Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoPr/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., ul. L. č. X/XX, proti žalovanému: SBS KOBRA Martin, s.r.o., so sídlom Martin, ul. Hollého č. 66, IČO: 36 390 526, zastúpenému splnomocneným zástupcom: JUDr. Vladimírom Kašubom, PhD., advokátom so sídlom C., ul. Y. č. XX, o zaplatenie sumy 2.064,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -72 zo dňa 24. augusta 2021, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Ružomberok rozsudkom č. k. -72 zo dňa 24.08.2021 žalobu zamietol (výrok I.). Žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov (výrok II.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 23.06.2020 a doplnenou dňa 30.09.2020 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti vyplatiť mu odstupné vo výške 2.064,- eur z dôvodu, že bol prepustený zo zamestnania bez uvedenia dôvodu. Uviedol, že bol zo strany zamestnávateľa uvedený do omylu. Dňa 27.04.2020 bol zavolaný na firmu, kde mu vedúci ochrany povedal, že prišiel o nejaké objekty a preto musí niekoho prepustiť. Potom on napísal výpoveď a nútil ho, aby to rýchlo podpísal. Vravel, že bez okuliarov má rozmazané videnie a nevie, čo podpisuje. Vo firme pracoval 15 rokov, väčšinou bol pri kamerových systémoch, čo sa podpísalo na jeho zraku. Keď si doma prečítal výpoveď, nadával sám na seba. Takúto výpoveď by nikdy nepodpísal, keby ju čítal. Na druhý deň prišiel na firmu a žiadal vysvetlenie, vedúci sa len zasmial, že to nemal podpísať. Keď žiadal odstupné podľa () povedal, že nemá nárok. Týmto porušil a Ústavu SR. Bol pod nátlakom donútený podpísať niečo s čím nesúhlasil. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení žiadal vykonať dokazovanie predloženými listinami. Žalovaný popieral skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobných podaniach. Tvrdil, že žalobca sa nikdy nesťažoval na problémy so zrakom. Iniciatíva na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru vychádzala od žalobcu. Tvrdil im, že si „zohnal“ inú prácu. Podľa názoru žalovaného mu prísľub novej práce nevyšiel, a to je pravý dôvod podanej žaloby. Text dohody si žalobca riadne prečítal, porozumel jej a až následne ju podpísal. K žiadnemu nátlaku na žalobcu pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru nedošlo. Žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Za účelom preukázania skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie výsluchom označených svedkov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, svedkov a oboznámením sa s listinami. Následne citoval ust. , , a . Z vykonaného dokazovania mal za nesporne preukázané, že pracovnú zmluvu uzatvoril žalobca so žalovaným dňa 02.01.2009 s druhom práce - strážny SBS s dňom nástupu 04.09.2009 na dobu určitú do 31.12.2009. Podľa potvrdenia o zamestnaní pracoval žalobca u žalovaného na základe tejto pracovnej zmluvy od 04.01.2009 do 30.04.2020 (z čoho možno vyvodiť, že došlo k zmene pôvodnej pracovnej zmluvy). Zo žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou, mal preukázané, že žalobca dňa 27.04.2020 adresoval žalovanému žiadosť o skončenie pracovného pomeru ku dňu 30.04.2020 bez udania dôvodu. Dohoda o skončení pracovného pomeru bola podpísaná oboma stranami dňa 27.04.2020. Ďalej súd konštatoval, že podľa ust. , ďalej len „“ vzhľadom na obsah podaní žalobcu, vyzval tohto na doplnenie skutkových tvrdení s tým, aby uviedol, či sa domáha neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, resp. vyplatenia odstupného (č. l. 19-20 spisu). Z podania zo dňa 03.06.2021 (č. l. 38 spisu) vyplývalo, že žalobca sa domáhal podanou žalobou iba odstupného, z ktorého dôvodu bolo potrebné považovať dohodu o skončení pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným za platnú a súd ju už v tomto konaní o zaplatenie odstupného nemôže preskúmavať, a to ani ako otázku prejudiciálnu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. uverejnený v periodiku Zo súdnej praxe č. 53/2007). Pokiaľ sa týkalo uplatňovaného nároku na vyplatenie odstupného súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to z nasledovných dôvodov: Odstupné je inštitút pracovného práva, ktorý je časovo napojený na zánik pracovného pomeru z určitých dôvodov. Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi, ak pracovný pomer skončí výpoveďou alebo dohodou z dôvodov podľa (zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti), podľa (nadbytočnosť zamestnanca, vzhľadom na organizačné zmeny u zamestnávateľa) alebo podľa (zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva). V konaní bolo preukázané, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil dohodou podľa bez uvedenia dôvodu, a teda nie sú splnené vyššie uvedené podmienky na priznanie odstupného podľa . Súd preto žalobe nevyhovel. Pokiaľ sa týkalo tvrdenia žalobcu, že vypočutí svedkovia klamali, považoval súd za potrebné uviesť, že v pracovnoprávnych vzťahoch môžu v prevažujúcej miere prípadov podať svedecké výpovede zamestnanci, ktorí sa na pracovnom procese priamo podieľajú a len všeobecné tvrdenie o klamlivosti výpovede bez uvedenia konkrétnych skutočností a poukázania na súvislosti, nie je relevantným dôkazom o krivej výpovedi svedka. Pri rozhodnutí o náhrade trov konania súd aplikoval ust. a priznal žalovanému ako strane sporu, ktorá mala vo veci plný úspech, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške priznanej náhrady bude rozhodnuté podľa ust. v spojení s

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol: „Pracovný pomer mi zanikol zo strany zamestnávateľa, nakoľko nemal voľné pracovné miesto. To, že som si so zamestnávateľom dohodol na výpovedi, neni pravda, nikdy som o inom zamestnaní neuvažoval ako tvrdí protistrana. Do dôchodku mi chýbalo 3,5 roka. Dovolenku mi dal zamestnávateľ preto, že zistil, že mám vyše 30 dní a musel som mu vyčerpať. Vo firme som pracoval 15 rokov a podľa zákona mám právo na odškodné. Preto žiadam Krajský súd Žilina o zrušenie výpovednej lehoty.“

3. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu oznámil, že sa k podanému odvolaniu nebude vyjadrovať a z toho dôvodu si ani neuplatňuje náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou sporu (§ , ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil ( ) z nasledovných dôvodov:

5. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorý sa domáhal voči žalovanému vyplatenia odstupného pre neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru, ktorú kvôli donúteniu musel podpísať. Rozhodnutie založil na tom, že v konaní bolo preukázané, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil dohodou podľa bez uvedenia dôvodu a teda nie sú splnené podmienky na priznanie odstupného podľa . Nakoľko sa žalobca domáhal podanou žalobou iba odstupného, bolo potrebné považovať dohodu o skončení pracovného pomeru žalobcom a žalovaným za platnú keď v tomto konaní ju nemôže preskúmavať, a to ani ako otázku prejudiciálnu.

6. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov považoval za správne skutkové zistenia. Rovnako súd vec správne právne posúdil. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. , odvolací súd za aplikácie konštatuje správnosť týchto dôvodov. Okrem toho sa v konaní pred súdom prvej inštancie nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ust. , ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať. 7. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný ( a ) zaoberal sa pri posudzovaní veci iba jeho tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 8. Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že pracovný pomer zanikol zo strany zamestnávateľa, nakoľko nemal voľné pracovné miesto a to, že so zamestnávateľom sa dohodol na výpovedi, je nepravdivé, nikdy o inom zamestnaní neuvažoval. 9. Z obsahu spisu vyplývalo, že žalobca okrem iného uvedené tvrdil aj pred okresným súdom (v podaní zo dňa 02.06.2021 uviedol, že „dňa 27.04.2020 ma p. X. volal, aby som prišiel na firmu, kde ma oboznámil, že prišiel o objekty a musí prepúšťať“). 10. Ak medzi účastníkmi dochádza k dohode o rozviazaní pracovného pomeru podľa (účinného v čase uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru) z dôvodu organizačnej zmeny na strane zamestnávateľa, skutočnosť, že dôvod na rozviazanie pracovného pomeru nie je uvedený priamo v dohode, nerobí túto dohodu neplatnou a nie je vylúčený ani vznik nároku na odstupné podľa . 11. V takom prípade však zamestnanec musí preukázať, že práve organizačná zmena u zamestnávateľa bola dôvodom na rozviazanie pracovného pomeru dohodou a teda, že medzi organizačnou zmenou a rozviazaním pracovného pomeru dohodou existuje príčinná súvislosť. 12. Oboznámiac sa s obsahom spisu mal odvolací súd za to, že žalobca svoje tvrdenia v odvolaní a v konaní pred okresným súdom ničím nepreukázal ani nenavrhol dôkazy na ich preukázanie. V prvom rade je potrebné uviesť, že bola voči nemu splnená poučovacia povinnosť o možnosti zastúpenia, a to už v uznesení na odstránení vád žaloby, ktoré obdržal dňa 28.09.2020 (č.l. 10 p.v. spisu). Podaním súdu zo dňa 19.04.2021, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 26.04.2021 (č.l. 19 p.v.) bol v rámci ust. okrem iného poučený, že je potrebné na skutkové tvrdenia predložiť, resp. navrhnúť dôkazy, ktoré má súd vykonať. V odpovedi došlej súdu dňa 27.04.2021 konkrétne dôkazy nenavrhol. Opätovné poučenie o možnosti zastúpenia a aj uvádzaní skutkových tvrdení a predkladaní dôkazov z č.l. 34 spisu žalobca obdržal dňa 27.05.2021 (č.l. 33 p.v. spisu). Napriek uvedenému súd na návrh žalovaného v konaní vypočul na pojednávaní dňa 24.08.2021 svedkov (I. X. a I. D.) k okolnostiam, za ktorých bola uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru. Svedok I. X. okrem iného uviedol, že v období apríl 2020 nerobil organizačné zmeny, odišli len tí zamestnanci, ktorí chceli. Žalobca, ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní, návrhy na doplnenie dokazovania nemal. 13. Za vyššieho uvedeného stavu, keď žalobca nepreukázal, že v jeho prípade došlo k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien nevznikol mu ani podľa odvolacieho súdu nárok na vyplatenie odstupného v súlade s ust. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru a ku dňu skončenia pracovného pomeru. Z toho dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, a to vrátane výroku o trovách konania, založeného na zásade úspechu žalovaného v spore ( v spojení s ), ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu, a preto by mal nárok náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný v oznámení došlom súdu dňa 18.10.2021 uviedol, že sa k podanému odvolaniu nebude vyjadrovať, z toho dôvodu si ani neuplatňuje náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodol, že žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu

trov odvolacieho konania nepriznáva (v dôsledku čoho nie je následne potrebné rozhodovať o výške trov konania podľa , ktorá v danom prípade predstavuje 0,- eur). 15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).