Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-52-2021.pdf
PDF · 94.13 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/52/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou v sporovej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, IČO: 043 55 211, zastúpeného: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, IČO: 42 185 190, proti žalovanému: O. Y. E., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. S. XXX/X, I., o zaplatenie 100,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100,- eur, spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 100,- eur od 24.03.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako upomínaciemu súdu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) dňa 25.02.2020 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 15.06.2021 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 100,- eur s príslušenstvom, t. j. spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 100,- eur od 24.03.2017 do zaplatenia a spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 12,- eur (za štyri zaslané upomienky), ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100,- eur. Pri registrácii uviedol svoje osobné údaje, pričom pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so Smlouvou o zápůjčce č. XXXXXX, ako aj so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň potvrdil, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol, sú pravdivé a úplné. Na základe Smlouvy o zápůjčce č. 496881 zo dňa 16.02.2017 uzatvorenej podľa § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 100,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28,- eur, t. j. zaviazal sa zaplatiť celkovú čiastku vo výške 128,- eur, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle Smlouvy o zápůjčce č. XXXXXX sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 28,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej Smlouvy o zápůjčce, stal sa jeho dlh splatným, a to dňom 16.03.2017. V zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ je oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď emailovou alebo sms správou alebo písomne. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS správ alebo emailov. Boli zaslané 4 upomienky a to dňa 20.03.2017, 21.03.2017, 22.06.2017 a 10.02.2020. V zmysle čl. 4 zmluvy o úvere spotrebiteľ dal výslovný súhlas k tomu, aby mu veriteľ zasielal upomienky formou sms alebo emailovej správy na mobilné telefóny alebo emailové adresy. Žalovaný bol dňa 08.01.2020 vyzvaný na zaplatenie nároku, žalovaný ku dňu vyhotovenia žalobného návrhu neuhradil žalobcovi žiadnu platbu.
Predchádzala tomu písomná výzva na úhradu dlhu prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 03.12.2019. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 24.03.2017 až do zaplatenia v súlade s nariadením vlády ČR č. 351/2013 Sb.
2. Žalobca si teda v upomínacom konaní uplatnil čiastku vo výške 100,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 100,- eur od 24.03.2017 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 12,- eur, nakoľko žalovaný sa neuhradením dlžnej sumy v stanovenej lehote, napriek výzve žalobcu, dostal do omeškania s peňažným plnením.
3. Pôvodne Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 21.07.2020 vyzval žalobcu (č.l. 48), aby v lehote 5 pracovných dní upomínaciemu súdu oznámil, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa netýka rozpor s právnymi predpismi, t.j. v časti istiny vo výške 100,- eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 100,- eur od 24.03.2017 do zaplatenia a trov konania.
4. Podaním doručeným upomínaciemu súdu dňa 21.07.2020 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil, že s vydaním platobného rozkazu v uvedenej časti súhlasí. Upomínací súd teda dňa 30.07.2020 vydal platobný rozkaz pod spisovou značkou 34Up/425/2020. Podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, ak žalobca súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, platí, že vo zvyšnej časti vzal návrh späť a konanie sa o tejto časti zastavilo. Citovaný platobný rozkaz sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Podľa ustanovenia § 10 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, platobný rozkaz sa zrušuje, súd postúpi vec do 5 pracovných dní príslušnému súdu na jej prejednanie podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a žalobcu o tom upovedomí.
5. Keďže vyššie uvedený platobný rozkaz sa žalovanému do vlastných rúk doručiť nepodarilo a žalobca v lehote stanovenej zákonom súdu oznámil, že žiada v konaní pokračovať, spis z upomínacieho súdu bol dňa 15.06.2021 postúpený na ďalšie konanie tunajšiemu súdu, ako súdu miestne príslušnému, podľa posledného evidovaného trvalého pobytu žalovaného.
6. Súd zisťoval pobyt žalovaného cez dostupné lustrácie a zistil, že žalovaný sa nachádzal od 25.05.2021 do 25.11.2011 v ÚVTOS Želiezovce, kde mu bola dňa 30.07.2021 doručená do vlastných rúk žaloba s prílohami, poučenia súdu a výzva, aby sa k žalobe písomne v lehote 15 dní vyjadril s poukazom na ust. § 167 ods. 2 C.s.p. Žalovaný sa napriek výzve súdu k žalobe s prílohami písomne nevyjadril, nárok žalobcu nijak nesporoval a to ani po stránke vecnej, ani po stránke právnej.
7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 297 písm. b/ C.s.p. keďže ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
8.1 Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby ako aj predloženými listinnými dôkazmi (výpis z obchodného registra žalobcu, smlouva o úvěru č. XXXXXX, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, predžalobná výzva, potvrdenia o zaslaní upomienok z 20.03.2017, 21.03.2017, 22.06.2017, 10.02.2020, výzva na okamžité uhradenie dlžoby pred začatím súdneho konania z 08.01.2020 a zistil tento skutkový a právny stav veci: 8.2 Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu súd zistil, že žalobca a žalovaný dňa 16.02.2017 uzavreli smlouvu o úvěru č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 100,- eur za odplatu vo výške 28,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver spolu s odplatou (v celkovej výške 128,- eur) do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru, t.j. do dňa 16.03.2017. Žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti riadne a včas a jeho dlh sa stal splatným dňa 16.03.2017. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jeho dlhu štyrmi upomienkami. Žalovaný na uvedené nijak nereagoval, doposiaľ žalobcovi neuhradil žiadnu platbu.
9. Keďže sa jedná o spor s medzinárodným prvkom (žalobcom je česká právnická osoba), zaoberal sa súd v prvom rade tým, či je daná jeho (medzinárodná) právomoc rozhodnúť predmetný spor, ako aj tým, aké je rozhodné právo vzťahujúce sa na záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným pritom súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, do úvahy preto bral aj právne normy slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Právomoc konajúceho súdu rozhodnúť tento spor je daná podľa čl. 17 a čl. 18 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (nariadenie Brusel Ia), keďže žaloba bola podaná na žalovaného ako spotrebiteľa na súde, v obvode ktorého má žalovaný bydlisko. Rozhodné právo súd určil v súlade s čl. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (nariadenie Rím I), v zmysle ktorého sa zmluva uzavretá so spotrebiteľom spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. Žalobca ako podnikateľ smeroval svoju podnikateľskú činnosť na krajinu obvyklého pobytu žalovaného ako spotrebiteľa (t.j. na Slovenskú republiku), o čom svedčí aj skutočnosť, že zmluva o pôžičke bola uzavretá prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk (t.j. so slovenskou doménou). Rozhodným právom je preto právo slovenské. V zmysle čl. 12 ods. 1 písm. e) nariadenia Rím I sa rozhodným právom pre zmluvu spravujú aj následky neplatnosti zmluvy. K rovnakému záveru o použití slovenského práva by súd dospel aj aplikáciou čl. 10 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (nariadenie Rím II), keďže k bezdôvodnému obohateniu došlo na území Slovenskej republiky (pozri ďalej).
10. Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
11. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
12. Podľa § 1 ods. 2 /vety prvej/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
14. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až v), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
15. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
16. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 1a ods. 2 a ods. 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30 % ročne. Najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
18. Podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
19. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
20. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
21. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
22. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobe (v časti ktorá ostala predmetom konania po výzve upomínacieho súdu a súhlase žalobcu) je potrebné vyhovieť, nakoľko je dôvodná. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 16.02.2017 spotrebiteľskú zmluvu o pôžičke č. XXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 100,- eur a záväzok žalovaného vrátiť poskytnutú pôžičku do 16.03.2017 spolu s dohodnutou odplatou (úrokom) vo výške 28,- eur. Žalobca poskytol žalovanému sumu 100,- eur, žalovaný však doposiaľ túto sumu žalobcovi nevrátil, a to ani sčasti. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil ako spotrebiteľský, v nadväznosti na čo súd skúmal, či boli dodržané všetky právne predpisy slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Súd pritom zistil, že predmetná zmluva o pôžičke je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1a ods. 2 a ods. 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože dohodnutá odplata vo výške 28,- eur prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu stanovenú právnymi predpismi. Keďže išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace a zároveň jeho výška nepresiahla 100,- eur, nesmela najvyššia prípustná výška odplaty prekročiť výšku 30% ročne. Dohodnutá odplata vo výške 28,- eur za obdobie odo dňa poskytnutia pôžičky (dňa 16.02.2017) do dňa splatnosti (dňa 16.03.2017) však túto najvyššiu prípustnú výšku odplaty značne prevyšuje. Predmetná zmluva o pôžičke je preto pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Plnenie poskytnuté žalobcom žalovanému na základe neplatnej zmluvy (vo výške 100,- eur) súd posúdil ako bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka povinný vydať žalobcovi. Keďže splatnosť tohto plnenia teda nebola medzi sporovými stranami platne dohodnutá a ani stanovená právnymi predpismi či určená rozhodnutím, žalovanému vznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi prvého dňa po tom, čo ho žalobca o plnenie požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka). Žalobca vyzval žalovaného na okamžité vrátenie poskytnutého plnenia žalobcom predloženou upomienkou zo dňa 20.03.2017, dlh žalovaného sa teda stal splatným v nasledujúci deň. Na základe uvedeného tak možno zhrnúť, že žaloba (v časti ktoré ostala predmetom konania) bola podaná dôvodne, žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi sumu 100,- eur titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný je v omeškaním so splatením svojho splatného dlhu odo dňa 21.03.2017, preto súd priznal žalobcovi i úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 100,- eur odo dňa 24.03.2017 tak, ako si to v žalobe uplatnil žalobca (výrok I.).
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. pričom dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 100% a neúspešný na 0%, t.j. čistý úspech žalobcu predstavuje 100%. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 C.s.p. a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaný takéto dôvody neuviedol, rozhodol súd o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).