Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Csp-45-2020.pdf
PDF · 104.8 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/45/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v sporovej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussman 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o. so sídlom v Bratislave, proti žalovanej: D. A., nar.: XX. XX. XXXX, bydlisko: F. B., o zaplatenie 1 439,33 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 439,33 EUR a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 419,33 EUR od 16. 03. 2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05. 08. 2020 domáhal zaplatenia sumy 1 439,33 EUR s príslušenstvom. Vecne žalobu odôvodnil tým, že dňa 28. 08. 2017 uzavrel žalobca ako veriteľ na jednej strane so žalovanou ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "úverová zmluva") podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 1 419,33 EUR na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 30 mesačných splátok. Výška mesačnej splátky bola medzi žalobcom a žalovanou dohodnutá v sume 59,10 EUR pri výške úrokovej sadzby 18,00 % ročne. Následne však došlo k zníženiu úrokových sadzieb, v dôsledku čoho bola aj žalovanej znížená úroková sadzba na 0,00 % ročne. Zníženie úrokovej sadzby spôsobilo, že došlo k úprave výšky mesačnej splátky na sumu 47,31 Eur a k zmene splatnosti prvej splátky na deň 15. 10. 2017. O tejto skutočnosti bola žalovaná informovaná v úvodnom liste k poskytnutému úveru, ktorý žalobca priložil k žalobe. Podľa bodu 1.4. Časti 1. Úverovej zmluvy žalovaná súhlasila s tým, aby žalobca poukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý žalovanej predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Na základe tohto súhlasu žalobca poskytol žalovanej úver tak, že dňa 07. 09. 2017 uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu, čo potvrdzuje Výpis z úverového účtu žalovanej, ktorý žalobca priložil k žalobe. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru neuhradila žalovaná žalobcovi do dňa podania žaloby nič z dlžnej sumy, čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovaného, ktorý žalobca priložil k žalobe. Na predžalobné výzvy žalovaná nereagovala. V dôsledku
neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej žalobca na základe bodu 3.1. Časti 3. Úverovej zmluvy vyhlásil dňa 04. 04. 2018 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Úroky z omeškania žalobca uplatnil podľa § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka („OZ“) a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z vo výške 5 % zo sumy 1 419,33 EUR od 05. 04. 2018 do zaplatenia. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v celkovej výške 20,- EUR.
2. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe priložil nasledovné listinné dôkazy: Výpis žalobcu z obchodného registra (č.l. 7 - 22), Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28. 08. 2017 (č.l. 32 - 37), súhlas so spracovaním osobných údajov (č.l. 39 - 41), Zistenie a zaznamenanie požiadaviek a potrieb klienta, jeho skúseností a znalostí týkajúcich sa poskytovaných finančných služieb a finančnej situácie klienta s ohľadom na povahu finančných služieb, spolu s informáciou o RPMN (č.l. 42), kópiu občianskeho preukazu žalovanej (č.l. 43), úvodný list k poskytnutému úveru zo dňa 08. 09. 2019 (č.l. 44), prehľad splátok podľa úverovej zmluvy (č.l. 45), výpis z úverového účtu žalovanej (č.l. 46), oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 30. 04. 2018 s doručenkou (č.l. 47 - 48).
3. Podaním zo dňa 30. 09. 2020 žalobca na výzvu súdu upresnil, v čom spočívajú náklady na uplatnenie pohľadávky vo výške 20,- EUR, pričom žalobca k podaniu priložil výpočet nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Ide o náklady na poštovné, personálne náklady, náklady vynaložené na telefonický kontakt s klientom, náklady spojené so zasielaním SMS správ. Tieto náklady žalobca vynakladal na to, aby žalovaného upozornil na omeškanie so splácaním pred podaním žaloby.
4. Súd doručil žalovanej žalobu a podanie uvedené v odseku 3 tohto rozsudku dňa 02. 11. 2020. Žalovaná sa nevyjadrila.
5. Podaním zo dňa 16. 08. 2021 žalobca reagoval na výzvu, ktorou ho súd vyzval, aby objasnil, či boli splnené zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a či žalobca splnil povinnosť podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a predložil dôkazy preukazujúce splnenie uvedených podmienok. Žalobca vo svojej reakcii uviedol, že už predložil všetky jemu v súčasnosti dostupné doklady preukazujúce vyzvanie žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky úverov. Pokiaľ ide o posudzovanie bonity, žalobca uviedol, že schopnosť klienta splácať úver žalobca posudzoval samostatne na základe informácii o konkrétnom žiadateľovi a jeho finančnej situácii (príjmy, výdavky, rodinný stav, spôsob bývania, počet vyživovaných osôb a iné) uvádzaných pri žiadosti o úver. Každá takáto žiadosť o poskytnutie úveru je vyhodnocovaná individuálne a na základe všetkých údajov uvedených v zmluve a to automatizovaným systémom posúdenia žiadosti, ktoré je nastavené tak, aby boli preverené všetky informácie prostredníctvom internetových stránok, pričom sa využívajú najmä stránky telekomunikačných spoločností, obchodný register, živnostenský register, kontrola OP na stránke Ministerstva vnútra SR, či nie je evidovaný ako stratený alebo odcudzený, v úverovom registri SOLUS, NRKI a overenie v Sociálnej poisťovni. V registri SOLUS sa zhromažďujú informácie o klientoch neplniacich si svoje záväzky. Pri žiadosti o úver na základe dopytu klientovho rodného čísla dostávame odpoveď či má nesplatené záväzky v iných spoločnostiach, ktoré prispievajú do tohto registra. NRKI - je nebankový register klientskych informácií. Pri žiadosti o úver na základe dopytu klientovho rodného čísla dostáva žalobca odpoveď o pozitívnych aj negatívnych existujúcich záväzkoch klienta. Žalobca pred poskytnutím úveru požadoval od klienta (žalovaného), aby mal dostatočné zabezpečenie úveru, teda trvalý zdroj príjmu, z ktorého môže následne úver splácať. Pri schvaľovaní úveru sa posudzovalo okrem iných kritérií najmä zamestnanie a bonita klienta, ktorý musel mať v príjme obsiahnuté životné minimum v danom období a mesačnú splátku v stanovenej výške spolu s ďalšími jeho záväzkami. Všetky tieto kontroly sú uskutočnené na základe klientovho súhlasu. Žalobca už v konaní predložil súdu súhlas so spracovaním osobných údajov žalovanej v súvislosti s overením jej bonity, ktorý obsahuje predmetné údaje.
6. Súd vykonal dokazovanie z listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
7. Dňa 28. 08. 2017 žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zmluva“). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru žalobcom žalovanej vo výške 1 419,33 EUR. Úver bol použitý na kúpu tovaru, s tým, že v zmysle časti I. bodu 1.4 zmluvy žalobca poukázal úverové prostriedky predajcovi, u ktorého žalovaná predmetný tovar kúpila. Žalovaná sa zaviazala splatiť žalobcovi úver v 30 mesačných splátkach vo výške 47,31 EUR, splatných k 15. dňu každého kalendárneho mesiaca počnúc dňom 15. 10. 2017 a končiac dňom 15. 03. 2020. Po tom, ako sa žalovaná ocitla v omeškaní s úhradou prvých 6 mesačných splátok, žalobca ku dňu 04. 04. 2018 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, pričom túto skutočnosť žalovanej oznámil Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 30. 04. 2018. Z výpisu z úverového účtu žalovanej a tiež s poukazom na § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“) mal súd za nesporné, že žalovaná nesplatila poskytnutý úver ani čiastočne.
8. Podľa časti 3. bodu 2.1 zmluvy Klient sa zaväzuje riadne a včas splácať poskytnutý Úver / Revolvingový úver, a to formou pravidelných mesačných splátok, ak sa s Bankou nedohodne inak...
9. Podľa časti 3. bodu 2.3 zmluvy včasným splácaním sa rozumie také splácanie, kedy je mesačná splátka pripísaná na účet Banky najneskôr v deň splatnosti mesačnej splátky. Riadnym splácaním sa rozumie zaplatenie mesačnej splátky v stanovenej výške, na účet, ktorý Klientovi oznámi Banka s uvedením správneho VS.
10. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy („ZoSÚ“) veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
11. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
12. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
13. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
14. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka („OZ“) ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
16. Podľa § 565 OZ Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
17. Podľa § 295 CSP v spotrebiteľskom spore súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
18. Podľa § 299 ods. 1 CSP ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa.
19. Aby mohla byť pohľadávka veriteľa voči spotrebiteľovi priznaná v súdnom konaní, súd musí mať preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pokiaľ ide o existenciu pohľadávky a jej uplatňovanie voči spotrebiteľovi. Kogentné právne normy ZoSÚ a OZ upravujú právne dôsledky porušenia povinností na strane veriteľa pri uzavieraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktoré súd musí prihliadnuť a teda musí i posúdiť, či je pohľadávka voči spotrebiteľovi uplatňovaná v súlade so zákonom.
20. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“), členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi, C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.
21. V rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 z 30. 11. 2020 Krajský súd v Trnave uviedol, že ZoSÚ vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
22. Z predložených dôkazov súd dospel k záveru, že žalobca pri zhromažďovaní a posudzovaní údajov o schopnosti žalovanej splácať úver nepostupoval s odbornou starostlivosťou. V Súhlase so spracovaním osobných údajov (č.l. 39) je uvedené: nájomné: 110,- EUR, ostatné záväzky: 0,- EUR. Podľa názoru súdu ak veriteľ zahrnul do mesačných nákladov žalovanej len nájomné, posudzoval bonitu žalobcu bez elementárnych vstupných údajov, pokiaľ ide o výdavky žalovanej. Je pritom bezpredmetné, či údaj „Ostatné záväzky“ zahŕňal iba finančné záväzky v podobe splátok úverov a pod., alebo aj iné náklady žalovanej. Z predložených dokumentov mal súd za nepochybné, že žalobca nedisponoval údajmi o reálnych mesačných nákladoch žalovanej. Keďže podstatou posudzovania schopnosti klienta splácať úver je porovnanie jeho aktuálnych príjmov a reálnych nákladov, bez získania nevyhnutných vstupných údajov takéto porovnanie vôbec nie je možné vykonať (tak, aby mal výsledok porovnania výpovednú hodnotu súladnú so ZoSÚ a čl. 8 ods. 1 Smernice) a teda nie je možné hovoriť o posudzovaní bonity klienta, nieto ešte o posudzovaní s odbornou starostlivosťou.
23. Na povinnosti veriteľa ako profesionála zhromaždiť a riadne vyhodnotiť relevantné údaje o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta nič nemení ani ustanovenie § 7 ods. 2 ZoSÚ, podľa ktorého spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Veriteľ nesmie nekriticky akceptovať zjavne nevierohodné údaje poskytnuté spotrebiteľom. Bolo by to v rozpore so zákonom, a to tak s prihliadnutím na podstatu a účel overovania bonity, ako i s ohľadom na čl. 8 ods. 1 Smernice a súvisiacu judikatúru SDEÚ.
24. Vzhľadom na uvedené súd ustálil, že žalobca v procese overovania bonity žalovanej nedisponoval relevantnými údajmi o reálnych mesačných nákladoch klienta a teda nezhromaždil nevyhnutné vstupné údaje pre posúdenie bonity klienta. Vzhľadom na to vôbec nemohol posudzovať bonitu klienta, resp. reálne zhodnotiť skutočnú schopnosť klienta splácať úver, ktorý mu mal byť poskytnutý. Súd tento postup žalobcu vyhodnotil ako hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, na základe ktorého je v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ potrebné považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň žalobca nebol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru.
25. Žalobca rovnako nepreukázal splnenie podmienok pre platné zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ. Predložil síce oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti, avšak nepreukázal (napriek výzve súdu), že pred vyhlásením okamžitej splatnosti úveru upozornil žalovanú na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti tak, ako to predpokladá § 53 ods. 9 OZ. Súd preto (a aj v spojení so závermi uvedenými v odseku 24 tohto rozsudku) ustálil, že žalobca nebol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru.
26. Zároveň je však potrebné uviesť, že vyššie uvedené nemá za následok zánik práva veriteľa požadovať vrátenie istiny úveru, ktorú spotrebiteľovi poskytol. Podľa zmluvy bola žalovaná povinná vrátiť žalobcovi poskytnutý úver v 30 mesačných splátkach, splatných vždy k 15. dňu každého kalendárneho mesiaca počnúc dňom 15. 10. 2017 a končiac dňom 15. 03. 2020. Ak aj žalobcovi nevzniklo právo požadovať od žalovanej jednorazové splatenie úveru, žalovaná má naďalej povinnosť splatiť žalobcovi úver v dohodnutých mesačných splátkach. Splátky sa stávali splatnými v období od 15. 10. 2017 do 15. 03. 2020. Žaloba bola podaná 05. 08. 2020 a teda všetky splátky sa stali splatnými pred podaním žaloby, pričom žiadna zo splátok nebola v čase podania žaloby premlčaná (por. § 54a OZ). Žalobca žalobou požaduje uhradenie (i) sumy poskytnutého úveru a (ii) nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Právne posúdenie prináleží výlučne súdu. Keďže žalobca sa domáhal vrátenia poskytnutých úverových prostriedkov (bez poplatkov a úrokov) a tento nárok mu nepochybne patrí (hoci nie v zmysle vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru, ale na základe splátok podľa uzavretej zmluvy), súd tento nárok žalobcovi priznal tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
27. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Žalobca si žalobou uplatnil i nárok na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré vyčíslil v sume 20,- EUR a ktoré žalovanej vyúčtoval 02. 11. 2017, ako to vyplýva z výpisu z úverového účtu žalovanej. Vzhľadom na to, že súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny úveru, a nemal pochybnosť pokiaľ ide o vynaloženie nákladov na uplatnenie
pohľadávky voči žalovanej, priznal žalobcovi i nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,- EUR.
28. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanej i nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 419,33 EUR, a to podľa § 369 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie“). Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 05. 04. 2018, t.j. od prvého dňa po vyhlásení okamžitej splatnosti pohľadávky, do zaplatenia. Keďže súd vyhovel žalobe pokiaľ ide o zaplatenie dlžnej istiny a nárok na zaplatenie úroku z omeškania žalobca uplatnil vo výške podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia, súd žalobcovi priznal i nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Keďže však istina úveru (1 419,33 EUR) bola podľa názoru súdu v celom rozsahu splatná až dňa 15. 03. 2020 (viď odsek 26 tohto rozsudku) a nie 04. 04. 2018, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 419,33 EUR až odo dňa 16. 03. 2020 a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
29. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že žalobca bol v plnom rozsahu úspešný a teda mu patrí i nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorý mu súd priznal vo výroku II. tohto rozhodnutia. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda do 15 dní od doručenia tohto rozsudku (§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§ 367 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient môže odvolanie podať za podmienok uvedených v § 360 CSP.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.