Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/22/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Harabinom, v trestnej veci obžalovaného J. F., pre prečin sprenevery podľa , na hlavnom pojednávaní konanom 17. 12. 2021 v Bratislave, takto

rozhodol:

Obžalovaný

J. F. narodený XX. XX. XXXX v R. X. Y., trvale bytom X. XXXX/XA, K.,

s a u z n á v a v i n n ý m, ž e

v presne nezistený deň, v mesiaci november 2018, v spoločnosti A. M. F..R.., so sídlom G. K. Č.. XX, Bratislava, A.: XX XXX XXX, vzal z pokladničky, ktorú otvoril pravým kľúčom, finančnú hotovosť vo výške 858,61,- Eur a elektronický čip od vstupnej brány, kľúč od vstupu do firmy, ďalšie náhradné kľúče, pečiatku komanditnej spoločnosti bez štátneho znaku, ako aj kľúč od poštovej schránky, ktoré mu boli zverené z titulu pracovnej náplne, a tieto napriek výzve ani dodatočne nevrátil, čím spoločnosti A. M., F..R.. so sídlom G.P. K. Č.. XX, Bratislava, A.: XX XXX XXX spôsobil škodu vo výške 858,61,- Eur,

t e d a

si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu malú

č í m s p á c h a l

prečin sprenevery podľa .

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa s použitím , na peňažný trest vo výške 1.300,- (tisíc tristo) Eur.

Podľa sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej spoločnosti A. M., F..R.., G. K. XXXXXX/XX, XXX XX Bratislava, A.: XX XXX XXX, škodu vo výške 858,61,- Eur.

odôvodnenie:

Súd vo veci vydal 16. 2. 2021 trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného vinným v zmysle obžaloby, uložil mu peňažný trest a zaviazal k náhrade škody. Po odpore obžalovaného súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktoré predvolal obžalovaného, svedkov a upovedomil o ňom prokurátora a poškodeného (splnomocnenca).

Na hlavné pojednávanie sa nedostavil obžalovaný, ktorý podaním doručeným súdu 10. 12. 2021 požiadal o rozhodnutie veci v jeho prospech a oznámil, že využíva svoje práva sa na hlavnom pojednávaní nezúčastniť, ktoré podanie súd posúdil ako súhlas s konaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Keďže obžalovaný bol riadne a včas predvolaný na termín hlavného pojednávania (doručenka na č. l. 253), bola mu doručená obžaloba + výzva na návrhy na dokazovanie (č. l. 247), ku skutku sa v prípravnom konaní po vznesení obvinenia vyjadril (aj v prítomnosti obhajcu - č. l. 22 - 27) a bol poučený o možnosti konania hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, ako aj o možnosti čítania zápisníc o výpovediach svedkov a navyše súhlasil, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti, súd rozhodol, že hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného. Zároveň súd rozhodol, že vykoná hlavné pojednávanie i v neprítomnosti predvolaných svedkov (E.. K. P., E. P., X. P.).

Na hlavnom pojednávaní, pre neprítomnosť obžalovaného, nebolo možné, aby urobil akékoľvek z vyhlásení podľa . Súd na návrh prokurátorky vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania z 27. 7. 2020 (č. l. 26 - 27), prečítaním výpovedí splnomocnenca poškodeného E.. K. P. z 27. 7. 2020 (č. l. 75 - 76) a svedkov E. P. z 29. 7. 2020 (č. l. 138 - 139) a X. P. z 11. 9. 2020 (č. l. 146 - 147). Ďalej súd prečítal listinné dôkazy: pokladničná kniha od 1. 7. 2018 do 31. 10. 2018 (č. l. 99 - 100), obratová predvaha analyticky (č. l. 101), pracovná zmluva z 15. 6. 2016 (č. l. 102 - 108), výpoveď obvineného z pracovného pomeru datovaná k 16. 10. 2018 (č. l. 109), okamžité skončenie pracovného pomeru zo 14. 11. 2018 (č. l. 110 - 111), doručenky (č. l. 112

- 115), výzva na vrátenie vecí, zariadení a dát patriacich zamestnávateľovi z 22. 11. 2018 (č. l. 117), zápisnice z otvorenia pokladnice z 5. 12. 2018 + fotodokumentácie (č. l. 120 - 123). odpis registra trestov obžalovaného zo 16. 12. 2021 (č. l. 271), CESDAP zo 16. 12. 2021 (č. l. 264 - 270) a výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR (č. l. 149 - 152), pričom zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku. K výroku o vine a právnej kvalifikácii:

Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, súd zistil a ustálil, že je nepochybné, že obžalovaný sa skutku kladeného mu za vinu dopustil, čím spáchal prečin sprenevery podľa .

Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že skutku, ani trestného činu sa nedopustil. Pokladničku (plechovú skrinku), ktorú spomína poškodený mal položenú vo svojej kancelárii na pracovnom stole, pričom v zámke plechovej skrinky bol vložený kľúč. Vo firme boli 4 kancelárie a peniaze, ktoré boli v plechovej skrinke mohol odcudziť ktokoľvek. Ďalej uvádzal, že nemal podpísanú žiadnu hmotnú zodpovednosť. Pečiatky, dokumenty spojené s jeho pracovnou úlohou, kľúč od poštovej schránky, elektronický čip do budovy im následne osobne hodil (vrátil) do poštovej schránky na G. K. a tie už nemá. K pracovnej náplni konštatoval, že vykonával priame príkazy vtedajšieho konateľa spoločnosti H.. C. U., bola pre ostatných zamestnancov styčná osoba a tiež kontaktná osoba pre úrady. Robil administratívnu, ako aj analytickú prácu. Na starosti mal aj nejaké objednávky a preberanie pošty, občas robil drobné nákupy. Na nákup drobného materiálu boli v pokladničke peniaze a koľko tam bolo peňazí sa evidovalo v tabuľke, dostupnej každému na serveri. Obžalovaný tiež tvrdil, že plechový skrinka s finančnými prostriedkami nebola pridelená nikomu. Pokladničku mala aj jeho predchodkyňa a preto zostala k jeho funkcii. Prístup k pokladničke však mal ktokoľvek, nakoľko bola položená na jeho stole aj s kľúčom. Bývalý zamestnávateľ mu zaslal výzvu/žiadosť o vrátenie vstupného čipu od brány, kľúč od dverí pre vstup do firmy, kľúč od poštovej schránky, kľúč od pokladničky, účtovníctvo a pečiatku spoločnosti, ale žiadne finančné prostriedky od neho nikto vrátiť nežiadal. Predmetné veci bývalému zamestnávateľovi vrátil osobne do poštovej schránky, nakoľko spoločnosť s ním nekomunikovala.

Vina obžalovaného je napriek jeho popieraniu preukázaná najmä svedeckými výpoveďami podporenými aj listinnými dôkazmi. Svedok (splnomocnenec poškodeného) E.. K. P. popísal, akú pracovnú činnosť obžalovaný v poškodenej spoločnosti vykonával, čo sa v zásade zhodovalo s opisom obžalovaného. Doplnil, že obžalovaný v rámci pracovnej pozície mal na starosti aj pokladničku, v ktorej bývala

hotovosť dotovaná spoločnosťou na bežné výdavky. Kľúčik od tejto pokladničky mal len obžalovaný. Z dôvodu pretrvávajúcich problémov a neuspokojivej pracovnej činnosti ukončila poškodené spoločnosť s p. F. pracovný pomer k 31. 12. 2018 na základe výpovede. Následne došlo, ešte pred skončením výpovednej doby, k okamžitému skončeniu pracovného pomeru s obžalovaným, nakoľko hrubo porušil pracovnú disciplínu (po začatí plynutia výpovednej doby sa bez ospravedlnenia nedostavil opakovane do zamestnania). Keďže obžalovanému boli počas jeho pracovnej činnosti odovzdané a zverené rôzne predmety (aj kľúče od pokladničky), nemala pošk. spol. prístup do tejto pokladničky, pričom obžalovaný neodovzdal napr. ani kľúče od vchodu do kancelárie a čipy. Na základe tejto skutočnosti pošk. spol. zaslala obžalovanému výzvu na vrátenie vecí, ktoré tento nevrátil a odmietal prezentované skutočnosti. Prioritou pre pošk. spol. bolo získať od obžalovaného najmä kľúče a čipy od vchodu do kancelárie a kľúče od pokladničky, pretože tam okrem iného bola aj hotovosť. Vzhľadom na nevrátenie kľúčov od pokladničky zo strany obžalovaného, pošk. spol. bola nútená pokladničku mechanicky otvoriť s tým, že celý proces písomne zadokumentovala, spísala obsah pokladničky o čom vyhotovila aj fotografie (pozn.

- č. l. 120 - 123). Po otvorení pokladničky zistili, že v nej chýba hotovosť vo výške 858,61,- Eur, ktorú sumu zistili na základe pokladničnej knihy.

Verziu splnomocnenca poškodeného potvrdil aj svedok E. P., zamestnanec pošk. spoločnosti, kde od augusta r. 2019 pôsobí ako jej konateľ. Tiež rovnako ako obžalovaný resp. splnomocnenec poškodeného popísal pracovnú náplň obžalovaného v pošk. spol., ako asistenta riaditeľa. Okrem iného mal na starosti napríklad aj nákup leteniek prostredníctvom platobnej karty a v prípade menších výdavkov boli tieto hradené hotovostne z financií, ktoré sa nachádzali v kase (príručnej pokladničke), ktorá mu bola v rámci jeho pracovnej náplne zverená, o čom bol vopred upovedomený a informovaný. Neskôr, pre nespokojnosť s prácou obžalovaného sa rozhodli ukončiť s ním pracovný pomer. Počas procesu ukončovania pracovného pomeru, napriek mnohým výzvam, pán F. neodovzdal danú kasu, ani kľúče, ani iné veci, za ktoré niesol na základe svojej pozície zodpovednosť. Dané kľúče sa snažili získať, ale nepodarilo sa im k nim dostať a boli nútení otvoriť kasu (pokladničku) násilím, keďže dokumenty, ktoré sa v nej nachádzali boli dôležité pre ďalšiu činnosť v spoločnosti. Z otvorenia pokladničky bola vyhotovená zápisnica s fotodokumentáciou a jej otvorenie prebehlo za účasti svedkov, ktorí zápisnicu podpísali. Po zistení obsahu kasy požiadali o preverenie ich vtedajšiu účtovnú spoločnosť podľa účtovných kníh a ich evidencie o stav, ktorý by sa mal nachádzať v pokladni a prípadne ďalších dokumentov, ktoré mali byť zaevidované a mali sa v pokladničke nachádzať. Po informácii od účtovnej firmy sa snažili znovu skontaktovať s obžalovaným a vyriešiť chýbajúce zdroje a chýbajúce veci, napr. dané kľúče, avšak bezúspešne, aj napriek kontaktu prostredníctvom tretej osoby, ich právneho zástupcu. Svedok ďalej dodal, že obžalovaní im žiadne veci nevrátil, ani pečiatku, ani kľúče a ani finančnú hotovosť. Z dôvodu nevrátenia kľúčov pristúpila pošk. spol. k výmene zámkov na vstupných dverách. Svedok opísal, že obžalovaný mal pokladničku buď na stole alebo na svojich poličkách, presne nevedel. Pokladnička bola vždy zatvorená a kľúče od nej mal len obžalovaný. Nikto iný k obsahu pokladničky prístup nemal, preto ju museli otvárať násilím. Ak by kľúče k pokladničke mali, neotvárali by ju týmto spôsobom. Záverom vysvetlil, že v prvotnej žiadosti o vrátenie vecí špecificky výzva na vrátenie finančných prostriedkov nebola z dôvodu, že vedomosť o odcudzení finančných prostriedkov získali až po otvorení kasy a následnom preverení zo strany ich účtovnej spoločnosti. Hneď po danom zistení právny zástupca žiadal a snažil sa komunikovať s pánom F. o vrátení všetkých vecí, vrátane daných finančných prostriedkov.

Svedkyňa X. P. vypovedala, že v pošk. spol. pracuje od 15. 11. 2018, ako asistentka riaditeľa, kde jej vysvetlili, že v rámci jej činnosti bude aj starostlivosť o pokladničku a príručnú hotovosť. Vtedy jej konateľ (H.. U.) povedal, že kľúč od pokladničky nemá, pričom predpokladala, že bývalý zamestnanec ho nevrátil. Nakoľko nebol kľúč od príručnej pokladničky 5. 12. 2018 bolo rozhodnuté, že bude otvorená násilím. Otvárania pokladničky sa zúčastnila svedkyňa spolu s bývalým konateľom a E. P. (vtedy aktuálnym konateľom), pričom otvárala sa v jej kancelárii, ale nevedela kto ju tam priniesol, ani kde sa nachádzala v deň otvárania resp. predtým. Prvýkrát ju videla 5. 12. 2018, keď sa otvárala. Po otvorení bol obsah pokladničky vyložený na stôl, vyhotovili sa 2 fotografie a odovzdali jej ju s tým, že je potrebné vyhotoviť zápis z jej otvorenia. V pokladničke sa po otvorení nachádzali pokladničné doklady, dovolenkové lístky zamestnancov, vizitka, gumičky, spinky, na nič iné si svedkyňa nespomínala. Doplnila, že pokladnička sa otvárala za tým účelom, že konateľ očakával, že tam bude aj hotovosť, ale žiaľ po otvorení v nej žiadna hotovosť nebola. V súčasnosti (v čase výsluchu) už nemá príručnú pokladnicu, ale uzamykateľný kontajner, kde sa nachádza hotovosť, ako aj iné dokumenty, ktoré majú byť podľa zákona uzamknuté a kľúče od neho má len ona.

Svedkovia P. C. P. potvrdili, že obžalovanému ako asistentovi vtedajšieho riaditeľa bol pre výkon jeho pracovnej činnosti zverený elektronický čip od vstupnej brány, kľúč od vstupu do firmy, ďalšie náhradné kľúče, pečiatku komanditnej spoločnosti bez štátneho znaku, ako aj kľúč od poštovej schránky a zároveň aj pokladnička resp. kasa, kde sa nachádzali určité firemné dokumenty (pokladničné bloky, dovolenkové lístky a pod.), ale aj finančná hotovosť určená na bežné či drobné nákupy.

K zvereniu pokladničky/kasy do dispozície obžalovaného súd uvádza, že takýto úkon nemusí byť nevyhnutne vykonaný písomne resp. cez osobitnú zmluvu či uzavretie osobnej hmotnej zodpovednosti, ako sa mylne bránil obžalovaný a že k tomu nedošlo. Dôležitá je skutočnosť, čo pred súdom bolo z prečítaných výpovedí svedkov preukázané, že pokladnička bola obžalovanému zverená do výhradnej dispozície, ktorý jediný mal k nej prístup, keďže jediný mal od nej kľúče. Ostatní zamestnanci mali prístup len k tabuľke ohľadne stavu hotovosti v pokladničke, ktorá bola zverejnená na firemnom serveri, ako potvrdil sám obžalovaný. Obžalovaný tiež konštatoval, že v pokladničke sa nachádzala hotovosť, pričom presná suma peňazí sa evidovalo v spomínanej tabuľke, dostupnej každému na serveri. Sporným ostala dispozícia s predmetnou pokladničkou, kedy obžalovaný tvrdil, že k nej mal prístup ktokoľvek, nakoľko v zámke pokladničky bol vložený kľúč. Obrane obžalovaného však súd neuveril a tá je vyvrátená výpoveďami svedkov P. C. P., ktorý jasne uviedli, že jediným, kto mal k pokladničke prístup bol len obžalovaný, len on mal k nej kľúč a nik iný sa do nej nedostal. Z tohto dôvodu museli po jeho odchode a nevrátení aj kľúča od pokladničky, túto násilím otvoriť, aby zistili jej obsah, k čomu pristúpili 5. 12. 2018, čo potvrdila okrem menovaných aj svedkyňa P. a vyplývaj tiež zo zápisnice + fotodokumentácie z otvorenia pokladnice. Svedkyňa P., ako nástupkyňa obžalovaného na pracovnej pozícii asistenta riaditeľa tiež vypovedala, že už nemá síce príručnú pokladnicu, ale uzamykateľný kontajner, kde sa nachádza hotovosť, ako aj iné dokumenty, ktoré majú byť podľa zákona uzamknuté a kľúče od neho má len ona. Uvedené dokresľuje obraz fungovania pošk. spol. a potvrdzuje, že obžalovaný bol v čase výkonu práce pre pošk. spol. jedinou osobou disponujúcou kľúčom k pokladničke, aby sa dostal k jej obsahu. Z načrtnutého je zrejmé, že so zverenou pokladničkou pracoval len obžalovaný a bol zodpovedný za jej obsah. V tomto kontexte dáva súd do pozornosti listinné dôkazy: pokladničnú knihu od 1. 7. 2018 do 31. 10. 2018, stav pokladní k 31. 10. 2018 a obratovú predvahu analyticky, z ktorých vyplýva, že zostatok hotovosti v pokladničke k 31. 10. 2018 (odkedy už obžalovaný v práci absentoval - viď výpoveď obžalovaného z č. l. 109 a okamžité skončenie pracovného pomeru z č. l. 110 - 111) bol 858,61,- Eur. Zároveň zo zápisnice a fotodokumentácii o otvorení pokladničky z 5. 12. 2018 (podpísaná troma svedkami, pred ktorými bola aj otvorená) vyplýva, že žiadna finančná hotovosť sa tam nenachádzala, čo potvrdila aj svedkyňa X.. P.V., pričom dodala, že pokladnička sa otvárala za tým účelom, že konateľ očakával, že tam bude aj hotovosť, ale žiaľ po otvorení v nej žiadna hotovosť nebola. K obrannému tvrdeniu obžalovaného, že zo strany poškodenej spol. bol vyzvaný len na vrátenie vecí (kľúče, čip, pečiatka atď.), ale nie finančnej hotovosti, súd konštatuje, že svedok E.. P. vysvetlil, že je pravda, že obžalovaného vyzvali najprv na vrátenie len predmetných vecí (výzva na vrátenie vecí, zariadení a dát patriacich zamestnávateľovi z 22. 11. 2018 - č. l. 117) a nie aj hotovosti a to z dôvodu, že až po otvorení pokladničky - 5. 12. 2018 a po analýze ich účtovníckej spoločnosti zistili presnú výšku chýbajúcej hotovosti na ktorej vrátenie ho hneď následne vyzvali tiež.

Rovnako svedkovia P. C. P. vyvrátili, že by obžalovaný vrátil pošk. spol. akúkoľvek zo zverených vecí (peniaze, kľúče, čip atď., pričom obžalovaný k týmto potvrdil, že ich mal). Argumentácia obžalovaného, že všetky veci (okrem finančnej hotovosti) vrátil pošk. spol. do poštovej schránky na G. K. a tie už nemá, je minimálne zvláštna resp. ide o pomerne neštandardný spôsob vrátenia takýchto predmetov, kedy by skôr prichádzalo do úvahy ich osobné vrátenie priamo spoločnosti, resp. ak by nechcel absolvovať osobnú návštevu, tak ich mohol poslať poštou či inou doručovacou spoločnosťou o čom by mal aspoň doklad, prípadne ich mohol zložiť aj u notára, ak by bola pravda, že pošk. spol. s ním odmieta komunikovať. Obžalovaný navyše ani nešpecifikoval kedy mal predmetné veci do poštovej schránky vrátiť čo len umocňuje nevierohodnosť jeho výpovede, ktorá pôsobí účelovo v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti.

K návrhu obžalovaného vypočuť svedkov E. P., H.. C. U., H.. P. Z. C. A.. A. F. (viď odpor z č. l. 248 - 251), súd konštatuje, že jeho návrh neakceptoval. Obžalovaný bol vo výzve v zmysle riadne poučený, pričom žiadnym spôsobom nešpecifikoval k čomu by mali byť menovaní svedkovia vypočutí resp. čo by sa z ich výpovedí malo zistiť. Rovnako neuviedol ani žiadne údaje menovaných svedkov (dátumy narodenie, adresy) a tých nebolo možné ani identifikovať. V odpore žiadal obžalovaný o riadny súdny proces s pojednávaním, ale na určený termín hlavného pojednávania sa nakoniec nedostavil (čo

je samozrejme jeho právo) z ktorého dôvodu boli splnené podmienky aj pre čítanie svedeckých výpovedí (po súhlase prokurátora), pričom prečítaná bola aj výpoveď svedka E. P..

Súd s poukazom na citované argumenty a úvahy konštatuje, že skutok uvedený vo výroku rozsudku sa nepochybne stal, spáchal ho obžalovaný a v kontexte právnej kvalifikácie ho vyhodnotil ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., ktorého znaky skutkovej podstaty napĺňa. Mimo akékoľvek rozumné pochybnosti bolo preukázané, že obžalovaný vedel, že má zverenú pokladničku pošk. spol. s obsahom aj finančnej hotovosti, ako aj iné veci patriace firme - viacero kľúčov, elektronický čip či pečiatku a to pre výkon svojej pracovnej činnosti ako zamestnanec firmy - asistent riaditeľa, pričom po skončení pracovného pomeru bol povinný tieto veci vrátane všetkej finančnej hotovosti, pôvodne nachádzajúcej sa v pokladničke, poškodenej spoločnosti ponechať resp. vrátiť, keďže išlo o jej vlastníctvo. Obžalovaný však tak preukázateľne neurobil a žiadnu z vecí nevrátil. Zároveň, keďže bol v tom čase jediný disponent s pokladničkou a kľúčom od nej, je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že práve obžalovaný bol ten, kto z nej finančnú hotovosť (zverenú len jemu) odcudzil, ktorá sa tam preukázateľne nachádzala resp. k 31. 10. 2018 mala podľa pokladničnej knihy nachádzať - v rozsahu 858,61,- Eur (Po 31. 10. 2018 obžalovaný už do práce neprišiel a pokladnička bola otvorená až 5. 12. 2018), pričom po jej otvorení v nej žiadne peňažné prostriedky neboli. Súd mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný konal s priamym úmyslom porušiť záujem chránený , a to súkromné vlastníctvo. Úmysel obžalovaného teda zahŕňal vedomé a cielené prisvojenie si cudzej veci, ktorá mu bola zverená počas výkonu práce pre poškodenú spoločnosť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uznal obžalovaného vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák..

K výroku o treste a náhrade škody:

Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 odsek 1 , ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií upravených v , , z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.

Pri prečine sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu v rozpätí 0 až dva roky. Stanovením rozpätia trestnej sadzby, zaradil zákonodarca tento trestný čin medzi menej závažné trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie nemusí súd povinne ukladať trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Tr. zák. argumentum a contrário). Trestom odňatia slobody sa tu má na mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody. Súd za spáchanie prečinu podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. môže preto uložiť dokonca len samostatné alternatívne tresty ako napríklad peňažný trest či podobne.

Súd zohľadnil aj to, že obžalovaný má len 1 záznam v odpise registra trestov, a to schválenie zmieru Okresnou prokuratúrou Bratislava I zo 7. 11. 2016, sp. zn. aj keď pre skutok, ktorý bol právne kvalifikovaný rovnako ako v tejto veci - prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., ku ktorého spáchaniu sa obžalovaný priznal a uhradil aj spôsobenú škodu.

Obžalovaný teda doposiaľ nebol súdne trestaný, ale rovnako je potrebné vnímať, že zmier schválený Okresnou prokuratúrou Bratislava I sa týkal identického prečinu ako v tejto veci - sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., pričom skutku sa dopustil v septembri 2015, teda niečo viac ako 3 roky pred skutkom v tejto veci, čo poskytuje obraz o nepoučení sa obžalovaného z vlastného predchádzajúceho protiprávneho konania, keďže sa opätovne dopustil konania napĺňajúceho skutkovú podstatu identického trestného činu. Vzhľadom na načrtnuté súd nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť „viedol pred spáchaním trestného činu riadny život“, nakoľko sa v spomínanej veci priznal

k protiprávnemu konaniu, napĺňajúcemu znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery a rovnako ani priťažujúcu okolnosť „bol už za trestný čin odsúdený“, keďže nešlo o odsúdenie, ale len schválenie zmieru. Súd nevzhliadol ani iné poľahčujúce resp. priťažujúce okolnosti a preto sa trestná sadzba nezvyšovala ani neznižovala v zmysle § 38 ods. 3, ods. 4 Tr. zák.. Obžalovaný sa do spáchania skutku dopustil 7 priestupkov, všetkých na úseku dopravy.

V kontexte naznačeného dospel súd pri ukladaní trestu k záveru, že na naplnenie účelu trestu postačí aj uloženie alternatívneho peňažného trestu pri spodnej hranici sadzby - 1.300, - Eur, s primeraným náhradným trestom odňatia slobody (štyri mesiace), ktorý je možné považovať za adekvátny aj s poukazom na nie vysokú závažnosť následku spôsobeného trestným činom - škoda v rozsahu 858,61,- Eur, ku ktorej náhrade bol obžalovaný tiež zaviazaný. Súd pri rozhodovaní o výške peňažného trestu prihliadal aj na skutočnosť, že obžalovaný je stále mladým človekom, aktuálne 28 rokov, v čase skutku takmer 25 rokov, podľa výpovede z prípravného konania zamestnaný, teda zarábajúci, pričom výšku trestu určil na hranici predstavujúcej jeho jedno mesačnú mzdu, ktorú mal dohodnutú práve keď pracoval pre pošk. spoločnosť (č. l. 103), ktorú považuje súd za primeranú, spravodlivú a zabezpečujúcu naplnenie účelu trestu najmä v tom smere, že bude mať dostatočný represívny význam, ako aj vplyv na nápravu obžalovaného a odradí ho od páchania nielen majetkovej, ale aj akejkoľvek inej ďalšej trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, ktorý bol riadne a včas uplatnený poškodenou spol. prostredníctvom splnomocnenca, súd zaviazal obžalovaného nahradiť pošk. spol. sumu vo výške 858,61,- Eur, predstavujúcu chýbajúcu finančnú hotovosť v pokladničke firmy zverenej obžalovanému, pričom výšku náhrady škody súd vyčíslil s poukazom na pokladničnú knihu pošk. spoločnosti od 1. 7. 2018 do 31. 10. 2018 a stav pokladní k 31. 10. 2018 špecifikujúcu stav pokladničky k 31. 10. 2018.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom predpokladaným v . Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré sa tohto práva výslovne vzdali.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.