Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoE/86/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v exekučnej veci oprávneného P., F.., so sídlom P. XX, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX B., o vymoženie 879,64 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. -39 zo dňa 16. júna 2021, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku I. o zastavení exekúcie.

II. Vo zvyšnej napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o trovách exekúcie odvolanie odmieta.

III. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Exekúciu zastavuje.

II. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil prvá veta, , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, , , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017.

3. Vychádzal zo zistenia, že na návrh oprávneného sa dňa XX.XX.XXXX začalo exekučné konanie proti povinnej, a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, sp. zn. SR XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie súdom dňa 04.04.2008. Uzneseniami zo dňa 27.06.2014 vstup vedľajších účastníkov na strane povinného nepripustil.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený si uplatňoval nárok zo zmenky voči povinnej, ktorá je fyzickou osobou. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku zároveň vznikla oprávnenému povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinnou, a to aj v prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, a to v lehote 30 dní od účinnosti uvedeného ustanovenia, t.j. od 23.12.2015. Nakoľko oprávnený návrh v lehote nedoplnil, exekúciu zastavil.

5. O trovách súdneho exekútora rozhodol tak, že k ich náhrade zaviazal oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie, keďže návrh na vykonanie exekúcie nedoplnil.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne odôvodnil , , a (ďalej len „“). Mal za to, že v predmetnom prípade nebol naplnený dôvod na zastavenie exekúcie, pretože dôvod zastavenia exekúcie sa vzťahuje len na prípady nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v spotrebiteľskom záväzkovo-právnom vzťahu, pričom v podanom odvolaní preukazuje, že záväzkovo-právny vzťah nemá spotrebiteľský charakter. Uviedol, že zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení , teda má povahu absolútneho obchodu. Zároveň je potrebné akcentovať na jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval. Mal za to, že právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde spolukontrahentom je fyzická osoba. Ďalej mal za to, že ako poskytovateľ úveru dodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi, či všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Zdôraznil, že povinná nemá právne postavenie spotrebiteľa, pretože nenapĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle . V tomto smere poukázal aj na viaceré rozhodnutia súdov v obdobných veciach. Namietal, že súd prvej inštancie priznal vydaným uznesením v danom prípade povinnej prakticky úplnú imunitu. Mal za to, že v predmetnom prípade bol exekučný titul vydaný okrem iného s prihliadnutím na dobré mravy. Povinná mala možnosť pred uzatvorením zmluvy oboznámiť sa so zmluvou a jednotlivými zmluvnými podmienkami, ktoré sú v zmluve jasne, zrozumiteľne a určito uvedené. Skutočnosť, že dlžník nekonal v dobrej viere, t.j. pri uzatvorení zmluvy mal úmysel použiť úver na iný účel a dodatočne prišiel k záveru, že je pre neho zmluva subjektívne nevýhodná, nemôže samo o sebe viesť k záveru, že zmluva je v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že súd prvej inštancie výrazne zasiahol do zásady rovnosti strán konania, čím došlo k porušeniu . Vo vzťahu k Exekučného poriadku pre splnenie zákonom uloženej povinnosti doplniť návrh na vykonanie exekúcie uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého bol spísaný samotný návrh na vykonanie exekúcie. Uvedené skutočnosti sa tak stali známe súdnemu exekútorovi a rovnako sa stali známe aj súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie, pričom tieto skutočnosti nespochybnil ani sama povinná podaním žaloby. Obdobne poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v obdobnej veci. Mal za to, že preukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie, preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Povinná a ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

12. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

13. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že ust. a boli do Exekučného , pričom nadobudli účinnosť dňa 23.12.2015 a zaviedli povinnosť exekučných súdov ex offo prihliadať v exekučných konaniach v prípade vymáhania nárokov zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami, že v prípade ak tieto súdy dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Z uvedeného vyplýva, že po 23.12.2015, t.j. po dátume nadobudnutia účinnosti zmien zavedených mal povinnosť uvedené skutočnosti preukázať v lehote 30 dní od účinnosti zákona aj oprávnený vo vzťahu k predmetnému exekučnému konaniu, ktoré síce začalo pred 23.12.2015, avšak v zmysle Exekučného poriadku sa táto povinnosť vzťahovala aj na exekučné konania začaté pred týmto dátumom.

15. Exekučný poriadok v intertemporálnom ust. § 243f ods. 4 upravil vyvrátiteľnú domnienku podľa ktorej, ak sa nepreukáže opak platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Dôkazné bremeno (t.j. povinnosť preukázať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným) mal oprávnený, a to aj v prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, čo vyplýva z ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.

16. K námietke oprávneného, že v predmetnej veci nemôže ísť o spotrebiteľský vzťah vzhľadom na to, že povinná vystupovala ako podnikateľ a úver brala na účel podnikania odvolací súd uvádza, že v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len uvedenie účelu úveru ako „podnikanie/povolanie/zamestnanie“, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s (údajnou) podnikateľskou činnosťou, resp. zamestnaním dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. V prípade pochybností je potom namieste prijať výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j. že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na dodávateľovi. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že zmluva, ktorá bola medzi oprávneným a povinnou uzatvorená je spotrebiteľskou zmluvou a preto je možné na tento spotrebiteľský vzťah aplikovať aj ust. § 243f v spojení s § 39 ods. 4 exekučného poriadku.

17. V zmysle vyššie uvedeného tak možno konštatovať, že oprávnený mal povinnosť do 30 dní od účinnosti zmien zavedených do Exekučného poriadku, t.j. do 22.01.2016, povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa jeho vlastného vzťahu s povinnou. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že oprávnený si túto svoju zákonnú povinnosť v zákonom stanovenej lehote nesplnil. Oprávnený síce v podanom odvolaní, a to v časti IV. poukázal na skutočnosti špecifikované v Exekučného poriadku, k čomu odvolací súd uvádza, že tieto boli doplnené až po uplynutí zákonnej lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (dňa 01.07.2021), preto na toto doplnenie odvolací súd neprihliadal. Z uvedeného tak možno konštatovať správny záver súdu prvej inštancie o nesplnení si zákonnej povinnosti oprávneným, v dôsledku čoho súdu prvej inštancie správne exekúciu v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku zastavil.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie vo výroku I. o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. a .

19. Vo vzťahu k odvolaniu proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolací súd uvádza, že najprv sa zoberal zistením, či odvolanie oprávneného smeruje proti výroku, proti ktorému je odvolanie prípustné.

20. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že v minulosti výslovne upravoval v , že proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona nie je odvolanie prípustné, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Rekodifikáciou civilného procesu bola v , konkrétne v , zakotvená možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania. V prípade rozhodovania o trovách exekučného konania je však rozhodované jedným výrokom nielen o subjekte platiacom trovy exekúcie, ale o výške exekučných trov (v prípade, ak tieto sú priznané), preto podľa názoru odvolacieho súdu všeobecné ustanovenia o prípustnosti odvolania voči uzneseniu o náhrade trov konania nie je možné aplikovať na rozhodovanie o trovách exekučného konania, a to aj z dôvodu vzájomného vzťahu Exekučného poriadku a , ktorý je vzťahom špeciálnym (tzv. lex specialis). Otázku prípustnosti alebo neprípustnosti možnosti podať odvolanie proti výroku o trovách exekúcie je tak potrebné posudzovať výlučne len podľa ustanovení Exekučného poriadku.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.11.2013 bola z ust. § 58 Exekučného poriadku vypustená možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov exekučného konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. Z uvedeného teda vyplýva, že Exekučný poriadok s účinnosťou od 01.11.2013 výslovne nepripúšťa možnosť podania odvolania voči výroku o náhrade trov konania v rozhodnutiach podľa § 57 Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu možno dospieť k záveru, že v predmetnom prípade odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu, resp. proti výroku, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, preto sa odvolací súd ďalej nezaoberal samotným obsahom podaného odvolania.

22. Vo vzťahu k nesprávnemu poučeniu o opravnom prostriedku voči trovám exekučného konania odvolací súd dodáva, že toto nesprávne poučenie nemohlo založiť prípustnosť odvolania proti uvedenému výroku, ktorého neprípustnosť podania odvolania vyplýva priamo zo zákona.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle odvolanie oprávneného čo do výroku II. o trovách exekúcie odmietol.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Súdnemu exekútori a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).