Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Ek/1345/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: TIMO profistavby s.r.o., Petřvaldská 1193/1, 710 00 Ostrava - Slezská Ostrava, Česká republika, IČO: 28 591 801, zast. Mgr. Vadim Rybář, advokát, Tyršova 1714/27, 702 00 Ostrava - Moravská Ostrava, Česká republika proti povinnému: Trend Company s.r.o., Jána Hollého 698/1, 071 01 Michalovce, IČO: 51 256 002, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 173 174 CZK s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Klaudia Gilániová, so sídlom exekútorského úradu Nám. Slobody 7, 071 01 Michalovce pod sp. zn. Ex 341 EX 6/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08.08.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 173 174 CZK s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal Rozhodčí soud při Hospodářské komoře České republiky a Agrární komoře České republiky, sp. zn. Rsp 579/18 zo dňa 10.04.2019, ktorý sa stal vykonateľným dňa 06.05.2019.

2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 07.01.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Klaudia Gilániová, so sídlom exekútorského úradu Nám. Slobody 7, 071 01 Michalovce, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. Ex 341 EX 6/20. Súdny exekútor následne povinnému zaslal Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 11.02.2020, ktoré mu bolo doručené dňa 25.02.2020. Povinný dňa 01.03.2020 doručil súdnej exekútorke návrh na zastavenie exekúcie. Súd týmto konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej lehote.

3. Po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie a jeho príloh vydal vyšší súdny úradník dňa 20.10.2020 uznesenie pod sp. zn. , ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol a povinnému uložil povinnosť nahradiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 811,57 CZK.

4. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, sp. zn. zo dňa 20.10.2020 podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, na základe ktorej sudca predmetné uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušil, a to uznesením, sp. zn. zo dňa 04.03.2021, nakoľko toto rozhodnutie nebolo v súlade s ustanovením , keď povinnosťou súdu je v písomnom vyhotovení rozhodnutia mimo iného uviesť výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní (sťažnosti), tiež jasne, výstižne a presvedčivo

odôvodniť výrok rozhodnutia. V zrušujúcom uznesení sudca uviedol, že pokiaľ súd rozhoduje o návrhu na zastavenie exekúcie, musí sa vysporiadať so všetkými skutočnosťami, ktoré odôvodňujú zastavenie exekúcie, príp. ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. ktoré neodôvodňujú zastavenie exekúcie. Tieto požiadavky riadneho odôvodnenia napadnuté uznesenie nespĺňalo z dôvodu absencie podstatných úvah, ktoré vyššieho súdneho úradníka viedli k vydaniu uznesenia, t. j. z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé na základe akých dôvodov nepovažoval vyšší súdny úradník obranu povinného za relevantnú. V odôvodnení napadnutého uznesenia chýba konkrétne právne i skutkové zdôvodnenie záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník je pri opätovnom preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie viazaný právnym názorom sudcu vyjadrenom v zrušujúcom uznesení.

5. Na základe vyššie uvedených skutočností sa súd opätovne zaoberal návrhom povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 01.03.2020, v ktorom povinný žiada o zastavenie exekúcie v plnom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. c) a písm. d) Exekučného poriadku.

6. Návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku povinný odôvodnil dôvodnou obavou z manipulácie rozhodnutia Rozhodcovského súdu v Ostrave s odvolaním sa na zaujatosť a nepravdivé rozhodnutie tohto súdu, nakoľko podľa tvrdenia povinného, právny zástupca oprávneného má na danom súde kontakty, o ktorých svedčia aj články z dostupných sociálnych sietí. Na preukázanie svojho tvrdenia povinný súdu predložil emailové vyjadrenie od pána H.Q. Y., ktorého právny zástupca oprávneného zastupoval a ktorému podľa slov povinného tvrdil, že mu nikto nič nespraví, že má všade kontakty a ľudí. Povinný v súvislosti s týmto tvrdením poukazuje na príbuzenský vzťah medzi právnym zástupcom oprávneného a H.. X. N.K. z Okresného súdu Ostrava, ktorý povinný považuje za dôkaz k svojmu tvrdeniu ohľadom kontaktov právneho zástupcu oprávneného. Povinný taktiež uvádza, že spoločník právneho zástupcu oprávneného - pán J.. T. je zhodou okolností tiež prepletený kontaktmi a dodáva, že: „daná skupina“ robí aj iné veci, o ktorých my nie sme oprávnení rozprávať, len poukazujeme, že je to tiež dôkazný materiál, ktorý treba zobrať na zreteľ a pracovať s ním.“

7. Povinný v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku ďalej uvádza: „Sme toho názoru, že sme krivo boli obvinení, pretože sme z inej krajiny ako ČR. Z tohto namietame a napadli sme to aj na Mestskom súde Praha, Slezská. Dňa 08.01.2020 bolo pojednávanie a dňa 07.01.2020 bola podaná na exekúciu. Vypočítavosť a arogantnosť Mgr. Rybářa nemá obdobu. Máme za to, že sa nevzťahovala aj Rozhodcovská doložka na danú vec a boli sme od nášho objednávateľa dotlačení, neinformovaní pred podpisom Objednávky, kde ako sa zmieňujeme, že Objednávka sa na 4-5x prepracovala, kde sme boli aj my svedkami toho. Túto skutočnosť sme aj písomne informovali aj Rozhodcovský súd Praha (Ostrava), samozrejme nezobrali to na zreteľ, nakoľko išli podľa nás na istotu, že me z inej krajiny, aj kde sme telefonicky sudcu, ktorého sme mali prideleného (JUDr. Leoš Brantál) nás so slovami odvrkol, že informácie nepodáva a že sa stretneme v deň pojednávania.“

8. Povinný ďalej v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. c) a písm. d) Exekučného poriadku uvádza, že sú rozpory v dátumoch: „...napr. s nami bola podpísaná Objednávka dňa a TIMO profistavby majú až dňa .“ Povinný následne v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza časovú os týkajúcu sa uzavretého vzťahu medzi ním a oprávneným: „Od 04/2018-10/2018 - uzatvorenie vzťahu (z našej strany snaha na ukončenie zákazky (dôvody - nevyplatenie, prístup stavbyvedúceho p. Ž. ai), mimosúdne návrhy - neboli rešpektované) - telefonicky, emailová korešpondencia ai; 19.7.2018 - odoslaná faktúra FV za nami prevedené práce - nesúhlasili s faktúrou a to stavba bola v začiatkoch a to s námietkou, že nie sú spokojní a deň po príchode na stavbu Uherské Hradište im poskytli ľudom zálohu vo výške 5000 Kč - výška. Tu existuje sms komunikácia, kde p. Ž. napísal, že je s chlapmi spokojný (poskytneme aj scan SMS); 23.7.2018 - zaslaná z fy TIMO profistavby - nákladová faktúra - ubytovanie, náklady na stroj atd...k faktúre sme mali pripomienky a námietky, kde naúčtovali aj nájom druhého omietacieho stroja, ktorý využívala druhá SUB - už tu je rozpor so všetkým - výška faktúry 111 977 Kč - evidujú v účtovníctve pravdepodobne; 27.7.2018 - Predžalobná výzva - Mgr. Rybář - už požaduje sumu 173 174 Kč (vypočítaná suma od 5.7.2018- do 26.7.2018 a list písaný od Mgr. Rybářa (26.7.2020)-už tu je veľký nesúlad s dátumami a je za zmienku, že v danom období sme neboli na stavbe a naši chlapi boli v mesiaci máj/jún 2018) - z čiastky 1 574 312,66 Kč - teda pýtame sa prečo uvádza a požadujú danú sumu, keď na stavbe pracovala iná SUB-ka (informácia, že odišli po týždni prečo, lebo nemali uhradené za práce z firmy TIMO profistavby, s.r.o.). Tu náklady

požaduje svoje Mgr. Rybář - 20 105 Kč (rozpis uvedený v Predžalobnej výzve zo dňa 27.7.2018. Otázka: Prečo Rozhodcovský súd v Ostrave nezobral dané na zreteľ, nakoľko sme to namietali, len dali za pravdu Mgr. Rybářovi? V mesiaci máj sme odoslali aj p. W. tiež kontakty na realizátorov na omietky a samozrejme nikto nechcel s ním pracovať, resp. bol tam iný dôvod. Aj takto sme chceli vyjsť v ústrety.“ Povinný ďalej uvádza: „Prečo dátumy od 05.07.2018 do 26.7.2018? Chápeme dátum 05.07.2018, lebo im to možno vyplývalo z Objednávky uvedený dátum - ukončenie 04.07.2018, teda museli rátať od 05.07.2018 (ale už tu je rozpor keďže sme už neboli na stavbe cca 1,5 mesiaca - závažný rozpor). Ale dátum 26.7.2018 prečo takto dátovali a prečo list písaný od Mgr. Rybára 26.7.2018 v uvedenom termíne, nie je to trocha už nápadné takto dátumy dátovať? Teda je na mieste otázka, kedy vlastne ukončili TIMO profistavby s.r.o. činnosť na danej stavbe? V Dohode o urovnaní sa píše, že TIMO profistavby s.r.o. meškajú 36 dní a nám „vyčíslujú“ 22 dní, prečo je nesúlad, ak chcú byť „korektní“? Ale hore uvedené termíny sú naozaj klamlivé a v rozpore so všetkým. Dohoda o urovnaní medzi GEOSAN GROUP a TIMO profistavby s.r.o. vznikla od 17.10.2018 na strane TIMO profistavby a 31.10.2018 na strane GEOSAN Group, čož chápeme aj nechápeme prečo až v dané termíny. Aké vlastne sú naozaj termíny predĺženia stavby 22 dní alebo 36 dní? Je možné takto spochybiť na strane Mgr. Rybára pri vyšíslovaní či už išlo o nejaký z jeho strany podvod?

9. Povinný ďalej v rámci návrhu na zastavenie exekúcie pokračuje v časovej osi týkajúcej sa vzťahu medzi ním a oprávneným: „30.7.2018 naša odpoveď na Predžalobnú výzvu- sme namietali horeuvedené ale samozrejme žiadna odpoveď relevantná z ich strany nebola, hľadali sme schodné riešenia; 2.8.2018

- Odpoveď - Mgr. Rybár - Výzva k úhrade 173 174 kč - len k danej úhrade a už nie k jeho nákladom; 8.8.2018 - Reakcia na odpoveď na nami vystavenú faktúru v prevedené práce - že nesúhlasia; 8.8.2018

- Naša odpoveď - tj. vyhodenie chlapov zo stavby - máme za to, že tam boli aj rasistické a menšinové názory (ak tak môžeme definovať) zo strany p. Žabenského na stranu chlapov a iné. Na prácu 1-2 dni bola aj spokojná odozva z ich vyššieho objednávateľa - viď. Podpísaný dokument od p. D. N. (bez nátlaku a svojvoľne podotýkame); 14.8.2018 - Odpoveď - naša opätovná korešpondencia na úhradu našej faktúry, nesúhlasíme s ich nákladovou faktúrou; 14.8.2018 - odpoveď z TIMO profistavby s.r.o. na list 8.8.2018 (nás list); 14.9.2018 - list Mgr. Rybář - Predžalobná výzva - na sumu 193 279 Kč (tj. 174 173 Kč a náklady 20 105 Kč); Otázka: V Dohode o urovnaní GEOSAN Group a TIMO profistavby, s.r.o. je suma 193 452 Kč nie je to náhodou zhoda okolností? Či je to náhoda, ako tomu máme rozumieť, že sumy sa zhodujú? 10.10.2018 - Rozhodcovský súd ČR - suma 173 174 Kč; 22.10.2018 - naša listová korešpondencia TIMO profistavby s.r.o. - vyjadrenie k riešeniu situácie, mimosúdne riešenie Rozhodcovského súdu ČR (stále sme apelovali, že ak je to pravdivé, chceme to vyriešiť, ale nie je podvodovo); 7.11.2018 - predĺženie lehoty na Vyjadrenie rozhodcovskému vyjadreniu; 16.1.2019 - udelenie Rozhodcovského sudcu - nám prideleného - JUDr. Leoš Brantál; 25.1.2019 - Rozhodcovský súd - žalobca rozširuje žalobu a to 173 174 Kč a to, že chcú mať uhradené do 3 dní + priložená Dohoda o urovnaní s GEOSAN Group a TIMO profistavby s.r.o.;27.2.2019 - Rozhodcovský súd 173 174 Kč

- odročenie (Mgr. Rybár - mal námietky k našej ospravedlnenie zo strany ošetrujúceho lekára, že na ospravedlnenie napísal podpis rukou a dátum); 30.4.2019 - Rozhodcovský nález na sumu 173 174 Kč + trovy 80 237 Kč. Poznámka: Žiadna zmienka o horeuvedených skutočnostiach len kladné vyjadrenia na firmu TIMO profistavby. Chceme sa spýtať prečo neprihliadali na termíny a skutočnosti, ktoré sme im dali? Naozaj je tu veľký rozpor so všetkými skutočnosťami, ktoré predkladá strana, ktorú zastupuje advokát Mgr. Rybář. Žiadame o preskúmanie, kde sme dali aj voči Rozhodcovskému nálezu námietku na Mestký súd Praha, Slezská - odpor a vedie sa do dnešného dňa.; 8.1.2020 - bolo vytýčené jednanie na Mestskom súde Praha, Slezská, ale ako vidno 7.1.2020 už rýchlo začal konať advokát Rybář, kde sa obával, že niečo nájdu v danom Rozhodcovskom náleze. Je na mieste otázka, prečo tak expresne rýchlo, ale za akých podmienok a vyrieknutí bol vynesený. Nebola naša strana poškodená v plnom rozsahu? Prečo sa neprihliadalo na skutočnosti, že je to len dopasovaná suma (tak aby im to vyšlo), všetko je zrejme z vyššie uvedeného? Máme za to, že sme boli a v súčasnosti poškodení v plnom rozsahu je nemysliteľné tá pokuta-ktorá nevznikla tak ako oni prezentujú, je možné aby náklady boli 80 237 Kč (to čo sú za náklady, z akých tabuliek to vyplýva) - dôkaz ako advokáti chcú zarábať aj nepravdivo resp. možno niekedy až za hranicou zákona. Máme za to, že sú to dôkazy na zastavenie exekúcie, kde na Mestskom súde Praha, Slezská sme podali o Zrušenie rozhodcovského nálezu.“

10. Na záver povinný v návrhu na zastavenie exekúcie rozporuje vyčíslenie sumy 174 173 Kč: „Rozpory medzi výrokmi Mgr. Rybára, vo vyčíslení sumy 174 173 Kč. Vychádza z čoho? Prečo vychádzal zo sumy 1 571 312,66 Kč, ak na danej stavbe podľa ich vyjadrení aj inú subdodávku? Nemala byt podľa zákona rozdelený výkon a aj objem prác na 2 subdodávky? Nie je to v rozpore výpočtu omeškania? Z ich Dohody

o urovnaní je zrejmé, že mali zaplatiť združeniu GEOSAN GROUP a ZLINSTAV a.s. cca 515 016,36 Kč a vystavili sumu 193 452 Kč. Divné až podvodné finty Mgr. Rybara a fy TIMO profistavby Ostrava. Dopasovaná suma na nás 174 173 Kč? Vypočítané od 5.7.2019 do 26.7.2018, doladené dni tak aby vyšlo cca 22 dní. Prečo neexistujú zápisy v SD, kde nás vyzývajú k nástupom? Áno, existujú zápisy od Mgr. Rybára už od začiatku šli do toho oklamať a nezaplatiť ako ostatné firmy a živnostníkov. Konateľovi TIMO profistavby bolo poskytnutých niekoľko kontaktov a každý odmietol pre jeho firmu pracovať. Keď na danej stavbe bolo viacero firiem, tak nech to rozdelia medzi každého. Sú tu veľké rozpory medzi všetkým. Niekoľkokrát sme sa snažili o mimosúdne vyrovnanie písomne, ale bez výsledku, telefonicky bolo ťažko sa s nimi spojiť, samozrejme máme podpísaný rozsudok rozhodcovského súdu, tak máme vyhraté. My sme prevádzali len práce na 1PP a nie na 6 NP ako oni uvádzajú v Dohode o urovnaní. Už tu je dôvod na to, že im zákazka nevychádzala a preto bol problém zo strany TIMO profistavby s.r.o. platiť SUB-ky a ostatné veci, preto im odmietali nastúpiť, lebo nebolo z čoho ich uhrádzať. Tiež rozhodujú o daných skutočnostiach ľudia, ktorí si nedajú spraviť žiaden posudok či vo forme ceny (ako analýzu cena za prácu a materiál, ale vyrieknuť výrok a nálezy bez dôkazov, len s prihliadnutím, že niekto z tejto z ktorej krajiny (známosti ai.)“ Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie taktiež detailne vyčísľuje ceny za materiál, ktorý mal byť použitý na dokončenie diela. V tejto súvislosti povinný poukazuje na prílohu

- „rozbor celkovej ceny vrátane materiálu (spolu s analýzou) a detailne rozbor každej jednej položky tj. cena za prácu a materiál“ z čoho je podľa povinného zrejmý dôvod neoprávneného obohatenia sa sankciami a pokutnými sumami. Povinný taktiež uvádza, že „nie je na mieste tiež vyčíslovať sumy z celkového objemu prác, keď na vyšších podlažiach pracovali iné SUB-ky a nie my, takže je to systém vyčíslovania zlý a nepravdivý, kde za týmito slovami si stojíme a budeme.“

11. Nakoniec povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na zle vypočítané exekučné výpočty

- „viď. Tabuľka“ a dodáva, že si nie sú vedomí toho, aby museli platiť čo nespôsobili a svedčí o tom aj Dohoda o urovnaní a všetka dokumentácia na Rozhodcovskom súde Ostrava, ktorý nebol ochotný vziať do úvahy ich námietky a Mestský súd Praha, Slezská - zrušenie Rozhodcovského nálezu je v štádiu rozhodnutia. V závere návrhu na zastavenie exekúcie povinný žiada exekúciu v plnom rozsahu zastaviť a odblokovať účty k podnikateľskému fungovaniu, ukončenie exekúcie podľa „§ 61k EP časť c a časť d.“

12. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa oprávnený vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 16.03.2020, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 26.03.2020. V tomto vyjadrení oprávnený uviedol, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí, nakoľko povinným namietané dôvody pre zastavenie exekúcie nie sú spôsobilé k riešeniu v exekučnom konaní a nemôže na ich základe dôjsť k zastaveniu tohto konania. Oprávnený ďalej uvádza, že disponuje exekučným titulom s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti a nesúhlasí so zastavením exekúcie, vzhľadom k tomu, že dôvody uvádzané povinným nie sú spôsobilé k zastaveniu exekúcie, keď povinný opakuje svoje námietky, ktoré už namietal v konaní pred rozhodcovským súdom a neuvádza okolnosti, ktoré by boli dôvodom pre zastavenie exekúcie. Povinný polemizuje so závermi rozhodcovského súdu, avšak návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom slúžiacim k materiálnemu prieskumu rozhodnutia. Nakoniec oprávnený uvádza, že povinný podal návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku k Mestskému súdu v Prahe a v tomto návrhu uvádzal námietky, ktoré opakuje v návrhu na zastavenie exekúcie, pričom Mestský súd v Prahe rozsudkom zo dňa 08.01.2020, č. k. -82 žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol.

13. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.

14. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

15. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

16. Podľa 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

17. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

18. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.

19. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

20. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.

21. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

22. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

23. Podľa § 201 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno a) odpustiť zmeškanie lehôt, b) podať žalobu na obnovu exekučného konania po jeho skončení.

24. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

25. Vzhľadom k tomu, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej lehote, súd sa týmto podaním povinného zaoberal a opätovne návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami k tomu návrhu a ďalším spisovým materiálom preskúmal.

26. Súd preskúmaním exekučného titulu zistil, že žalobcovi (oprávnenému) bol priznaný nárok na zaplatenie čiastky 173 174 Kč, ktorá predstavuje zjednanú zmluvnú pokutu za omeškanie s vyhotovením diela v dohodnutej výške 0,5% z ceny diela za každý deň omeškania od 05.07.2018 do 26.07.2018, ďalej nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne z čiastky 173 174 Kč od 31.08.2018 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 80 237 Kč. Uplatňované nároky oprávneného boli mimo iné preukázané Zmluvou o dielo č. SUBD/18046/137 zo dňa 13.04.2018, uzavretej podľa § 2586 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb., občanský zákoník, v znení neskorších predpisov (ďalej len „občanský zákoník“), na základe ktorej sa žalovaný (povinný) ako subdodávateľ zaviazal vykonať pre žalobcu (oprávneného) v rámci investičnej akcie v areáli Uherskohradišťské nemocnice murárske práce v rozsahu zodpovedajúcom dohodnutej cene za dielo 1 574 312,66 Kč s termínom splnenia dňa 04.07.2018. Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že povinný nevykonal dohodnuté dielo a dostal sa tak do trvalého omeškania s jeho dokončením, pričom toto omeškanie fakticky nerozporuje ani sám povinný. Namietané porušenie zmluvných povinností žalobcu (oprávneného) ohľadne poskytnutia súčinnosti žalovanému (povinnému) s vykonávaním diela nebolo v danom prípade preukázané. Zároveň

rozhodcovský súd skonštatoval, že zmluvná pokuta vo výške 0,5% denne z ceny diela za každý deň omeškania s jeho dokončením bola v zmysle ust. § 2048 občanského zákoníku platne dohodnutá podľa predmetnej Zmluvy o dielo zo dňa 13.04.2018 a v danom prípade a v uplatnenej výške 173 174 Kč (na základe zosplatňujúcej výzvy žalobcu zo dňa 26.07.2018 za obdobie od 05.07.2018 - 26.07.2018), zodpovedá skutočnosti a nejaví sa ako neprimeraná. Zmluvnú pokutu nie je možné ani podmieniť skutočnosťou, či žalobcovi (oprávnenému) vznikla alebo nevznikla v danom prípade nejaká škoda.

27. Povinný podal následne dňa 29.05.2019 žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 10.04.2019 v súlade s ust. § 32 zákona č. 216/1994 Sb., o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů, v znení neskorších predpisov, adresovanú Mestskému súdu v Prahe, v rámci ktorej mimo iné namietal zaujatosť pri rozhodovaní, využitie neznalosti českého práva v prípade povinného a nezohľadnenie argumentov a dôkazov predložených povinným. Povinný taktiež namietal výšku sankcie, ktorá je podľa jeho názoru vymyslená, nepodložená a nebola v rozhodcovskom konaní dostatočne preskúmaná.

28. Dňa 08.01.2020 vydal Mestský súd v Prahe rozsudok, sp. zn. , ktorým žalobu povinného na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol, pričom toto rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že povinný v žalobe namietal nesprávnosť rozhodcovského rozsudku, kedy rozhodcovský súd podľa názoru povinného nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, avšak v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku je možné namietať iba vady procesného charakteru (tj. namietať postup rozhodcovského súdu pri prejednávaní sporu) a súd sa nemôže zaoberať tým, či skutkové alebo právne závery rozhodcovského súdu boli správne. V rozsudku, ktorým bola žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietnutá súd taktiež uviedol, že na podobu rozhodcovských rozsudkov nie je možné klásť tak prísne požiadavky, ako na rozhodnutie obecných súdov, pričom ani od súdnych rozhodnutí nie je možné očakávať podrobnú odpoveď na každý jednotlivý argument. V predmetnom rozsudku bolo konštatované, že rozhodcovský súd vykonal všetky dôkazy, ktoré boli účastníkmi navrhnuté, a vo svojom rozhodnutí sa s argumentáciou povinného a ním predloženými dôkazmi, hoci veľmi stručne, vysporiadal. Mestský súd v Prahe posúdil všetky dôvody uvedené v § 31 zákona č. 216/1994 Sb., o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů, v znení neskorších predpisov, a dospel k záveru, že jediným v úvahu prichádzajúcim dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je dôvod uvedený v § 31 písm. e) zákona č. 216/1994 Sb., o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů, v znení neskorších predpisov, podľa ktorého: „Soud na návrh kterékoliv strany zruší rozhodčí nález, jestliže straně nebyla poskytnuta možnost věc před rozhodci projednat.“ Z odôvodnenia rozsudku Mestského súdu v Prahe však vyplýva, že súd má za to, že povinný mohol v rozhodcovskom konaní uplatniť všetky argumenty, k žalobe sa vyjadril, k pojednávaniu bol riadne predvolaný, avšak prvé nariadené pojednávanie zmaril, keď bez dohody s oprávneným tvrdil, že účastníci jednajú o zmieri, a z toho dôvodu bolo pojednávanie odročené a druhého pojednávania dňa 02.04.2019 sa bez ospravedlnenia nezúčastnil. Vzhľadom k tomu, že sa povinný nedostavil k pojednávaniu, nemohol byť rozhodcami v zmysle § 118a ods. 3 zákona č. 99/1963 Sb., Občanský soudní řád, v znení neskorších predpisov, poučený o tom, že dôkazy, ktoré predložil nie sú spôsobilé preukázať skutočnosti, ktoré tvrdí (nedostatok súčinnosti, rasová diskriminácia apod.) a ostatné dôkazy, ktoré boli rozhodcom predložené po tomto jednaní už rozhodcovia nepovažovali za významné a preto sa nimi nezaoberali, čo vo svojom rozhodnutí zdôvodnili. Súd teda dospel k záveru, že jediný v úvahu prichádzajúci dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 31 písm. e) zákona č. 216/1994 Sb., o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů, v znení neskorších predpisov, nebol naplnený a žalobu z tohto dôvodu zamietol. Účastníci boli zároveň poučení o možnosti podania odvolania proti tomuto rozsudku do 15 dní odo dňa jeho doručenia k Vrchnému súdu v Prahe, avšak súd nemá za preukázané, že by niektorý z účastníkov túto obranu proti rozhodnutiu využil.

29. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiada o zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. c) a písm. d) Exekučného poriadku. Súd konštatuje, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku nenamieta, že výkon cudzieho exekučného titulu nie je prípustný a neuvádza žiadne dôvody pre zastavenie exekúcie na základe tohto ustanovenia. Exekúciu je podľa tohto ustanovenia možné zastaviť len z dôvodu podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť. Súd v tejto súvislosti dodáva, že v súlade s , o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov, uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím. Cudzí rozhodcovský rozsudok je uznaný tým, že súd, ktorý je príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok.

Cudzí rozhodcovský rozsudok sa v Slovenskej republike vykoná ako tuzemský rozhodcovský rozsudok. V súlade s a , o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov môže súd, ktorý je príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku odoprieť z taxatívne uvedených dôvodov.

30. V súvislosti s tvrdením povinného, ktorý odôvodňuje návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku poukázaním na zaujatosť pri rozhodovaní v rozhodcovskom konaní a na kontakty právneho zástupcu oprávneného, súd uvádza, že emailové vyjadrenie, ktoré bolo súdu predložené ako dôkaz svedčiaci o kontaktoch právneho zástupcu oprávneného nijak nesúvisí s daným prípadom, nakoľko v ňom pán H.Q. Y. popisuje svoju osobnú skúsenosť s daným právnym zástupcom, pričom tvrdenia uvedené v tejto emailovej komunikácií nie sú nijakým spôsobom preukázané a súd teda z tejto komunikácie nemôže vyvodiť žiadne právne relevantné závery pre posudzovanú vec. Súd taktiež dodáva, že ani z poukázania na príbuzenský vzťah medzi právnym zástupcom oprávneného a H.. X. N. - Okresný súd Ostrava nie je nemôže vyvodiť žiadne právne následky pre exekučné konanie. Pre úplnosť súd uvádza, že Okresný súd v Ostrave nezohrával v prejednávanom prípade žiadnu rolu, nakoľko exekučný titul na základe ktorého je vedená daná exekúcie vydal Rozhodčí soud při Hospodářské komoře České republiky a Agrární komoře České republiky so sídlom v Prahe a o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) rozhodoval Městský soud v Praze. Nakoniec súd poukazuje na skutočnosť, že tvrdenie povinného, ktorým popiera pravdivosť rozhodnutia „Rozhodcovského súdu v Ostrave“ s ohľadom na kontakty právneho zástupcu oprávneného na danom súde, o ktorých svedčia aj články z dostupných sociálnych sietí, nemá žiaden vplyv na posúdenie či je exekúcia proti povinnému vedená zákonne a oprávnene, nakoľko exekučný titul vydal Rozhodčí soud při Hospodářské komoře České republiky a Agrární komoře České republiky so sídlom v Prahe, a nie „Rozhodcovský súd v Ostrave“, na ktorom by mal mať podľa tvrdenia povinného právny zástupca oprávneného kontakty, pričom povinný svoje tvrdenie o možnom ovplyvnení výsledku rozhodcovského konania zo strany právneho zástupcu oprávneného nijakým spôsobom nepreukázal, keď súd v tejto súvislosti odkázal iba na články z dostupných sociálnych sietí.

31. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný taktiež uvádza, že má za to, že je krivo obvinený, pretože je z inej krajiny ako ČR. K tomuto tvrdeniu súd uvádza, že povinný svoju domnienku o diskriminácii zo strany rozhodujúceho orgánu nijakým spôsobom nepreukázal, pričom súd má za to, že rozhodcovský súd svoje závery v rozhodcovskom rozsudku dostatočne odôvodnil a súd tak iba na základe domnienky povinného nemôže na diskrimináciu zo strany rozhodcovského súdu usudzovať. Rovnako tak súd nemá za preukázané tvrdenie povinného, že rozhodcovská doložka sa nevzťahovala na danú vec a povinný bol od objednávateľa dotlačený a neinformovaný pred podpisom predmetnej zmluvy o dielo, nakoľko ako uviedol povinný, objednávka sa na niekoľkokrát prepracovala, pričom sám povinný bol tomu svedkom. Súd v tejto súvislosti poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, tj. práva patria bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné apod. (rozhodnutie NS SR sp. zn. ). Súd má v súlade s touto zásadou za to, že tvrdenie povinného, že bol zo strany objednávateľa dotlačený k podpisu predmetnej zmluvy o dielo a pred podpisom neinformovaný a z toho dôvodu sa rozhodcovská doložka na danú vec nevzťahuje, neobstojí, nakoľko povinný mal možnosť pred podpisom zmluvy túto zmluvu preskúmať a podpísať ju až v prípade, že je s ňou plne stotožnený, a to najmä za situácie, že bol jeden z konateľov povinného osobne prítomný pri jej podpisovaní a rovnako bol svedkom toho, že objednávka bola niekoľkokrát prepracovaná, ako uvádza sám povinný v návrhu na zastavenie exekúcie. Z tohto dôvodu sa povinný mal zaujímať sa o zmeny, ktoré sa v rámci objednávky vykonali, zmluvu si starostlivo prečítať a podpísať ju iba v prípade, že s jej obsahom súhlasí. Pokiaľ povinný nebol dostatočne „obozretný“, nedbal o svoje práva pri podpisovaní predmetnej zmluvy, pričom zároveň, ako sám tvrdí, bol svedkom niekoľkých prepracovaní objednávky, nemôže následne namietať, že bol zo strany objednávateľa dotlačený k podpisu zmluvy a pred podpisom bol neinformovaný o zmenách v zmluve, najmä keď konštatovanie o dotlačení k podpisu zmluvy zo strany oprávneného nijak nepreukázal.

32. K tvrdeniu povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, že existujú rozpory v zmluve o dielo, pokiaľ ide o dátumy podpisu tejto zmluvy, nakoľko „zo strany povinného bola zmluva podpísaná dňa 13.04.2018 a zo strany oprávneného až dňa 18(9).04.2018“, súd uvádza, že túto skutočnosť mohol povinný namietať už v rozhodcovskom konaní, pričom z priloženého vyjadrenia povinného k žalobnému

návrhu zo dňa 05.11.2018, má súd za preukázané, že povinný sa tejto skutočnosti v základnom konaní nedovolával a zároveň bolo z jeho strany na základe uvedenej zmluvy o dielo dobrovoľne započaté plnenie. Súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje na skutočnosť, že povinný v rozpore so svojím tvrdením v návrhu na zastavenie exekúcie ohľadom rozporu dátumov podpisu zmluvy o dielo, uviedol v žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku nasledovné: „TIMO profistavby s.r.o. - podpis zmluvy s vyšším objednávateľom dňa a s našou spoločnosťou .“

33. V súvislosti s tvrdeniami povinného ohľadom uzavretého vzťahu medzi ním a oprávneným, ktoré uvádza v rámci časovej osi, súd konštatuje, že exekučný súd nie je vo vykonávacom konaní oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, ani nedisponuje právomocou rušiť, či meniť takéto rozhodnutie. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Exekučné konanie je špecifické tým, že sa v ňom vykonáva exekúcia proti povinnému, nepreskúmavajú sa v ňom okolnosti, ktoré mali byť predmetom základného konania. Exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Osvedčený právny stav nemôže byť v exekúcii (v zásade) prehodnotený. Znamená to, že exekučný súd nesmie prehodnotiť, že vymáhaná pohľadávka vznikla. Výnimku predstavujú prípady uvedené v § 53 ods. 3 písm. d), e), f), h) Exekučného poriadku. Predmetná vec však nespadá ani pod jednu z týchto výnimiek a rozsah prieskumnej činnosti súdu je teda obmedzený. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza skutočnosti, ktoré mali byť predmetom základného konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Povinný mal možnosť tieto skutočnosti namietať v konaní pred rozhodcovským súdom, a to vo vyjadrení k žalobnému návrhu či v rámci nariadeného pojednávania, na ktoré bol riadne a včas predvolaný a na ktoré sa bez riadneho ospravedlnenia nedostavil. Súd konštatuje, že väčšina z tvrdení povinného, ktoré sú uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie bola namietaná už v rozhodcovskom konaní, ktorý sa týmito tvrdeniami zaoberal a boli podkladom pre konečné rozhodnutie.

34. Nad rámec vyššie uvedeného podáva exekučný súd k tvrdeniam povinného nasledujúce stanovisko. Povinný rozporuje sumu 173 174 Kč priznanú exekučným titulom, ktorá predstavuje zmluvnú pokutu dohodnutú v predmetnej zmluve o dielo pre prípad omeškania s vykonaním diela, a to z dôvodu, že je tu veľký nesúlad s dátumami, pričom podľa povinného stojí za zmienku, že v danom období pracovníci povinného neboli na stavbe, nakoľko títo pracovali na stavbe iba v mesiaci máj/jún 2018, pričom požadovaná suma bola vypočítaná od 05.07.2018 do 26.07.2018, a teda za 22 dní omeškania s vykonaním diela. Povinný si preto kladie otázku, z akého dôvodu oprávnený požaduje danú sumu, keď na stavbe pracoval aj iný subdodávateľ. Zároveň povinný poukazuje na Dohodu o urovnaní medzi oprávneným a generálnym objednávateľom stavby, v ktorej je uvedený termín omeškania oprávneného 36 dní. Súd k týmto tvrdeniam povinného uvádza, že suma 173 174 Kč, ktorá bola priznaná exekučným titulom predstavuje výšku v zmluve o dielo dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 0,5% z ceny diela, ktorá bola dohodnutá vo výške 1 574 312,66 Kč (cenu diela potvrdzuje aj sám povinný v návrhu na zastavenie exekúcie) za každý deň omeškania povinného ako subdodávateľa s vyhotovením diela. V zmluve o dielo bol dohodnutý termín splnenia, a to 04.07.2018. Vzhľadom k tomu, že v tento deň nebolo dielo dokončené, dostal sa povinný do omeškania, ktoré nastalo deň nasledujúci po dni, v ktorom malo byť dielo dokončené. Dňa 19.06.2018 bola povinnému prostredníctvom právneho zástupcu oprávneného doručená výzva k plneniu a dňa 26.07.2018 zosplatňujúca výzva. Na základe tejto skutočnosti bol oprávnenému v rozhodcovskom konaní priznaný nárok vo výške 173 174 Kč, ktorý predstavuje zosplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 0,5% denne zo sumy 1 574 312,66 Kč od 05.07.2018 do 26.07.2018 (deň zosplatnenia zmluvnej pokuty). Súd zároveň konštatuje, že povinný svoje omeškanie s vykonaním diela nijakým spôsobom nepopiera. K tvrdeniu povinného, že v danom období pracovníci povinného neboli na stavbe, nakoľko títo pracovali na stavbe iba v mesiaci máj/jún 2018 súd uvádza, že rozhodujúcimi faktormi pre posúdenie oprávnenosti uplatneného nároku na zmluvnú pokutu zo strany oprávneného je zmluvne dohodnutý termín splnenia, teda termín vykonania diela, ktorý bol v zmluve o dielo dohodnutý na deň 04.07.2018, a skutočnosť či bolo dielo v tento dátum dokončené. Vzhľadom na skutočnosť, že dielo nebolo v termín splnenia dokončené, dostal sa povinný do omeškania, na základe ktorého si oprávnený v súlade so zmluvou o dielo uplatnil v rozhodcovskom konaní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom, ktorý mu bol následne priznaný exekučným titulom. Tvrdenia povinného ohľadom neposkytnutia súčinnosti zo strany oprávneného, ktoré predstavujú potencionálny dôvod pre nedokončenie dohodnutého diela v stanovený čas, nie je exekučný súd oprávnený preskúmávať, nakoľko ako bolo už vyššie uvedené exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať

vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (rozhodnutie NS ČR ). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Súd dodáva, že uvedené tvrdenia povinného boli uplatnené už v rozhodcovskom konaní, v rámci ktorého mal povinný možnosť predložiť rozhodcovskému súdu dôkazy na ich podporu, pričom z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd sa danými tvrdeniami zaoberal, vzal ich do úvahy, avšak povinný sa k nariadenému pojednávaniu nedostavil a z predložených dôkazov nemal rozhodcovský súd tieto skutočnosti za preukázané.

35. V súvislosti s vyššie uvedeným povinný taktiež uvádza, že nerozumie, prečo právny zástupca oprávneného vychádzal pri vyčíslení sumy 173 174 Kč zo sumy 1 574 312,66 Kč, nakoľko na danej stavbe vykonával práce aj iný subdodávateľ okrem povinného, a z toho titulu by podľa názoru povinného mala byť táto suma rozdelená medzi 2 subdodávateľov. K tomuto tvrdeniu súd uvádza, že podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní je exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný v rozhodcovskom konaní, predmetom ktorého bol vzťah oprávneného a povinného (ako subdodávateľa) založený zmluvou o dielo, v rámci ktorej bola dohodnutá cena diela vo výške 1 574 312,66 Kč, a zároveň aj zmluvná pokuta vo výške 0,5% z ceny diela (1 574 312,66 Kč) za každý deň omeškania povinného ako subdodávateľa s vyhotovením diela. Vzhľadom k tomu, že povinný sa fakticky dostal do omeškania s dokončením diela, bola splnená podmienka pre uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty zo strany oprávneného. Súd zároveň dodáva, že výšku nároku, ktorý oprávnený žiadal priznať v žalobe v konaní pred rozhodcovským súdom bolo potrebné namietať už v základnom konaní v rámci rozhodcovského konania, v ktorom bol daný nárok oprávnenému priznaný, nakoľko sa nejedná o skutočnosti, ktoré by bol exekučný oprávnený preskúmavať. Ako už bolo vyššie uvedené, exekučný súd nesmie skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, ktorý osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Osvedčený právny stav nemôže byť (okrem výnimiek) v exekúcii prehodnotený.

36. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie ďalej poukazuje na skutočnosť, že pán Demeter Róbert, ktorý mal nastúpiť na stavbu za povinného nakoniec na stavbu nenastúpil, nakoľko došlo zo strany stavbyvedúceho k diskriminácii z dôvodu, že pán D. N. je „róm“. Na preukázanie daného tvrdenia povinný súdu predložil vyjadrenie vyššie uvedenej osoby k nástupu na stavbu zo dňa 26.02.2020, v ktorom p. D. N.Ó. toto tvrdenie potvrdil, a uviedol, že on aj ďalší ľudia z partie, ktorí vykonávajú realizáciu strojových omietok ako aj realizáciu iných stavebných prác boli pripravení na prácu, ale napokon ich neprijali na prácu, lebo sú Rómovia, pričom on s plnou vážnosťou a čestnosťou a svedomite bez nátlaku iných prehlasuje, že práce by vykonali v poriadku a bezproblémovo. Súd uvádza, že táto skutočnosť bola povinným namietaná už vo vyjadrení k žalobnému návrhu v rámci rozhodcovského konania s dodatkom, že povinný vie dodať aj písomné stanovisko p. D. N. overené u notára, avšak zo skutočnosti, že vyjadrenie p. D. N. ohľadom nástupu na stavbu bolo učinené dňa 26.02.2020, pričom rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 10.04.2019, vyplýva, že táto skutočnosť nebola v rozhodcovskom konaní preukázaná, a preto k nej rozhodcovský súd ani nemohol prihliadnuť. Súd má za to, že sa opäť jedná o skutočnosť, ktorú bolo potrebné namietať a preukázať v základnom konaní, teda v rámci rozhodcovského konania. Súd nad rámec dodáva, že podľa jeho názoru skutočnosť, že pán Demeter nenastúpil na stavbu z dôvodu tvrdenej diskriminácie nemá rozhodný vplyv na uskutočnenie diela, ku ktorému sa zaviazal v predmetnej zmluve o dielo, nakoľko povinný mohol dokončenie diela zabezpečiť prostredníctvom iných pracovníkov, pričom neexistuje záruka, že v prípade, ak by p. D. N. nastúpil na stavbu by boli dohodnuté práce vykonané v poriadku a v dohodnutý termín splnenia. V prípade, že mal povinný za to, že došlo zo strany oprávneného k rasovej diskriminácii pracovníkov oprávneného, mohol využiť dostupné prostriedky obrany proti diskriminácii, pričom z vyjadrenia povinného zo dňa 08.08.2018 vyplýva, že tak aj učinil a v tejto veci už obrátili na verejného ochrancu práv.

37. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie popiera aj výšku nákladov rozhodcovského konania v sume 80 237 Kč, nakoľko nemá vedomosť o tom o aké náklady sa jedná a z akých tabuliek to vyplýva. V tejto súvislosti súd povinného odkazuje na odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, konkrétne posledný odstavec tohto odôvodnenia, v ktorom je jasne a výstižne odôvodnený výpočet týchto nákladov.

38. Súd sa nakoniec zaoberal aj listinnými dôkazmi, ktoré povinný predložil k návrhu na zastavenie exekúcie, a to konkrétne prílohou s názvom „Rozpočet stavby“ a prílohou s názvom „Emailová komunikácia Trend Company, s.r.o. + Zlínstav, a.s..pdf“, pričom dospel k záveru, že sa jedná o potencionálny dôkazný materiál, ktorý mal byť uplatnený v rámci rozhodcovského konania pri posudzovaní existencie nároku oprávneného, pričom pre účely exekučného konania, konkrétne pre posúdenie návrhu povinného na zastavenie exekúcie a prípadné zastavenie exekúcie, z dôvodov, ktoré namieta povinný, nemá obsah týchto listín žiadnu relevanciu a právny význam.

39. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, preto súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

40. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

41. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

42. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

43. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

44. Podľa Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ““) odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

45. Podľa veta prvá , o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), právne služby na území Slovenskej republiky poskytujú advokáti, ako aj ďalšie fyzické osoby a právnické osoby uvedené v ustanoveniach , , , a za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

46. Podľa , advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie komora.

47. Podľa , na účely tohto zákona, hosťujúci euroadvokát je euroadvokát, ktorý poskytuje právne služby na území Slovenskej republiky dočasne a príležitostne.

48. Podľa , na účely tohto zákona, usadený euroadvokát je euroadvokát, ktorý poskytuje právne služby na území Slovenskej republiky sústavne a ktorý je zapísaný do zoznamu euroadvokátov vedeného komorou.

49. Podľa , na účely tohto zákona, zahraničný advokát je občan členského štátu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktorý je oprávnený v štáte registrácie

poskytovať právne služby samostatne a bez obmedzenia a ktorý je zapísaný do zoznamu zahraničných advokátov vedeného komorou.

50. Podľa , na účely tohto zákona, medzinárodný advokát je občan členského štátu Svetovej obchodnej organizácie, ktorý je oprávnený v štáte registrácie poskytovať právne služby samostatne a bez obmedzenia a ktorý je zapísaný do zoznamu medzinárodných advokátov vedeného komorou.

51. Podľa , zahraničné združenie je zahraničná právnická osoba, 1. ktorej spoločníkmi sú len advokáti, euroadvokáti, 2. ktorá je oprávnená poskytovať právne služby bez obmedzenia v štáte registrácie a ktorá nemá oprávnenie na výkon inej činnosti, a 3. ktorej jeden spoločník alebo viac spoločníkov ručí za jej záväzky celým svojím majetkom spoločne a nerozdielne alebo ktorá je poistená pre prípad zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť pri poskytovaní právnych služieb na území Slovenskej republiky, minimálne s limitom poistného plnenia 1 500 000 EUR za každého spoločníka.

52. Súd posúdil nárok oprávneného na náhradu výdavkov na zastupovanie, nakoľko si oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nárokoval náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Súd konštatuje, že právny zástupca oprávneného je advokátom zapísaným v Českej advokátskej komore. Súdu zároveň nebolo preukázané, že by bol právny zástupca oprávneného osobou uvedenou v , , , alebo i) . Z toho vyplýva, že právny zástupca oprávneného nie je osobou, ktorý by poskytovala právne služby na území Slovenskej republiky a z toho dôvodu nemá nárok na odmenu za poskytovanie právnych služieb v rámci vedenej exekúcie v súlade s . Súd preto rozhodol tak ako to je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia a nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie oprávnenému nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.