chápanie reality je rozvinutá na pre ňu postačujúcej úrovni. Poškodená si dokáže uvedomiť základné náležitosti každodennej reality, so zvyšujúcim sa vekom sú jej reakcie však prirodzene pomalšie. V čase vyšetrenia bola vo veku 80 rokov a vzhľadom na tento vek a populačnú normu boli jej pamäťové schopnosti uspokojivé, mierne nedostatky boli v krátkodobej pamäti, avšak bez sklonov vymýšľať si nezapamätané. Znalec v rámci výpovede objasnil, že krátkodobá pamäť sa dá zhruba ohraničiť na niekoľko týždňov, maximálne mesiacov. Sú viaceré typy pamäte: epizodická, sémantická, atď.. Zážitky môžu byť uložené v pamäti aj na nevedomej úrovni, kedy človek podprahovo môže mať istý pocit odohraného, no nemusí si byť 100% istý jednotlivými konkrétnosťami, ktoré sa v tom čas udiali. Tie pocity môžu, ale nemusia korešpondovať s prežitým, keďže sa môže stať, že dôjde k premiešavaniu jednotlivých udalostí, čo u starších ľudí je absolútne bežné. Poškodenú vyšetroval v októbri 2019, v rámci toho popisovala konanie obžalovanej od roku 2018 do 11.10.2019. Je možné predpokladať, že aj zážitky z roku 2018 vierohodne popísala, aj keď bez upresnenia dátumu, teda jednotlivé zážitky mohla uvádzať časovo nesprávne. V rámci vyšetrení sa javila ako osoba prežívajúca diskomfortne to, čo sa dialo vo vzťahu k jej dcére (obžalovanej), pozorované boli sklony k ochranárstvu, typické pre materinský inštinkt. Čo sa týka stability a pevnosti štruktúry osobnosti je poškodená zrelá a nepodliehajúca patologickým výkyvom. V čase znaleckého vyšetrovania však pociťovala zmätok a bezmocnosť, pozorovaná bola tiež zvýšená labilita, nižšia frustračná tolerancia. Osobnosť poškodenej nie je nijako zvlášť zložitá, či ťažko uchopiteľná, ide o osobu, ktorá sa snažila a snaží žiť svoj život čestne, v minulosti s dôraznom na výchovu detí. Počas výsluchu na kriminálnej polícii bola psychicky i fyzicky v zlom stave s výrazným sklonom k plačlivosti, výraznou mierou vnútorného napätia a pre zlé psychické rozpoloženie musela byť urobená v rámci výsluchu prestávka. Znalec uzavrel, že poškodená popisuje jednotlivé udalosti dejovo i časovo správne,

občas má problém spomenúť si na dátum, občas sklon odbehnúť od témy. Nezaznamenal sklony k zavádzaniu alebo k prikrášľovaniu, aj keď správanie dcéry v istých momentoch mierne bagatelizovala. Informácie, ktoré podávala počas znaleckého vyšetrenia sú zhodné s tými, ktoré podávala v rámci výpovede. Nakoľko u poškodenej ide o staršiu osobu, u ktorej je predpoklad, že pozornosť rýchlo klesá, zvolil znalec pri vyšetrení psychodiagnostickú metodiku pozostávajúcu najmä z rozhovoru, pozorovania, testov na organicitu, pamäťových testov, inteligenčných testov. Najdôležitejšou časťou pritom bolo práve pozorovanie a rozhovor. V čase vyšetrenia poškodenej však nemal vedomosť o jej zdravotnom stave a diagnózach, pre ktoré sa liečila. Psychické poruchy u poškodenej nezistil. Nakoľko znalecké psychologické vyšetrenie prebiehalo v dňoch 21. a 22.10.2019, znalcovi nebol známy obsah výpovede poškodenej z roku 2020. Znalec uviedol, že ak sa vo výpovediach poškodenej vyskytli rozpory alebo rozdielnosti, je treba brať do úvahy vek poškodenej, v ktorom už kognitívne schopnosti môžu klesať oveľa rýchlejšie než je tomu u mladšej populácie. Znalec v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že v prípade, ak sa vo výpovediach poškodenej, ktorá bola prvýkrát vypočutá 11.10.2019 a druhýkrát dňa 27.05.2020 vyskytli odlišnosti, najpravdepodobnejšie by sa mohlo jednať o vplyv osobnosti ako takej, kde môže nastupovať fenomén spomienkového optimizmu, kedy najmä matky majú tendenciu vidieť konanie a správanie svojich detí pozitívnejšie než ako sa v skutočnosti udialo. Nezanedbateľným však môže byť už spomenutý vplyv zhoršených kognitívnych schopností, k tomuto sa nevedel vyjadriť so 100% istotou, nakoľko v roku 2020 nemal možnosť poškodenú psychologicky vyšetriť. Znalecky nebol u poškodenej zistený tzv. syndróm týranej osoby, avšak správanie sa obžalovanej voči nej vyvolávalo stres, ktorý nevedela adaptívnym spôsobom korigovať, dlhodobo sa nachádzala v stave zvýšeného intrapsychického napätia s úzkostným prežívaním a strachom ako dominantnou emóciou. Z psychologického hľadiska je možné to označiť ako „ťažké príkorie“ , ktoré sa vyznačuje znakmi ako dlhodobo prežívaná tieseň, s tým súvisiace prežívanie stresu, nemožnosť viesť zvyčajný život, čiže zasahovanie do prežívania človeka ako takého, ktoré trvá istú dlhšiu dobu. Znalecký posudok č. 14/2019 vypracoval znalec dňa 08.11.2019 po päťhodinovom vyšetrení obžalovanej dňa 08.11.2019 a štúdiu a analýze dostupného spisového materiálu. Uzavrel, že celková úroveň rozumových schopností obžalovanej korešponduje s jej dosiahnutým vzdelaním, pracovným zaradením a životnými skúsenosťami. Výkonovo spadá do intelektového pásma populačného priemeru, kapacita pre vnímanie a chápanie reality je rozvinutá na pre ňu postačujúcej úrovni. Mnestické schopnosti sú celkovo v pásme populačného priemeru. Pamäťové procesy nie je možné hodnotiť ako patologicky narušené v zmysle organického poškodenia CNS, avšak vplyvom ego-obranných mechanizmov, ktoré jej v mnohom zabraňujú vidieť realitu takú ako v skutočnosti je, môže dochádzať k prispôsobovaniu verbalizácie svojmu obrazu tak, aby z toho vyšla ako oprávnená. Schopnosť reprodukovať dej nie je u obžalovanej problematická, problematickou sa javí byť je osobnosť. Na jednotlivé udalosti si dokáže spomenutúť, avšak tak ako je to u mnohých ľudí, prispôsobuje realitu svojmu vnímaniu a vo svoj prospech. Poruchy pamäte v zmysle patológie nie sú u obžalovanej zaznamenané. Osobnosť obžalovanej disponuje v zásade dostatkom vnútorných osobnostných zdrojov. Boli potrebné, keď dokázala žiť v domácnosti, v ktorej otec nadmerne pil, keď sa jej brat obesil, keď žila v manželstve s mužom, ktorý ju v zásade neakceptoval, keď bola dlhodobo nezamestnaná, musela riešiť bytovú otázku, atď.. Jedinec môže byť vnútorne silný, ale ak príde nával emócií, s ktorými nevie pracovať, môže dochádzať k regresu na nižšie vývinové úrovne a jeho reagovanie nadobúda charakter náhodného a instabilného, čo je aj prípad obžalovanej. V čase vyšetrenia bola so svojim životom nespokojná, zažívala pocity zmätku a bezmocnosti. Vyskytovala sa zvýšená labilita, nižšia frustračná tolerancia a celkové prekvapenie ako mohol vzťah s matkou dospieť do týchto intencií. Na pozadí osobnosti obžalovanej je cítiť cit a pozitívne emočné naladenie, ktoré sa rokmi vzhľadom na životné situácie akoby strácali a do popredia sa dostáva istá forma „netýkavosti“, pocitu krivdy a viac či menej nepriateľského naladenia voči ľuďom. Obžalovaná má pocit, že všetko bolo na ňu našité, interpersonálne vzťahy sú značne nestabilné až žiadne, k osobe matky sa nevyjadruje citlivo a emočne vrúcne, pričom aplikáciou Roschachovej metódy bolo zistené, že u obžalovanej sa jedná o osobnostnú vlastnosť, a teda nie situačne podmienenú charakteristiku. Charakterovo je obžalovaná emočne výraznejšie reagujúca, so sklonom vťahovať sa do svojho sveta, kde ona určuje pravidlá. U obžalovanej je zložka agresivity zastúpená v tej miere, že z času na čas sa u nej môžu vyskytnúť nátlakovejšie formy správania a to najmä počas období, kedy sa nachádza v stave zvýšeného stresu a nezvládania života ako takého. Zvýšené sú hodnoty nepriamej agresie, negativizmu (t.j. apriori negatívnejšieho náhľadu na svet okolo seba) a tiež tzv. resentimentu (akýsi pocit hnevu na svet pre skutočné alebo domnelé zlé zaobchádzanie). Sklony k prejavovaniu priamej a ničím nebrzdenej agresie u obžalovanej zistené neboli. Pozorovateľné sú náznaky hraničnej organizácie osobnosti u ktorej je typické, že v sebe nevedia inkorporovať, zosúladiť dobré i zlé stránky druhého zároveň, z toho vyplýva, že takíto ľudia vidia ostatných buď ako takých alebo ako onakých. Z

technického hľadiska a metodológie psychológie všetko, čo človek povie, je jeho subjektívnym videním sveta a reality v ňom, keďže všetky informácie a skutočnosti, ktoré sa človek dozvie z prostredia, sú ním následne filtrované skrz osobnostnú štruktúru, skúsenosti, zvnútornené normy a podobne. Obžalovaná v kontexte uvedeného podáva sociálne žiaduce odpovede, snaží sa javiť v lepšom svetle, prakticky čo i len závan zodpovednosti za svoje konanie radikálne odmieta a vinu hádže na všetkých okolo. Svoje správanie k matke hodnotí obžalovaná nekriticky, necíti sa byť za nič zodpovedná, nič z toho, čo sa jej kladie za vinu podľa nej neurobila a k matke sa správala podporne s cieľom opatrovať ju. Vo všeobecnosti je život so staršou osobou nie vždy jednoduchý. Tu je nevyhnutná značná dávka trpezlivosti, zachovanie pokoja a nie raz odloženie vlastných záujmov bokom. Starší ľudia totižto majú svoje zaužívané zvyky, je u nich pozorovateľný úbytok kognitívnych schopností, spomalené vykonávanie aktivít, výrazné zabúdajú. Na človeka ktorý sa o takúto osobu stará sú tak kladené vysoké, až enormné nároky na zvládacie mechanizmy. U obžalovanej je však emotivita a schopnosť zvládať záťaž na nízkej úrovni. Začali sa hromadiť nevypovedané emócie, ktoré postupne prestávala zvládať a adaptívnou formou ventilovať a dospelo to do nepríjemných stretov s matkou. Nejednalo sa však o klasický spôsob týrania. Niet pochýb o tom, že matka obžalovanej, poškodená, zažila traumu s následným ťažkým príkorím, ale správanie obžalovanej nevykazovalo znaky týrania.

MUDr. A. J., znalkyňa z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria v znaleckom posudku č. 7/2020 zo dňa 11.02.2020 aj v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní uviedla, že z dostupnej zdravotnej dokumentácie a z vykonaného psychiatrického vyšetrenia v tom čase 81-ročnej poškodenej E. C. zistila, že sa jedná o starobnú dôchodkyňu so základným vzdelaním, ktorá keď pred cca 20 rokmi ochorela na onkologické ochorenie, začala sa o ňu starať dcéra M. P., s ktorou neskôr bývali v spoločnej domácnosti v jednoizbovom byte. Manželstvo poškodenej nebolo dobré pre nadmerný konzum alkoholu zo strany manžela a skončilo sa rozvodom. Z manželstva pochádzali tri deti, syn E. vo veku 33 rokov spáchal samovraždu, s druhou dcérou poškodená nebola v kontakte dlhší čas. Spolunažívanie s obžalovanou bolo dlhodobo konfliktné, dochádzalo k častým nedorozumeniam z oboch strán. Nepridávalo k tomu to, že obidve boli dospelé ženy, ktoré nemali svoj vlastný priestor vzhľadom na dispozície bytu. Z vyjadrenia poškodenej zistila, že spolunažívanie sa zhoršilo keď si obžalovaná našla priateľa, s čím poškodená nesúhlasila. Poškodená dlhodobo trpela viacerými ochoreniami, pravidelne navštevovala rôznych špecialistov a svoju všeobecnú lekárku, psychiatrickú ani psychologickú pomoc pre konflikty s obžalovanou do času skutku nevyhľadala. V dokumentácii poškodenej bol popisovaný anxiózne-depresívny syndróm. V dobe vyšetrenia bolo u poškodenej zvýraznené úzkostné prežívanie, precitlivelosť, obavy, strach. Tieto sa čiastočne zmiernili umiestnením do zariadenia sociálnej starostlivosti. Samotná poškodená mala obavy o svoju dcéru, ako sa jej vodí, kde sa nachádza. Boli naznačené poruchy pamäťových funkcií a pri somatickom telesnom ochorení spomínaný úzkostne-depresívny syndróm. Práve pri tomto syndróme sú prítomné prejavy úzkosti, zhoršenie nálady, poruchy koncentrácie, poruchy spánku, napätie a rôzne telesné prejavy úzkosti. U starších ľudí je popisovaný silný vzťah medzi telesným ochorením a depresiou. Duševnú chorobu v zmysle psychózy u poškodenej znalkyňa nezistila. Rovnako tak nezistila symptómy, ktoré by napĺňali kritériá posttraumatickej stresovej poruchy. Spočiatku bezproblémové spolunažívanie poškodenej a obžalovanej vplyvom faktorov ako jednoizbový byt, nedostatok financií, nezamestnanosť obžalovanej, nový priateľ obžalovanej, začalo byť konfliktné a v záťažových situáciách vyústilo do zmeneného správania obžalovanej ako aj poškodenej. Zmenené správanie obžalovanej v rámci spolunažívania s poškodenou nebolo však nepretržitej intenzity, preto prejavy u poškodenej neboli tak masívne. Znalkyňa zaznamenala u poškodenej známky organického poškodenia CNS na úrovni ľahkého poškodenia, za prítomnosti porúch pozornosti a krátkodobej pamäte. Poškodenie kognitívnych funkcií nebolo v čase vyšetrenia na takom stupni, aby malo vplyv na vnímanie a reprodukciu prežitých udalostí. Po umiestnení do zariadenia, ako to vyplynulo aj z konzultácií s ošetrujúcim personálom, sa stav poškodenej čiastočne upravil. Aj napriek tomu znalkyňa neodporučila výsluch poškodenej v predmetnej trestnej veci, nakoľko by to mohlo viesť k zhoršeniu jej zdravotného stavu. Na tomto stanovisku znalkyňa zotrvala aj po tom ako sa oboznámila so správami psychiatra a psychologičky z júla 2021, z ktorých okrem iného vyplýva, že poškodená je citlivá a plačlivá pri spomenutí obžalovanej. V nadväznosti na to, že poškodená je evidovaná u neurológa aj pre Parkinsonovu chorobu, znalkyňa uviedla, že pre toto ochorenie sú príznačné symptómy ako aj pre iné psychiatrické poruchy, najčastejšie zmeny nálad, poruchy koncentrácie, dominuje hlavne neurologická symptomatika. Na základe komplexného neurologického vyšetrenia v rámci znaleckého skúmania však nebol potvrdený epileptický záchvat. Vzhľadom k tomu, že poškodenej bol diagnostikovaný úzkostno-depresívny syndróm ešte v roku 2017 znalkyňa uviedla, že tak, ako ho popisovala lekárka z neurológie, jeho vývin mohol súvisieť s chronickými telesnými ťažkosti,

kedy vo všeobecnosti pacienti sú pri samotných bolestiach úzkostlivejší, citlivejší, čo môže prechádzať do depresívnych stavov. Vplyv na to môžu mať aj vonkajšie faktory, ktoré v tomto čase možno lekárke z neurológie ani praktickej lekárke neboli známe. Pokiaľ by bol depresívny stav u poškodenej zvýraznený, tak určite by neurologička doporučila návštevu psychológa alebo psychiatra, prípadne všeobecná lekárka započala nejakú liečbu nasadením antidepresív. V rámci etiológie úzkostno-depresívneho syndrómu pýtala sa znalkyňa aj poškodenej na fakt straty syna. Poškodená rovnako ako aj obžalovaná sa k tomu nechceli vyjadrovať. Úzkostno-depresívny syndróm, ktorým poškodená trpí nemá sám o sebe vplyv na objektívne hodnotenie správania osôb v okolí, skôr na to môžu mať vplyv počínajúce problémy s pamäťou, ktorésa v danom prípade aj vplyvom postupujúcej Parkinsonovej choroby môžu zhoršovať. Zo zdravotnej dokumentácie poškodenej nevyplynulo, že by bola započatá liečba v súvislosti s poruchami pamäte či demencie, ktoré skôr ako Parkinsonova choroba môžu ovplyvňovať vnímanie poškodenej. Za prítomnosti úzkostno-depresívneho syndrómu osoba citlivejšie vníma krivdu a vonkajšie podnety. V znaleckom posudku č. 4/2020 zo dňa 24.01.2020 znalkyňa uzavrela, že u obžalovanej nezistila prejavy duševnej choroby v zmysle psychózy, zistila však akcentovanú osobnosť so sklonom v záťažových situáciách k nevypočítateľnému správaniu. U akcentovanej osobnosti sú vo všeobecnosti prítomné črty instability, so sklonom v záťažových stresových situáciách reagovať nevypočítateľne, impulzívne, prítomné je napätie. U obžalovanej nebola zistená povahová črta, resp. vlastnosť viac zvýraznená, skôr zvýšené hodnoty nepriamej agresie, negativizmu, pocity hnevu, hypochondrické tendencie a celková nespokojnosť so svojim životom. Na rozvoj akcentovanej osobnosti u obžalovanej mohlo mať vplyv to, že v poslednom období striedala prácu, nemala trvalý pracovný pomer, mala problémy finančné a existenčné, nemala dlhodobý partnerský vzťah, musela bývať s mamou v jednoizbovom byte, kde neboli vytvorené podmienky pre dvoch dospelých ľudí, kde každý z nich potrebuje svoj samostatný priestor. Čo sa týka reakcií obžalovanej v záťažových situáciách, z pozorovania ako aj z výpovedí svedkov, s ktorými sa znalkyňa oboznámila vyplýva, že u obžalovanej nastúpili pocity viny, zmätku, nespokojnosti, krivdy, zvýšeného napätie, pocity úzkosti prameniace z nepochopenia, že sa o matku starala aj keď bola vážne chorá, pričom ostatní súrodenci sa nestarali. Obžalovaná v čase kedy mali byť skutky spáchané netrpela duševnou chorobou alebo poruchou, mohla rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a svoje konanie ovládať. U obžalovanej nezistila prejavy závislosti od alkoholu alebo iných návykových látok. Z psychiatrického hľadiska jej pobyt na slobode nie je nebezpečný a vzhľadom na neprítomnosť duševnej poruchy nie je potrebné nariadiť psychiatrickú ochrannú liečbu.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listiny:

Záznamy zo služieb príslušníkov PZ radených na Obvodnom oddelení PZ Košice - Juh, z ktorých vyplýva, že z B. X v Košiciach

- dňa 26.09.2019 ohlásila o 06,43 hod. poškodená C., že darovala byt svojej dcére, ktorá ráno začala niečo vykrikovať po byte, nevedela uviesť čo kričala a preto radšej odišla z bytu;

- dňa 03.10.2019 oznámil o 09,49 hod. L., že na 13. poschodí má P. týrať svoju matku C.; hliadka bola vyslaná na udalosť označenú ako domáce násilie, ktorú riešila do 11,18 hod.;

- dňa 04.10.2019 zasahovala od 12,58 hod. do 17,35 hod. hliadka pri udalosti domáce násilie spočívajúce v napádaní E. C. zo strany dcéry M. P. v byte na 13. poschodí, pričom Kušnírová uvádzala, že dcéra ju zase bije; P. bola eskortovaná na útvar OO PZ Košice - B.;

- dňa 04.10.2019 oznámila o 21,07 hod. obžalovaná P., že sa bojí o svoju matku, hliadka sa od 21,28 hod. do 21,33 hod. sa nevedela dostať do vchodu bytového domu, oznamovateľka hliadku nečakala;

- dňa 11.10.2019 oznámila o 07,10 hod. E. C., že v noci ju zbila jej dcéra M. P., udalosť bola vedená ako týranie blízkej a zverenej osoby - domáce násilie, hliadka zasahovala do 08,00 hod. a následne medzi 16,00 hod. až 16,50 hod. vykonala previerku v UNLP na Triede SNP, vec bola odovzdaná OKP.

Potvrdenia poverených príslušníkov OO PZ Košice - B. o oznámeniach E. C. preukazujú, že

- dňa 26.09.2019 podala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu,

- dňa 03.10.2019 podala oznámenie o dlhodobých domácich nezhodách v spoločnej domácnosti s dcérou a

- dňa 04.10.2019 opäť podala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

Správa Mesta Košice - Mestskej polície Košice - Stanica B. zo dňa 16.01.2020 obsahuje informáciu o tom, že dňa 09.12.2018 hliadka v zložení B. B. a M. A. preverovali na B. 8 v Košiciach nezhody v domácnosti E. C. a jej dcéry M. P.. Malo medzi nimi dôjsť len k slovnej potýčke, C. nechcela podať žiadne oznámenie. Susedia potvrdili, že z bytu často počuť krik a nadávky, boli poučení ako postupovať v

prípade obdobného problému. Hliadka oboznámila s poznatkami pracovníčku Miestneho úradu Mestskej časti Košice - B., odbor sociálnych vecí. Dňa 26.09.2019 bola na to isté miesto vyslaná hliadka v zložení E. C. a O. E., pretože P. mala vyhodiť svoju matku z bytu. Na mieste C. uviedla, že chce podať trestné oznámenie na dcéru, ktorá ju má týrať. Z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu bola privolaná hliadka OO PZ Košice - B., ktorá prevzala vec k ďalšej realizácii. Dňa 12.10.2019 bola hliadka v zložení E. C. a L. I. vyslaná na miesto z dôvodu asistencie pre PZ SR ako nezúčastnenej osoby.

Správa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky zo dňa 29.01.2020 obsahuje informáciu o tom, že v priebehu obdobia od decembra 2018, ale hlavne od konca septembra 2019 do 12.10.2019, boli opakovane vysielané hliadky mestskej polície a hliadky z OO PZ Košice - B. do bytu obžalovanej M. P. na B. X v Košiciach, v dôsledku nezhôd s poškodenou E. C.. Z telefónnych čísel registrovaných na meno M. P. v priebehu rokov 2018 a 2019 volanie na tiesňovú linku nebolo. Dňa 27.09.2019 telefonicky oznámila M., že E. C. sa ťažko dýcha, má aj psychický problém, na miesto bola vyslaná záchranná zdravotná služba. Aj dňa 02.10.2019 oznamovateľka M. telefonovala, že C. týra dcéra. Na miesto udalosti bola vyslaná ambulancia RZP. Zvukové záznamy hovorov boli odovzdané na CD nosiči oproti preberaciemu protokolu.

Správa Operačného odboru Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 14.01.2020 s prílohami obsahuje informácie o riešení udalostí zo dňa 11.10. a 12.10.2019 s popisom telefonických hovorov a zásahov polície v mieste trvalého bydliska obžalovanej, ktorá bola nakoniec zadržaná, obsahuje aj prehľad hlásení, hovorov súvisiacich s prejednávanou trestnou vecou z telefónnych čísel registrovaných na obžalovanú a jej susedov B. L. a T.. Q. M.. Súčasťou správy je prepis nahrávok hovorov menovaných zo systému REDAT.

Zápisnica spísaná dňa 25.01.2019 pracovníčkou Miestneho úradu Mestskej časti Košice - B., oddelenia sociálnych vecí M.. U. U. z ktorej vyplýva, že dňa 14.12.2018 ju osobne kontaktovala hliadka mestskej polície v zložení B. a A. s tým, že L. oznámil polícii týranie p. C. vlastnou dcérou. Uvedené oznámila štátnej polícii. C. bolo obratom vybavené Zariadenie opatrovateľskej služby, čo menovaná odmietla z dôvodu, že nemá na platenie. K ponúknutej alternatíve - umiestneniu na geriatrii, sa menovaná nevedela vyjadriť. Neskôr menovaná MÚ oznámila, že oznámenie ktoré podala na dcéru stiahla.

Žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu žiadateľky E. C. prijalo Mesto Košice dňa 28.12.2018. Ako kontaktná osoba žiadateľky bol označený B. L., bytom B. 8, Košice. Prílohu žiadosti tvoria: rozhodnutie Ústredia Sociálne poisťovne zo dňa 29.11.2018 o zvýšení starobného dôchodku poskytovaného E. C. na sumu 308,50 € od 01.01.2019 a lekárska správa nefrológa zo dňa 13.11.2018, v ktorej sú o.i. špecifikované diagnózy, pre ktoré je v zariadení Logman a.s., nefrologickej ambulancii, poškodená liečená.

Stanovisko MUDr. C. A. zo spoločnosti Q., s.r.o. zo dňa 09.01.2020, z ktorého vyplýva, že menovaná je obvodnou lekárkou E. C.. V zdravotnej dokumentácii menovanej pacientky je v období rokov 2018 až 2019 jedenkrát prepúšťacou správou zadokumentované, že od 11.10. do 14.10.2019 bola hospitalizovaná na I. internej klinike, kde v objektívnom náleze je popísaná podliatina vnútornej strany ľavého ústneho kútika do 0,7 cm a podliatina v oblasti vnútornej časti paže 6,5 cm. Z nemocnice bola prepustená priamo do zariadenia ošetrovateľskej starostlivosti. V uvedenom období pacientka doručovala všeobecnej lekárke väčšinou správy od špecialistov: neurológa, hematológia, nefrológa, endokrinológa, pneumológa, ktorými bola pravidelne dlhodobo sledovaná a na podklade týchto jej boli predpisované lieky. Dňa 13.02.2018 bola osobne vyšetrená pre infekciu horných a dolných dýchacích ciest za predpísania antibiotickej liečby. Dňa 15.02.2018 oznámila telefonicky dcéra pacientky M. Račková poruchu vedomia u matky a pomočenie sa. Na základe doporučenia kontaktovala RZP, ktorá pacientku dopravila na akútne neurologické vyšetrenie, kde stav bol vyhodnotený ako synkopa a kolaps v súvise s nízkym krvným tlakom a intoleranciou antibiotík. Dňa 03.01.2019 pacientka v doprovode dcéry požiadala o vypísanie tzv. „odkázanosti na sociálnu službu“, pričom obdobné tlačivo už bolo v minulosti, dňa 15.05.2017, vypísané. Nasledujúcu kontrolu pacientka absolvovala 29.05.2019, za doloženia nálezu z cievneho vyšetrenia. Posledná osobná návšteva a vyšetrenie pacientky bola 30.09.2019, jej účelom bolo odovzdanie správy z prijímacej ambulancie IV. internej kliniky zo dňa 27.09.2019. Tam bola privezená RZP pre prekolapsový stav s disrytmiou srdca, sťažovala sa na psychické týranie dcérou a nespavosť. Bolesti v hrudníku boli hodnotené ako emočný stres. Pacientka chodievala na vyšetrenia samostatne, dňa 03.01.2019 bola s dcérou. Dcéra pacientky bola v minulosti

pre vystavené recepty, kontakt s personálom bol krátky a bezproblémový, s výnimkou ostatne uvedeného dátumu, kedy bola dcéra pacientky emotívna a hlasitá. Následky v zmysle psychického týrania boli na pacientke pozorované dňa 30.09.2019, kedy už situáciu prešetrovala polícia. Známky fyzického týrania predtým pozorované neboli. Prvú zmienku o ochorení chrbtice má pacientka v dokumentácii v roku 1981. Striedavo trpela ťažkosťami krčnej a driekovej oblasti, chodila na rehabilitácie, pre bolesti bývala aj práceneschopná. Neurológom začala byť sledovaná ako pre chrbticu, tak aj pre Parkinsonovou chorobu od roku 2004. Naposledy mala výraznejšie zhoršenie chronických dlhoročných problémov s chrbticou v júni 2017, kedy bola hospitalizovaná na Neurologickom oddelení UNLP. Dlhodobo je vedená u hematológa aj u nefrológa. Zmienka o kŕčovitých prejavoch s poruchami vedomia v zdravotnej dokumentácii nie je a pacientka sa na to nesťažovala. Poskytovaná zdravotná starostlivosť je v danom prípade náročná hlavne zo strany špecialistov, ktorých pacientka navštevuje pravidelne. E. C. užíva chronickú liečbu: Euthyrox, Ralago, Aspirin, Kaldyum, inhalačné spreje Spiriva pravidelne, Atrovent podľa potreby, Emperin podľa potreby (závraty) a Guajacuran podľa potreby (na chrbticu).

Lekárska správa zo dňa 05.10.2019 z ktorej vyplýva, že u poškodenej E. C. bola zistená diagnóza: podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie hlavy a oboch rúk pri predpokladanej dobe liečenia 7 dní. Úraz bol hodnotený ako ľahký a k jeho pôvodu poškodená uviedla, že bola napadnutá dcérou.

Lekárska správa psychiatra MUDr. C. F. vypracovaná na žiadosť konajúceho súdu dňa 19.07.2021 obsahuje negatívne stanovisko k účasti poškodenej, aktuálne obyvateľky Domova dôchodcov ARCUS na Skladnej ulici v Košiciach, na hlavnom pojednávaní. Podkladom pre túto správu bola psychologická správa k aktuálnemu psychickému stavu poškodenej spracovaná psychologičkou Mgr. C. A. z ktorej vyplýva, že poškodená sa nachádza v pásme stredne ťažkej demencie, jej kognitívne funkcie sú narušené vo viacerých oblastiach, je citlivá, pri spomenutí obžalovanej plačlivá. Nie je vhodné podrobovať poškodenú výsluchu vzhľadom na možné zhoršenie psychického stavu, pre jej citlivú povahu sa neodporúča vystavovať ju stresu, ktorý jej môže vyvolať táto citlivá a bolestivá téma. Rad lekárskych správ preukazuje, pre aké ochorenia a akým spôsobom je poškodená E. C. dlhodobo liečená. Lekárske správy, sčasti obsiahnuté v zdravotnej karte vedenej obvodnou lekárkou, mali k dispozícii súdni znalci a v znaleckých posudkoch, o ktorých je zmienené vyššie, sa na ne odvolávajú.

Zápisnica o prehliadke tela spísaná dňa 11.10.2019 na OR PZ Košice, OKP preukazuje, že uvedeného dňa bola vykonaná prehliadka tela poškodenej E. C., podrobila sa jej dobrovoľne, za účelom zistenia stôp na tele ako následkov trestného konania. Poškodená bola nafotená s oblečením aj bez neho, fotograficky bol zadokumentovaný aj detail jej tváre - povrchové poranenie úst.

Zápisnica o vykonaní domovej prehliadky preukazuje, že na základe príkazu sudcu bolo dňa 12.10.2019 o 21,25 hod. prikročené k vykonaniu domovej prehliadky u obžalovanej M. P., v jej byte č. XX na XX. poschodí na B. ulici v C.. Menovaná sprístupnila byt dobrovoľne. Pri prehliadke neboli odňaté žiadne veci. Zaistená bola jedna biologická stopa - ster z vnútra fialového vedierka, ktoré bolo uzatvorené pri posteli v obývačke. Zápisnica obsahuje opis dispozície, zariadenia a celkového stavu bytu. Fotodokumentácia o počte 148 kusov fotografií tvorí prílohu zápisnice.

Čiastočné výpisy z listu vlastníctva č. 10942 preukazujú, že obžalovaná M. P. je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX nachádzajúceho sa na XX. poschodí vo vchode č. X bytového domu na B. ulici, súpisné číslo XXXX, v katastrálnom území A., obec Košice - B., okres Košice IV.

Potvrdenie Dôvery zdravotnej poisťovne, a.s. zo dňa 26.02.2020 preukazuje, že k uvedenému dátumu bola poškodená E. C. verejne zdravotne poistená. Pripojený podrobný prehľad vykázanej zdravotnej starostlivosti menovanej za obdobie od decembra 2018 nasvedčuje pre liečbu poškodenej pre skôr konštatované ochorenia a ostatné zdravotné problémy, pre ktoré menovaná podstúpila rad vyšetrení a liečebných výkonov.

Správa Miestneho úradu Mestskej časti Košice - B. zo dňa 15.01.2020 vypovedá o tom, že poškodená E. C. bola dňa 03.01.2020 prijatá do Zariadenia opatrovateľskej služby na M. 1, Košice, kde sociálne služby jej boli poskytované do 14.10.2019. Adaptácia menovanej na pobyt v zariadení prebehla uspokojivo a bezproblémovo. V čase prijatia menej komunikovala, bola smutná, postupne sa upokojila, začala komunikovať s personálom a ostatnými

prijímateľmi služieb v zariadení, kde sa cíti v bezpečí, je prispôsobivá, správa sa úctivo a jej stav si nevyžaduje žiadny osobitný prístup a zo dňa 23.09.2020 o tom, že poškodená utrpela vážny úraz, v dôsledku čoho bola od 08.09.2020 hospitalizovaná na Klinike úrazovej chirurgie UNLP.

Správa ARCUS - Špecializované zariadenie a Zariadenie pre seniorov sídliace v Košiciach na Skladnej č. 4: zo dňa 24.01.2020 vypovedá o tom, že E. C. bola prijímateľkou nimi poskytovanej sociálnej služby v čase od 25.08.2008 do 31.03.2009. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že sama chcela ísť bývať do Domova dôchodcov (pôvodný názov zariadenia) z obáv straty schopnosti postarať sa o seba v súvislosti s onkologickým ochorením. Menovanej bolo diagnostikované nádorové ochorenie krviniek. Pobyt v zariadení ukončila na vlastnú žiadosť. Kontaktné osoby menovanej boli uvádzané M. P. a T.. E. P.. Opätovne zaevidovaná žiadosť menovanej o poskytovanie sociálnej služby zo dňa 10.10.2018 sa ku dňu vyhotovenia správy nachádzala na 133. mieste. Prílohu správy tvoria lekárske správy psychiatrickej a neurologickej ambulancie, kliniky úrazovej chirurgie, ošetrujúceho lekára v zariadení a lekársky nález na účely posúdenia odkázanosti zo dňa 15.05.2017. V lekárskej správe psychiatričky zo dňa 29.04.2018 je konštatovaná diagnóza: depresívna porucha ľahkého stupňa bez medikácie, a zo dňa 25.10.2021 vypovedá o tom, že E. C. je od 24.03.2021 poberateľkou sociálnej služby formou celoročného pobytu v zariadení, nie je v jej schopnostiach zúčastniť sa úkonov na súde, pretože by to mohlo vyvolať prežité traumy a stres.

Správa Strediska sociálnej pomoci mesta Košice so sídlom v Košiciach na Garbiarskej 4 zo dňa 22.01.2020 preukazuje, že E. C. tam podala žiadosť o zabezpečenie sociálnej služby dňa 16.06.2017, avšak na základe nezáujmu, ktorý potvrdila dňa 01.10.2018, bola vyradená z evidencie čakateľov. Prílohu správy tvorí rozhodnutie Mesta Košice č.: MK/A/2017/13630 zo dňa 07.06.2017, ktorým bolo žiadosti E. C. o vydanie rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu vyhovené a v ďalšom bola považovaná za občana odkázaného na sociálnu službu poskytovanú v zariadení pre seniorov. Potvrdenie zo dňa 01.10.2018 obsahuje stanovisko poškodenej o nezáujem o uzatvorenie zmluvy o poskytovanie sociálnej služby na základe ďalšej prílohy - žiadosti o zabezpečenie sociálnej služby doručenej Mestu Košice 16.06.2017.

Správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice vypovedajú o tom, že obžalovaná M. P. bola dodaná do väzby dňa 14.10.2019 na príkaz Okresného súdu Košice II sp. zn. , so začiatkom plynutia lehoty väzby od 11.10.2019. Adaptovala sa s problémami, bola dezorientovaná a jej roztržité správanie bolo potrebné korigovať a kontrolovať. Úlohy a nariadenia vyplývajúce z ústavného poriadku plnila až po napomenutiach. Disciplinárne odmenená ani potrestaná nebola. Počas výkonu väzby nebola ani pracovne zaradená. Dňa 04.11.2019 vyšetrená pre bolesti hlavy, celého tela a zvýšené teploty. Na infekciu dýchacích ciest a zápal prínosových dutín jej bola nasadená antibiotická a antipyretická liečba. Dňa 08.11.2019 uvádzala zlepšenie zdravotného stavu. Pre vzostup zápalových parametrov bola odporučená na vyšetrenie v civilnom zariadení - internej ambulancii CP UNLP Košice. Dňa 06.11.2019 bola vyšetrená na Neurologickej ambulancii UNLP Košice pre bolesti hlavy. Bolo uzavreté pre centrálny vestibulárny syndróm, vegetatívnu disharmóniu, úzkostnú poruchu, febrilný stav.

Kópia spisového materiálu vedeného pod ČVS: ORPZ-KE-OPP7-718/2019-P na OO PZ Košice - B., OPP, Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach preukazuje, že M. P. podala dňa 29.09.2019 oznámenie o priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktoré konanie bolo skončené odložením veci.

Výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR preukazuje, že do 23.06.2020 nebola obžalovaná riešená pre žiaden priestupok.

Uznesenie povereného príslušníka OO PZ Košice - B. zo dňa 24.01.2019 ČVS: ORP-120/JU-KE/2019 preukazuje, že vec na základe trestného oznámenia B. L., trvale bytom Košice, B. X pre podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , , ktorého sa mala dopustiť M. P. dňa 09.12.2018 na B. 8 v Košiciach v byte na XX. poschodí voči E. C. tak, že ju mala napadnúť, porozhadzovať po byte veci a nezisteným spôsobom udierať do chrbta,

bola odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania ani na postup podľa .

Odpis registra trestov obžalovanej je bez záznamu.

V súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu a zásadou vyhľadávacou ( ) postupoval súd v konaní tak, aby náležite zistil skutkový stav veci a to v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. V trestnom konaní totižto musia byť všetky okolnosti trestného činu zistené v takom rozsahu, aby bolo možné vzhľadom na konkrétne štádium trestného konania rozhodnúť, v štádiu hlavného pojednávania teda vyhlásiť spravodlivý rozsudok v prípade, ak by vykonané dokazovanie neviedlo k inému spôsobu vybavenia veci ako to pripúšťa . Aj v danej veci teda súd zisťoval či sa skutky stali, resp. či sa stali tak, ako ich žaloval prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II, prípadne pri menších obmenách za zachovania ich podstaty, či v prípade ak sa stali napĺňajú znaky v bode 1/ zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , , s poukazom na a a v bode 2/ zločinu vydierania podľa , , tak, ako ich prokurátor v obžalobe sp. zn. zo dňa 12.08.2020 právne kvalifikoval, prípadne či nenapĺňajú znaky iného trestného činu, či skutky spáchala obžalovaná M. P., a zisťoval tiež všetky okolnosti majúce význam pre meritórne rozhodnutie. Pri dokazovaní postupoval súd spôsobom, ktorý určuje zákon. Uplatnil aj vyhľadávaciu zásadu a neuprel procesným stranám právo obstarávať a navrhovať vykonávanie dôkazov, pričom vykonal všetky navrhnuté, známe a dostupné, pretože mal zato, že všetky boli relevantné pre objasnenie potrebných skutočností. Súdu záležalo na tom, aby bol skutkový stav veci zistený čo najúplnejšie, aj preto s rovnakou starostlivosťou vykonal a následne aj zohľadnil všetky dôkazy svedčiace pre aj proti obžalovanej. Súd zdôrazňuje, že dôkazy na ktorých postavil svoje konečné rozhodnutie boli získané a na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom, následne v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov ( ) dôsledne vyhodnotené, a to každý dôkaz jednotlivo, ako aj v ich vzájomných nadväznostiach bez ohľadu na to, kto konkrétny dôkaz obstaral. Starostlivé zhodnotenie vykonaných dôkazov vyústilo do jednoznačného presvedčenia, že skutky kladené obžalovanej za vinu nie sú trestnými činmi, preto súd postupom podľa oslobodil M. P. spod obžaloby.

Obžalovaná M. P. na hlavnom pojednávaní vyhlásila podľa , že je nevinná zo spáchania skutkov kladených jej za vinu a využila svojho zákonného práva nevypovedať k veci. Z prečítaných zápisníc o jej výsluchoch z prípravného konania vyplynulo, že uznesenie o vznesení obvinenia považuje za blud, pretože voči svojej matke E. C., s ktorou žila v spoločnej domácnosti nepretržite od roku 2015 až do jej zadržania, sa nikdy nesprávala spôsobom kladeným jej za vinu. Pravdou je, že v roku 2018 začali vznikať prvé problémy v ich vzťahu, avšak matke nikdy fyzicky neublížila, raz ju ťahala za vlasy pretože nezvládala to, že matka ju krivo obvinila na polícii. Hlavou jej však netriasla, nehádzala do nej veci, neudrela ju a žiadnym spôsobom neobmedzovala. Keď s matkou rozprávala o stiahnutí trestného oznámenia, nenútila ju k tomu, len kričala, aby jej nerobila zo života peklo a ponúkla jej, že s ňou pôjde na políciu. Dala jej päsť do úst lebo nechcela aby sa zadusila, predpokladala že dostala epileptický záchvat, bola v kŕči a prevrátila oči.

Pravdou je, že obžalovanú zo spáchania trestnej činnosti usvedčovala svojimi výpoveďami poškodená E. C., ktorá v prípravnom konaní popísala ako sa k nej dcéra počas ich spolužitia správala, pričom jej tvrdenia boli premietnuté do skutkových viet obžaloby. Na odporúčanie psychológov nebola poškodená na hlavnom pojednávaní vypočutá, teda súd sa s jej tvrdeniami a názormi zoznámil formou prečítania zápisníc o jej výsluchoch z prípravného konania a vykonaním obrazovo-zvukových záznamov. Výsluch poškodenej bol totižto vykonaný dňa 11.10.2019 v etapách, keďže, ako to vyplýva aj z obrazovo- zvukových záznamov, poškodená bola v ten deň veľmi unavená, vyčerpaná, pričom jej stav si vyžiadal niekoľkohodinový odpočinok, aby mohla pokračovať vo výpovedi. Poškodená okrem iného uvádzala aj to, že v poslednom roku ju dcéra týrala nielen psychicky, keď jej hovorila, že chce, aby už zomrela, ale aj fyzicky, keď ju viackrát zbila až tak, že mala modriny. V nočných hodinách dňa 10.10.2019, resp. v skorých ranných dňa 11.10.2019 jej dala do úst handru, zakryla ju perinou a začala ju dusiť, pričom kričala, že má ísť na políciu stiahnuť svoju výpoveď, inak ju zabije. To bola najhoršia noc, kedy už cítila, že nevládze dýchať a myslela si, že zomrie.

V neprospech obžalovanej čiastočne vyznieva aj svedecká výpoveď M.. U. U., ktorá okrem iného poskytuje sociálne poradenstvo seniorom na Oddelení sociálnych vecí, referáte opatrovateľskej služby pri Miestnom úrade Mestskej časti Košice - B.. Dňa 14.12.2018 ju na miestnom úrade navštívili mestskí policajti B. a A. a oznámili jej, že boli privolaní k E. C., ktorú má týrať jej dcéra. A. jej povedal, že keď prišli na miesto poškodená bola roztrasená a z toho, že jej dcéra (obžalovaná) ušla výťahom nadobudol pocit, že poškodenej je ubližované. Na hlavnom pojednávaní však svedok M. A. objasnil, že do miesta trvalého bydliska poškodenej prišli na základe telefonického oznámenia pána, ktorý už zomrel (sused L.) a ktorý im povedal, že keď dcéra poškodenej odíde z domu, poškodená chodí hore dole po bytovke. Z bytu susediaceho s bytom poškodenej vyšli dvaja susedia, ktorí to potvrdili s tým, že poškodená väčšinou skončí u toho pána, ktorý privolal políciu. Na poškodenej si nevšimol žiadne známky týrania. Zo správy Mestskej polície Košice - A. B. však vyplýva, že hliadka v zložení M. A. a B. B. boli preverovať oznámenie na B. X v Košiciach dňa 09.12.2018 a nie 14.12.2018, ako vypovedala svedkyňa U.. Z výpovede svedkyne však vyplynulo, že poškodená C. ju kontaktovala v decembri 2018 so žiadosťou o umiestnenie v nejakom zariadení. Odmietla ponúknuté umiestnenie na geriatrii na dobu 21 dní, ale svedkyňa jej začala vybavovať umiestnenie do zariadenia opatrovateľskej služby, pretože aj z rozhovoru so susedom poškodenej L. nadobudla pocit, že poškodená potrebuje pomoc. Vtedy zistila, že skoršia žiadosť o zaradenie do poradovníka pre umiestnenie do zariadenia pre seniorov bola stiahnutá. Pri osobnej návšteve jej poškodená popisovala ako ju dcéra ťahala za vlasy, búchala do hlavy, nedávala jej jesť, nadávala jej. Z príslušného fondu urobila poškodenej potravinový nákup. Bola svedkom toho, keď poškodenú priniesli na políciu v nočnej košeli a šuštiakovej bunde s poranenou perou a celkovo v zúboženom stave. Tam jej poškodená povedala, že jej dcéra tlačila do úst nejakú handru, aby ju tak donútila stiahnuť trestné oznámenie, že už nechce ísť do bytu na B. ulicu, že radšej zomrie.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul v pozícii svedkov viacerých susedov obžalovanej a poškodenej. Bezprostrednými susedmi boli Ing. K. Z. s manželom Ing. M. Z., ktorí vypovedali o tom, že z bytu obžalovanej často počuli spev, obžalovaná sa pripravovala na Superstar. Ing. Z. počul ako obžalovaná kričala na svoju matku, že jej niekde niečo odložila a ona to nemohla nájsť, použila aj vulgarizmy. Raz Ing. Z. počula obžalovanú kričať „ja ťa zadusím, zabijem“. Poškodená sa jej posťažovala, že dcéra ju týra, nedá jej jesť, nenechá ju spať, že ju zamkýna v byte aby nechodila do jedálne pre dôchodcov a že stiahla trestné oznámenie podané na dcéru, lebo sa jej vyhrážala. Poškodená sa nikdy neobrátila na týchto najbližších susedov so žiadosťou o pomoc, o privolanie polície kvôli správaniu obžalovanej aj napriek tomu, že ako z výpovede svedkyne vyplynulo, bola o takomto postupe poučená príslušníkmi polície.

Aj svedkyňa Bc. K. O., bývajúca pod bytom obžalovanej, počula ako od konca augusta 2019 asi do polovice októbra 2020 obžalovaná nahlas spievala, ale aj vykrikovala rôzne nadávky a vulgarizmy a vyhadzovala veci z balkóna. Raz kričala „nalej mi, bývaš v mojom byte“, z čoho usúdila, že kričala na poškodenú a že požívala alkohol, čo sa jej však neskôr nepotvrdilo. Obžalovaná bola vulgárna aj voči nej bez toho, aby na to mala dôvod. Sporadicky sa stretávala aj s poškodenou, ktorá sa jej nikdy na nič nesťažovala a nevidela na nej stopy po fyzickom násilí.

Svedok V. C. bývajúci na 4. poschodí na B. X privolal v septembri 2019 mestskú políciu pretože z balkóna bytu obžalovanej na 13. poschodí sa vyhadzoval odpad. O zopár dní nato mu v skorých ranných hodinách zvonila poškodená s tým, že ju dcéra vyhodila z bytu. Pretože bola veľmi rozrušená zavolal políciu a odišiel do práce. Dovtedy nevedel nič o problémoch v domácnosti obžalovanej a poškodenej, ako predsedovi spoločenstva vlastníkov bytov mu nikto zo susedov nič nenahlásil a keď bol osobne dvakrát v byte obžalovanej nič zvláštne si nevšimol, v byte bol poriadok.

Svedkyňa Ing. Q. M. bývajúca na 13. poschodí od roku 2018, kedy sa zdržiavala v domácom prostredí, pretože bola na materskej dovolenke vnímala, že v domácnosti obžalovanej a poškodenej nie je všetko v poriadku, z bytu sa ýval krik obžalovanej. Obžalovaná tiež spievala kedy sa jej zachcelo a pri stretnutí jej povedala, že sa pripravuje na Superstar. Na jeseň v roku 2019 jej poškodená zazvonila pri vchodových dverách a požiadala ju, aby jej zavolala záchranku. O pár dní nato sa to zopakovalo, avšak poškodená sa nesťažovala na správanie dcéry, bolo však evidentné, že na tom bola psychicky zle. Až tretíkrát, keď jej zvonila pred siedmou ráno v pyžame, prosila ju, aby zavolala políciu, lebo dcéra ju celú noc týrala, pchala jej handry do úst a ťahala ju za vlasy. Raz si všimla na rukách poškodenej podliatiny, ale nepýtala sa na ich pôvod.

Ďalší svedkovia M. C., švagriná obžalovanej a nevesta poškodenej, T.. E. P., bývalý manžel obžalovanej a M. P., syn obžalovanej a vnuk poškodenej však vypovedali o príkladnej starostlivosti, ktorú obžalovaná poskytovala svojej matke aj v období, keď ešte nežili v spoločnej domácnosti. Poškodená sa im nikdy na správanie obžalovanej nesťažovala a nevideli na nej známky fyzického násilia ani nič mimoriadne, čo by nasvedčovalo pre iný druh násilia. M. C. navštevovala domácnosť obžalovanej a poškodenej často aj v roku 2019. Ich vzťah vnímala ako bezproblémový, v domácnosti bolo všetko v poriadku, vždy navarené. Svedok Ing. P. vypovedal aj o tom, že v ostatnom čase vyjadrovala obžalovaná obavu o svoju matku, ktorá podľa nej viackrát odišla z domu, obžalovaná ju hľadala. Raz ho osobne kontaktovala v skorých ranných hodinách s tým, že strávila noc vonku, pretože poškodená ju vymkla. Tento svedok ako aj svedok M. P. však vypovedali o obdobiach, kedy bolo správanie obžalovanej zvláštne a zmätené, nerozumeli jej, to čo hovorila im nedávalo súvislosti. Zvykla prejavovať obavy a strach, hovorievala, že ju niekto prenasleduje, niečo jej mizne, niekto chodí do bytu. M. P. navštevoval svoju matku a starú matku sporadicky, štyri až osemkrát ročne. Poškodená sa mu posťažovala len na zdravotné problémy. Ostatné obdobie vnímal napätie u matky, ktorá sa dlhodobo nevedela zamestnať. Aj na prelome jeseň zima 2019, aj v rámci mailovej komunikácie, vyjadrovala obavy o poškodenú a popisovala mu situácie, kedy si s ňou nevedela rady, buď keď odpadla a ona ju musela oživovať, alebo keď utekala z domu, prípadne vymkla ju z bytu. Matka sa mu javila napätá na jeseň 2018 aj 2019, avšak nič nenasvedčovalo pre to, aby sa voči poškodenej správala spôsobom kladeným jej za vinu. Domácnosť vyzerala vždy slušne, bolo navarené a drobné nezhody alebo hádky medzi obžalovanou a poškodenou si vysvetľoval ako bežné v rámci spolunažívania dvoch dospelých osôb. Vyzdvihol skutočnosť, že jeho matka obetovala druhým celý život, keď pracovala ako vychovávateľka v rôznych zariadeniach, aj v hospici, milovala ľudí a bola láskyplná.

Zhrnúc vyššie uvedené svedkovia, či už susedia, rodinní príslušníci, policajt, sociálna pracovníčka neboli priamymi svedkami toho, aby obžalovaná ubližovala alebo sa neprimerane správala k poškodenej spôsobom svedčiacim pre fyzické, či psychické týranie. Niektorí potvrdili hlučné správanie obžalovanej formou spevu, kriku, používania vulgarizmov aj voči susedom a občasné hádky v domácnosti. To, že obžalovaná dokázala byť hlučná a v správaní neusmerniteľná je preukázané aj výpoveďou svedkyne MUDr. C. A., ktorá je od roku 2012 obvodnou lekárkou poškodenej. Aj v rokoch 2018 a 2019 prichádzala s poškodenou do pravidelného kontaktu v intervale 3 až 4-krát ročne, nevšimla si na nej známky týrania. S obžalovanou prišla prvýkrát do kontaktu 03.01.2019, kedy doprevadila poškodenú na vyšetrenie, vtedy bola s poškodenou v konflikte. Verbálne agresívna a vulgárna však bola voči všetkým zúčastneným. Následne ju poškodená navštívila v ambulancii v máji 2019 kedy jej doložila nález z cievneho vyšetrenia a sťažovala sa na kožný problém, nespomenula žiadne problémy s dcérou a o situácii z januára nechcela hovoriť. Dňa 30.09.2019 jej poškodená odovzdala správu z Centrálneho príjmu IV. internej kliniky z 27.09.2019, kedy poškodená uvádzala, že je týraná dcérou, bolo uzavreté, že prekonala predkolapsový stav. Na základe uvedeného navrhla poškodenej hospitalizáciu v geriatrickom centre alebo na oddelení dlhodobo chorých, čo poškodená odmietla. Fyzické týranie zo strany dcéry jednoznačne negovala, hovorila len o hádkach. Ani táto svedkyňa známky fyzického týrania na poškodenej nikdy neevidovala. Až zo správy lekára, ktorý poškodenú prijímal na hospitalizáciu dňa 11.10.2019 vyčítala, že poškodená mala podliatiny v ústach a na hornej končatine a udávala, že dcéra ju ťahala za ústa a pchala jej handry do úst. Aktuálne je svedkyňa v kontakte so zariadením, v ktorom je poškodená umiestnená a kde je náročná na starostlivosť, avšak stabilizovaná. Svedkyňa sa podrobne vyjadrila k diagnózam, pre ktoré sa poškodená dlhodobo lieči vo viacerých odborných ambulanciách. Na tomto mieste súd poukazuje na to, že s výnimkou obžalovanej a rodinných príslušníkov nemali osoby z blízkosti poškodenej vedomosti o jej zdravotnom stave a spôsoboch liečby. Poškodená absolvovala pravidelné kontroly u piatich odborných lekárov, najčastejšie u hematológa. Okrem iných ťažších liekov užívala aj Aspirín na riedenie krvi, tento môže vyvolať u seniorov modriny pre krehkosť ciev, ktoré majú osoby nad 80 rokov. Aj napriek takémuto prejavu nazývanému senilná purpura nevylučuje sa seniorovi liek, aby sa tak vyhlo vážnejšiemu možnému zdravotnému problému, napríklad infarktu. U hematológa má poškodená pravidelnú infúznu liečbu ťažkými liekmi, ktoré môžu spôsobovať nevoľnosť, avšak pre poškodenú sú nevyhnutné. Lieky užíva aj na závažné ochorenie štítnej žľazy. Trpí aj Parkinsonovou chorobou, na ktorú užíva Azilet. Aj keď ide o ľahšiu formu tejto choroby, je sprevádzaná veľkým rozsahom príznakov, ako demencia, potenie, búšenie srdca, závratové stavy, poruchy močenia. Lieky, ktoré poškodená užíva na Parkinsonovu chorobu môžu spôsobiť kolísanie tlaku, závrativosť, tendencie k pádom zvlášť pri kombinovanej liečbe. V zdravotnej dokumentácii poškodenej sú záznamy o tendenciách na závraty, čo samo o sebe u človeka nad 65 rokov je častým javom a patria medzi geriatrické syndrómy, ktoré sú súčasťou života staršieho človeka. Svedkyňa nepredpokladá

u poškodenej anoxické kŕče (neepileptické kŕče), ktoré vznikajú pri výraznom nedostatkom kyslíka v mozgu. Tiež nepredpokladá epileptické záchvaty, ktoré neboli potvrdené ani po vyšetrení poškodenej nasledujúcom po tom, ako jej obžalovaná dňa 15.02.2019 telefonovala, že poškodená má vyvrátené oči a tendenciu odpadávať. Obžalovaná mala vtedy pocit, že ide o epileptický záchvat, keďže poškodená mala byť aj pomočená. Podľa svedkyne však laik nie je schopný jednoznačne rozlíšiť predkolapsový stav od stavu poruchy vedomia. Dôležitou informáciou od svedkyne je aj informácia o tom, že poškodená mala často depresívne ladenie, ktoré sa prejavovalo už dávno pred sledovaným obdobím.

V konaní bol zabezpečený rad listín, najmä lekárskych správ, stanovísk, potvrdení, záznamov zo služieb, zápisnica o prehliadke tela poškodenej zo dňa 11.10.2019 a iné, ktoré sú vyššie v odôvodnení tohto rozsudku precízne popísané a podporujú tvrdenia svedkov, objasňujú ďalšie skutočnosti a okolnosti prípadu, ale slúžili aj ako podklady pre súdnych znalcov pribratých do konania. S výsledkami znaleckých skúmaní súd na hlavnom pojednávaní oboznámi tak, že prečítal znalecké posudky, ktoré tiež ústne odprezentovali jednotliví znalci. V odôvodnení tohto rozsudku súd už podrobne popísal k akým záverom v rámci znaleckého skúmania dospeli, na tomto mieste už len stručne poukáže na výstupy znaleckého skúmania, ktorí ich radia do skupiny dôkazov svedčiacich v prospech obžalovanej.

Podľa znalca MUDr. E. E. je mechanizmus vzniku poranenia úst poškodenej zo dňa 10.11.2019 opísaný poškodenou rovnako pravdepodobný s mechanizmom vzniku tohto poranenia tak, ako ho opísala obžalovaná. Rovnako ako svedkyňa MUDr. A. potvrdil, že pre laika je veľmi ťažko odlíšiť kolapsové stavy od epileptického záchvatu, ktorý môže mať rôzne prejavy a v nadväznosti na to konanie obžalovanej, ktorá tvrdila, že sa snažila uvoľniť dýchacie cesty poškodenej, považuje za bežnú reakciu laika v takejto situácii. Znalec zo zdravotnej dokumentácie poškodenej zistil, že kolapsové stavy neboli u nej ničím výnimočným, čo vyplýva aj z lekárskych správ z roku 2009, tvoriacich prílohu Správy o poskytnutí informácií o poškodenej Špecializovaným zariadením ARCUS zo dňa 24.01.2020.

Znalec PhDr. M. Y., psychológ, ktorý bol prítomný pri výsluchu poškodenej v prípravnom konaní a dvakrát ju už v období kedy bola mimo domáceho prostredia vyšetril okrem iného zistil, že jej krátkodobá pamäť je narušená. V dňoch 21. a 22.10.2019 kedy poškodenú vyšetril, mu bol z objektívnych dôvodov známy obsah len jej prvotnej výpovede, v ktorej popisovala správanie obžalovanej od roku 2018 do 11.10.2019, kedy jednotlivé zážitky mohla uvádzať aj časovo nesprávne. Znalec nezaznamenal u poškodenej sklony k zavádzaniu alebo k prikrášľovaniu a pokiaľ v roku 2020 vypovedala v niečom rozporne alebo rozdielne, je treba brať do úvahy vek poškodenej, vplyv zhoršených kognitívnych schopností. Čo je však podstatné, u poškodenej nezistil tzv. syndróm týranej osoby. Pripustil, že správanie obžalovanej vyvolávalo u poškodenej stres, ktorý nevedela adaptívnym spôsobom korigovať. Prežívala tzv. ťažké príkorie. Znalec vyšetril aj obžalovanú, ktorej osobnosť vyhodnotil ako problematickú. Na jednej strane disponuje dostatkom vnútorných osobnostných zdrojov, keď dokázala zvládnuť ťažké životné situácie, na druhej strane, nie je schopná pracovať s návalom emócií a jej reakcie môžu byť charakteru náhodného a instabilného. Charakterovo je obžalovaná emočne výraznejšie reagujúca. Sklony k prejavovaniu priamej a ničím nebrzdenej agresie u obžalovanej zistené neboli. Znalec spozoroval u obžalovanej náznaky hraničnej organizácie osobnosti a vysvetlil, čo je typické pre túto osobnosť. Aj keď poškodená zažila v rámci spolužitia s obžalovanou traumu s následným ťažkým príkorím, správanie obžalovanej nevykazuje znaky týrania. U obžalovanej je len nízka úroveň schopností zvládať záťaž, hromadiace sa nevypovedané emócie ventilovala nepríjemnými stretmi s matkou. V nadväznosti na uvedené znalec uviedol, že vo všeobecnosti je život so staršou osobou nie vždy jednoduchý a je nevyhnutná vysoká dávka trpezlivosti, zachovania pokoja a odsunutia vlastných záujmov.

Ani MUDr. A. J., znalkyňa z odvetvia Psychiatria, nezistila u poškodenej symptómy posttraumatickej stresovej poruchy. Prítomný úzkostno-depresívny syndróm nemá sám o sebe vplyv na objektívne hodnotenie správania osôb v okolí, avšak môže mať vplyv na problémy s pamäťou, ktoré sa aj vplyvom postupujúcej Parkinsonovej choroby u poškodenej zhoršujú. Naviac, za prítomnosti úzkostno- depresívneho syndrómu osoba citlivejšie vníma krivdu a vonkajšie podnety. Úzkostno-depresívny syndróm diagnostikovaný u poškodenej v roku 2017, jeho vznik a vývin mohol súvisieť s chronickými telesnými ťažkosťami. Znalkyňa zaznamenala u poškodenej známky organického poškodenia CNS a poruchy pozornosti, tiež poruchy krátkodobej pamäte. Duševnú chorobu nezistila, rovnako tak nezistila symptómy, ktoré by napĺňali kritériá posttraumatickej stresovej poruchy u poškodenej. Vyšetrením obžalovanej aj táto znalkyňa zistila akcentovanú osobnosť so sklonom v záťažových situáciách k nevypočítateľnému správaniu. Obžalovaná v čase, kedy mali byť skutky spáchané netrpela duševnou

chorobou ani poruchou, nie je závislá od alkoholu ani iných návykových látok a jej pobyt na slobode nie je nebezpečný.

Nakoniec MUDr. E. Q., neurochirurg, ktorý posúdil poranenia poškodenej zo dňa 02.10.2019 - pomliaždenie vlasatej časti hlavy temenno-záhlavovej časti a podvrtnutie krčnej oblasti chrbtice pripustil, že k podvrtnutiu krčnej chrbtice mohlo dôjsť aj následkom pádu a nie v dôsledku úderov a mykaním hlavou pri ťahaní za vlasy. Zo zdravotnej dokumentácie poškodenej znalec zistil, že je dlhodobo sledovaná ortopédom a fyziatrom, neurológom liečená pre chronické degeneratívne ochorenie krčnej a driekovej chrbtice, mala opakovanú infúznu liečbu, rehabilitácie, liečená je tabletkovo aj pre Parkinsonovu chorobu, ktorá je spojená so stuhnutosťou tela, triaškou a celkovou apatiou. Aj on vylúčil epileptické záchvaty, ktoré laik by nevedel odlíšiť od kolapsového stavu. V októbri 2019 sa u poškodenej jednalo skôr o kolapsový stav, ako krátkodobú stratu vedomia pre nedostatok tekutín v tele. Objasnil, že u pacientov s už poškodenou krčnou chrbticou, čo je prípad poškodenej, stačí aj malý fyzický inzult a dôjde k zhoršeniu príznakov chronického ochorenia, ktoré sa nemusí prejaviť úrazovými zmenami, len zhoršením bolesti hlavy, tŕpnutím končatín a podobne. Tu uviedol, že často vzniká nesúlad medzi pomerne slabým mechanizmom úrazového deja a výraznejšími subjektívnymi príznakmi. Obidve posudzované diagnózy boli stanovené na základe palpačnej bolestivosti, bez podloženia objektívnym nálezom.

Objektom trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby je ochrana blízkych osôb a ochrana osôb, ktoré so zreteľom na nedostatok veku (deti), alebo plnoleté osoby pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu, sú v starostlivosti alebo výchove iných osôb. U oboch kategórií osôb ide najmä o ochranu pred domácim násilím. Osobou blízkou sa rozumie príbuzný v priamom rade, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel, tiež iné osoby vymedzené v . Starostlivosť sa tu rozumie nielen činnosť rodičov vo vzťahu k maloletým deťom, ale aj akákoľvek iná starostlivosť na prechodnú dobu alebo na trvalo a bez ohľadu na to, na čom je založená. Týraním sa pre účely rozumie také zaobchádzanie s osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti, krutosti, bezohľadnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Na naplnenie znakov tohto trestného činu treba, aby v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie, ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v až e/ . V danom prípade malo ísť o konanie obžalovanej podľa písmen a/, b/, e/, ktoré je opísané v skutku v bode 1/ a ktoré malo poškodenej spôsobiť fyzické alebo psychické oddelenie. Pod fyzickým a psychickým utrpením je treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Páchateľom tohto trestného činu môže byť len ten, kto má týranú osobu vo svojej starostlivosti alebo výchove. Trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby je závažnejším spôsobom konania spáchaný vtedy, ak páchateľ blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove spôsobuje fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie po dlhší čas. Ide o zákonný kvalifikačný moment u trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa . Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel.

Objektom trestného činu vydierania, ktorého sa mala v danom prípade dopustiť obžalovaná voči poškodenej spôsobom popísaným v bode 2/ obžaloby, resp. výrokovej časti tohto rozsudku, je slobodné rozhodovanie človeka. Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, a to násilím alebo hrozbou násilia, alebo inej ťažkej ujmy. Čin je dokonaný uvedeným násilným konaním, resp. uvedenou hrozbou, pričom nevyžaduje sa, aby páchateľ dosiahol svoj zámer. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel. Trestný čin je spáchaný na chránenej osobe, ktorou sa pre tento konkrétny prípad rozumie osoba vyššieho veku, teda osoba staršia ako 60 rokov a osoba blízka, v danom prípade priama príbuzná. Aj tu sa zo subjektívnej stránky vyžaduje úmysel.

Výsledky vykonaného dokazovania tak, ako sú precizované v odôvodnení tohto rozsudku viedli súd k záveru, že konanie obžalovanej M. P. smerujúce voči jej matke E. C. nenaplnilo znaky skutkovej podstaty žalovaných trestných činov a to po stránke objektívnej ani po stránke subjektívnej. Čo sa týka subjektívnej stránky pre úmysel obžalovanej týrať, prípadne vydierať svoju matku nič nenasvedčuje. Na

tomto mieste poukazuje súd zvlášť na závery znalca z odboru Psychológia, ktorý vyhodnotil správanie obžalovanej z psychologického hľadiska ako také, ktoré nevykazuje znaky týrania. Charakterovo je obžalovaná stavaná tak, že je emočne výraznejšie reagujúca, avšak bez sklonov k prejavovaniu priamej a ničím nebrzdenej agresie. Ide o hraničnú organizáciu osobnosti, čo zistila aj znalkyňa z odvetvia Psychiatria, ktorá to popisuje ako akcentovanú osobnosť. Ďalšie dôkazy, zvlášť výpovede svedkov tých, ktorí navštevovali domácnosť obžalovanej a poškodenej a mali možnosť sledovať správanie obžalovanej voči poškodenej, aj v období kedy nežili v spoločnej domácnosti, nevypovedajú o akomkoľvek úmysle obžalovanej ubližovať poškodenej, naopak, obžalovanú vnímali ako starostlivú osobu, ktorej záležalo na svojej matke a zvlášť v ostatnom období ich spolužitia prejavovala o matku obavy. Syn a bývalý manžel obžalovanej však neopomenuli vypovedať aj o obdobiach v živote obžalovanej, ktoré sa opakovali vždy na jeseň, kedy mala emočné rozlady a také vyjadrenia ktorým nedokázali porozumieť. Konanie obžalovanej nenaplnilo ani po objektívnej stránke znaky skutkových podstát žalovaných trestných činov. Pri tomto konštatovaní sa súd odvoláva na výsledky dokazovania, ktoré vyššie zvýraznil. Jediná priama svedkyňa, poškodená, ktorá usvedčovala v štádiu prípravného konania obžalovanú zo spáchania skutkov, vypovedala v určitých smeroch rozporne a rozdielne, kde znalec psychológ to vysvetlil vekom poškodenej a vplyvom zhoršených kognitívnych schopností, narušením krátkodobej pamäte. Tento znalec nezistil u poškodenej tzv. syndróm týranej osoby. Zistil ale, že prežívala v kontexte správania obžalovanej ťažké príkorie. Znalec keď takto uzavrel nemal k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu poškodenej z ktorej, ako aj z výpovede svedkyne MUDr. A., obvodnej lekárky poškodenej, ako aj zo záverov znaleckého skúmania v odvetví Psychiatria vyplynulo, že poškodená dlhodobo trpí úzkostno-depresívnym syndrómom, v dokumentácii poškodenej je zaznamenaný už v roku 2017. Aj keď tento syndróm sám o sebe nemá vplyv na hodnotenie správania osôb v okolí, môže mať vplyv na problémy s pamäťou (ktoré zistil znalec psychológ), ktorá sa aj vplyvom postupujúcej Parkinsonovej chorobu u poškodenej zhoršuje. Vznik a vývin úzkostno-depresívneho syndrómu mohol u poškodenej súvisieť s jej chronickými telesnými ťažkosťami, o ktorých vypovedá rad vykonaných dôkazov. Naviac, za prítomnosti úzkostno-depresívneho syndrómu osoba citlivejšie vníma krivdu a vonkajšie podnety. Obžalovaná mala fyzickými atakmi spôsobiť poškodenej aj tie zranenia, ktoré posúdili súdni znalci. MUDr. E. Q., neurochirurg, k mechanizmu vzniku zranení zo dňa 02.10.2019 - pomliaždenie vlasatej časti hlavy v temenno-záhlavovej časti a podvrtnutie krčnej chrbtice uzavrel, že k nim mohlo dôjsť aj následkom pádu a nie úderov a mykaním hlavou pri ťahaní za vlasy. Poškodená je dlhodobo sledovaná ortopédom, fyziatrom a neurológom pri liečbe chronickej degeneratívnej choroby krčnej a driekovej chrbtice, kedy stačí aj malý fyzický inzult a dôjde k zhoršeniu príznakov chronického ochorenia. Podľa znalca často vzniká nesúlad medzi pomerne slabým mechanizmom úrazového deja a výraznejšími subjektívnymi príznakmi, ktoré v danom prípade poškodená popisovala. Naviac, obidve spomenuté diagnózy boli stanovené len na základe palpačnej bolestivosti, bez podloženia objektívnym nálezom. Čo sa týka zranenia, ktoré mala utrpieť poškodená v súvislosti s konaním obžalovanej ako je popísané v skutku v bode 2/, znalec MUDr. E. E. za rovnako pravdepodobný považuje mechanizmus vzniku tohto poranenia taký ako ho opísala poškodená ako aj ten, ktorý opísala obžalovaná. Obžalovaná uvádzala, že zasiahla, keďže mala zato, že poškodená má epileptický záchvat a snažila sa jej uvoľniť dýchacie cesty. Aj tento znalec uvádzal, že pre laika je veľmi ťažké odlíšiť kolapsové stavy od epileptického záchvatu, pričom kolapsové stavy neboli u poškodenej ničím výnimočným, čo vyplýva z lekárskych správ, už aj z roku 2009, a čo potvrdila aj obvodná lekárka poškodenej. Nepriaznivý zdravotný stav poškodenej E. C., za prítomnosti okrem iných Parkinsonovej choroby, úzkostno - depresívneho syndrómu, chronického degeneratívneho ochorenia krčnej a driekovej chrbtice, bolesti a ťažkosti, ktorými sú ochorenia sprevádzané, vek, s tým súvisiaca zhoršená krátkodobá pamäť mali vplyv na psychiku poškodenej E. C., ktorá v nadväznosti na uvedené vnímala a prežívala konflikty s obžalovanou a diskomfort vyplývajúci z rozdielneho nastavenia denného režimu, potrieb, atď. nadmieru intenzívne a úzkostne a svoju situáciu hodnotila v istých momentoch tak, že je týraná. Takýto pocit mohla vyvolať u svojho okolia, ktoré s výnimkou blízkych osôb nemalo informácie o dlhodobo nepriaznivom a stále sa zhoršujúcom stave poškodenej, čo malo za následok zoslabovanie jej kognitívnych funkcií. Neznamená to však, že v spolužití obžalovanej a poškodenej sa nevyskytli problémy vyplývajúce z dlhodobého spolužitia v limitujúcom priestore jednoizbového bytu, generačných rozdielov, zdravotných problémov na strane obidvoch zainteresovaných, z rozdielnych záujmov a režimu vzhľadom na ich vek, atď., ktoré obžalovaná ventilovala v istých obdobiach krikom, nadávkami, vulgarizmami, ktoré smerovala aj voči cudzím osobám. Nič však nepresvedčilo súd, že by jej konaním boli naplnené znaky skutkovej podstaty žalovaných trestných činov, preto postupoval podľa a spod obžaloby ju v celom rozsahu oslobodil.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice II. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2), pokiaľ obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech týmito osobami

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.