Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-40-2021.pdf
PDF · 97.99 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/40/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pracovisko: A. Hlinku 8, Čadca, dieťa rodičov: matky - O. G., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX/XX, T., právne zastúpená: Mgr. Michal Duraj, advokát, so sídlom Sládkovičova 1700, Čadca, IČO: 42 218 187 a otca - I. A., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. G. XXX, R., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisárik s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, Čadca, IČO: 36 866 849, o návrhu matky na zvýšenie výživného, návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 7P/32/2020-162 z 25. marca 2021, takto
rozhodol:
Výroku VI. rozsudku okresného súdu sa nedotýka, v ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej I. G., nar. XX.XX.XXXX (ďalej iba „maloletá“) zvýšil na sumu 160,- eur mesačne za obdobie od 01.10.2020 do 31.12.2020 a na sumu 200,- eur mesačne počnúc dňom 01.01.2021 so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok I.). Zameškané výživné na maloletú za obdobie od 01.10.2020 do 25.03.2021 v sume 300,- eur povolil otcovi uhradiť v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou napadnutého rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky bude mať za následok zročnosť celého plnenia (výrok II.). Vo zvyšnej časti, pokiaľ matka žiadala zvýšiť výživné na maloletú od 01.10.2020 v sume 200,- eur, zamietol (výrok III.). Konštatoval, že týmto rozhodnutím sa mení rozsudok Okresného súdu Čadca sp.zn. 7P/60/2015 zo dňa 22.03.2016 (výrok IV.). Vzájomný návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia výživného na sumu 80,- eur mesačne, zamietol (výrok V.). Styk otca s maloletou ponechal na dohodu rodičov (výrok VI.). O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok VII.).
2. S poukazom na ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine okresný súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že od posledného rozhodovania o výživnom rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 7P/60/2015 zo dňa 22.03.2016, ktorým bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné na maloletú od 11.11.2015 vo výške 130,- eur mesačne, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej ako aj rodičov. Táto v čase predchádzajúceho rozhodovania navštevovala materskú školu, aktuálne od 01.09.2010 sa stala žiačkou 3. ročníka ZŠ. Nástupom na základnú školu sa zvýšili výdavky maloletej na školské pomôcky, najmä mobil a tlačiareň z dôvodu online vyučovania. Vzhľadom na vek a čas, ktorý ubehol od posledného rozhodnutia o výživnom okresný súd konštatoval, že u maloletej
vzrástli výdavky na stravu, oblečenie, hygienické potreby a výživové doplnky. Od Vianoc roku 2020 sa výdavky u maloletej zvýšili zakúpením psa, o ktorého sa stará, okrem toho začala od januára 2021 navštevovať hodiny klavíra. Zmenu pomerov zistil okresný súd na strane matky maloletej, ktorej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej U. Y., nar. XX.XX.XXXX. Súd ďalej zistil, že matka nemá žiaden príjem od času, kedy prestala poberať opatrovateľský príspevok na svojho otca, a to od 01.12.2020. Podstatnú zmenu pomerov konštatoval aj na strane otca maloletej, ktorý v čase predchádzajúceho rozhodovania bol nezamestnaný, nepracoval ani brigádne a nemal žiadny príjem. Aktuálne má otec oprávnenie na vykonávanie živnostenskej činnosti, a preto bol povinný preukázať v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine, aké príjmy z tejto činnosti dosahuje. Napriek výzve okresného súdu a aj poučení o tom, že v prípade nedoloženia relevantných dokladov sa bude vychádzať z predpokladaného príjmu otca, a to z 20-násobku sumy životného minima, otec súdu doklady nedoložil. Okresný súd preto vychádzal z toho, že príjem otca dosahuje 4.296,60 eur. Na základe týchto zistení potom rozhodol o zvýšení výživného otca na maloletú zo sumy 130,- eur mesačne na sumu 160,- eur mesačne od podania návrhu matky na zvýšenie výživného, t.j. od 01.10.2020. Nezvýšil od tohto dňa výživné na matkou žiadanú sumu 200,- eur mesačne, nakoľko nemal preukázané, že by na strane maloletej v tomto období došlo k zvýšeniu výdavkov až v takom rozsahu, ktoré by odôvodňovalo aj zvýšenie výživného na sumu 200,- eur. K zvýšeniu povinnosti otca platiť výživné vo výške 200,- eur pristúpil od januára 2021 z dôvodu, že u maloletej došlo k zvýšeniu výdavkov vynakladaných na jej záľuby, v tomto období sa začala venovať starostlivosti a výcviku psa a hre na klavír. K návrhu otca na zníženie výživného a k jeho tvrdeniam, že nemá dostatok finančných prostriedkov, poukázal na to, že otec sa o maloletú od narodenia nezaujímal, nestretával sa s ňou a nekontaktoval ju, táto ho vôbec nepozná, neplnil si voči nej riadne vyživovaciu povinnosť a dlhodobo je voči nemu vedená exekúcia na úhradu dlžného výživného. Pokiaľ tvrdil, že posledný kalendárny rok 2020 pracoval len 5 mesiacov (január, február, marec, september, október) a kvôli pandemickej situácii si nemohol nájsť prácu, svoje tvrdenia nepreukázal. Naopak otec uviedol, že má možnosť v lesníctve pracovať, avšak o takúto prácu nemá záujem, pretože mu kamaráti povedali, že pracovníkov nevyplácajú. Rovnako otcovi nebráni zamestnať sa ani jeho zdravotný stav, čo rovnako sám vo svojej výpovedi uviedol. Nakoľko rozhodol okresný súd o zvýšení výživného, nedoplatok na zameškanom výživnom povolil otcovi splácať v splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným. Pokiaľ išlo o úpravu styku otca s maloletou, keďže obaja rodičia na pojednávaní uviedli, že styk sa bude realizovať na základe dohody a tento nežiadajú upraviť rozhodnutím súdu, tak styk otca s maloletou ponechal súd na dohode rodičov. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“), nemal zistené žiadne dôvody, ktoré by pripúšťali výnimku pri rozhodovaní o trovách konania z tohto zákonného ustanovenia, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Proti tomuto rozsudku do výrokov, ktorými bolo rozhodnuté o zvýšení vyživovacej povinnosti otca voči maloletej a do výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na zníženie výživného, podal odvolanie otec. Zvýšenie výživného v rozhodnutí súdu považoval za neprimerané, boli splnené predpoklady na zníženie výživného na sumu 80,- eur mesačne tak ako to žiadal. Uviedol, že je samostatne zárobkovo činná osoba, v roku 2019 pracoval na stavbách v Českej republike, počas zimných mesiacov nie je možné stavebné práce vykonávať. Od marca 2020, kedy bola vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti so šírením pandémie vírusu Covid - 19, si nemohol nájsť prácu, pričom táto situácia pretrváva doposiaľ. V dôsledku tejto situácie sa stal dlžníkom voči zdravotnej a sociálnej poisťovni a nemá finančné prostriedky na úhradu základných životných potrieb. Uviedol, že nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného ani nehnuteľného majetku a nemá uzatvorené žiadne poistné zmluvy, nevlastní vkladné knižky, ani bankové účty. Nakoľko nemá finančné prostriedky, aby si mohol zabezpečiť vlastné bývanie, zdržiava sa aktuálne u svojej priateľky Ing. M. G., ktorej prispieva na bývanie a domácnosť (elektrická energia, kúrenie, internet) sumou 100,- eur mesačne. Nie je vlastníkom osobného motorového vozidla, požičiava si ho od svojej priateľky, za čo jej platí sumu 100,- eur mesačne, pričom musí zaplatiť aj spotrebované pohonné hmoty v sume cca 50,- eur mesačne. Ďalej uviedol, že jeho výdavky spočívajú v úhrade nákladov za stravu 200,- eur mesačne, drogériu, čistiace prostriedky a dezinfekčné prostriedky v sume 50,- eur mesačne, lieky a vitamíny 30,- eur mesačne a telefón 20,- eur mesačne. V týchto nákladoch nie sú zahrnuté náklady na oblečenie a obuv, ktoré si musí tak isto zakupovať. Všetky tieto náklady, ako aj výživné na maloletú, mu hradí jeho matka Mgr. I. A.. Uviedol, že napriek tomu, že si aktívne prácu hľadal, nemohol v dôsledku pandémie pracovať. Ako dôkaz o týchto tvrdeniach priložil potvrdenia o hľadaní zamestnania. Ďalej uviedol, že pracoval ako pilčík v lese, pričom mesačne vystavoval faktúry podľa množstva kubíkov v sume okolo 1.100,- až 1.200,- eur. V roku 2018 základ dane u neho predstavoval sumu 3.822,88 eur a v roku 2019 sumu 9.768,78 eur, o čom k odvolaniu predložil
potvrdenia o podaní daňového priznania dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018 a 2019. Poukázal na to, že voči jeho osobe je vedené viacerých exekučných konaní a priložil potvrdenie ošetrujúceho lekára o tom, že trpí na dnu, pričom tieto zdravotné komplikácie sa mu pravidelne opakujú. Namietal, že súd by nemal prihliadať na zvýšené výdavky maloletej súvisiacej so zakúpením psa, pretože na takéto výdavky nemajú finančné prostriedky ani matka ani on, ide o rozmar matky maloletej. I keď by rodičia mali podporovať deti v ich záujmoch, tieto by mali byť prispôsobené ich majetkovým pomerom a ekonomickým možnostiam. Vzhľadom na tieto skutočnosti otec v závere odvolania zhrnul, že konanie podľa jeho názoru má tzv. iné vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne a zároveň neúplne zistil skutočný stav veci a jeho rozhodnutie je arbitrárne, prekvapivé a nenapĺňajúce základné požiadavky zákonnosti. Navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že vyživovaciu jeho povinnosť na maloletú zníži na sumu 80,- eur mesačne a návrh matky na zvýšenie výživného by zamietne.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že okresný súd postupoval správne, vysporiadal sa s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní a dostatočne zodpovedal na nastolené otázky relevantného charakteru. Poukázala na to, že otec napriek tomu, že deklaroval snahu realizovať styk s maloletou, nevyvinul žiadnu iniciatívu, aby k realizácii styku došlo. Maloletá mala narodeniny, ani v tento deň ju nekontaktoval, nezablahoželal jej a nedal jej žiaden darček. Rozhodnutie kúpiť maloletej psa nebolo jej rozmarom, došlo k tomu po dlhšej a zrelej úvahe s tým, že maloletá si sama odkladala peniaze, ktoré dostala na narodeniny, meniny, Vianoce a za výborné výsledky v škole a podieľala sa na kúpe psa. Poukázala na to, že otec svoje výpovede mení a tendenčne si prispôsobuje výšku výdavkov, ktoré účelovo navyšuje. Keďže otec tvrdí, že nikde nepracuje, nie je zrejmé, za akým účelom využíva motorové vozidlo svojej priateľky, za ktorého požičanie mesačne platí 100,- eur a uhrádza aj pohonné hmoty. Rovnako sú rozporuplné jeho vyjadrenia, keď najskôr uvádzal, že býva u svojich starých rodičov, ktorí mu pomáhajú so živobytím a v odvolaní poukazoval na to, že býva u svojej priateľky, vždy tvrdí niečo iné, to čo sa mu hodí. Matka žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť.
5. Otec v odvolacej replike k vyjadreniu matky z 25.05.2021, opätovne ako v odvolaní, poukázal na to, akú prácu a za aký príjem vykonával v roku 2020. Rozporoval tvrdenia matky ohľadne jeho styku s maloletou, označil ich za nepravdivé. Zotrval na odvolaní a na skutočnostiach v ňom uvedených.
6. Matka v odvolacej duplike k replike otca z 25.06.2021 uviedla, že otec maloletú doteraz ani raz nenavštívil, odmalička sa o ňu nezaujíma, svoje potreby kladie na prvé miesto aj pred potreby maloletej. Opätovne navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť.
7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.
8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu § 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“ a contrario) rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
9. Po preskúmaní veci mal odvolací súd preukázané, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre rozhodnutie a tieto správne právne posúdil. Okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia, či došlo od času posledného rozhodovania o povinnosti otca platiť výživné na maloletú k zmene pomerov, a to nielen na strane maloletej a matky maloletej, ale aj na strane otca. Otec bol okresným súdom požiadaný výzvou z 08.10.2020 na predloženie dokladov o jeho výdavkoch, príjmoch, majetkových pomeroch a zdravotnom stave, žiadne listiny nedoložil. Okresný súd vykonával z vlastnej iniciatívy zistenia ohľadom príjmov otca, a to, či je otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, či je poberateľom nejakej štátnej sociálnej dávky, urobil aj výzvu na Daňový úrad Čadca ohľadom daňových priznaní otca za roky 2018-2019, ktorý súdu oznámil, že otec za roky 2018-2019 daňové priznania nepodal. Otec na pojednávaní pred okresným súdom dňa 25.03.2021 uviedol, hoci na predchádzajúcom pojednávaní konanom dňa 25.02.2021 tvrdil, že daňové priznanie podával a rovnako tvrdil, že účtovníčka poslala všetky doklady týkajúce sa jeho živnosti súdu, účtovníčka je v karanténe a z toho dôvodu nemohol predložiť príslušné doklady a daňové priznania nepodal, lebo jeho príjem bol nižší než 2.000,- eur. Na tieto skutočnosti otec v odvolaní nereagoval a zameral sa iba na to, že si prácu aktívne hľadal, čo však pred okresným súdom netvrdil a ani nedokladoval. Okresný súd správne
pri právnom posúdení vychádzal z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine a výšku príjmu otca určil ako predpokladaný príjem 20-násobok sumy životného minima.
10. Čo sa týka tvrdených výdavkov otca, aj v tomto prípade otec až v rámci odvolacieho konania začal predkladať vyhlásenia jeho priateľky Ing. G. a jeho matky, aké výdavky má a kto ich hradí. V tomto prípade možno prisvedčiť vyjadreniu matky k odvolaniu otca, že tieto odvolacie námietky vyznievajú účelovo, pretože otec svoje tvrdenia ohľadne výdavkov neustále mení a prispôsobuje aktuálnej procesnej situácii. Otec vo vyjadrení k návrhu matky na zvýšenie výživného, ktoré podal 13.10.2020, tvrdil, že býva u starých rodičov, avšak v rámci telefonického rozhovoru s kolíznym opatrovníkom, ako vyplynulo z jeho správy z 22.02.2021, už tvrdil, že od leta býva u svojej priateľky. Vo vyjadrení k návrhu matky uvádzal výdavky na stravu 120,- eur, aktuálne v odvolaní je táto suma zvýšená na 200,- eur, naviac vo vyjadrení k návrhu hovoril o cestovných nákladoch 90,- eur, v tomto prípade cestovné náklady za požičanie auta a pohonné hmoty dosahujú sumu 150,- eur mesačne. Otec neuviedol, na aké cesty uvedené motorové vozidlo využíva, resp. vynakladá cestovné náklady, keď tvrdil, že nepracuje, že býva u priateľky, že táto ho živí. Na druhej strane uvádza, že priateľke platí 100,- eur za bývanie a keďže nemá príjem všetky náklady mu hradí matka, t.j. matka mu hradí aj náklady za bývanie u jeho priateľky. Odvolací súd má pochybnosť o tom, že by matka dospelého muža akceptovala to, že tento žije u svojej priateľky a ona mu prispieva na bývanie u nej, na požičiavanie auta. Skôr by bolo pochopiteľné, že by otec býval u svojich starých rodičov a jeho matka by týmto prispievala na úhradu nákladov za to, že u nich žije jej syn.
11. Otec v odvolaní namietal prekvapivosť a arbitrárnosť napadnutého rozsudku, jeho námietka nie je dôvodná. Z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 25.02.2021 vyplýva, že okresný súd vykonal predbežné posúdenie veci a uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ako vec právne posúdil. Okresný súd zdôraznil, že pokiaľ otec nepreukáže a nepredloží doklady týkajúce sa jeho príjmov a výdavkov zo samostatnej zárobkovej činnosti, bude vychádzať z fiktívnej výšky jeho príjmu určenej v zmysle Zákona o rodine. Pokiaľ ide o námietku otca, že na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a nedostatočne zistil skutočný stav veci, nie je zrejmé, v čom konkrétne podľa otca okresný súd pochybil, pretože jeho odvolacia argumentácia konkrétnosti neuvádza. Po preskúmaní veci, podľa názoru odvolacieho súdu všetko to, čo otec uvádzal v podanom odvolaní, uviedol aj okresný súd v napadnutom rozsudku. Okresný súd poukázal na to, že vyzýval otca na predloženie listín týkajúcich sa jeho príjmov a výdavkov z podnikateľskej činnosti, otec tieto skutočnosti v odvolaní nerozporoval, bližšie sa nevyjadril k tomu, prečo napríklad potvrdenia o daňovom priznaní, ako aj doklady o tom, že si hľadal zamestnanie, dokladá až v rámci podaného odvolania. Čo sa týka námietok otca ohľadne zvýšených výdavkov na psa, v tomto prípade je nutné poukázať na to, že pokiaľ by vychádzal súd z predpokladanej výšky príjmu otca, podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, tak stanovené výživné je primerané, a to aj s prihliadnutím na výdavky na záujmy maloletej.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.
13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).