Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/178/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne: K.. K. J., R.. XX. X. XXXX, D. K., B.. Č.. O. XXX/XX, proti žalovanému: K. J., R.. XX.X.XXXX, D. K., B.. Č.. O. XXX/X, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 24. júna 2021 č.k. -14, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch I. a III.

M e n í uznesenie vo výroku II. tak, že žalobkyni ukladá povinnosť podať voči žalovanému žalobu na ochranu osobnosti v lehote 40 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) predmetným uznesením rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že

I. Z a k a z u j e žalovanému K. J., R.. XX.X.XXXX priblížiť sa k žalobkyni K.. K. J., R.. XX. X. XXXX na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.

II. P o u č u j e žalobkyňu o tom, že po nariadení neodkladného opatrenia môže podať žalobu vo veci samej (o zákaz priblíženia) s tým, že následkom úspešnej žaloby je zrušenie neodkladného opatrenia podľa .

III. Žalobkyni voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Súd tak rozhodol o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala voči žalovanému zákazu priblíženia. Návrh odôvodnila tým, že dňa 3.6.2021 bolo vznesené obvinenie vo veci vyhrážania sa jej a jej manželovi zo strany jej švagra K. J. - žalovaného. Vo veci bolo dňa 7.6.2021 bolo vydané rozhodnutie Okresného súdu Michalovce, sp. zn. . K vyhrážaniu zabitím malo dôjsť dňa 2.6.2021 v čase okolo 09.00 hod. v Michalovciach, na ulici V. počas rozhovoru s N. S., o ktorej skutočnosti sa s manželom dozvedela na návšteve u N. S.. Povedal im, že sa stretol so žalovaným a ten mu okrem iného povedal, že čaká rozsudok z Krajského súdu Košice a keď tento nebude v jeho prospech, tak ju s manželom zabije a jej odreže hlavu a nastokne na kôl. Takisto im povedal, že už dvakrát chcel ísť robiť žalovaný k nim poriadky, ale jeho manželka a ich synovia mu v tom zabránili. Uviedla tiež, že v súčasnej dobe vedie jej manžel spor so žalovaným (bratom jej manžela), nakoľko mu v roku 2015, keď sa rozviedol a odišiel od manželky, požičal sumu 4.000 €, ktorú žalovaný spochybnil

a doposiaľ ju manželovi nevrátil. Svedkom odovzdania sumy bola žalobkyňa. O odvolaní voči rozsudku prvého stupňa v danej veci doposiaľ Krajský súd Košice nerozhodol. Prvostupňový súd žalobe vyhovel. Má vážne obavy z toho, ako žalovaný zareaguje, pokiaľ spor prehrá. Od roku 2013 do septembra 2015 mala susedské spory so žalovaným, kedy sa chcela obrátiť na mestský úrad, avšak žalovaný sa im vyhrážal, že ich postrieľa. O tom, že žalovaný má zbraň, sa jej manžel dozvedel pred dvomi rokmi od jeho kamaráta S. H.. Keď im pán N. S. znova povedal, že sa im žalovaný vyhráža, vzbudil u nich dôvodnú obavu o vlastné životy. Preto jej manžel podal na Obvodnom oddelení PZ podnet vo veci vyhrážania sa zabitím. O svoj život sa obáva z dôvodu prchkej povahy žalovaného a preto žiada súd o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým nariadi zákaz priblíženia sa žalovaného k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 m.

3. Odcitoval , a , a , , veta prvá, , , a veta prvá s poukazom na to, že obsahuje len príkladný výpočet neodkladných opatrení, čo v praxi umožňuje, aby ich škála bola omnoho širšia. Ozrejmil, že pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu a vychádza len zo skutočností uvádzaných a preukázaných žalobkyňou v návrhu, resp. z doposiaľ vykonaného dokazovania vykonaného v priebehu konania. Preto je nevyhnutné, aby bola osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, teda musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Základnými podmienkami na nariadenie neodkladného opatrenia sú teda neodkladnosť úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. V každom prípade je potrebné starostlivo zvážiť, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu vo vzťahu strán alebo tretích osôb. Obsah neodkladných opatrení v zmysle až h/ vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd pred samotným rozhodnutím v danej si pripojil právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu - trestný rozkaz sp. zn. zo dňa 7.6.2021, z ktorého zistil, že žalovaný bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , , lebo inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal na chránenej osobe, za čo mu bol uložený peňažný trest, ako aj náhradný trest odňatia slobody a zároveň aj trest prepadnutia veci - poplašnej pištole. Zároveň z registra tunajšieho súdu mal preukázané, že pod sp. zn. je vedené voči žalovanému konanie o zaplatenie 4.000,- € s prísl., v ktorom manžel žalobkyne vystupuje ako žalobca a žalobkyňa je v pozícii svedka. Vo veci žalovaný bol súdom zaviazaný zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu, voči ktorému rozsudku sa žalovaný odvolal. Do dnešného dňa o podanom odvolaní rozhodnuté nebolo. Z predloženého upovedomenia o začatí trestného stíhania, ako aj súdom zadováženého listinného dôkazu trestného rozkazu v spomínanej veci súd mal osvedčené, že žalovaný sa žalobkyni a jej manželovi vyhrážal, čím vzbudil u nej dôvodnú obavu o jej život. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že je daná potreba úpravy pomerov medzi stranami a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozhodnutia. S poukazom na vzniknutú situáciu, ako aj okolnosti prípadu, súd neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej o zákaz priblíženia, keďže nariadením neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi sporu. Súd žalobkyňu zároveň poučil, že môže podať žalobu vo veci samej pokiaľ neodkladné opatrenie nebude zo strany žalovaného rešpektované a zároveň ju poučil o právnych následkoch s tým spojených. Tak ako to vyplýva z až 3 (výrok II.). O náhrade trov konania rozhodol tak, že plne úspešnej žalobkyni v predmetnom konaní priznal voči neúspešnému žalovanému 100 % náhradu vzniknutých trov tohto konania, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia (výrok III.).

4. Voči predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú naplnené odvolacie dôvody podľa a (správne a , pozn. odvolacieho súdu). Preto navrhol návrh na vydanie neodkladného opatrenia ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Dôvodil, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len v prípadoch, pokiaľ je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je daná obava, že bude exekúcia ohrozená, pričom zákon

výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Mal za to, že žalobkyňa nepreukázala zákonným spôsobom ani naliehavosť úpravy pomerov, ani obavu ohrozenia exekúciou. Súčasne z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, na základe akej právnej skutočnosti súd rozhodol. Poukázal na to, že všetko bolo nedorozumením, keď z nezáväznej debaty s N. S. v Michalovciach dňa 2.6.2021, keď nadával na svojho brata, sa odrazu stalo z uvedeného trestné obvinenie a následne trestné stíhanie, keď si poňho prišlo dňa 3.6.2021 trestné komando. Odviedli ho na obvodné oddelenie, kde ho držali 72 hodín, nebol poučený o práve na advokáta a po troch nociach v cele predbežného zadržania súhlasil so všetkým, čo mu dali podpísať. Dovtedy nikdy trestaný nebol, register trestov má čistý a poškodenie jeho ústavných práv bude zrejme riešiť samostatným konaním. Za najdôležitejšie však považoval uviesť, že so žalovanou nikdy v živote nebol v priamej konfrontácii, nikdy sa v jej prítomnosti nevyjadril hanlivým spôsobom na jej adresu, pričom on nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť konanie tretích osôb a tým má na mysli pána S., ktorý mal jeho „vyhrážky“ tlmočiť žalovanej a jej manželovi, ktorý je jeho bratom. Podotkol, že v trestnom konaní mu bol uložený len peňažný trest vo výške 300,- €, ktorý už uhradil a výška uloženého trestu najlepšie svedčí o „závažnosti“ jeho konania v trestnoprávnej rovine. Zbraň, ktorá je v návrhu označená je signálna pištoľ, ktorú má od svojho už nebohého otca 20 rokov a na ktorú nie je potrebné ani zbrojný pas. So žalobkyňou sa nestretáva, jej spoločnosť nevyhľadáva, nekomunikuje s ňou a to napriek tomu, že býva v susednom dome niekoľko desiatok rokov. Súčasne predmetný návrh zo strany žalobkyne považuje iba za ďalší prostriedok na provokáciu jeho osoby.

5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu zdôraznila, že dňa 3.6.2012, keď bolo vznesené obvinenie vo veci vyhrážania sa jej a jej manželovi, pri svedeckej výpovedi bola upozornená, že krivá výpoveď je trestná. Uviedla, že nikdy by si nedovolila tvrdiť na polícii a súdu, že mala so žalovaným od roku 2013 susedské spory, ak by na to nemala dôkaz. Uviedla, že v prílohe listu prikladá e- mailovú korešpondenciu zo dňa 3.9.2015 so švagrom T. Q., keď sa zmienku stojí švagrovo upozornenie „objednaj si ochranku“. Švagor T. Q. jej v tom čase pomáhal so žalobou s poisťovňou Rapid Life životná poisťovňa, a.s. a ponúkol sa, že jej pomôže aj s týmto problémom. Povedal jej, že právna úprava susedských vzťahov sa nachádza v § 127, keď vo všeobecnosti platí, že pri výkone práv vlastníka susedného pozemku nesmie byť konaním vlastníka nehnuteľnosti ohrozený jeho sused. Vlastník nesmie obťažovať svojich susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením, vibráciami. 3.9.2015 jej švagor poslal koncept návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý mala odoslať alebo doručiť na Mestský úrad v Michalovciach. Z jeho konceptu vyplýva, že susedské problémy so žalovaným nemala iba ona, ale jej mama. Ešte v ten istý deň požiadala manžela, aby naposledy zašiel za žalovaným a povedal mu, že ak ich neprestane obťažovať hlukom a zápachom, obrátia sa na mestský úrad. Potom, čo manžel žalovanému túto informáciu povedal, žalovaný prišiel k nim na dvor a vykrikoval, že vo svojej garáži si 20 rokov robil čo chcel a nikto mu v tom brániť nebude a ak mu v tom budú brániť oni, tak ich postrieľa. Pre ňu bolo v tom čase dôležité, že žalovaný od 3.9.2015 prestal ventilátor, ktorý mal osadený na garáži smerom do ich dvora, používať. Dosvedčiť to môže nielen jej rodina - manžel, syn, dcéra, sestry, švagor a netere, ale hlavne susedia z ulíc Československej armády a Súvorovej, pretože hluk a zápach bolo počuť a cítiť roky na obidvoch uliciach. Ako už uviedla na polícii, aj v žiadosti na súd o nariadenie neodkladného opatrenia, v septembri 2015 sa o svoj život neobávala. Išlo o prvý incident a mal len poukázať na to, že jej a manželovi sa žalovaný už zabitím vyhrážal. V septembri 2015 sa s manželom o svoj život neobávali hlavne z dôvodu, že nemali informáciu, že žalovaný má zbraň. Túto informáciu sa dozvedeli približne pred dvomi rokmi. Svedectvo o tom, že sa im žalovaný vyhrážal zabitím, je uvedené aj v manželovom návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý bol podaný na Okresný súd v Michalovciach dňa 14.6.2021. Atakom zo strany žalovaného od roku 2018 po podaní žaloby o vrátenie peňazí už bolo viac. O svoj život sa začala obávať až od 2.6.2021, keď sa dozvedela, že žalovaný už dvakrát chcel ísť k nim robiť poriadky, ale manželka a synovia mu v tom zabránili, ale hlavne preto, že mal uviesť, že ju s manželom zabije, jej odreže hlavu a nastokne na kôl. Táto vyhrážka vzbudila u nej vážne obavy o vlastný život. Bolo to príliš osobné, čo povedala aj na polícii a požiadala o radu ako postupovať, pokiaľ žalovaného zadržia. Odôvodnila to tým, že bývajú vedľa seba, je nezamestnaná a do času, keď príde manžel z práce aj sama doma. Poverený príslušník, ktorý ju vypočúval, jej poradil, aby nevychádzala z domu a v prípade nutnosti, aby zobrala so sebou mobil a pokiaľ by mala so žalovaným problémy, zavolala 158. Na druhý deň dňa 4.6.2021, keď boli s manželom doplniť svedeckú výpoveď, na jej otázku, či sa žalovaný k činu priznal a či mal doma zbraň, mu službu konajúca policajtka povedala, že žalovaný zbraň pri zadržaní odovzdal a k činu sa priznal. Aj po prepustení žalovaného má strach, manžel pri odchode do práce zamyká dom, čo predtým nerobil, keď ide na nákup, k lekárovi, venčiť psa, obchádza celú ulicu, aby

nemusela prechádzať popred dom žalovaného, v noci nemôže spať a má zdravotné problémy. Záverom uviedla, že žalovaný bol právoplatným rozhodnutím uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania, za čo mu bol uložený peňažný trest a aj náhradný trest odňatia slobody a zároveň trest prepadnutia veci - poplašnej pištole. O tom svedčí trestný rozkaz sp. zn. zo 7.6.2021. Na základe tohto rozhodnutia sa obrátila na súd o vydanie neodkladného opatrenia a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

6. Odvolateľ k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že žalujúca strana nerobí nič iné, len stupňuje napätie a zlú energiu a že stráca energiu na ničím nepreukázané výmysly žalujúcej strany. Uviedol, že skutočnosti uvedené vo vyjadrení a prílohy nemajú absolútne žiadnu právnu relevanciu. Nevie a nepamätá si, čo bolo v roku 2015 a nepozná ani K. H., ktorý presvedčivo dňa 9.8.2021 podpísal čestné vyhlásenie ohľadne skutkového deja, ktorý sa stal dňa 3.9.2015. Je to tvrdenie v podstate v jeho prospech, že 6 rokov si ich ani nevšimol a je to výsmech slušným ľuďom. Nepoprel, že má spor so svojim bratom, keď mu veľmi zazlieva a nikdy mu neodpustí, že sa nechcel postarať o ich matku. Chcel, aby ju umiestnili do starobinca, s čím on za žiadnych okolností nesúhlasil a preto sa o mamu spolu so svojou manželkou staral až do jej nedávnej smrti. Žalobkyňa nemá jediný dôkaz o nevhodnom správaní z jeho strany na jej adresu. Opätovne zopakoval, že nevie, čo povedal N. S. žalobkyni a jej manželovi. Nikdy s ním nebol konfrontovaný a svoju výpoveď v trestnom konaní podpísal pod nátlakom a hrozbou zo strany službu konajúceho príslušníka. Nemá a nikdy nemal zbraň, na ktorú by bolo potrebné zákonné povolenie. Žalobkyňa a jej manžel sú mu úplne ľahostajní.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

8. Uznesenie je vo výroku I., ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie a vo výroku III. o trovách konania ako závislého výroku vecne správne.

9. Predmetom konania je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania. Súd svojim napadnutým uznesením zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, čím predmetnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.

10. Odvolateľ svoje odvolanie oprel o odvolacie dôvody podľa a , t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

11. Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

12. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a .

13. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

15. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na tú skutočnosť, že v súlade s je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie a súčasne, že podľa je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Je potrebné podotknúť, že žalovaný síce na strane jednej namieta naplnenie odvolacieho dôvodu podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), na stane druhej súdom ustálený skutkový stav ani nespochybňuje.

16. Žalobkyňa založila obavu o svoj vlastný život a s tým spojené odôvodnenie požadovanej súdnej ochrany predovšetkým na tvrdení o tom, že žalovaný pri stretnutí s p. N. S. (2.6.2021) sa vyhrážal jej a jej manželovi zabitím pre prípad, že rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach nebude v jeho prospech, že jej odreže hlavu a nastokne na kôl. Akokoľvek žalovaný uvedené považuje iba za „nedorozumenie, keď z nezáväznej debaty s p. N. S. sa odrazu stalo trestné obvinenie a trestné stíhanie“, relevantným z hľadiska danosti práva, ktorému sa má poskytnúť žalobkyni súdna ochrana a súčasne z hľadiska naliehavosti úpravy pomerov medzi stranami sporu, je tá skutočnosť (navyše v konaní preukázaná), že predmetné vyjadrenie žalovaného bolo predmetom súdneho konania-trestného konania, v ktorom žalovaný bol trestným rozkazom uznaný vinným z trestného činu nebezpečného vyhrážania, bol mu uložený peňažný trest a trest prepadnutia poplašnej pištole.

17. V kontexte uvedeného je potom bezpredmetná tá časť odvolania, v ktorej sa žalovaný bráni tým, že so žalobkyňou nebol nikdy v priamej konfrontácii, nikdy sa v jej prítomnosti nevyjadril hanlivým spôsobom na jej adresu, pričom on nemôže ovplyvniť konanie tretích osôb, pričom má na mysli p. S., že so žalovanou sa nestretáva, nevyhľadáva jej spoločnosť a nekomunikuje.

18. Nedôvodná je tiež odvolacia námietka, ktorou odvolateľ namietal, že z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, na základe akej skutočnosti súd rozhodol zdôrazňujúc, že súd môže nariadiť neodkladní opatrenie len v prípadoch, pokiaľ je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že bude ohrozená exekúcia. Predmetná odvolacia námietka ale nemôže obstáť, pretože súd bez akýchkoľvek pochybností odôvodnil nariadenie neodkladného opatrenia potrebou úpravy pomerov medzi stranami sporu tak, ako to vyplýva napr. z bodu 19. odôvodnenia napadnutého uznesenia.

19. Napokon nemožno sa stotožniť ani s odvolacou námietkou, ktorou žalovaný bez ďalšieho iba tvrdil, že žalobkyňa nepreukázala zákonným spôsobom naliehavosť potreby úpravy pomerov. K tejto odvolacej námietke odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na bod 16. tohto uznesenia.

20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne vo výroku I. potvrdil podľa vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

21. Pokiaľ súd prvej inštancie spolu s nariadeným neodkladným opatrením výrokom II. rozhodol o možnosti žalobkyne podať žalobu vo veci samej postupom podľa majúc za to, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, jeho rozhodnutie v tejto časti nie je správne.

22. Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie o tom, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Nariadené neodkladné opatrenie, ktorého podstatou je zákaz priblíženia sa k osobe na určitú vzdialenosť, má v zásade predstavovať iba dočasnú súdnu ochranu. Z tohto dôvodu prichádza do úvahy postup podľa .

23. Podľa , , (1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

24. Súd prvej inštancie vo vzťahu k jeho výroku II. postup podľa nezvolil. Odvolací súd preto výrok II. zmenil tak, že žalobkyni uložil povinnosť podať voči žalovanému žalobu na ochranu osobnosti v lehote 40 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

25. Pokiaľ predmetná žaloba nebude žalobkyňou podaná v stanovenej lehote, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší ( ). Podobným spôsobom bude postupovať aj prípade, ak bude žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bude konanie vo veci samej zastavené ( v spojení s ).

26. Odvolaciemu súdu sa žiada zdôrazniť, že ak by neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa neodkladného opatrenia bolo uspokojené, navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikla ( ) v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok.

27. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na v spojení s . Žalobkyňa bola v odvolacom konaní síce úspešná, nevznikli jej však žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania a žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( poslednej vety ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).