Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_62Ek-2359-2021.pdf
PDF · 92.16 KB
Case nature
Subarea
62Ek/2359/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: PM Žilina, s. r. o., so sídlom Vysokoškolákov 1, 010 08 Žilina, IČO: 45 860 599, pr. zast. HADBÁBNY & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 07 Žilina, IČO: 47 249 722, o vymoženie 2349,38 Eur, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Bernad Janík, so sídlom exekútorského úradu Daniela Dlabača 2/987, 010 01 Žilina, pod sp. zn. EX 599/2021, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/2359/2021 zo dňa 9. septembra 2021, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/2359/2021 zo dňa 9. septembra 2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného doručeného súdu dňa 23.06.2021 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Výkaz nedoplatkov č. 2033255313, zo dňa 14.12.2020, (ďalej len „exekučný titul“ ), pričom predmetný exekučný titul zo dňa 14.12.2020, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.01.2021.
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením dňa 24.06.2021 súdneho exekútora : Mgr. Bernad Janík, so sídlom exekútorského úradu Daniela Dlabača 2/987, 010 01 Žilina, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 599/2021 (ďalej len „súdny exekútor“). Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 24.06.2021 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/2359/2021 zo dňa 09.09.2021, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
4. Vyšší súdny úradník uvedené rozhodnutie odôvodnil argumentáciou, že: „Z priložených dôkazov súd zistil, že povinný síce uhradil istinu vo výške 2349,38 Eur dňa 25.06.2021, dňa 07.07.2021 a dňa 13.07.2021 priamo na účet oprávneného, avšak návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený ešte dňa 23.06.2021. Z uvedeného vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, nakoľko pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Z tohto dôvodu je potrebné dovymáhať trovy súdneho exekútora uvedené v upovedomení o začatí exekúcie, nakoľko tieto neboli povinným uhradené. Konajúci exekučný súd k námietke povinného, že proti exekučnému titulu podal námietky v zákonom stanovenej lehote uvádza, že povinný síce súdu predložil kópiu námietok a podacieho lístka, avšak nepreukázal doručenie týchto námietok oprávnenému. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne okolnosti, skutočnosti a dôkazy, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprístupná.“ Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie
v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol.
5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonnej lehote dňa sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že má za to, že exekúcia vedená proti nemu je nedôvodná a nezákonná, pričom opakovane ako aj v prípade podaného návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na skutočnosť, že: „Výkaz nedoplatkov oprávneného č. 2033255313 zo dňa 14.12.2020 vo výške 2.359,38 EUR (ďalej ako „výkaz“) nám bo doručený dňa 29.12.2020. V zmysle zákona o zdravotnom poistení môže platiteľ poistného podať proti výkazu nedoplatkov do 15 dní odo dňa jeho doručenia námietky. Dňa 13.01.2021, t.j. v posledný deň lehoty, sme podali námietky poštovou prepravou, o čom predkladáme potvrdenie o doručení doporučeného listu č. RF255998581SK. K týmto námietkam sme od oprávneného neobdržali žiadnu odpoveď, ani nám nebolo doručené žiadne rozhodnutie o podaných námietkach. Splnomocnenému právnemu zástupcovi povinného bolo až po telefonickom kontaktovaní oprávneného dňa 23.07.2021 prostredníctvom emailovej správy doručené vyjadrenie oprávneného č. 45860599/Odd. ZP zo dňa 15.01.2021. Oprávnený v predmetnom vyjadrení v krátkosti uviedol, že splatnosť zdravotných odvodov nie je možné posunúť o 6 mesiacov a že výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.01.2021. K písomnému vyjadreniu oprávneného nebolo pripojené žiadne rozhodnutie o podaných námietkach. S ohľadom na uvedené sme toho názoru, že o námietkach nebolo rozhodnuté v súlade so zákonom, a preto výkaz nedoplatkov nemohol nikdy nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda nie je spôsobilým a oprávneným exekučným titulom. Vzhľadom na to, že výkaz nedoplatkov oprávneného nie je spôsobilým exekučným titulom, máme za to, že postup súdu pri vydaní poverenia nebol správny a poverenie na vykonanie exekúcie nemalo byť vôbec vydané. V nadväznosti na uvedené tvrdíme, že je v tomto prípade daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.“ S poukázaním na vyššie uvedené a na priložené listinné dôkazy (Potvrdenie o doručení Námietok, List oprávneného zo dňa 15.01.2021 a emailová komunikácia povinného s oprávneným) povinný navrhuje, aby súd exekučné konanie vedené proti povinnému zastavil podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
6. K sťažnosti povinného sa vyjadril oprávnený, ktorý uvádza: „Oprávnený vystavil dňa 14.12.2020 výkaz nedoplatkov č. 2033255313 (ďalej len: „VN“) na dlžné poistné vo výške 2 349,38 eur, za obdobie od 07/2020 do 10/2020, ktorý povinný prevzal dňa 29.12.2020. Oprávnenému bolo dňa 14.01.2021 doručené podanie platiteľa - povinného (podané na pošte dňa 13.01.2021) označené ako „Námietky k č. výkaz nedoplatkov: 2033255313“, v ktorom platiteľ poukázal na ťažkú situáciu a nedostatočnú pomoc štátu v súvislosti s opatreniami proti šíreniu vírusu COVID - 19 a poprosil o posunutie splatnosti predmetných odvodov o 6 mesiacov. Podanie bolo oprávneným, podľa obsahu, vyhodnotené ako žiadosť o odklad splatnosti preddavkov, o ktorý bolo možné požiadať v období vyhlásenia núdzového stavu na základe Nariadenia vlády SR za marec 2020, ktorý bol splatný v termíne do 31. júla 2020. Dňa 15.01.2021 bolo platiteľovi zaslané vyjadrenie k podaniu platiteľa, doručeného dňa 14.1.2021, v ktorom mu bolo oznámené, že odklad splatnosti preddavkov nie je možný podľa návrhu platiteľa, ale platiteľ má možnosť požiadať o uzavretie dohody o splátkach na základe písomnej žiadosti. Predmetné vyjadrenie bolo zaslané poštovou zásielkou doporučene na adresu sídla platiteľa registrovanú v registri právnických osôb, z tejto adresy bola zásielka vrátená dňa 21.01.2021 s vyznačením dôvodu „adresát neznámy“. Iná adresa na doručovanie oprávnenému nebola známa, plnomocenstvo bolo oprávnenému zaslané e-mailom dňa 23.7.2021 a je datované dňa 21.07.2021. Platiteľ - povinný podanie zaslal v zákonom stanovenej lehote (posledný deň na podanie bol deň 13.01.2021), ale vo svojom podaní neuviedol dôvod podania tak, aby z obsahu bolo zrejmé, že namieta skutočnosti uvedené vo výkaze nedoplatkov (nevyjadruje sa k výške nedoplatku, k obdobiu nedoplatku, k obsahu výkazu nedoplatku), ale naopak z obsahu podania vyplýva zrejmá skutočnosť - žiadosť o posunutie splatnosti odvodov (odklad splatnosti preddavkov) a teda absentuje dôvod podania námietky proti výkazu nedoplatkov. Oprávnený po preverení všetkých okolností daného prípadu zastáva právny názor, že predmetný výkaz nedoplatkov bol vystavený v zmysle príslušných zákonných ustanovení (§17a a nasl. Zák. o ZP) a právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudol v súlade s citovaným zákonom. Na základe vyššie uvedeného výkaz nedoplatkov č. 2033255313 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.01.2021. Na základe uvedeného oprávnený žiada, aby súd námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Oprávnený svoje stanovisko odôvodňuje aj priloženou komunikáciou s povinným, v ktorej ho o všetkých okolnostiach daného prípadu informoval. V prílohe oprávnený prikladá aj podanie platiteľa doručené oprávnenému dňa 14.01.2021, odpoveď oprávneného zo dňa 15.01.2021 a vrátenú obálku poštovým doručovateľom, ktorá obsahovala vyjadrenie pre platiteľa - povinného. V neposlednom rade oprávnený považuje za dôležité uviesť, že
oprávnený pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol vyhodnotiť podanie povinného voči výkazu nedoplatkov ako námietku, nakoľko z obsahu podania jednoznačne vyplývala žiadosť platiteľa o odklad splatnosti odvodovej povinnosti. Uvedená situácia je skutočne hodná osobitného zreteľa. Oprávnený považuje za dôležité uviesť, že povinný napriek podanej námietke a nepriaznivej finančnej situácii celý svoj dlh uhradil v celosti dňa 13.07.2021. Zároveň si oprávnený voči povinnému neuplatňuje žiadne penále, poplatky z omeškania ani úrok z omeškania.“
7. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
12. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sa uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13. Po preskúmaní veci sa súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré považoval za dostatočné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Súd naň v podrobnostiach preto odkazuje. Vyšší súdny úradník sa v dostatočnom rozsahu a právne správne vysporiadal s tvrdeniami povinného uvedenými v podanom návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj s tvrdeniami oprávneného. Súd preto dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
14. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 11. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného, k argumentom povinného v ním podanej sťažnosti konštatuje, že v prejednávanej veci, z návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený žiada vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým je Výkaz nedoplatkov č. 2033255313, zo dňa 14.12.2020, pričom predmetný exekučný titul zo dňa 14.12.2020, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.01.2021. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáha vymoženia istiny vo výške 2349,38 EUR. Súd mal z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise za preukázané, a teda nesporné, že povinný uhradil vymáhanú istinu, a to jednotlivými platbami realizovanými v dňoch 25.06.2021, 07.07.2021 a 13.07.2021, čo nespochybňuje ani oprávnený. Poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, a teda na úhradu vymáhanej istiny v prospech oprávneného povinný žiada exekúciu vedenú v jeho neprospech zastaviť ako nedôvodnú, nakoľko sa táto vedie nedôvodne na uspokojením zaniknutú pohľadávku.
15. V súvislosti s plnením vymáhaného nároku oprávneného povinným súd uvádza, že má v konaní za preukázané, že nárok vymáhaný oprávneným v tomto exekučnom konaní bol skutočne zo strany povinného čo do istiny uhradený, a to prostredníctvom uvedených platieb. Čo je však potrebné v súvislosti s následkami uvedenej úhrady vymáhaného nároku posúdiť, je tá skutočnosť, do akej miery je táto úhrada zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie vedenej v neprospech povinného.
16. Na margo vykonanej úhrady vymáhaného nároku oprávneného vyššie opísaným spôsobom povinným, je však potrebné zdôrazniť, že dôvod na zastavenie exekúcie na základe splnenia
vymáhaného nároku zo strany povinného (v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku), je v zásade daný iba vtedy, ak k splneniu judikovanej pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Ak nastane splnenie vymáhaného nároku oprávneného povinným až po začatí exekučného konania (začaté dňa 23.06.2021) a po začatí exekúcie (začatá dňom 24.06.2021), ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď nárok oprávneného čo do istiny povinný plnil až v dňoch 25.06.2021, 07.07.2021 a 13.07.2021, t.j. jednoznačne po začatí exekučného konania a po začatí exekúcie, nejde o dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia. Ide totiž konkrétne o plnenie považované za vymožené súdnym exekútorom, ktoré spôsobuje reálne zastavenie exekúcie (t.j. ipso facto) samotným týmto plnením, o čom nie je potrebné rozhodovať uznesením súdu. Uvedené plnenie následne iba zohľadní súdny exekútor pri ďalšom vedení exekúcie. Exekučný súd tak nemal preukázané, že by povinný dobrovoľne, v stanovene lehote od nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu a ani pred začatím exekučného konania a pred začatím exekúcue, splnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Vzhľadom na uvedené preto súd konštatuje, že exekučné konanie bolo zo strany oprávneného začaté dôvodne.
17. Súdny exekútor zastaví exekúciu iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 61n ods. 1 Exekučného poriadku a súd tak urobí iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. V posudzovanej veci súd preto konštatuje, že nezistil, že by bol daný dôvod na zastavenie exekúcie ani v zmysle § 61n ods. 1 Exekučného poriadku a ani v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a exekúcia nebola ukončená ani iným spôsobom v zmysle § 61o Exekučného poriadku.
18. I keď po začatí exekučného konania došlo k úhrade vymáhaného nároku oprávneného čo do istiny povinným, doposiaľ neuhradené trovy exekúcie súdneho exekútora, sú však stále nárokom vymáhaným v naďalej prebiehajúcej exekúcii, zákonný dôvod na zastavenie ktorej povinným preukázaný nebol.
19. K obrane povinného uvedenej v sťažnosti, týkajúcej sa tvrdenia, že exekučný titul nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť z dôvodu podania námietok povinného voči exekučnému titulu v zákonom určenej lehote, súd uvádza nasledovné: Súd má v konaní preukázané, že v lehote na to určenej povinný podal voči exekučnému titulu podanie zo dňa 11.01.2021 označené ako „Námietky k č. výkazu nedoplatkov 2033255313“, ktoré oprávnený po doručení vyhodnotil podľa obsahu ako žiadosť povinného o posunutie splatnosti zdravotných odvodov o 6 mesiacov, nakoľko tento neobsahoval žiaden dôvod pre ktorý je dotknutý výkaz nedoplatkov namietaný, a následne po takomto posúdení oprávnený na predmetné podanie povinného reagoval Vyjadrením zo dňa 15.01.2021 adresovaným povinnému, v ktorom ho upozornil, že výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.01.2021, ďalej povinného upozornil na skutočnosť, že jeho žiadosti o posunutie splatnosti o 6 mesiacov vyhovieť nemôže, a navrhol povinnému, aby podal žiadosť o splátkový kalendár. Pokiaľ teda obrana povinného v tomto exekučnom konaní spočíva v tom, že podanie námietok zo dňa 11.01.2021 má mať za následok, že predložený exekučný titul nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť súd uvádza, že takejto obrane povinného nemožno priznať právnu ochranu. Exekučný súd totiž nie je kompetentný posudzovať obsah a dôvodnosť podania povinného zo dňa 11.01.2021 označeného ako námietky, a rovnako tak nie je kompetentný posudzovať takéto podanie vo vzťahu k jeho účinkom k predloženému exekučnému titulu. Takáto kompetencia prislúcha výlučne orgánu, ktorý exekučný titul vydal (v rámci rozhodovania o autoremedúre) a orgánu jemu nadriadenému, oprávnenému konať o námietkach. Akonáhle je však spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložená spolu s exekučným titulom doložka osvedčujúca jeho právoplatnosť a vykonateľnosť, exekučný súd takúto doložku posudzuje ako verejnú listinu, pričom na vyvrátenie pravdivosti skutočnosti v nej tvrdenej je potrebné dokázať opak, teda účastník, ktorý s vyznačením vykonateľnosti alebo dňa vykonateľnosti nesúhlasí, má možnosť domáhať sa u subjektu, ktorý doložku vydal, zrušenia tejto doložky, a namietania nesprávne posúdeného obsahu podania povinného zo dňa 11.01.2021, čo však povinný neurobil. Súd teda dodáva, že predmetnú obranu povinného považuje za účelovú, a to nielen vzhľadom na samotný obsah dotknutého podania povinného zo dňa 11.01.2021, v ktorom dôvodnosť a výška nedoplatku nie je zo strany povinného žiadnym spôsobom namietaná, ale aj vzhľadom na skutočnosť, že k úhrade pohľadávky vyrúbenej exekučným titulom došlo zo strany povinného viac ako 6 mesiacov po tom, ako sa o ňom povinný dozvedel (výkaz nedoplatkov bol povinnému doručený dňa 29.12.2020), a po tom ako už bolo začaté exekučné konanie a v rámci neho vykonávaná exekúcia v neprospech povinného.
20. Vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku v čase do začatia exekučného konania, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
21. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.
22. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.
25. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol, v rámci konania o návrhu povinného, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd o nároku oprávneného na náhradu trov konania súvisiacich s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a so sťažnosťou povinného nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).