Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-21-2021.pdf
PDF · 82.72 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/21/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Katarína Arnouldová a členov senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. H. N. č. XXX, E. H. N., zastúpený: JUDr. Juraj Czirfusz, advokát, so sídlom Hlavná 48, Dunajská Streda, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Blahova 13, Skalica, o vymoženie 5.653,46 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. SA-1Er/127/2001-23 zo dňa 30. augusta 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd odvolanie oprávneného v časti náhrady trov exekúcie o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom zastavil exekúciu, druhým výrokom nepriznal náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
2. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na § 57 ods. 1 písm. b), ods. 4, § 58 ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 5, § 243j Exekučného poriadku, § 71 ods. 3 Správneho poriadku.
3. Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že z obsahu spisu zistil, že exekučný titul - vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka v Galante, č. 140/2000 zo dňa 02.05.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 17.07.2000, je rozhodnutím, ktoré možno vykonať najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie povinnosti. Lehota na uskutočnenie výkonu rozhodnutia v zmysle ust. § 71 ods. 3 z. č. 71/1967 Zb. je považovaná za prekluzívnu, uplynutím ktorej zaniká právo na uskutočnenie výkonu rozhodnutia. Rozhodnutie sa stáva právne neúčinným a nemôže byť ďalej podkladom pre vykonanie exekúcie súdnym exekútorom (exekučným titulom). Na preklúziu práva súd prihliada ex offo v každom štádiu konania, a preto prebiehajúcu exekúciu podľa ust. § 58 ods. 1 v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil. S poukazom na ust. 243j Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko súdny exekútor do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie neoznámil, že počas exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie a že sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko tento mal dostatočný časový priestor na predloženie návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, čo však opomenul.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. b), ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. V predmetnej
právnej veci súd zastavil exekučné konania podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku nakoľko zistil, že exekučný titul je rozhodnutím, ktoré možno vykonať najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti a preto je právne neúčinným a nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Lehota na uskutočnenie výkonu rozhodnutia v zmysle ust. § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. je lehotou prekluzívnou, uplynutím ktorej zaniká právo na uskutočnenie výkonu rozhodnutia. Na preklúziu práva súd prihliada ex offo v každom štádiu konania. Oprávnený mal za to, že napadnuté rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predmetné exekučné konanie je vedené na základe Platobného výmeru č. 140/2000 zo dňa 02.05.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.07.2000. Uvedeným platobným výmerom bolo povinnému podľa ust. § 10 ods. 1 písm. d) a § 27 v súvislosti s § 30 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni predpísané penále vo výške 170.316,- Sk. Exekučné konanie je vedené na základe platobného výmeru, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.07.2000 a bolo začaté na základe návrhu oprávneného dňa 24.01.2001. Poukázal na § 24 ods. 2, § 25 ods. 3 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení platnom v čase vydania platobného výmeru, t.j. v znení účinnom do 31.07.2000, citovaného zákona v znení účinnom do 31.07. 2000. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nároky vyplývajúce z exekučného titulu sa neprekludujú, ale premlčujú. Mal za to, že pokiaľ osobitný predpis upravuje režim vymáhania pohľadávky a pri náležiacich lehôt, nie je možné aplikovať ustanovenia iného zákona ani všeobecného predpisu o správnom konaní. Návrh na vykonanie exekúcie v predmetnom konaní bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 12.02.2001, t.j. za zachovania 3-ročnej premlčacej lehoty. Navrhol, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu a napadnuté uznesenie zrušil.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 58 ods. 5 EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), a dospel k záveru, že v časti zastavenia exekúcie je na mieste napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť, nakoľko odvolanie oprávneného v tejto časti nie je dôvodné a že odvolanie oprávneného v časti náhrady trov exekúcie je potrebné odmietnuť ako neprípustné.
6. Z obsahu spisu bolo zistené, že exekučným titulom je platobný výmer Sociálnej poisťovne pobočka Galanta č. 140/2000 zo dňa 2.5.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.7.2000. Exekučné konanie sa začalo podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 12.2.2001.
7. Exekučné tituly ako právny základ začatia exekučného konania a následného výkonu exekúcie boli vydané a nadobudli vykonateľnosť v čase platnosti a účinnosti zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení do 30.6.2001, ktoré znenie žiadne ustanovenie o prekluzívnej dobe a o jej plynutí pre výkon rozhodnutia neobsahovalo.
8. Prekluzívna doba na výkon rozhodnutia, uplynutím ktorej právo na výkon rozhodnutia zaniká a rozhodnutie sa stáva neúčinným, bola vo verejnoprávnych vzťahoch sociálneho zabezpečenia výslovne ustanovená v § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2001 novelou č. 242/2001 Z.z., pričom v citovanom zákonnom ustanovení bolo zároveň vylúčené použitie všeobecného predpisu o správnom konaní o trojročnej prekluzívnej dobe na výkon rozhodnutia podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku.
9. Otázky, ktoré neupravoval priamo zákon č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 30.06.2001, a predtým zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zákon č. 54/1956 S. o nemocenskom poistení zamestnancov, upravoval vo verejnoprávnych vzťahoch Správny poriadok. Aplikácia Správneho poriadku na tieto vzťahy vyplýva aj z § 126 zákona č. 100/1988 Zb. Z dôvodu absencie prechodných ustanovení zákona č. 242/2001 Z.z. a z dôvodu, že novela zákona č. 274/1994 Z.z. účinná od 01.07.2001 ustanovila v § 25 ods. 2 pre oblasť sociálneho zabezpečenia a poistenia prekluzívnu dobu, dospel odvolací súd výkladom k záveru, že do 30.06.2001 platila pre túto oblasť právnych vzťahov trojročná prekluzívna doba podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku, pričom ak už raz lehota začala plynúť, musí doplynúť, teda nemôže sa v priebehu plynutia lehoty zmeniť na inú. Inak by išlo o neprípustnú retroaktivitu. Lehota, ktorá už raz začala plynúť, musí sa skončiť podľa právneho poriadku platného a účinného v čase jej začatia plynutia.
10. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že v súlade s § 71 ods. 3 Správneho poriadku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia oprávneného ako exekučného titulu začala trojročná prekluzívna doba plynúť dňom 18.7.2000. Posledným dňom, v ktorom sa mohla exekúcia vykonávať bol deň 18.7.2003. Dňom 19.7.2003 sa exekučný titul stal neúčinným, čím vznikol zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
11. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, sa stalo neúčinným v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti zastavenia exekúcie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
13. Čo sa týka náhrady trov exekúcie, novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z. z. vypustila z ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktorá musí byť v Exekučnom poriadku výslovne upravená. Z dôvodovej správy k novele vyplýva, že keďže sa navrhovanou právnou úpravou zásadným spôsobom nemenia ustanovenia o trovách exekúcie a pravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli medzičasom ustálené judikatúrou krajských súdov, vypúšťa sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie.
14. Pri riadení sa týmito úvahami preto rozhodnutie v časti náhrady trov exekúcie nemalo charakter rozhodnutia v exekučnom konaní napadnuteľného odvolaním a podanie odvolania napriek jeho neprípustnosti mohlo viesť k jedinému rozhodnutiu odvolacieho súdu a to k odmietnutiu odvolania oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti náhrady trov exekúcie podľa § 386 písm. c) CSP.
15. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).