Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12C-91-2021.pdf
PDF · 109.01 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-12C/91/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľov: 1. L. U., nar. X.X.XXXX a 2. T. U., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom T. XX, X., zast. Mgr. T. Y., advokátom, so sídlom L. S. X, X. proti odporcom: 1. N.. L. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, X. a 2. N. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. X, X., o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia a nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrhy z a m i e t a .
II. Odporcom súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Podaním súdu doručeným dňa 19.11.2021 sa navrhovatelia v 1. a 2. rade (ďalej len „navrhovatelia“) domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd odporcom v 1. a 2. rade (ďalej len „odporcovia“) uloží povinnosť nakladať so svojimi spoluvlastníckymi podielmi na pozemku s parc. č. XXX/XXX s výmerou 638 m2 druh pozemku ostatná plocha, evidovaným na katastrálnej mape ako parcela reg. „C“ a zapísaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava pre katastrálne územie Č. a so spoluvlastníckymi podielmi na rozostavanej stavbe rodinného domu, ktorá je na tomto pozemku postavená na základe stavebného povolenia vydaného obcou Č. a ktorá ešte nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, okrem ich prevodu na navrhovateľov (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). Ďalším návrhom žiadali navrhovatelia jednak zriadiť na spoluvlastnícke podiely odporcov na predmetnom pozemku (bez rozostavanej stavby) záložné právo v ich prospech a to na účel zabezpečenia ich pohľadávky do výšky istiny 200.000,- eur zo zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy podľa § 50a Občianskeho zákonníka uzavretej dňa 18.9.2020 medzi navrhovateľmi na strane budúcich kupujúcich a odporcami na strane budúcich predávajúcich a predmetom ktorej bude odplatný prevod vyššie špecifikovaného pozemku a na ňom postavenej stavbe rodinného domu a zároveň žiadali uložiť odporcom povinnosť, aby nenakladali so svojimi spoluvlastníckymi podielmi na predmetných nehnuteľnostiach na čas do vzniku záložného práva v prospech žalobcom na zabezpečenie ich pohľadávky do výšky istiny 200.000,- eur zo zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je záväzok zmluvných strán uzavrieť do 31.12.2021 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude odplatný prevod uvedených nehnuteľností.
2. Navrhovatelia svoje návrhy odôvodnili tým, že sú manželmi a dňa 18.9.2020 uzavreli ako budúci kupujúci s odporcami ako budúcimi predávajúcimi zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej je záväzok zmluvných strán uzavrieť do 31.12.2021 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude odplatný prevod vlastníckeho práva z odporcov na navrhovateľov k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkmi sú odporcovia v podiele 1. Kúpna cena spolu za dom i pozemok bola dohodnutá vo výške 455.000,- eur. Navrhovatelia zmluvu uzavreli na základe inzercie spol. PREMIUM REAL s.r.o., IČO: 46857834, so sídlom Prístavná 10, Bratislava, ktorej predmetom činnosti je nielen sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností - realitná činnosť, ale aj uskutočňovanie
stavieb a ich zmien a ktorá zhotovuje stavbu domu a jeho príslušenstva pre odporcov. Navrhovatelia si ku dňu podania návrhov splnili všetky záväzky zo zmluvy, vrátane úhrady prvej časti kúpnej ceny vo výške 90.000,- eur, ktorú zaplatili dňa 21.9.2020 a sú zároveň pripravení splniť aj zvyšné zmluvné záväzky vrátane úhrady druhej aj tretej splátky kúpnej ceny (2 x po 182.500,- eur), ktoré sumy sú pripravení uhradiť čiastočne z vlastných zdrojov a čiastočne z čerpaného hypotekárneho úveru. Napriek tomu odporcovia koncom septembra 2021 vyvolali rokovania o zvýšení kúpnej ceny z pôvodných 455.000,- eur na čiastku 608.200,- eur, pričom jediným dôvodom je nimi tvrdený nárast záujmu o kúpu a cien rodinných domov na realitnom trhu. Následne odporcovia znížili túto sumu na čiastku 580.000,- eur s tým, že by na pozemku neboli vykonané úpravy v rozsahu uvedenom v zmluve, čo by pre navrhovateľov neznamenalo žiadny rozdiel oproti pôvodnej požiadavke na zvýšenie kúpnej ceny, pretože by si nedorobky museli dať za úhradu zhotoviť od tretej osoby. I keď odporcami uvedený dôvod na navýšenie kúpnej ceny nie je právne relevantný, navrhovatelia boli ochotní s odporcami uzavrieť dodatok k zmluve, ktorým by sa zmluvne dohodli zvýšenie kúpnej ceny až na 530.000,- eur, ktorá cena sa však odporcom zdala nedostatočná. Z dôvodu právnej istoty navrhovatelia tento svoj návrh následne odvolali. Následne dňa 29.10.2021 odporca 2 oznámil navrhovateľovi 1, že odporcovia pokračujú v dostavbe domu do štádia holodom a následne podajú inzerát na jeho predaj tretej osobe, ktorá prejaví záujem o jeho kúpu. To znamená, že vopred navrhovateľom oznámil, že majú záujem porušiť svoje záväzky zo zmluvy o budúcej zmluve. Na dome a pozemku už bola vykonaná prevažná väčšina prác, aby mohli byť predané v stave uvedenom v zmluve o budúcej zmluve. Pretože dom ešte nie je skolaudovaný a zapísaný v katastri nehnuteľností, na preukázanie jeho existencie a stavu dokončenia, predložili navrhovatelia fotografie. Keďže dom mal byť predaný ako holodom, budúci kupujúci, aby mohli kontinuálne pokračovať v jeho dokončení, zabezpečili si vopred potrebný stavebný materiál a technologické vybavenie (dlažba, tepelné čerpadlo a pod.). Navrhovatelia predpokladajúc splnenie zmluvných povinností odporcami, od začiatku školského roka 2021/2022 prehlásili svojho syna K. do základnej školy v obvode X. P.. Konaním odporcov vznikla dôvodná obava, že si títo voči navrhovateľom nesplnia záväzky zo zmluvy, pričom navrhovatelia sa dostali do neistej pozície, či sa im podarí dom a pozemok nadobudnúť, na čo vrátane jeho dokončenia a prípravy na sťahovanie celej rodiny vynaložili už mnoho nielen peňažných nákladov a úsilia. Ak by odporcovia predali dom a pozemok v rozpore so zmluvou o budúcej zmluve tretej osobe, zanikol by tým ich záväzok zo zmluvy a budúcej zmluve uzavrieť kúpnu cenu, pretože plnenie tohto ich záväzku by sa stalo nemožným a pretože záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve pôsobí len medzi jej účastníkmi, nie absolútne. Vzhľadom na to by sa navrhovatelia nemohli na súde úspešne domáhať toho, aby vyhlásenie vôle odporcov uzavrieť kúpnu zmluvu, bolo nahradené súdnym rozhodnutím a navrhovatelia by už nemali právnu možnosť nadobudnutia vlastníctva k domu a pozemku o čo majú primárny a eminentný záujem a mohli by sa domáhať iba vrátenia zaplatenej časti kúpnej ceny vo výške 90.000,- eur a náhrady spôsobenej skutočnej škody, ale aj toho, čo navrhovateľom ušlo (ušlého zisku). Pri ich vymáhaní by boli postavení do pozície účastníkov ďalšieho súdneho konania, v ktorom by museli vynakladať ďalšie peňažné prostriedky na úhradu trov konania. Navrhovatelia uvádzajú, že primárnym sledovaným účelom tohto návrhu je nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa zabránilo odporcom nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami s výnimkou ich prevodu na navrhovateľov s tým, aby navrhovatelia mali možnosť nadobudnúť tieto nehnuteľnosti v súlade so zásadou pacta sunt servanda, ktorý účel nemožno dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovatelia majú za to, že dostatočne osvedčili, že na dosiahnutie primárne sledovaného účelu z dôvodu existencie objektívnej obavy vyvolanej samotnými odporcami, je potrebné bezodkladne upraviť pomery podľa návrhu, pretože predajom nehnuteľností tretej osobe by došlo k zmareniu sledovaného účelu a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Navrhovatelia majú taktiež za to, že s ohľadom na dôvodnosť ich nárokov zo zmluvy o budúcej zmluve je nimi navrhovaný zásah do výkonu vlastníckych práv odporcov primeraný a pretože nariadením neodkladného opatrenia sa navrhovatelia snažia iba docieliť naplnenie predmetu kúpnej zmluvy, odporcom tým v zásade žiadna škoda nehrozí. Sekundárnym sledovaným účelom návrhu v prípade nenariadenia vyššie uvedeného neodkladného opatrenia je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na pozemok v prospech navrhovateľov, a to na účel zabezpečenia ich predpokladaných pohľadávok zo zmluvy o budúcej zmluve, pretože je obava, že exekúcia bude ohrozená. Táto obava navrhovateľov pramení nielen zo samotnej možnej výšky ich pohľadávky voči odporcom a neznámych majetkových pomerov odporcov, ale najmú z ich správania, kedy dali už vopred najavo, že nemajú záujem dodržiavať svoje záväzky voči navrhovateľom. Navrhovatelia pritom nežiadajú zriadenie záložného práva na dom iba z toho dôvodu, že ten je v súčasnosti rozostavaný a nie je zapísaný v katastri nehnuteľností, preto na ňom nemôže vzniknúť záložné právo zápisom do katastra nehnuteľností. Pretože výšku pohľadávky, ktorá má byť záložným právom zabezpečená nie je možné v tomto čase, kedy ešte nedošlo k porušeniu povinnosti
odporcov, ale iba k hrozbe ich porušenia, presne určiť vychádzajú navrhovatelia z nasledovného: zaplatená časť kúpnej ceny činí sumu 90.000,- eur, ušlý zisk - strata majetkového prínosu, ak by navrhovatelia nenadobudli dom a pozemok za podmienok dohodnutých v zmluve by predstavoval/ a sumu 155.000,- eur (rozdiel medzi sumou dohodnutou v zmluve 455.000,- eur a jej navýšením podľa komunikácie odporcov z dôvodu nárastu trhovej ceny nehnuteľností 610.000,- eur). Za vrátenie zaplatenej kúpnej ceny a úhradu zmluvnej pokuty zodpovedajú odporcovia spoločne a nerozdielne. Pretože navrhovatelia predpokladajú, že by samotný pozemok mal vyššiu hodnotu ako 200.000,- eur v tomto štádiu považujú ďalšie predbežné vyčíslovanie škody nad uvedených 245.000,- eur za zbytočné a najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka záložným právom zabezpečuje, navrhujú na 200.000,- eur. V danom prípade je podľa navrhovateľov potrebné brať do úvahy aj časové následnosti a vznik účinkov týchto opatrení voči odporcom. Rozdiel medzi reálnymi účinkami neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia môže byť až niekoľko mesiacov, ktoré na zabezpečenie ochrany práv navrhovateľov v prípade ohrozenia exekúcie z dôvodu plánovaného prevodu nehnuteľností, môže byť kľúčová. Výlučne z tohto dôvodu navrhovatelia žiadajú aj o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží odporcom, aby nenakladali s pozemkom na čas do vzniku záložného práva zriadeného na základe uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Podľa názoru navrhovateľov preukázali a osvedčili potrebu obavy z ohrozenia exekúcie a danosť nároku na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj zabezpečovacieho opatrenia. Podľa ich názoru je aj nimi navrhovaný zásah do výkonu vlastníckych práv odporcov primeraný a odporcom nariadením zabezpečovacieho opatrenia v zásade žiadna škoda nehrozí. Sú preto názoru, že sledovaný sekundárny účel je možné dosiahnuť práve kombináciou neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia.
3. Navrhovatelia na podporu svojich tvrdení predložili tieto listinné dôkazy - Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 18.9.2020 vrátane jej časti II. Kúpna zmluva a prílohy č. 1 (rozpis stavby
- holodom štandard, okná rozpis, elektroinštalácia rozpis a iným prílohami), výpisom z internetovej stránky www.premiumreal.sk <http://www.premiumreal.sk>, výpisom z účtu navrhovateľa 1 vedeného v Oberbank AG, výpisom z elektronickej komunikácie, fotografiami stavby a faktúrami, z ktorých listín zistil nasledovný skutkový stav:
4. Navrhovatelia sú fyzické osoby - manželia, ktorí ako budúci kupujúci uzavreli dňa 18.9.2020 s odporcami (obaja ako fyzické osoby - nepodnikatelia) ako budúcimi predávajúcimi zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je budúci prevod vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností (pozemku a skolaudovaného rodinného domu) z odporcov ako podielových spoluvlastníkov v pomere každý v 1-ici na navrhovateľov, a to najneskôr do 31.12.2021 kúpnou zmluvou, ktorej podstatný obsah je uvedený v časti II. tejto zmluvy. Podľa časti I. bod 3 tejto zmluvy v prípade vydania opatrení Vládou SR a ostatných príslušných orgánov štátnej správy a úradov z dôvodu COVID 19 alebo iného krízového stavu a mimoriadnej situácie bude vyššie uvedený termín na uzatvorenie kúpnej zmluvy predĺžený o čas, ktorým opatrenia obmedzia výkon stavebných činností, dodávky stavebného materiálu, výrobu materiálu a ostatných subdodávok nevyhnutých na vykonanie predmetu budúcej kúpnej zmluvy s tým, že budúci kupujúci sú povinní uzatvoriť kúpnu zmluvu po splnení tu uvedených podmienok do 3 dní od výzvy zaslanej poštou, mailom, sms (časť I. bod 5 zmluvy). Kúpna cena za prevod nehnuteľností je dohodnutá vo výške 455.000,- eur, ktorá má byť uhradená v troch splátkach (časť I. bod 6 zmluvy). Z fotodokumentácie je zrejmé, že dom je v štádiu rozostavanosti.
5. Z elektronickej komunikácie medzi navrhovateľom 1 a odporcami súd zistil, že odporca 1 v presne nezistený deň v čase medzi 19:31 a 20:31 hod. oznámil navrhovateľovi 1, že: „povodny nas navrh bol pozemok cca 640m2 x 430 eur = 275 200,- eur a stavba cca 185 m2 x 1800,-eur = 333 000,- eur - spolu 608 200,- eur“, „uz tu je obrovsky rozdiel medzi realitou cca 100tis. eur“, „to ako kupite viete to predat s malou investiciou a nebudete v strate“, „no takto som sa to snazil to rovnako rozdelit“, „vasa ponuka je 530 000,- eur“, „s dokoncenim vsetkeho“, „ja Vam to neslubujem a ani teraz nevladzem ale ta cena je ak by mala klesnut tak jednoznacne bez 1. dokoncenia okolia“, „ja to nechcem pisať teatralne len popisujem predchadzajuci stav aby sme si boli na rovnom“, „ja navrhujem 580 000,- eur a to fakt...“. Odporca 2 navrhovateľovi 1 v presne nezistený deň o 09:10 hod. oznámil: „Prijemny den. Nakolko ste sa nevyjadril k cene (ta sa da dohodnut vsak dobre viete) pokracujem v stavbe do stavu holodom s naslednou kolaudaciou a inzerciou. S pozdravom Z.“.
6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
15. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
17. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
18. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
19. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho a/alebo neodkladného opatrenia podal navrhovateľ pred konaním vo veci samej (§ 344 v spojení s ust. § 324 ods. 1 CSP).
20. Dôvodom navrhovaných opatrení má byť v danom prípade skutočnosť, že odporcovia oznámili navrhovateľom, že nemajú záujem dodržať zmluvné záväzky zo zmluvy o budúcej zmluve a chcú predať dom s pozemkom tretej osobe za vyššiu cenu, na akej sa dohodli sporové strany. Primárnym sledovaným účelom je nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcom, aby v rozsahu veľkosti ich spoluvlastníckych podielov nenakladali s predmetnými nehnuteľnosťami s výnimkou ich prevodu na navrhovateľov s tým, aby navrhovatelia mali možnosť tieto nehnuteľnosti nadobudnúť, a to či už dobrovoľným uzavretím kúpnej zmluvy alebo postupom podľa § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Sekundárnym sledovaným účelom návrhu v prípade nenariadenia uvedeného neodkladného opatrenia je kombinácia nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na pozemok v prospech navrhovateľov, a to na účel zabezpečenia ich predpokladaných pohľadávok zo zmluvy o budúcej zmluve, pretože je obava, že exekúcia bude ohrozená (z dôvodu možnej výšky pohľadávky, ako aj neznámych majetkových pomerov odporcov, a najmä z dôvodu ich správania) a nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží odporcom povinnosť nenakladať s pozemkom do času vzniku záložného práva zriadeného zabezpečovacím opatrením. Súhrnne, dôvodom na nariadenie uvedených opatrení má byť jednak potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu, ako aj obava, že exekúcia bude ohrozená.
21. Právna úprava účinná od 1.7.2016 priniesla významné zmeny týkajúce sa neodkladných opatrení, a to najmä z hľadiska charakteru tohto inštitútu, ním sledovaného účelu, dočasnosti, trvania, zákonných podmienok nariadenia a tiež subjektov, voči ktorým možno uplatniť tento inštitút. Účelom neodkladných opatrení je upraviť pomery medzi stranami sporu, a to ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania, počas konania, ako aj po jeho skončení, a to vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo je obava, že bude ohrozená exekúcia.
22. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia zaradený do právneho poriadku s účinnosťou od 1.7.2016 (ako aj zmenený inštitút neodkladného opatrenia) nepredstavuje automatickú možnosť ich nariadenia v každom konaní, v ktorom sa ho strana bude domáhať, ale na jeho nariadenie musia byť splnené a v konaní osvedčené zákonné predpoklady v podobe ohrozenia výkonu exekúcie, či bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Novou procesnou úpravou sa upustilo od doterajšieho charakteru predbežnosti poskytovanej ochrany. Ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, neodkladné opatrenie môže súd na návrh nariadiť nielen pred začatím konania, počas konania, ale aj po jeho skončení, teda po právoplatnosti konania vo veci samej (§ 324 ods. 1, 3 CSP). Tieto opatrenia, patriace k osobitným procesným postupom, nie sú samé osebe viazané na osobitné konanie vo veci samej a uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia môžu byť rozhodnutím, ktorým sa konanie skončí. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je nielen posilnenie pozície veriteľa peňažnej pohľadávky, ale aj zabránenie zhoršenia jeho pozície zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná. Aj zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania ako aj po jeho skončení. K základným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia patrí okrem návrhu navrhovateľa aj spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zabezpečenie peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, je potrebné prihliadať aj na zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej slúži zabezpečovacie opatrenie a požiadavku proporcionality. Navrhovateľ by mal konkretizovať peňažnú pohľadávku za účelom preskúmania, či tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Všetky základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (a rovnako aj neodkladného opatrenia) je navrhovateľ povinný osvedčiť, pretože dokazovanie sa nevykonáva. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce meritórne rozhodnutie.
23. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho (neodkladného) opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý má byť opatrením postihnutý a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva navrhovateľa, pre ktoré požaduje ochranu, je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o neodkladnom, či zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Druhou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie takéhoto opatrenia je osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, resp. že jestvuje bezodkladná potreba úpravy pomerov medzi stranami sporu. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uviedol také konkrétne správanie a konanie odporcu, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že právo, resp. nárok navrhovateľa môže byť ohrozený. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je požiadavka, aby obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len v prípade súčasného naplnenia uvedených podmienok, čo je odôvodnené osobitou povahou a
účelom zabezpečovacieho opatrenia. V prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.
24. Návrh na dočasnú úpravu pomerov strán, ktorý podali navrhovatelia (bez podania žaloby vo veci samej), nie je podľa názoru súdu so zreteľom na okolnosti sporu dôvodný. Navrhovatelia totiž žiadnym spôsobom nepreukázali, že by odporcovia v súčasnosti (v čase vydania tohto uznesenia) vykonávali akékoľvek úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností na tretiu osobu. Z komunikácie odporcu 2 je zrejmé, že keďže sa navrhovatelia nevyjadrili k cene, odporca 2 mieni pokračovať v stavbe s následnou kolaudáciou (teda mieni riadne dodržiavať zmluvne dohodnuté podmienky) a inzerciou, pričom v zátvorke podotýka, že cena sa dá dohodnúť. Z internetovej stránky <https://www.reality.sk/realitna-kancelaria/premium-real-s-r-o/ RE0005208/> (internetová stránka, prostredníctvom ktorej navrhovatelia reagovali na inzerát ponúkajúci kúpu predmetných nehnuteľností) súd zistil, že realitná kancelária PREMIUM REAL, s.r.o. nemá aktuálne aktívnu ponuku, t. j. nemá žiadne aktívne inzeráty. Okrem uvedenej správy odporcu 2 nič nenasvedčuje tomu, že by odporcovia nemali v úmysle nedodržať zmluvne dohodnuté povinnosti. Vyplýva z nej len to, že odporcovia mienia pokračovať v plnení zmluvy o budúcej zmluve dostavaním rodinného domu v dohodnutom rozsahu (holodom) a následnou kolaudáciou s tým, že o navýšení ceny, resp. výške tohto navýšenia budú naďalej prebiehať rokovania. Platnosť a účinnosť zmluvy o budúcej zmluvy stále trvá a podľa preukázaných skutočností sa odporcovia snažia dosiahnuť zmenu podmienok týkajúcich sa výšky kúpnej ceny vyplývajúcich z pripojenej kúpnej zmluvy, ktorú je možné dosiahnuť až písomne uzavretým dodatkom k tejto zmluve (čl. VIII, bod 6 kúpnej zmluvy, podľa ktorého zmeny a dodatky k tejto zmluve možno vykonať len po vzájomnom odsúhlasení oboma zmluvnými stranami len v písomnej forme s úradne overenými podpismi oboch strán). Zo skutkových tvrdení navrhovateľov, ako aj zo vzájomnej komunikácie sporových strán je tiež zrejmé, že navrhovatelia pripúšťajú možnosť navýšenia kúpnej ceny, dôvodnosť jej zmeny (zmeny cien stavebných materiálov v dôsledku prebiehajúcej pandémie ochorenia COVID-19, resp. zmeny cien stavieb na trhu nehnuteľností) teda nespochybňujú. Podľa názoru súdu nie je teda namieste zasahovať do zmluvnej slobody strán nariadením navrhovaných opatrení. Sami navrhovatelia zároveň uvádzajú, že k porušeniu zmluvných povinností odporcami doposiaľ nedošlo (porušenie zmluvných povinností odporcov len predpokladajú), že dôjde k porušeniu zmluvných povinností odporcov je len ich domnienkou, teda aj vznik neurčitej pohľadávky, ktorú požadujú zabezpečiť zriadením záložného práva na predmetný pozemok, len predpokladajú. Ako už súd uviedol vyššie, pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné, aby navrhovatelia zabezpečovacieho opatrenia uviedli také konkrétne správanie a konanie odporcov, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje ich majetkové pomery do takej miery, že právo, resp. nárok navrhovateľa môže byť ohrozený. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je požiadavka, aby obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje (odporcov), zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia práva navrhovateľov. V danom prípade má súd za to, že k súčasnému naplneniu týchto podmienok nedošlo, a preto nie je možné vyhovieť ani návrhu navrhovateľov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
25. Keďže podľa záverov súdu navrhovatelia dostatočným spôsobom nepreukázali dôvod, pre ktorý by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi nimi a odporcami, či odvrátiť hrozbu zo zmarenia budúcej exekúcie, súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrhy na nariadenie neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia zamietol s tým, že o nároku o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania by patril odporcom. Týmto však žiadne trovy nevznikli, preto im súd náhradu trov konania nepriznal (vychádzajúc zo základných princípov Civilného sporového poriadku, najmä čl. 4 CSP a rozumného usporiadania procesných vzťahov).
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.