Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-186-2021.pdf
PDF · 88.74 KB
Case nature
Subarea
5Co/186/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: T. J.Q., B.. XX.X.XXXX, O. X. Y. XXX, zast. JUDr. Danielou Sokol, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, proti žalovanému: Obec Janík, IČO: 00 324 256, Janík 135, zast. doc. JUDr. Jozefom Sotolážom, PhD., advokátom, so sídlom v Košiciach, Južná trieda 1, o neplatnosť kúpnej zmluvy a nahradenie prejavu vôle žalovaného a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 27.októbra 2021 č.k. 16C/129/2021-103, takto
rozhodol:
V r a c i a vec súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením zakázal žalovanému scudziť (najmä predať, darovať alebo vložiť do právnickej osoby), zaťažiť alebo zriadiť akékoľvek právo v prospech tretej osoby odlišnej od žalobcu nehnuteľnosť-pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom území: Y., obec: Janík, okres: Košice-okolie, zapísaný na LV č. XXX ako parcela reg. E KN č. 221 o výmere 437 m2, druh pozemku: orná pôda, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
2. Rozhodol tak na základe návrhu, ktorým sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia súčasne s podaním žaloby o určení neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 31.8.2021 uzavretej medzi žalovaným ako predávajúcim a Š. Š. ako kupujúcim a nahradenia prejavu vôle žalovaného ako predávajúceho uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobcom ako kupujúcim, predmetom ktorej je prevod pozemku zapísaného na LV č. XXX W..Ú.. Y. ako parcela registra E KN č. 221.
3. Po odcitovaní § 281, § 282 ods. 1, § 286 ods. 1, § 287 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1 veta prvá CSP konštatoval, že neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany a že jeho predpokladom pre nariadenie po začatí konania je: a) osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b) osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, c) preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej, d) uložením povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, e) navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, f) neodkladné opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, g) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V danom prípade po oboznámení sa s listinami predloženými žalobcom mal súd za to, že je daný dôvod na poskytnutie ochrany žalobcovi. Žalobca osvedčil všetky skutočnosti, ktoré zákon vyžaduje pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z predložených listinných dôkazov sa javí ako pravdepodobný, osvedčený nárok, že napriek tomu, že žalobca splnil všetky požadované podmienky (bol víťazom súťaže I. OZ schválilo predaj nehnuteľností žalobcovi i obsah kúpnopredajnej zmluvy a
poverilo starostu na podpis kúpnopredajnej zmluvy so žalobcom), k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Žalovaný bez zrušenia súťaže I vyhlásil súťaž II a následne s jej víťazom uzatvoril kúpnu zmluvu, na podklade ktorej prebieha vkladové konanie pred Okresným úradom Košice-okolie. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa snaží previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na víťaza súťaže I., pričom v prípade povolenia vkladu vlastníckeho práva sa právne postavenie žalobcu a domáhanie jeho práv výrazne značne sťaží, čím je osvedčená naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobcom navrhované neodkladné opatrenie má len dočasný charakter a uloženie žiadanej povinnosti vedie k dosiahnutiu požadovanej ochrany. Nenariadením neodkladného opatrenia by bolo právo žalobcu ohrozené. Z uvedených skutočností súd predmetnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, tento považoval za dostatočne odôvodnený a preukázaný z hľadiska potreby dočasnej úpravy pomerov sporových strán.
4. Potom, čo súd zaslal žalovanému napadnuté uznesenie spolu so žalobou, žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal Vyjadrenie vo veci nahradenia prejavu vôle a návrhu na neodkladné opatrenie s prísl., v ktorom ako prvé dôvodil, že k žalobe nebol pripojený žiadny text kúpnej zmluvy a ani žiadny návrh, na základe čoho ide o absenciu petitu žaloby, ktorá sama o sebe spôsobuje dôvod na zamietnutie žaloby. Daný postup vychádza zo zásady koncentrácie konania podľa CSP. K tomu ešte dodal, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3Cz/45/90 platí, že: „Má-li být rozsudkem soudu nahrazeno prohlášení vůle některého z účastníků smlouvy o koupi nemovitosti, musí být obsah této smlouvy uveden ve výroku rozsudku, popřípadě musí být ve výroku rozsudku uveden odkaz na obsah připojeného písemného vyhotovaní kupní smlouvy, která se tak stáva součástí výroku rozsudku. Není-li ve výroku rozsudku převáděný pozemek náležitě individualizován a neobsahuje-li tento výrok také údaj o kupní cene, nemůže rozsudek nahradiť nedostatek projevu vůle prodávajícího s uzavřením kupní smlouvy“. Ako ďalšie poukázal na to, že už dňa 20.10.2021 obec Janík a Š. Širilla uzavreli dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy a následne to bolo zaslané aj na príslušnú správu katastra. Účinky odstúpenia nastali dňom podpísania - t.j. 20.10.2021 a to znamená, že sa tak stalo podstatne skôr, ako súd vydal bez nariadenia pojednávania a bez overenia skutkových okolností uznesenie (27.10.2021). Teda došlo právne k situácii, keď sa žalobca domáha formou neodkladného opatrenia toho, čo už v danom čase neexistovalo. Vzhľadom k tomu uviedol, že podáva voči uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 27.10.2021 odvolanie s tým, že pred jeho vydaním zanikol dôvod na jeho vydanie. S poukazom na to žiadal, aby súd predmetné uznesenie zrušil ako nezákonné. Ďalej namietal, že z obsahu žaloby nevyplývajú žiadne konkrétne okolnosti a skutočnosti svedčiace o naplnení naliehavého právneho záujmu vo veci, hoci vzhľadom na obsah žaloby mal za to, že ide o typ žaloby, kde sa vyžaduje spolu s podaným návrhom preukázanie naliehavého právneho záujmu na určenie neplatnosti právneho úkonu. Uvedené platí o to viac, že žalobca sa domáha vysloviť neplatnosti niečoho, čo už neexistovalo v čase podania samotnej žaloby. V ďalšom poukázal na to, že obchodnú verejnú súťaž upravuje Obchodný zákonník v § 281 až § 288. Nakoľko žalobca konštatuje, že uspel v roku 2016 v rámci obchodnej verejnej súťaže a že doteraz nedošlo k podpisu zmluvy, pričom žaloba bola podaná viac ako po 3 rokoch (dňa 24.9.2021), vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nároku žalobcu. Vznesenú námietku premlčania odôvodnil tým, že v súlade s judikatúrou súdov došlo k premlčaniu práva žalobcu podať súdu návrh na nariadenie prejavu vôle. Nakoľko v danom prípade ide o majetkové právo, nakoľko uzavretím zmluvy by bola zo strany žalobcu získaná nehnuteľnosť, t.j. zákon s týmto automaticky spája majetkové práva, na ktoré sa vzťahuje premlčanie v zmysle Občianskeho zákonníka. V zmysle § 100 ods. 2 a 3 OZ sú uvedené výnimky v prospech niektorých výslovne menovaných majetkových práv z premlčateľnosti práva, ktoré je pravidlom z § 100 ods. 1 OZ. V danom prípade sa žalobca domáha nahradenia prejavu vôle žalovanej obce, ktorým by mohla, ale nemusela, získať vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keby bola v danom konaní úspešná. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 58/09: „Ústavný súd považuje za ústavne konformný aj právny názor vyslovený v odôvodnení rozsudku Krajského súdu, podľa ktorého právo na uzavretie zmluvy o prevode vlastníckeho práva nie je vlastníckym právom. Je to nepochybne majetkové právo a ako také sa premlčuje (t.j. oslabuje sa jeho vymáhateľnosť) vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe“. V neposlednom rade poukázal na to, že základná právna úprava prejavu vôle ako predpokladu uzavretia zmluvy je v Občianskom zákonníku, ktorý vychádza z teórie, že právny úkon je založený na prejave vôle s tým, že pri zmluve ide o prejav vôle najmenej dvoch strán. Z § 2 ods. 1 a ods. 2 OZ vyplýva, že žiadny z účastníkov občianskoprávneho vzťahu nemôže stanoviť právne postavenie iného subjektu napr. tým, že od neho vyžaduje splnenie právnej povinnosti, hoci sa nestalo aktuálnym. Prejav vôle subjektu právneho vzťahu je preto možné nahradiť súdnym rozhodnutím v zmysle CSP len v tých prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje. V danom prípade je kontraktačná povinnosť (zákonom stanovená povinnosť prijať návrh vybraný v
obchodnej verejnej súťaži) v kolízii s tzv. vôľovým prvkom v samospráve obcí. V tejto súvislosti zdôraznil, že obecné zastupiteľstvo je zastupiteľským zborom, ktorý rozhoduje o základných otázkach života obce (rozsudok NS SR sp. zn. 1M ObdV 3/2004), že obce sú verejno-právnymi korporáciami a pokiaľ konajú vo veciach práva súkromného, nie je možné tvorenie a prejavy ich vôle mechanicky posudzovať rovnako, ako by išlo napr. o obchodné spoločnosti (nález Ústavného súdu ČR III. ÚS 721/2000 a napokon, že podľa ust. § 9 ods. 2 písm. c/ zákona č. 138/1991 Z.z. schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote: Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva o majetkovo-právnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší, ale aj prejavom vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Ak sa pred súdom vyskytne v občiansko-súdnom konaní ako sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je niektorý z majetkovo-právnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych (prijatie uznesenia spôsobom stanoveným v zákone), ako aj z hľadiska meritórnych náležitostí, ktorého jadrom je prejav vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone. Táto zásada platí aj pre prejavy vôle obce v oblasti občianskeho práva (rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 284/2006). Vzhľadom na uvedené navrhol po vykonaní dokazovania zrušiť neodkladné opatrenie a žalobu zamietnuť.
5. Žalobca sa k predmetnému podaniu žalovaného nevyjadril.
6. Súd predložil vec tunajšiemu súdu spolu s predkladacou správou, z ktorej vyplýva, že predkladá spis s opravným prostriedkom, ktorý podal žalovaný proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, pričom žalovaný mal podať odvolanie dňa 10.11.2021.
7. Odvolací súd (§ 34 CSP) skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania, zistil, že nie sú dané podmienky na jeho vecné prejednanie a rozhodnutie odvolacieho súdu, pretože vec mu bola súdom prvej inštancie predložená predčasne.
8. Odvolací súd má za to, že podanie žalovaného Vyjadrenie vo veci nahradenia prejavu vôle a návrhu na neodkladné opatrenie s prísl. v časti týkajúcej sa uznesenia súdu o nariadení neodkladného opatrenia, podľa označenia (názvu) na strane jednej predstavuje odvolanie proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, pretože žalovaný uvádza: „... podávame voči uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 27.10.2021 odvolanie ...”, na strane druhej podľa obsahu predstavuje návrh na zrušenie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia z dôvodu, že pred jeho vydaním zanikol dôvod na jeho vydanie.
9. Podľa § 124 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
10. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
11. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
12. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
13. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
14. Z podania žalovaného Vyjadrenie vo veci nahradenia prejavu vôle a návrhu na neodkladné opatrenie s prísl. nie je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, či jeho súčasťou je odvolanie proti uzneseniu zo dňa 27.oktobra 2021 o nariadení neodkladného opatrenia, o ktorom rozhodovaní je príslušný odvolací súd alebo návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, o ktorom rozhodovaní je príslušný súd prvej inštancie, ktorý neodkladné opatrenie nariadil svojim uznesením. Bez odstránenia tohto rozporu, podanie žalovaného v tejto časti trpí nezrozumiteľnosťou, ktorú treba odstrániť.
15. Po vrátení veci súdu prvej inštancie bude preto úlohou súdu zvoliť na odstránenie označenej vady predmetného podania žalovaného postup podľa § 129 ods. 1 a nasl. CSP a následne buď vec predložiť spolu s odvolaním tunajšiemu súdu na rozhodnutie o odvolaní alebo rozhodnúť o návrhu žalovaného na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).