Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_4T-24-2021.pdf
PDF · 81.83 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému: ml. O. G., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.12.2021 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný ml. O. G., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom P. S. XXX, slobodný, študent, na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
dňa 31.12.2020 v čase okolo 23:50 hod., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Forman, bez evidenčného čísla, v obci Oravské Veselé, časť Olešovka, po miestnej komunikácií v smere od cesty III/2280, na horný koniec obce, kde pri vchádzaní do pravotočivej zákruty, v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti stavu a povahe komunikácie, dostal na zľadovatenej vozovke šmyk, na čo prešiel do protismeru a narazil do kopy štrku, následne sa podrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu v krvi, ktorou mu bola nameraná hodnota 0,72 mg/l alkoholu v dychu,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život, alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
t ý m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 112 ods. 1 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 12 (dvanásť) rokov.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa 01.07.2021 na ml. O. G. obžalobu pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku po osobitnom poučení, že vyhlásenie o vine je neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný.
Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/ Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.
§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Obžalovaný uvádza, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.
§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby. Obžalovaný uvádza, že áno.
§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu. Obžalovaný uvádza - áno.
§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný/e čin/y jemu kladený/é za vinu. Obžalovaný uvádza - áno.
§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný uvádza - uznal som vinu za spáchaný skutok.
Vzhľadom na to, že prokurátor nemal pripomienky k prijatiu vyhlásenia obžalovaného, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku, kladeného mu za vinu v obžalobe Okresného prokurátora zo dňa 30.06.2021 č. Pv 99/21/5507-10, ktorý sa kvalifikuje ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že býva v P. S. so svojou mamou, starými rodičmi a súrodencami, brat má 30 rokov, sestra 24, študuje na Strednej odbornej škole v obore automechanik, študuje dištančnou formou a buď sa učia teóriu, alebo pracujú, resp. vymieňajú elektrické komponenty. Jeho starí rodičia sú mobilní, sebestační. Uviedol, že si občas brigádnicky zarába, v lete pracoval na stavbe a za tie dva mesiace si zarobil okolo 1.200,- eur. On sa osobne na chode domácnosti nepodieľa, ale keď niečo potrebuje, tak si to zaplatí.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so správou UPSVaR Námestovo, správou Spojenej školy v Nižnej, správou Obce Oravské Veselé, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, evidenčnou kartou nevodiča, odpisom RT a správou OO PZ Námestovo.
Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto vykonával činnosť v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky , činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život, zdravie ľudí. Alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, v rámci ktorého sa priznal k spáchaniu skutku, sa súd bližšie otázkou viny obžalovaného nezaoberal a uznal obžalovaného za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
V súvislosti s rozhodovaním o treste súd považuje úvodom za potrebné rozviesť úvahy o ukladaní trestu v zmysle Trestného zákona. Vždy je potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne a súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
Následne potom na základe uvedeného pri úvahách o druhu a výmere trestu, súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútky, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa.
U obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a § 36 písm. j/ Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život). Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona zistené neboli.
Súd je preto toho názoru, že v danom prípade je na mieste uloženie podmienečného trestu odňatia slobody a trest vo výmere 1 mesiaca, výkon ktorého mu súd podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 12 mesiacov. Súčasne uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 12 mesiacov.
Súd pokladá trest za adekvátny a úmerný okolnostiam spáchaného trestného činu, ako aj vo vzťahu k možnej náprave a prevýchove obžalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.