Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_41P-65-2024.pdf
PDF · 73.6 KB
Case nature
Subarea
41P/65/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II v právnej veci maloletých detí I.: 1/ I., narodená XX.XX.XXXX, 2/ L., narodený XX.XX.XXXX, obe deti trvale pobytom W. XXX/XX, XXX XX U. a 3/ I., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom U.. Y.H. XXXX/XX, XXX XX U., všetky deti toho času bytom L., Č. G., všetky deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica so sídlom Vajanského 17/1, 905 01 Senica, deti matky: T. I., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom U.. Y. XXXX/XX, XXX XX U., toho času bytom L., Č. G. a otca: G. I., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom W.N. XXX/XX, XXX XX U., v konaní o návrhu otca o návrat maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, takto
rozhodol:
I. Mestský súd Bratislava II v y h l a s u j e , že nemá právomoc vo veci konať.
II. Súd konanie z a s t a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II 21.05.2024 sa otec domáhal nariadenia návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu, Slovenskej republiky. V návrhu otec uviedol, že matka neoprávnene premiestnila maloleté deti do Prahy, Českej republiky. Všetky deti sa narodili na Slovensku, žili na adrese U.. Y. XXXX/XX, U. až do júna 2022, kedy sa manželka odsťahovala do druhého bytu v U. a 20.05.2023 zobrala deti preč a odvtedy ich otec nevidel. Matka drží deti bez súhlasu otca v Prahe a dopúšťa sa medzinárodného únosu. Zároveň otec žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého budú maloleté deti na čas do rozvodu zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov.
2. Uznesením tunajšieho súdu z 21.05.2024, č. k. 41P/65/2024-61, súd vylúčil časť návrhu otca, týkajúcu sa nariadenia neodkladného opatrenia, doručeného súdu 21.05.2024 na samostatné konanie.
3. Súd sa najskôr zaoberal otázkou, či je v jeho právomoci konať a rozhodnúť o návrhu otca, pričom z obsahu návrhu otca vyplynulo, že maloleté deti mali byť bez súhlasu otca premiestnené matkou na územie Českej republiky, kde sa toho času nachádzajú.
4. Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
5. Týmto právne záväzným aktom v predmetnej veci je Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „Nariadenie 2019/1111“), ktoré má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, preto je ho potrebné aplikovať prednostne podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
6. Podľa čl. 12 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25.10.1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z. (ďalej len ,,Dohovor''), ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa.
7. Podľa Kapitoly III Medzinárodné únosy detí, čl. 22 Nariadenia 2019/1111, keď osoba, inštitúcia alebo iný subjekt, ktorý sa domnieva, že bolo porušené opatrovnícke právo, podá priamo alebo s pomocou ústredného orgánu na súd členského štátu návrh na vydanie rozhodnutia podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980, ktorým sa nariaďuje návrat dieťaťa mladšieho ako 16 rokov, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané v inom členskom štáte ako členskom štáte, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, uplatňujú sa popri Haagskom dohovore z roku 1980 články 23 až 29 a kapitola VI tohto nariadenia.
8. Podľa Kapitoly II Právomoc v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, oddielu 3, článku 18 Nariadenia 2019/1111, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
9. Podľa Kapitoly IX Záverečné ustanovenia, čl. 105 Nariadenia 2019/1111, toto nariadenie sa uplatňuje od 1. augusta 2022, s výnimkou článkov 92, 93 a 103, ktoré sa uplatňujú od 22. júla 2019.
10. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
11. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Pri skúmaní podmienok konania súd zistil, že v danom prípade ide o taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý nemožno v konaní ďalej pokračovať. Slovenské súdy nemajú právomoc v danej veci konať, nakoľko z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že maloleté deti boli premiestené z územia Slovenskej republiky na územie Českej republiky. V konaní o návrat maloletého dieťaťa/ detí do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní majú v súlade s Nariadením 2019/1111 právomoc konať orgány členského štátu, kde sa maloleté dieťa nachádza, teda v danom prípade príslušné justičné orgány Českej republiky. Tunajší súd by bol príslušný na rozhodovanie v prípade, ak by išlo o neoprávnené premiestnenie maloletých detí na územie Slovenskej republiky (ak by boli maloleté deti premiestnené z Českej republiky na Slovensko) a nie naopak. Otec má právo podať návrh na nariadenie návratu maloletých detí pri neoprávnenom premiestnení do cudziny na príslušný súd štátu, kam boli deti podľa jeho tvrdení neoprávnene premiestnené, teda na príslušný súd v Českej republike, ako aj právo obrátiť sa na ústredný orgán v zmysle článku 7 Dohovoru, ktorým je Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže so sídlom Špitálska 8, Bratislava. Vzhľadom na to, že v danej veci nie sú splnené podmienky konania, súd konanie zastavil.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné (§ 357 písm. a) CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).