Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27P-100-2018.pdf
PDF · 127.24 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/100/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. B. F., nar. XX.XX.XXXX a mal. A. F., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúce z matky F.. P. Š. F.., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Q. XXX, právne zastúpenej JUDr. Miroslavom Sklenárom, advokátom so sídlom Košice, Kováčska 40, a otca P.. W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., M. X. XXXXX/XE, právne zastúpeného JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom so sídlom Martin, Holubyho 51, v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. mení rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 28P/245/2012-56 zo dňa 26.11.2012 tak, že:
zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. B. F., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 120 Eur mesačne na sumu 160 Eur mesačne, od 01.09.2018 do 31.08.2021, a na sumu 170 Eur mesačne, od 01.09.2021 opakovane do budúcna, a pre mal. A. F., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 120 Eur mesačne, od 01.09.2018 opakovane do budúcna, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku,
II. dlžné výživné za obdobie od 01.09.2018 do 31.12.2021 pre mal. B. vo výške 40 Eur je otec povinný zaplatiť s najbližším splatným bežným výživným,
III. v prevyšujúcej časti návrh matky zamieta,
IV. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 19.04.2018 žiadala zvýšiť výživné pre maloletú B. zo sumy 120 Eur mesačne na sumu 250 Eur mesačne a pre maloletú A. zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 250 Eur mesačne, od 01.09.2018.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že náklady na výchovu a zabezpečenie potrieb maloletých rastú. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov. Obe deti v čase podania návrhu navštevovali druhý stupeň základnej školy. Odporca síce platí určené výživné, avšak nad rámec bežného výživného ničím neprispeje. Matke pribudli dve vyživovacie povinnosti.
3. Otec s návrhom súhlasil čiastočne. Uviedol, že by súhlasil so zvýšením výživného maximálne na sumu 140 Eur na každé dieťa, neskôr podľa neodkladného opatrenia na sumu 160 Eur a 120 Eur.
4. Opatrovník žiadal zvýšiť výživné v súlade s potrebami maloletých.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa správou opatrovníka o rodinných a výchovných pomeroch, listinnými dôkazmi o príjmoch a výdavkoch rodičov, oboznámením s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 28P/245/2012, ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa 17.06.2019 vyhlásil rozsudok, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 28P/245/2012-56 zo dňa 26.11.2012 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre maloletú B. zo sumy 120 Eur mesačne na sumu 180 Eur mesačne a pre maloletú A. zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 140 Eur mesačne. Dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 01.09.2018 do 30.06.2019 vo výške 500 Eur na každé dieťa súd povolil otcovi splácať po 30 Eur mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným, v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
6. Proti rozsudku podali odvolanie obaja rodičia.
7. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 21CoP/173/2019-594 zo dňa 25.06.2020 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení mimo iného uviedol, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva nedôsledné vyrovnanie sa súdu so zistením možnosti a schopnosti otca tak, aby bol zistený reálny príjem otca, a aké sú jeho majetkové pomery, aká je jeho životná úroveň. Zistenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k príjmom z pracovného pomeru otca možno považovať za správne, pokiaľ ide o zistenie z pracovnoprávneho vzťahu od zamestnávateľa Mesto Q.. Vo vzťahu k zisteniam o príjme otca z titulu výkonu funkcie konateľa spoločnosti v Mestskom podniku služieb Q. X.. H.. E.., súd konštatuje príjem vo výške 70 Eur a následne prijíma záver o potencionálnom vyššom príjme z dôvodu obratu tejto spoločnosti. Závery opierajúce sa o iný príjem, ktorý by mal vyplývať z tejto funkcie otcovi je nedostatočný. V prvom rade bolo potrebné zistiť dôsledne, či otcovi bola vyplatená odmena vo výške 10 % zo zisku tejto spoločnosti, ako to vyplýva z dohody (č. l. 361 súdneho spisu). Otec tvrdí, že táto spoločnosť nemá zisky a dokonca, že sa má stať predmetom predaja obchodný podiel tejto spoločnosti. V každom prípade však pre úplné zistenie skutočného stavu je potrebné zistiť, či v období posledných rokov bola otcovi vyplácaná odmena zo zisku aj napriek tomu, že bolo zistené, že otec nepodal žiadne daňové priznanie. Z dohody, ktorú uzavrel otec s danou obchodnou spoločnosťou vyplýva podľa článku 7, že odmena konateľa je závislá okrem mesačnej odmeny vo výške 100 Eur (bod 1 článku 7) aj v závislosti od hospodárskych výsledkov spoločnosti, kedy má konateľ nárok na odmenu pozostávajúcu z podielu z čistého zisku, ktorý spoločnosť dosiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku vo výške 10 %. O tejto jednorazovej odmene rozhoduje valné zhromaždenie uznesením. Je potrebné, aby si súd vyžiadal zápisnice z valných zhromaždení danej obchodnej spoločnosti, ktoré by sa mali nachádzať aj v Zbierke listín v príslušnom Obchodnom registri, a bola tak náležitým spôsobom zistená otázka prípadnej výplaty odmien konateľovi tejto spoločnosti. Ďalej v súvislosti s reálnymi možnosťami a schopnosťami otca zostala nedostatočným spôsobom vyjasnená otázka príjmov otca, ktoré sa ocitli na jeho účtoch. Náležite sa musí vyhodnotiť otázka spolu žijúcich osôb a teda v danom prípade manželky otca. Je potrebné, aby súd v danej veci, ak chce tieto pomery zisťovať, a vyhodnocovať potom následne pri kritériách vo vzťahu k rozsahu výživného musí zistiť náležitým spôsobom výdaje, ktoré má otec spolu s manželkou na bývanie, náklady, ktoré súvisia s uspokojovaním potrieb domácnosti, aké je výživné vo vzťahu k dieťaťu, na ktoré má vyživovaciu povinnosť manželka otca, zistiť presné výdaje súvisiace s poskytnutím úverov obom manželom, účel týchto úverov a v dôsledku posúdenia majetkových pomerov aj otázky výstavby nového rodinného domu, čo môže znamenať navýšenie životnej úrovne u povinného rodiča. Následne súd zhodnotí potreby každého maloletého dieťaťa, vyhodnotí ich nákladnosť, potreby, ktoré nie sú nevyhnutné, ale sú primerané a oprávnené vo vzťahu k veku a možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Súd zistí potreby maloletých detí pri stanovení výživného, zdôrazní dôvody pre zvýšenie, otázku vyhodnotenia pomerov otca. Pre stanovenie výšky spotrebnej zložky sú rozhodujúce aktuálne potreby dieťaťa ako jeden z limitujúcich faktorov. Tu síce platí, že povinný rodič môže byť zaviazaný k uspokojeniu potrieb dieťaťa iba v takej miere, v akej to umožňujú jeho pomery, nemožno však naproti tomu uzavrieť, že by tieto potreby mali byť neobmedzené a kritérium pre stanovenie hornej hranice spotrebnej zložky predstavujú iba príjmy, možností a schopnosti rodiča. Bez pochyby možno spotrebovať takmer akékoľvek množstvo peňažných prostriedkov, je však možné pre potreby určenia výšky spotrebnej zložky výživného zohľadniť iba odôvodnené potreby, teda také, ktoré slúžia k zabezpečeniu dieťaťa po stránke materiálnej, takže je tam najmä strava, bývanie, oblečenie, zdravotná a sociálna starostlivosť (štúdium, záujmová činnosť) a to v kvalite zodpovedajúcej životnej úrovni jeho rodičov. Je potrebné pri porovnávaní pomerov prihliadnuť ešte na peňažný nárast objektívneho nárastu životných nákladov od poslednej úpravy výživného.
8. Po zrušení rozsudku, krajský súd zároveň vydal neodkladné opatrenie, č. k. 21CoPno/8/2020-600 zo dňa 16.07.2020, ktorým určil otcovi prispievať na výživu maloletej B. sumou 160 Eur mesačne a maloletej A. sumou 120 Eur mesačne.
9. Po vrátení veci na súd prvej inštancie, súd doplnil dokazovanie podľa pokynov krajského súdu a zistil tento stav:
10. Maloleté deti B. a A. pochádzajú z manželstva rodičov. Okresný súd Prešov manželstvo rodičov rozviedol rozsudkom č. k. 28P/245/2012-56 zo dňa 26.11.2012. Maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej B. sumou 120 Eur mesačne a na výživu maloletej A. sumou 80 Eur mesačne. Rozsudok v časti úpravy pomerov k maloletým deťom bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 5CoP/4/2013-91 zo dňa 19.03.2013.
11. V čase poslednej úpravy výživného, teda v roku 2012, navrhovateľka pracovala na Fakulte manažmentu F. univerzity, ako aj na Ústave športu J. F. U. Š. Q. O. ako odborná asistentka. Príjem z oboch fakúlt bol vo výške 1 100 Eur mesačne. Z toho platila polovicu úveru a polovicu inkasa za plyn, čo bolo spolu 400 Eur. Splátka úveru bola vo výške 250 až 300 Eur a sumu 100 Eur platila za plyn. Maloletá B. navštevovala základnú školu. Matka jej platila stravu 21 Eur a školský klub 8 Eur. Chodila na gymnastiku, za čo matka platila 25 Eur mesačne. Maloletá A. navštevovala materskú školu, kde matka platila 25 Eur za stravu, 13 Eur školné, 5 Eur dar škôlke a 5 Eur krúžok. Obidvom deťom platila poistku, staršej 29 Eur mesačne a mladšej 22 Eur mesačne.
12. Otec platil druhú polovicu hypotekárneho úveru, televíziu 20 Eur, koncesionárske poplatky 5 Eur a internet 17 Eur. Od 01.11.2012 pracoval vo firme X.-C. ako vedúci predajne. V zmluve mal uvádzaný príjem 600 Eur v hrubom.
13. Maloletá B. v čase začatia konania navštevovala 6. ročník Základnej školy O. v F., v súčasnosti je v 1. ročníku gymnázia. Nosí zubný strojček a ortopedické topánky. Okrem toho je maloletá zdravým dieťaťom prekonávajúcim bežné detské ochorenia. Matka maloletej platí mesačne poistné 31 Eur, strojček na zuby v priemere 10 Eur, mobil 5 až 10 Eur, vreckové 20 Eur predtým 10 Eur, stravné 35 Eur, športový klub 20 Eur v čase odvolania 10 Eur, jazykovú školu 31 Eur a cestovné 14 Eur, predtým 10 Eur.
14. P. Nina v čase začatia konania navštevovala 4. ročník Základnej školy O. v F., v súčasnosti je v 8. ročníku. Navštevovala finančne hradené krúžky. Na základnej umeleckej škole navštevovala hru na klavíri, kde ukončila 1 cyklus. Je zdravým dieťaťom prekonávajúcim bežné detské ochorenia. Matka maloletej platí mesačne poistné 29 Eur, mobil 5 Eur, vreckové 10 Eur, stravné v škole v tomto školskom roku 32 Eur (predchádzajúce školské roky bola platba za obedy 5 Eur mesačne, pokiaľ boli na dištančnom vyučovaní obedy sa neplatili), športový klub 20 Eur, jazykovú školu 31,25 Eur a cestovné 14 Eur, predtým matka uvádzala sumu 10 Eur, vreckové 10 Eur, ZRPŠ 20 Eur ročne.
15. Matka ďalej vyčíslila náklady na maloleté deti takto: ZRPŠ v umeleckej škole 2 x 10 Eur, poistenie v škole 2 x l,60 Eur, kurzy u detí ako súčasť vzdelávania vyplývajúce z edukačného procesu - raz do roka cca 100 až 120 Eur a školské výlety, exkurzie, predstavenia a pod. počas vyučovacieho procesu dvakrát až trikrát do roka cca 30 až 50 Eur. Ďalšie mesačné výdavky pre jedno dieťa na stravu 90 Eur, na hygienické potreby asi 50 Eur a na ošatenie 50 až 100 Eur.
16. Maloleté dcéry sa s otcom, podľa vyjadrenia matky, stretávajú menej potom čo sa oženil. Kontakt iniciujú maloleté, nie otec.
17. Matka v súčasnosti pracuje ako vysokoškolský pedagóg na F. univerzite v F. s čistým mesačným príjmom v roku 2019 980 Eur, v roku 2020 1 183 Eur a v roku 2021 1 559 Eur. Poberá rodinné prídavky na 4 maloleté deti a uplatňuje si daňový bonus. Pribudli jej dve vyživovacie povinnosti k synom D. a S. J.. Otec maloletých synov s nimi nežije v spoločnej domácnosti. Na synov prispieva pravidelným mesačným výživným spolu vo výške 200 Eur, a to na základe dohody, ktorú s ním uzatvorila matka. Do 01.04.2019 matka poberala rodičovský príspevok na mladšie deti vo výške 460 Eur mesačne.
18. Matka splácala v čase prvého rozhodnutia súdu mesačne hypotéku vo výške 126,68 Eur a úroky 49,18 Eur. Ďalej splácala stavebný úver 38,37 Eur a poistenie domu 12 Eur, inkaso 219,50 Eur a internet 13,80 Eur. Matka v septembri 2018 vyčíslila náklady na súkromnú škôlku a jasle pre svojich synov vo výške 900 Eur a od októbra 2018 vo výške 460 Eur mesačne. Spolu s maloletými deťmi matka býva v rodinnom dome v T. Q.. Matke s výchovou maloletých detí finančne vypomáhajú jej rodičia, ktorí uskutočnili prístavbu k rodinnému domu matky, v rodinnom dome už bývajú, ale matke za bývanie neplatia, uhrádzajú len svoje výdavky za stravu. Pôžička vo výške 28 000 Eur, ktorú otec matky poskytol matke na prístavbu rodinného domu, sa mala vrátiť tak, že jej otec sa stane podielovým spoluvlastníkom časti nehnuteľnosti, k tomuto však zatiaľ nedošlo. Matka uviedla, že otec jej dával mesačne 300 Eur. Spolu s nákupmi a prenájmom auta to je 700 Eur. Matka od svojho otca dostáva mesačne sumu 300 Eur z dôvodu, aby mohla splácať úvery a riadne fungovať. Otec matky je dôchodca, ale ešte podniká. Matka súdu predložila zmluvy o pôžičke uzatvorené so svojím otcom, celkovo vo výške 76 000 Eur. Pôžičky vo výške 48 000 Eur majú byť vrátené v priebehu roka 2028. Súčasťou tejto sumy je aj suma 27 000 Eur, ktorú jej požičal otec, aby matka z titulu vyrovnania v rámci BSM vyplatila odporcu. Matka uviedla, že pôžičky v súčasnosti spláca sumou mesačne do 200 Eur. Matka v súčasnosti platí inkaso 238,75 Eur a hypotéku spláca vo výške 221,75 Eur. V čase odvolania bolo inkaso platené matkou vo výške 219,50 Eur, splátka hypotéky 187,86 Eur.
19. Matka platí internet vo výške 13,80 Eur mesačne a televíziu vo výške 6 Eur mesačne.
20. Matka tiež maloletým podľa jej vyjadrenia platí doučovanie, maloletej B. nemecký jazyk jedenkrát týždenne a maloletej A. francúzsky jazyk taktiež jedenkrát týždenne 80 Eur. Taktiež absolvovali doučovanie zo slovenského jazyka a matematiky na prijímacie skúšky, mal. B. po 10 Eur mesačne, mal. A. taktiež po 10 Eur mesačne.
21. Matka darovala nehnuteľnosť - pozemok bratovi otca svojich maloletých synov údajne z dôvodu, že potom ako sa ukázalo, že s otcom maloletých nebude viesť spoločnú domácnosť sa takto dohodli, keďže otec maloletých jej poskytol finančné prostriedky na kúpu tejto nehnuteľnosti. Otec namietal tento bezodplatný prevod, tvrdil, že ide o zbavovanie sa majetku zo strany matky. Matka uviedla, že od tejto zmluvy odstúpila a údajne v súčasnosti prebieha na súde ohľadom tohto spor.
22. Matka si v lete 2017 zobrala úver 3 000 Eur, podľa jej vyjadrenia na zvýšenie životnej úrovne. Za tento úver kúpila koberec a nábytok a deti boli so starými rodičmi na dovolenke pri mori.
23. Otec od 01.09.2018, pracuje ako referent pre mesto Q.. Jeho funkčný plat je 999,50 Eur v hrubom, teda asi 880 Eur v čistom. Od 05.09.2013 do 31.12.2019 bol konateľom Mestského podniku služieb Q. X.. H.. E.., s mesačnou odmenou 100 Eur v hrubom. Spoločnosť Mestský podnik služieb Q. X.. H.. E.. dosahovala v rokoch 2013 až 2017 tržby v priemere 332 486 Eur ročne. Celkovo bola spoločnosť v strate. Podiel na zisku by sa konateľovi vyplatil, ak by bola spoločnosť v zisku. Počas trvania funkcie otca mu teda žiadna odmena z rozhodnutia valného zhromaždenia vyplatená nebola, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi.
24. Otec je členom Klubu X. S. ako inštruktor Q. S. G.. S.. Z tejto činnosti príjem nemá. Matka uvádzala, že otec pôsobí aj ako distribútor drinkov pre P. a okolie pre spoločnosť X. X.. H.. E.. Otec uviedol, že tieto drinky kupuje len pre seba alebo svoju rodinu. Nepracuje ako distribútor. Kým na danú skutočnosť neupozornila matka, otec figuroval na webovej stránke danej firmy ako distribútor produktov uvedenej spoločnosti (č. l. 203). Súd po doplnení dokazovania nezistil, že by otec pracoval ako distribútor drinkov L.. Platby na účet otca za nápoje L. sú minimálne a nepravidelné, súd vychádzal z toho, že ide len o malé objednávky pre rodinu otca. Otec spláca úver vo výške 108 Eur mesačne. Ide o úver vo výške 25 000 Eur, pričom tento bol použitý na dokončenie rodinného domu jeho manželky. Rodinný dom bol nadobudnutý kúpou pred uzavretím manželstva a kúpa bola financovaná z úveru. Išlo o holodom, do ktorého bolo potrebné investovať, aby bol obývateľný. Ďalej spláca úver v celkovej výške 12 000 Eur s mesačnou splátkou 156 Eur, ktorý bol použitý na kúpu osobného motorového vozidla, ktoré kúpil z dôvodu, aby mohol chodiť za maloletými deťmi. Náklady na bývanie v rodinnom dome, kde býva, predstavujú 85 Eur mesačne za elektrinu, 33 Eur mesačne za vodu a 250 Eur ročne za kúpu dreva. Otec má taktiež výdavky vo výške
26 Eur ročne na poplatok za komunálny odpad a 22 Eur mesačne za internet a televíziu. Taktiež má výdavky na telefón vo výške 23 Eur mesačne. V súčasnosti otec motorové vozidlo nevlastní, predal ho, pokiaľ ho užíval na pohonné hmoty dal 60 Eur mesačne a na údržbu motorového vozidla 350 Eur ročne. V súčasnosti má auto manželka otca, je zapísané na firmu. Otec uviedol, že z peňazí z vyporiadania BSM vyrovnal podlžnosť na osobnom účte v Unicredit bank a taktiež vyrovnal časť záväzku voči rodičom. Zvyšok peňazí z vyporiadania BSM bol vedený na investičnom účte Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti, pričom časť peňazí investoval do zabezpečenia bývania, ako aj na úhradu výživného. Na tomto účte, je zostatok 339,77 Eur ku dňu 09.10.2021, čo bolo preukázané listinným dôkazom. Otec je ženatý. Vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Jeho manželka je jedinou spoločníčkou v obchodnej spoločnosti F. I. X.. H.. E.. a jej čistý mesačný príjem je vo výške 294 Eur. Otec uviedol, že jeho manželka pracuje len na čiastočný úväzok, kvôli zdravotnému stavu svojej dcéry, ktorú má v starostlivosti. Pracuje pre spoločnosť X. Y. X.. H.. E.. Poberá výživné na dcéru vo výške 200 Eur mesačne.
25. Rodičia súdu predložili doklady preukazujúce ich príjmy a výdavky.
26. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákona o rodine), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
27. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
28. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
29. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
30. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
31. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
32. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
33. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
34. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
35. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynula dlhá doba a náklady na maloleté deti sa zvýšili. Maloleté deti A. a B. v čase poslednej úpravy výživného navštevovali prvý stupeň základnej školy, resp. materskú školu. V súčasnosti navštevujú druhý stupeň základnej školy resp. strednú školu. Navštevujú súkromnú jazykovú školu, ako aj ďalšie platené mimoškolské
aktivity. Obe deti sú zdravé a prekonávajú bežné detské ochorenia. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd za to, že návrh matky je dôvodný, aj keď nie tak ako žiadala matka. Hoci bola posledná úprava výživného v roku 2012 a je zrejmé, že náklady na maloleté deti, čo sa týka ich ošatenia, stravovania, školských, ako aj mimoškolských aktivít prirodzene vzrástli, nie je reálne zvýšiť výživné u maloletej B. o viac ako dvojnásobok a u maloletej A. dokonca o trojnásobok. Takéto predstavy matky o zvyšovaní výživného sú nereálne a nezodpovedajúce zákonným možnostiam, z ktorých súd vychádza.
36. Krajský súd vo svojom rozhodnutí uvádza, že pri hodnotení výdajov maloletých detí je potrebné zhodnotiť ich potreby ako potreby základné, potom potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Základné nevyhnutné náklady, ktoré vyčíslila matka a ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky nemusia byť exaktne preukázané, tieto súd vyhodnotil ako dôvodné. Samozrejme aj zabezpečenie týchto potrieb musí byť podrobné kritériu možnosti a schopnosti povinného. Pokiaľ ide o náklady na bývanie, tie taktiež patria medzi oprávnené náklady. Súd však v tejto veci uvádza, že síce samozrejme vníma potrebu matky naďalej uhrádzať hypotéku za rodinný dom, v ktorom s maloletými deťmi býva, podobne aj inkaso, poukazuje však na to, že rekonštrukciou, resp. prístavbou rodinného domu matka musela navýšiť hypotéku na terajšiu sumu a taktiež sa jej navýšilo inkaso. Dôvodom pre rekonštrukciu neboli potreby maloletých detí B. a A., ale skutočnosť, že matke pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti a rozhodla sa s rodičmi, že uskutoční prístavbu rodinného domu, aby jej mohli v starostlivosti o tieto maloleté deti pomáhať. Matke sa zvýšili výdavky tak na inkaso, ako aj na hypotéku, avšak samotní rodičia, ktorí v rodinnom dome bývajú, sa podľa matky na týchto zvýšených výdavkoch nepodieľajú. Súd teda mal za to, že výdavky, ktoré predstavujú nárast hypotéky (v súčasnosti hypotéka 222 Eur oproti 188 Eur) a inkasa (v súčasnosti takmer 240 Eur oproti 220 Eur pred rekonštrukciou) nie sú dôvodom pre zvýšenie výživného u týchto maloletých detí. Súd má zato, že na týchto nákladoch by sa mali podieľať aj rodičia matky, alebo otec jej synov. V čase rozvodu matka uhrádzala za bývanie 400 Eur, v súčasnosti pred navýšením hypotéky a inkasa bola táto suma približne rovnaká. Súd teda vychádzal z pôvodnej sumy za bývanie s tým, že pokiaľ to matka prepočítava na jednotlivé osoby, ktoré v dome bývajú, pri počte 5 ľudí boli náklady 80 Eur/na osobu, ale pri počte 7 ľudí, teda aj so starými rodičmi, to je 63 Eur. Obdobným prepočtom náklady matky pri rozvode boli 133 Eur/ na osobu (400 Eur/3), oproti prvému rozhodnutiu sa teda značne znížili. Pokiaľ ide o náklady, ktoré sú nákladmi na dovolenky, prípadne akékoľvek iné náklady spojené s návštevami múzeí, galérií, mimoškolské aktivity, tie všetky výdaje je možné považovať vždy za dôvodné vtom rozsahu, v akom sú schopní obaja rodičia uspokojovať potreby svojho dieťaťa nad rámec tých nevyhnutných potrieb. Vždy je to spojené s možnosťami a schopnosťami aj povinného rodiča, pokiaľ sa to má odraziť vo výške zvýšeného výživného. Tu súd poukazuje, že matka si zobrala úver, ako sama uviedla, na zvýšenie životnej úrovne. Pokiaľ matka zaťažila svoj rozpočet takýmto výdavkom, je to jej právo, ale tento výdavok, na splácanie spotrebného úveru použitého na dovolenku, súd nepovažoval za nevyhnutný a nie je povinnosťou súdu zahrňovať ho do odôvodnených výdavkov matky a následne z neho vychádzať pri určovaní výšky výživného. Taktiež má súd za to, že mimoškolské aktivity detí sú možné a rodičia by mali mať záujem pestovať talent svojich detí v rôznych oblastiach. Zároveň však tieto mimoškolské aktivity musia zodpovedať možnostiam a schopnostiam povinného rodiča. Súd poukazuje predovšetkým na značnú sumu, ktorú matka vynakladá na súkromnú jazykovú školu, hoci platby za štátnu jazykovú školu sú rádovo nižšie. Pokiaľ sa teda matka rozhodla maloleté deti zapísať do súkromnej jazykovej školy, je to jej právo, otec však môže prispievať len v rámci svojich možností. Taktiež čo sa týka samotného rozsahu mimoškolských aktivít, teda tak návštevy jazykových kurzov, športových aktivít, ale aj umeleckých aktivít sú síce možné, ale taktiež majú byť hradené v súlade s možnosťami povinného rodiča. Pokiaľ teda oprávnený rodič vníma, že možnosti povinného rodiča tu nie sú, alebo ich vôbec nepozná, alebo sa nesnaží ich zistiť, ale napriek tomu maloleté deti zapíše na viaceré mimoškolské aktivity, je to jeho právo, ale podiel povinného rodiča tu bude limitovaný jeho možnosťami a výškou príjmu.
37. Súd tiež poukazuje na to, že matka síce predložila zmluvy o pôžičke od svojho otca v celkovej výške 76 000 Eur, avšak ich vrátenie súd nepovažoval za reálne, a to vzhľadom na možnosti matky a vek veriteľa, teda jej otca (viac ako 70 rokov). Ak by aj súd bral do úvahy, že časť týchto pôžičiek vo výške 28 000 Eur sa nemusí vracať a veriteľ sa stane podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, čo sa však napriek dokončeniu prístavby nestalo, kde v súčasnosti matka žije, zostane na
úhradu 48 000 Eur. Tieto peniaze má matka splatiť do roku 2028, teda v priebehu deviatich rokov. Ak by matka začala platiť tieto pôžičky v roku 2019, čo bolo nereálne, mesačná splátka by bola takmer 450 Eur. Odďaľovaním splácania pôžičiek sa mesačná splátka samozrejme bude navyšovať. Z tohto je zrejmé, že ide skôr o simulované právne úkony zo strany otca matky a ide o darovacie zmluvy. Súd vychádzal z toho, že z daných zmlúv žiadne záväzky matke nevyplývajú, naopak dostávala od svojich rodičov, ako sama uviedla, mesačne asi 700 Eur. Matka uvádza, že v súčasnosti spláca pôžičky po cca 200 Eur mesačne. Pri sume 78 000 Eur je tak doba splácania 390 mesiacov teda 32,5 roka, čo tiež súd nepovažoval za reálne. Súd teda naďalej vychádza z toho, že matka záväzky voči svojmu otcovi nemá resp. neplní.
38. Hoci matke pribudli dve vyživovacie povinnosti, súd neprihliadol na výdavky matky v súvislosti s platením súkromných jaslí, prípadne súkromnej materskej školy, keďže tu má vyživovaciu povinnosť biologický otec maloletých detí. Hoci matka uhrádzala za súkromné jasle asi 700 Eur mesačne, s otcom jej maloletých detí sa dohodla na výživnom vo výške 200 Eur. Pokiaľ sa matka rozhodla zabezpečiť starostlivosť o svoje ďalšie deti takýmto spôsobom, súd opäť konštatuje, že je to jej právom, avšak chýbajúce finančné prostriedky nemôže vo forme výživného žiadať od otca jej starších detí. Matka naďalej poberá výživné v rovnakej výške. Čo sa týka príjmu matky tento stúpol z pôvodných 1 100 Eur na terajších asi 1 500 Eur.
39. Súd mal podľa pokynov krajského súdu zistiť majetok otca, jeho príjmy. Doplneným dokazovaním nebolo zistené, že by otec mal iné príjmy než príjmy z pracovného pomeru a ešte do roku 2019 z funkcie konateľa, tak ako vyplýva z predchádzajúceho rozhodnutia. Taktiež nebolo preukázané, že by mal vyplatený podiel na zisku, keďže spoločnosť v ktorej bol konateľom dlhodobo zisk negenerovala. Neboli zistené ani ďalšie príjmy otca. Skutočnosť, že sa otec finančne podieľal, či už úsporami, alebo že zobral úver na dokončenie rodinného domu svojej manželky, súd vyhodnotil ako investíciu do jeho bývania, ktorú by uskutočnil, či už v rámci nájomného bytu alebo získavania svojho bývania. Taktiež sa otec v súčasnosti primeraným spôsobom, podľa súdu, podieľa na nákladoch na bývanie. Ide o jediné miesto, kde otec býva. Finančne sa na inej nehnuteľnosti ani na inom bývaní nepodieľa. Rovnaké, ak nie vyššie náklady by mal otec, ak by žil v prenajatom byte alebo ak by investoval do vlastnej nehnuteľnosti v súvislosti s hypotekárnym úverom. Rovnako, by otec musel vynaložiť náklady na zariadenie tohto bývania. Čo sa týka výšky výživného, určeným výživným by sa malo dieťa podieľať na životnej úrovni rodiča. Súd nezistil, že by životná úroveň povinného rodiča, teda otca bola vyššia ako životná úroveň maloletých detí. Otec žije s manželkou, ktorá má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Aj keď je konateľkou vlastnej firmy, preukázala, že poberá nižší príjem, keďže pracuje na čiastočný úväzok. Súd nezistil nadštandardný majetok na strane otca. Čo sa týka majetku manželky otca, súd zistil, že je vlastníčkou rodinného domu a v rámci firmy vlastníčkou motorového vozidla. Ďalšie preukazovanie, resp. dokazovanie výšky majetku manželky otca súd považuje v rámci tohto konania za nadbytočné, keďže táto osoba sa nijakým spôsobom nemôže podieľať na plnení vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k jeho deťom. Otec súhlasil so zvýšením výživného na každé dieťa na sumu 140 Eur mesačne a neskôr podľa rozhodnutia krajského súdu. U maloletej A. sa suma 120 Eur súdu javí primeraná, a preto určil výživné v tejto výške. U maloletej B. súd zohľadnil jej vyšší vek, ako aj zvýšené náklady na zubný strojček. Súd určil výživné vo výške 160 Eur mesačne a od 01.09.2021, od nástupu na strednú školu 170 Eur. Matka síce plní časť svojej vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou, avšak neznamená to, že otec má v rámci výživného uhrádzať všetky platby týkajúce sa maloletých detí. Súd vychádzal zo zisteného skutočného stavu, poukazuje aj na uznesenie krajského súdu o neodkladnom opatrení vydané po zrušení pôvodného rozsudku a má za to, že určené výživné zodpovedá možnostiam otca a pokryje odôvodené potreby maloletých.
40. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
41. Súd zvyšoval výživné tak ako žiadala matka od septembra 2018. V danom čase otec platil na výživu maloletých detí 130 Eur a 90 Eur mesačne, spolu 220 Eur. Takúto sumu výživného platil do konca augusta 2019. Za 12 mesiacov tak uhradil pre maloletú B. 1 560 Eur a pre maloletú A. 1 080 Eur. Od septembra 2019 začal otec uhrádzať výživné vo výške - bežné 320 Eur a dlžné 60 Eur. Platil tak po 180
Eur mesačne pre maloletú B. a 140 Eur pre maloletú A. plus ďalších 30 Eur pre každé dieťa. V takejto sume uhrádzal výživné do júla 2020. Za jedenásť mesiacov tak uhradil pre maloletú B. 2 310 Eur a pre maloletú A. 1 870 Eur. Od augusta 2020 začal otec uhrádzať výživné podľa uznesenia krajského súdu, teda 160 Eur pre maloletú B. a 120 Eur pre maloletú A.. Do konca decembra 2021 tak pre maloletú B. zaplatil 2 720 Eur a pre maloletú A. 2 040 Eur. Pre maloletú B. tak za obdobie od 01.09.2018 do 31.12.2021 zaplatil 6 590 Eur a za rovnaké obdobie pre maloletú A. 4 990 Eur. Určením výživného spätne pre maloletú B. od 01.09.2018 do 31.08.2021 vo výške 160 Eur a od 01.09.2021 vo výške 170 Eur mal otec zaplatiť za 40 mesiacov 6 630 Eur a pre maloletú A. 4 800 Eur. Otcovi u maloletej A. dlžné výživné nevzniklo. U maloletej B. má otec zaplatiť 40 Eur, ktoré mu súd uložil zaplatiť s najbližším splatným výživným.
42. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
43. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
44. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaných ustanovení. Keďže ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).