Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cb-239-2021.pdf
PDF · 75.76 KB
Case nature
Subarea
26Cb/239/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v právnej veci žalobcu: chrysso s. r. o., Popradská 56, Košice 040 01, IČO: 44 459 751, proti žalovanému: GOODMAN s.r.o., Jasná 2972/55, Dunajská Lužná 900 42, IČO: 31 365 353, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1) Dňa 10.12.2021 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Predmetným návrhom žalobca žiadal, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu na majetok žalovaného a to právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 269.200,-- eur predstavujúcej rozdiel medzi kúpnou cenou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v k.ú. E., dohodnutou v kúpnej zmluve, vklad ktorej bol povolený pod číslom H. dňa 22.02.2021 a cenou dosiahnutou vydražením na opakovanej dobrovoľnej dražbe, uskutočnenej, ktorej došlo dňa 25.07.2018 (OV XXX/ XXXX), zriaďuje záložné právo na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného evidovaný v katastri na katastri nehnuteľností: pre okres E., obec N. M., k.ú. U. L.K. na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, pre okres L. B., obec L. - Q., k.ú. F. na LV č. XXXXX.
2) Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil nasledovne: Dňa 19.07.2018 sa uskutočnila dobrovoľná dražba, predmetom, ktorej boli nehnuteľnosti patriace dlžníkovi žalobcu - K. D.. Vydražiteľom predmetu dražby sa stala spoločnosť GOODMAN, s.r.o. - žalovaný. Cena dosiahnutá vydražením predstavoval sumu vo výške 169.800,-- eur. Dňa 04.02.2020 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka D. K.. Pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi (K. D.) predstavovala sumu 552.670,59 eur. V čase po podaní návrhu na oddlženie dlžníka nadobudol od žalovaného spoločnosť GOODMAN s.r.o. prostredníctvom kúpnej zmluvy nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. Č., za kúpnu cenu v celkovej výške 439.000,-- eur. Zo správania dlžníka možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do stavu platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh a zároveň z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojich veriteľov. S poukazom na tieto skutočnosti s ohľadom na doterajšie správanie sa dlžníka ako aj žalovaného, je nepochybné, že konali, respektíve konajú v zhode s cieľom zmariť uspokojenie žalobcu v pozícii veriteľa, respektíve ďalších veriteľov dlžníka. Žalobca je presvedčený, že osoby vystupujúcich v pozícii vydražiteľa na opakovanej dobrovoľnej dražbe dňa 25.07.2018 a rovnako tak osoby podpisujúce kúpnu zmluvu, prípadne ďalšie osoby podieľajúce sa na tomto skutku, svojim spoločným konaním spočívajúcim v predstieraní zmenšenie majetku dlžníka, zmarili uspokojenie žalobcu v pozícii veriteľa, čím mu spôsobil škodu v rozsahu minimálne vo výške 269.200,-- eur, predstavujúcu rozdiel medzi kúpnou cenou nehnuteľností zapísaných na LV č.XXXX k.ú. E.L. dohodnutú v kúpnej zmluve a cenou dosiahnutou vydražením na opakovanej dobrovoľnej dražbe. Dňa 01.12.2021 došlo na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX K. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalovaného zápisu záložného práva v prospech F. R.. Obava z ohrozenia exekúcie je
odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľom hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok (zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Exekúcia už dvoch záložných práv na majetok žalovaného je tou skutočnosťou, ktorá odôvodňuje obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia, pretože prednostne sa zo zálohu uspokojujú pohľadávky záložných veriteľov.
3) Na osvedčenie skutočností potvrdzujúcich záver, že je potrebné rozhodnúť o návrhu formou zabezpečovacieho opatrenia súd sa oboznámil s listinnými dokladmi, ktoré žalobca založil do spisu : Výpis z Obchodného vestníka, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 15.03.2018, 27.02.2014, LV, výpis z Obchodného vestníka - konkurzy a reštrukturalizácia, Kúpna zmluva o prevode nehnuteľností medzi dlžníkom a žalovaným, Dodatok k uvedenej kúpnej zmluve.
4) Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
5) Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
6) Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
7) Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.3a) Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
7) Podaným návrhom sa žalobca domáhal poskytnutia ochrany uspokojenia peňažnej pohľadávky vo výške 269.200,-- eur s príslušenstvom. Návrh žalobcu bol odôvodnený obavou z ohrozenia exekúcie z dôvodu, že na listoch vlastníctva XXXX, XXXX, XXXX, XXXX K. XXXX k.ú. U. L., je zapísané záložné právo v prospech F. R., K..E.. Žalobca má za to, že žalovaný, ktorý nadobudol nehnuteľnosť na dobrovoľnej dražbe za cenu v sume 169.800,-- eur následne túto predal dlžníkovi K. D. za kúpnu cenu 439.000,-- eur (Povolenie vkladu V 1792/2020), konali v zhode s dlžníkom a žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody predstavujúci rozdiel v cene nehnuteľnosti.
8) Zabezpečovacie opatrenie spočíva v zriadení tzv. sudcovského záložného práva na majetkových hodnotách dlžníka za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa. Zákon výslovne uvádza ako jedinú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obavu, že exekúcia bude ohrozená. Pre rozhodnutie súdu o existencii uvedeného predpokladu je potrebné, aby ten, kto sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia súdom osvedčil najmä existenciu práva dotknutého subjektu, ktoré by mohlo byť ohrozené či porušené, existenciu nebezpečenstva jeho ohrozenia, ako aj naliehavosť potreby zásahu súdu, v dôsledku ktorej nie je možné poskytnúť včasnú ochranu ohrozeného práva až rozhodnutím vo veci samej. Ďalej pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia platí, že pre úspešnosť návrhu na jeho nariadenie nie je nevyhnutné, aby boli nepochybne preukázané skutočnosti, potrebné pre prijatie záveru o budúcom úspešnom uplatnení práva tejto osoby v konaní vo veci samej. Pomery odôvodňujúce nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musia byť aspoň osvedčené. Miera osvedčenia týchto pomerov sa posudzuje vždy individuálne, pričom súd musí prihliadať nielen na osvedčenie ohrozenia deklarovaného práva, ale aj na to, či požadované nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zabezpečí ochranu ohrozeného práva efektívne a bez toho, aby sa neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah zasiahlo do práv osoby, ktorej sa má zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo na veci, práva alebo iné majetkové hodnoty v jej vlastníctve.
9) V intenciách vyššie uvedeného preskúmal súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj listinné dôkazy doručené do spisu. Na základe predmetných listín súd skúmal, či boli v konaní osvedčené základné predpoklady pre vyhovenie podanému návrhu, a to konkrétne, či žalobca osvedčil
existenciu práva, ktorému má byť poskytnutá ochrana formou zabezpečovacieho opatrenia. Záložné právo vo všeobecnosti slúži na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky a jej príslušenstva tým, že ak pohľadávka nebude riadne a včas splnená, záložný veriteľ má právo uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia tejto pohľadávky priamo z predmetu záložného práva.
10) Vo vzťahu k splneniu základného predpokladu pre zabezpečovacieho opatrenia súd uvádza, že hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k záveru súdu, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia (uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/146/2018). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho / neodkladného opatrenia. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Tak ako uvádza žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pohľadávka má predstavovať sumu 269.200,-- eur. Ako náhrada škody rozdielu medzi cenou vydraženou na opakovanej dobrovoľnej dražbe (19.07.2018) a kúpnou cenou (kúpna zmluva medzi dlžníkom a žalovaným zmluva zo dňa 23.12.2020).
11) Opakovaná dražba bola vykonaná podľa ustanovenia § 22 zákona č. 517/2002 Z.z. v platnom znení. Žalovaný nadobudol predmetnú nehnuteľnosť na opakovanej dražbe. Skutočnosť, že nehnuteľnosť predal za vyššiu cenu samotné neodvodňuje nárok na náhradu škody. Súd z tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má zato, že žalobca neosvedčil dôvodnosť existenciu svojho nároku, že žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Vzhľadom k tomu súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
12) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní. Žalovanému v súvislosti s rozhodnutím o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia trovy nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.