Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoCsp/4/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a Zuzany Stolárovej v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanému W. Z., S.. XX. XX. XXXX, Z., Z. XX, o zaplatenie 199,51 eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku

- 85 zo 17.9.2020, Okresného súdu Košice I

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice I (ďalej len súd) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 106,47 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10,72 eur od 4.5.2016 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 15,71 eur od 4.6.2016 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 35,51 eur od 5.7.2016 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 15,71 eur od 4.8.2016 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 28,82 eur od 6.9.2016 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 93,04 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (druhý výrok).

2.1.Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 106,47 eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty vo výške 93,04 eur s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že 4.7.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Bratislava na žalobcu. Medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku a na základe tejto zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb a po vykonanom dokazovaní oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a zistil skutkový stav, ktorý po právnej stránke posúdil podľa , , z. č. o elektronických komunikáciách (účinného v čase uzatvorenia zmluvy). Záväzkovo - právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil podľa ustanovení (na rozdiel od žalobcu, ktorý vzťah posudzuje podľa ) a dospel k záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah medzi poskytovateľom služby a spotrebiteľom - fyzickou osobou vzniknutý zo zmluvy podľa z. č. o elektronických komunikáciách. 2.2.Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrel so žalovaným 1.3.2016 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb v súlade so z. č. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej mu poskytol služby umožňujúce využívať telekomunikačné služby poskytované právnym predchodcom žalobcu. Žalovaný mal na základe tejto zmluvy za poskytnuté elektronické komunikačné služby platiť právnemu predchodcovi žalobcu v zmysle cenníka, ktorý bol súčasťou zmluvy. Spolu so Zmluvu o poskytovaní verejných služieb 1.3.2016 právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb v súlade so z. č. o elektronických komunikáciách, na základe ktorého sa podnik zaviazal zriadiť žalovanému aktiváciu programu služieb a žalovaný sa zaviazal platiť podniku

riadne a včas cenu za zariadenie a poskytovanie služieb. Žalobca sa voči žalovanému domáha titulom neuhradených faktúr zaplatenia sumy 106,47 eur. Na základe zmlúv o poskytovaní verejných služieb uzavretých medzi žalovaným a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. vzniklo žalovanému oprávnenie využívať telekomunikačné služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, za čo bol povinný uhrádzať faktúrami vyúčtovanú cenu poskytnutých služieb. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že riadne a včas nezaplatil úhradu za poskytnuté služby, čím žalobcovi vznikla pohľadávka z titulu neuhradenej ceny hovorného a služieb. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný fakturované sumy doposiaľ neuhradil. 2.3.Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle uzatvoreného dodatku k zmluve vo výške 93,04 eur. Súd mal za preukázané, že postupca a žalovaný boli zmluvne dohodnutí, že porušením záväzku viazanosti vznikne postupcovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. 2.4.O príslušenstve pohľadávky súd rozhodol podľa v spojení s , a nariadenia vlády SR č. a uzavrel, že veriteľovi patria úroky z omeškania v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu. Začiatok omeškania sa spája so splatnosťou dlhu. V danom prípade je splatnosť dlhu zrejmá zo zmluvy a z faktúry, ktorej žalobca žalovanému mesačne vyúčtoval cenu poskytnutých služieb. Dohodnuté mesačné poplatky boli splatné vždy k dátumu uvedenému vo faktúre za príslušný mesiac. S mesačným poplatkom sa teda žalovaný dostal do omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry. Keďže žalobca si uplatňoval úroky z omeškania z dlžnej čiastky odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, súd jeho žalobe vyhovel. 2.5.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3.1.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný (č. l. 93), ktoré odôvodnil nasledovne: Na prelome januára a februára 2016 bol telefonicky oslovený operátorkou Slovák Telekom údajne s výhodnou ponukou od ich spoločnosti. Dotyčnej operátorke oznámil, že má zmluvu viazanú s poskytovateľom Orange a.s.. Službu od ST a.s. nepotreboval a aj napriek zamietavému stanovisku z jeho strany bola kuriérom doručená obálka - zmluva. Kuriér mu oznámil, že má prebrať zásielku, čo urobil. Podotkol, že ako operátorka, tak aj kuriér ho v dostatočnej miere nepoučili o jeho právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvných podmienok medzi nim a ST a.s 3.2.Nevie ako žalovaný mohol spôsobiť /nezaplatiť/sumu vo výške 199,51 €, ktoré sú podrobne rozpísané v bode 3 a 15 odôvodnenia rozsudku, keďže doposiaľ ani raz, z ich telefónneho čísla nevolal, navyše SIM karta je stále v obálke, ktorú prevzal od kuriéra. Je viac menej zrejmé a jasné, že takýmto spôsobom ST a.s. /či už postúpil spor Bencont collection a.s. alebo nie/ sa dopustil protiprávneho konania, a to bezdôvodného obohatenia. Je zrejmé, že ST a.s. tieto praktiky považuje za bežné a v súlade so zákonom. Upozornil odvolací súd, že pri vydaní predmetného rozsudku prvostupňový súd si hodnoverným a presvedčivým spôsobom nezískal informácie /dôkazy/, ale vychádzal len z informácií, ktoré mu poskytol žalobca. Z toho dôvodu žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový súd po oboznámení sa /neoboznámení sa/ vydal nesprávny rozsudok. 3.3.Poukázal na to, že žiadal ST a.s. aby mu zaslali záznam hovoru s operátorkou, ktorý jednoznačne preukazuje, že ich konanie nieje v súlade s dobrými mravmi a taktiež s - 55 . Tento záznam mu odmietli zaslať, čím sa jednoznačne preukázalo, že ich konanie /správanie / nieje v súlade so zákonmi SR. 3.4.Vzhľadom na vyššie uvedené žiada odvolací súd, aby rozsudok „prvého stupňa“ zo 17.septembra 2020 zrušil v celom rozsahu, pretože podľa jeho názoru je nedôvodný .

4.K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca (č. l. 98), ktorý uviedol, že má za to, že odvolanie nie je dostatočne odôvodnené. Žalovaný bol náležite o podmienkach zmluvy informovaný a takisto i o možnosti od zmluvy odstúpiť. Riadne podpísal hlavnú zmluvu a predchádzajúcemu veriteľovi nezaslal žiadne oznámenie o odstúpení od zmluvy a preto má za to, že zmluva je platná a odvolanie žalovaného neopodstatnené.

5.K vyjadreniu žalobcu žalovaný uviedol (č. l. 106), že tvrdenie žalobcu v predmetnej výzve považuje za irelevantné a nezakladajúce sa na pravde a pravdivých skutočnostiach, ktoré boli ním uvedené v jeho vyjadrení. Nevie ako žalobca dospel k názoru, že bol vhodným spôsobom upovedomený o odstúpení od zmluvy. Vo svojom odvolaní z 13.10.2020 sa bližšie jasne a zreteľne vyjadril ako k tomu došlo.

Navyše, táto výzva, sa nemôže podľa neho brať za relevantnú, pretože člen predstavenstva sa pod svoje tvrdenia v podanom (zaslanom) vyjadrení vôbec nepodpísal. Za všetkým, čo uviedol vo svojom odvolaní z 13.10.2020 si v plnom rozsahu stojí. Tvrdenie žalobcu (stanovisko) je jeho osobné, ale vo veci samej, v danej veci bude v konečnom dôsledku rozhodovať súd na základe predložených dôkazov, a nie spravovať sa jeho názorom, aj keď na to má právo.

6.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ), prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a a z hľadísk žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov (, , ) a dospel k záveru, že je dôvodné, lebo zistil, že súd v časti nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a v časti nesprávne hodnotil dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne hodnotenie dôkazov vyústilo do nesprávneho zistenia skutkového stavu, preto rozsudok podľa , zrušil a podľa vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

6.1.Žalovaný síce v odvolaní vyslovene neoznačil odvolacie dôvody, ale z jeho obsahu vyplynuli: 6.2.Odvolací dôvod podľa (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. 6.3.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 6.4.Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 6.5.Súd sa v prejednávanej veci nevyjadril k otázke, či išlo o zmluvu uzatvorenú na diaľku, že služba žalovanému bola nanútená a či takéto konanie nebolo v rozpore s dobrými mravmi, nevyjadril sa ani k tvrdeniu žalovaného, že mu neboli poskytnuté dostatočné informácie pred uzatvorením zmluvy. 6.7.Z rozhodnutia, resp. jeho obsahu, nie je možné (a to s ohľadom na absenciu nižšie uvedeného) zistiť na základe akých skutkových a právnych okolností zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty.

7.1.Odvolací dôvod podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . 7.2.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd nevzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané.

8.1.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 8.2.Súd čiastočne použil správny právny predpis, ale vzhľadom na to, že nedostatočne zistil skutkový stav, nie je možné posúdiť, či právny predpis správne vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu, či vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

9.Uplatnené odvolacie dôvody sú dané.

10.V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ide o spotrebiteľský spor, ktorý je nutné posudzovať v súlade s a nasl. ako spor s ochranou slabšej strany, v ktorom môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol a podľa hmotného práva v súlade s 52 a nasl , pričom v pochybnostiach platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11.1.Žalovaný tvrdí, že zmluva bola uzatvorená na základe telefonického rozhovoru. 11.2.Zmluva uzatvorená na diaľku je taká, ktorá bola dohodnutá a uzavretá medzi predávajúcim (pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, alebo povolania) a spotrebiteľom (pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania) výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa, najmä využitím webového sídla, elektronickej pošty, telefónu, faxu, adresného listu alebo ponukového katalógu. 11.3.Predávajúci je povinný pred tým, ako uzavrie so spotrebiteľom takúto zmluvu splniť voči spotrebiteľovi informačnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona. 11.4.V prvom rade spotrebiteľ musí dostať informáciu o práve odstúpiť od zmluvy, o podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní tohto práva, ďalej mu musí byť poskytnutý formulár na odstúpenie od zmluvy a musí byť oboznámený s tým, že ak odstúpi od zmluvy, bude znášať náklady na vrátenie tovaru predávajúcemu. 11.5.Ak sa má začať poskytovať služba pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy alebo ak spotrebiteľ o poskytovanie služby pred uplynutím takej lehoty požiada, predávajúci je povinný poučiť spotrebiteľa o tom, že udelením súhlasu so začatím poskytovania služby pred uplynutím lehoty určenej na odstúpenie, stráca po úplnom poskytnutí služby právo na odstúpenie od zmluvy. 11.6.Predávajúci je povinný za týmto účelom vyžiadať od spotrebiteľa výslovný súhlas so začatím poskytovania služby pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy a vyhlásenie o tom, že spotrebiteľ bol riadne poučený o možnosti zániku práva na odstúpenie. Ak spotrebiteľ súhlas poskytol a od zmluvy odstúpil, je povinný predávajúcemu uhradiť iba cenu za skutočne poskytnuté plnenie do dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy. 11.7.Ak predávajúci riadne a včas poskytol spotrebiteľovi informácie o práve odstúpiť od zmluvy, spotrebiteľ je oprávnený aj bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy do 14 dní odo dňa prevzatia tovaru,

uzavretia zmluvy o poskytnutí služby alebo uzavretia zmluvy o poskytovaní elektronického obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči. 11.8.Všetky predzmluvné informácie musí predávajúci poskytnúť svojmu zákazníkovi či klientovi, v zákonom predpísanej forme. Informácie pred uzavretím zmluvy na diaľku sa poskytujú spôsobom primeraným použitému prostriedku diaľkovej komunikácie. Ak sa tieto informácie poskytujú na trvanlivom nosiči, musia byť pre spotrebiteľa čitateľné ( o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho). 11.9.V kontexte s uvedeným je potrebné vyhodnotiť, či postupom právneho predchodcu žalobcu nedošlo ku nekalým obchodným praktikám ( - z. č. o ochrane spotrebiteľa) a či bol pri uzatváraní kontraktu dodržaný z. č. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku.

12.Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či spotrebiteľ dostal dostatočné informácie pred uzatvorením zmluvy, či priložil formulár na odstúpenie od zmluvy a či právny predchodca žalobcu si vyžiadal od žalovaného súhlas s poskytovaním služieb pred uplynutím práva žalovaného na odstúpenie od zmluvy.

13.Až na základe vyhodnotenia zmluvy v naznačenom smere bude súd povinný vyhodnotiť, či zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom a dobrými mravmi ( ). Ak súd dôjde k záveru, že zmluva bola uzatvorená platne bude jeho povinnosťou vyhodnotiť žalobcom predložené faktúry, v ktorých okrem poplatku za služby sú fakturované aj ďalšie položky ako iné poplatky a služby a upomienka oneskorenej platby.

14.Súd v rozhodnutí zaviazal žalovaného zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 93,04 eura a tento výrok nijako neodôvodnil (skutkovo ani právne), nevyhodnotil, či žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu, či jej dojednanie bolo platné, či zmluvná pokuta bola primeraná a vôbec sa nezaoberal ani jej výškou, resp. či žalobca jasne a zrozumiteľne zmluvnú pokutu vyčíslil a za porušenie akej povinnosti ju uplatnil.

15.Po vrátení veci bude súd povinný v potrebnom rozsahu doplniť dokazovanie tak, aby bolo možné zaujať v novom rozhodnutí jednoznačné stanovisko ku skutočnostiam uvedeným v bodoch 11. - 14. tohto rozhodnutia, svoje rozhodnutie odôvodniť spôsobom uvedeným v . V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto konania ( ).

16.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).