Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/109/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa matky: M. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. Z. V. XXX, prechodne bytom L. Z. XXX/ X, V., v konaní zastúpená: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná č. 6, Šaľa, a otec: X. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. Q. XXX/XX, U., v konaní zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o., so sídlom Hlavná 949/53, Galanta, o návrhu matky a otca na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletej a na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 7. októbra 2021, č.k. -36, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloleté dieťa dočasne ponechal v starostlivosti matky až do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, otcovi uložil povinnosť dočasne platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 150,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa až do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Zároveň rozhodol, že otec je do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu oprávnený dočasne sa stretávať s maloletým dieťaťom každý párny kalendárny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod. a v sobotu od 15:30 hod. do 18:30 hod. a každý nepárny týždeň vo štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 15:30 hod. do 18:30 hod. s tým, že si otec maloleté dieťa prevezme v určený čas v mieste bydliska matky a po skončení styku maloleté dieťa na tom istom mieste odovzdá a matka je povinná zabezpečiť odovzdanie a prevzatie maloletého dieťaťa otcovi a maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. až 3, , , , , , (ďalej len ), a ust. a (ďalej len ). Vecne súd dôvodil, že na základe návrhov oboch rodičov prebieha na súde konanie o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, pričom obaja sa domáhali aj nariadenia neodkladného opatrenia. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.09.2021 o 15:48 hod. sa otec domáhal úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a nariadenia neodkladného opatrenia do skončenia konania vo veci samej. Matka sa svojim návrhom domáhala dočasného zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, zaviazania otca na platenie výživného dočasne vo výške 150,- Eur mesačne a úpravy styku otca s maloletým dieťaťom v návrhu uvedenom rozsahu za jej prítomnosti. Otec sa svojim návrhom domáhal dočasného ponechania maloletého dieťaťa v starostlivosti matky a úpravy styku otca s maloletým dieťaťom v návrhu

uvedenom rozsahu bez prítomnosti matky. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tvrdení v ňom obsiahnutých mal súd prvej inštancie dostatočne osvedčenú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, a to najmä z dôvodu konfliktného vzťahu medzi rodičmi, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, pričom sa toho času nedokážu o dohodnúť o výkone rodičovských práv a povinností k maloletej I. M.. Starostlivosť o maloletú od rozchodu rodičov zabezpečuje matka, ktorá má na to podľa správy kolízneho opatrovníka vytvorené vhodné podmienky. Súdu doposiaľ neboli signalizované žiadne nedostatky tejto starostlivosti, pričom aj sám otec navrhol ponechanie maloletej v starostlivosti matky. Vychádzajúc z uvedených skutočností, prihliadajúc aj na útly vek maloletého dieťaťa, súd rozhodol o jeho dočasnom ponechaní v starostlivosti matky, nakoľko ako právny podklad pre ďalšie rozhodnutie o výžive maloletej a dočasnú úpravu styku otca s maloletou, je opodstatnená právna konzervácia aktuálneho stavu. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že každý rodič je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, pričom v súčasnosti otec prispieva na výživu maloletej len sumou 80,- Eur, ktorá sa javí vzhľadom na potreby dieťaťa a možnosti a schopnosti otca ako nepostačujúca. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že otec je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 1.461,77 Eur, inú vyživovaciu povinnosť nemá, zároveň je vlastníkom trojizbového bytu a osobného motorového vozidla. Matka je s maloletou na rodičovskej dovolenke, pričom jej jediný príjem tvorí rodičovský príspevok vo výške 378,10 Eur a prídavok na dieťa vo výške 25,50 Eur, je vlastníčkou jednoizbového bytu a osobného motorového vozidla. Matka mesačné výdavky dieťaťa vyčíslila sumou 215,- Eur, svoje osobné mesačné výdavky sumou 214,- Eur a mesačné výdavky vynaložené na bývanie sumou 709,- Eur. Matka toho času uhrádza svoje mesačné výdavky zo svojich úspor a súčasne jej vypomáhajú aj rodičia. Súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil s návrhom matky v časti výživného a zaviazal otca na platenie výživného vo výške 150,- Eur mesačne. Zároveň súd poukázal na to, že účelom neodkladného opatrenia nie je upraviť pomery účastníkov s konečnou platnosťou, ale len dočasne ich vyriešiť určením výživného, ktoré je povinná osoba zaviazaná platiť len v nevyhnutnej miere.

3. Zároveň súd s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa dočasne upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak ako je uvedené vyššie, pričom prihliadol na návrhy oboch rodičov, na súčasný model stretávania sa otca s dieťaťom, ako aj na vek a denný režim maloletej. Z obsahu súdneho spisu mal súd osvedčené, že otec prejavuje záujem o maloletú, od rozchodu s matkou maloletú pravidelne navštevuje, preto podľa názoru súdu je potrebné dať priestor pre rozvoj vzťahu otca s maloletou. Súd mal za to, že matkou navrhnutá dočasná úprava v rozsahu dvoch hodín každý nepárny kalendárny týždeň a v rozsahu štyroch hodín každý párny kalendárny týždeň, je nedostatočná, preto sa ako vhodnejší javí model navrhnutý otcom, ktorý však súd modifikoval vzhľadom na denný režim maloletej. Keďže podľa vyjadrenia matky, dieťa v poobedňajších hodinách od 12:30 hod. do 15:00 hod. spí, úpravu stretávania sa otca s dieťaťom počas víkendov treba prispôsobiť k režimu dieťaťa tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou (každú párnu sobotu a nepárnu nedeľu) od 15:30 hod. do 18:30 hod. Matka pred kolíznym opatrovníkom uviedla, že otcom navrhnutý rozsah styku neakceptuje, nakoľko svoju prítomnosť pri styku považuje za nevyhnutnú a aspoň každý druhý víkend by chcela mať aj svoj vlastný program. Súd sa s uvedenými dôvodmi matky nestotožnil, pričom mal za to, že matka má dostatočný priestor na trávenie času s maloletou, je na rodičovskej dovolenke a môže si svoj program prispôsobiť upravenému styku maloletej s otcom. Súd tiež dospel k záveru, že styk otca s maloletou nie je nevyhnutné realizovať za prítomnosti matky. Matka zdôrazňovala, že otec nemá žiadne skúsenosti so starostlivosťou o maloletú, ktorú samostatne nikdy nekŕmil, nekúpal a neobliekal, preto má pochybnosti o spôsobilosti otca samostatne sa postarať o maloletú a poukazovala na útly vek a citovú naviazanosť dieťaťa na matku a mala za to, že si dieťa má postupne zvykať na to, že matka pri ňom nie je nablízku. Súd ale s touto argumentáciou matky nesúhlasil, keďže maloletá je na prítomnosť otca zvyknutá, pravidelne sa s ním stretáva a má s ním vytvorený blízky citový vzťah. Samotná skutočnosť, že otec nemá také skúsenosti so starostlivosťou o maloletú ako matka ešte neznamená, že by ju nezvládol v trvaní dvoch hodín, resp. troch hodín cez víkend, a to prihliadajúc aj na to, že maloletá má už 15 mesiacov a nie je dojčená. Súd bol toho názoru, že treba dať otcovi priestor, aby si postupne osvojil návyky bežných úkonov starostlivosti o maloletú. Je nepochybné, že dieťa je citovo naviazané na matku ako preferenčného rodiča, je však v záujme maloletej, aby udržiavala rodinné zväzky aj s otcom a širšou rodinou otca. Záverom súd pripomenul, že všetky účastníkmi konania tvrdené skutočnosti budú predmetom dokazovania konania vo veci samej.

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím v časti úpravy styku otca s maloletou bez jej prítomnosti. Súd podľa nej vôbec nebral ohľad na pomerne útly vek dieťaťa a skutočnosť, že otec sa o maloletú nikdy nestaral samostatne bez súčinnosti matky,

hoci to matka už v návrhu zdôrazňovala. Otec nemá absolútne žiadne skúsenosti so samostatnou starostlivosťou o dieťa, keďže ju od narodenia vykonáva práve matka bez otcovej súčinnosti, otec maloletú samostatne vôbec nikdy nekŕmil, nekúpal, neobliekal a s výnimkou jediného prípadu ani neprebaľoval. Preto má matka prirodzenú obavu a pochybnosti a spôsobilosti otca samostatne sa o dieťa postarať. Z odôvodnenia nie je úplne zrejmé, na základe čoho dospel k takému záveru, že maloletá je na prítomnosť otca zvyknutá a v tomto smere preto považuje odvolateľka napadnuté uznesenie sčasti za nepreskúmateľné. Samotná skutočnosť, že sa maloletá po rozchode rodičov s otcom pravidelne stretáva totiž ešte automaticky neznamená, že je aj na neho zvyknutá. Naopak práve tým, že otec sa o ňu od narodenia nikdy samostatne a dlhodobo nestaral, maloletá je prirodzene naviazaná na neustálu prítomnosť matky, čo nakoniec skonštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení. Táto prirodzená naviazanosť má ďalej za následok, že pri každej návšteve otca maloletá vždy sleduje, či je nablízku aj matka a v prípade ak sa matka vzdiali, maloletá začne byť nervózna, plačlivá a vyhľadáva jej prítomnosť. Práve z tohto dôvodu sa doteraz styky realizovali vždy za prítomnosti matky, ktorá väčšinou sedela obďaleč na lavičke, aby maloletá videla, že jej je nablízku. Uvedené skutočnosti preto jednoznačne potvrdzujú aktuálnu nevyhnutnosť prítomnosti matky pri styku otca s maloletou. Matka síce súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že otcovi treba dať priestor, aby si postupne osvojil návyky bežných úkonov v starostlivosti o maloletú, a tiež s tým, že je v záujme maloletej, aby udržiavala rodinné zväzky aj s otcom a širšou jeho rodinou, avšak k realizácii styku bez prítomnosti matky možno pristúpiť až keď bude maloletá na to pripravená a otec si postupne osvojí návyky bežných úkonov starostlivosti o maloletú a to si vyžaduje určité dlhšie obdobie, ktoré zjavne ešte nenastalo. Tomu nasvedčujú aj sporadické pokusy matky o občasnú realizáciu styku bez jej prítomnosti, keď sa v ojedinelých prípadoch úplne vzdialila tak, aby ju dieťa nemalo na očiach, avšak následne po návrate matky bola maloletá výrazne nepokojná, plačlivá a matka ju musela dlhší čas nosiť na rukách, objímať, upokojovať v náručí, čo potvrdzuje, že maloletá aktuálne nie je ešte pripravená na styk s otcom bez matkinej prítomnosti. Je preto v záujme maloletej, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil výlučne čo do realizácie styku otca s maloletou za prítomnosti matky maloletej.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k matkinmu odvolaniu uviedol, že je prirodzené, že medzi dieťaťom a matkou ako jeho primárnou opatrujúcou osobou, je vytvorená jedinečná vzťahová väzba a dieťa inštinktívne a vedome vyhľadáva jej spoločnosť. Takáto vzťahová väzba väčšinou pretrváva až do dospelosti, avšak dieťa postupne prechádza procesom socializácie a okrem pripútania k primárnej opatrujúcej osobe si buduje aj iné vzťahy, ktoré ovplyvňujú jeho zdravý sociálny vývin. Vzťah k druhému rodičovi si dieťa buduje prirodzene už od útleho detstva a v živote dieťaťa zastáva druhý rodič, teda v tomto prípade otec, výnimočnú úlohu, pričom v prípade rodičov nezdieľajúcich spoločnú domácnosť, sa budovanie vzájomného vzťahu obmedzuje na čas realizácie styku otca s maloletým dieťaťom. Maloletá má aktuálne 16 mesiacov, nie je dojčená, jedáva bežnú veku primeranú stravu. Dieťa je podľa vyjadrenia matky vo všeobecnosti zdravé, máva iba problémy súvisiace s prerezávaním zúbkov, avšak nevyžaduje žiadnu špecifickú zdravotnú starostlivosť zo strany rodiča. Súdom upravený styk nenarúša denný režim dieťaťa, je určený v popoludňajších hodinách, teda nie v čase kúpania ani podávania hlavného jedla, ktoré činnosti by prípadne mohli klásť vyššie nároky na schopnosti a zručnosti osoby vykonávajúcej starostlivosť o dieťa. V prípade ponechania maloletého dieťaťa v starostlivosti matky do právoplatného ukončenia konania vo veci samej je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa vytvoriť aj druhému rodičovi podmienky a priestor na to, aby sa aj on mohol podieľať na starostlivosti a výchove dieťaťa, rozvíjať svoje rodičovské zručnosti a prehlbovať vzájomný vzťah s dieťaťom. Vzhľadom k uvedenému má kolízny opatrovník za to, že prítomnosť matky pri stretávaní sa s maloletým dieťaťom vo veku 16 mesiacov s jeho otcom počas dvoch dní v týždni v rozmedzí 2 - 3 hodín nie je nevyhnutná a obava o zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin dieťaťa je neopodstatnená. Súdom určená úprava styku otca s maloletou v plnom rozsahu korešponduje s denným režimom dieťaťa a je v súlade s právom dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny styk s oboma rodičmi. Na základe uvedeného sa kolízny opatrovník v plnej miere stotožnil s napadnutým uznesením a navrhol odvolaciemu súdu, aby ho potvrdil.

6. Aj otec maloletej považoval odvolanie matky za neopodstatnené. Uviedol, že počas realizácie styku s maloletou sa otec o dieťa stará bez akýchkoľvek problémov a bez potreby asistencie tretej osoby. Odvolanie matky je už navyše v súčasnosti bezpredmetné a to na základe „Čiastočnej dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností“, ku ktorej uzatvoreniu medzi rodičmi dňa 26.11.2021 došlo za účasti mediátora a táto dohoda podané odvolanie matky vo svojej podstate neguje (dohodu prikladá ako prílohu). Je zrejmé, že došlo k zmene názoru ako i pohľadu matky na realizáciu styku otca s maloletou

bez jej prítomnosti, keďže mala možnosť presvedčiť sa, že to nie je potrebné. V súčasnosti realizovaný styk maloletej s otcom bez prítomnosti matky je bezproblémový a pokojný pre obe strany.

7. Matka napokon doručila vyjadrenie, v ktorom potvrdila, že po podaní odvolania došlo medzi rodičmi dňa 26.11.2021 k uzavretiu rodičovskej dohody, ktorou sa dohodli na zverení maloletej do starostlivosti matky, na výške výživného zo strany otca v sume 150 Eur mesačne a jeho styku s maloletou bez prítomnosti matky v rozsahu, obsiahnutom v článku II odsek 7 otcom predloženej rodičovskej dohody. Matka preto navrhla, aby odvolací súd rozhodol v zmysle uvedenej dohody s tým, že pokiaľ ide o konkrétny čas styku otca s maloletou navrhla vo všetkých prípadoch stanoviť čas od 16.00 do 19.00 hod.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je treba zmeniť.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, odôvodnenie napadnutého uznesenia i argumenty matky bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne vyhodnotil podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým dočasne ponechal maloletú v osobnej starostlivosti matky, uložil otcovi povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere vo výške 150 Eur mesačne a upravil styk otca s maloletou spôsobom ako je uvedené v bode 1 tohto uznesenia.

10. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach ( a nasl. v spojení s ), vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesnej ochrany v konaniach súdu o starostlivosti o maloletých zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov ( ). Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie tak, ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. , ktoré sa síce týka predbežných opatrení, avšak vzhľadom na obdobnú právnu úpravu je aktuálne aj vo vzťahu k neodkladnému opatreniu). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti.

11. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je teda hodnoverné osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi a skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, že neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, a tiež, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia účastníkov neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.

12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie na návrh matky nariadil neodkladné opatrenie v podstate z dôvodu, že boli splnené podmienky podľa , pretože mal za osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nevykazuje žiadne závažné nedostatky a umožňuje na základe zisteného skutkového stavu ustáliť, že záver súdu prvej inštancie o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie tak ako to urobil prvoinštančný súd, bol v čase jeho rozhodovania správny.

13. V priebehu odvolacieho konania sa však skutkový stav zmenil a nastali také okolnosti, vyhodnotením ktorých bolo treba dospieť k záveru, že už nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletej spolu nežijú a na Okresnom súde Galanta prebieha konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej, v ktorom súd vykonáva dokazovanie. Dňa 26.11.2021 rodičia maloletej uzavreli v Mediačnej kancelárii Mgr. Ildikó Veroniky Regendovej v Šali dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej I.. V tejto sa dohodli na zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, zastupovaní maloletej a správe jej majetku

oboma rodičmi, ďalej na platení výživného zo strany otca v sume 150,- Eur mesačne a tiež o úprave styku otca s maloletou tak čo do konkrétneho rozsahu styku, podmienok preberania a odovzdávania maloletej medzi rodičmi ako i ďalších s tým súvisiacich práv a povinností rodičov.

14. Na základe uvedeného, keďže rodičia sa po začatí tohto odvolacieho konania na úprave práv a povinností k maloletej dohodli (čo aj obaja rodičia súdu potvrdili vo svojich písomných podaniach a súdu tiež predložili predmetnú dohodu), pričom práva a povinnosti rodičov maloletej sa realizujú v zmysle tejto dohody, je potom zrejmé, že odpadla potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania v zmysle návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Po vyhodnotení všetkých relevantných skutočností, obsahom spisu osvedčených, dospel odvolací súd k záveru, že v tomto prípade nie sú v súčasnosti naplnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia

15. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za použitia ustanovenia zmenil a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný. O trovách konania nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu ( v spojení s ).

16. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti .