Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_52C-65-2020.pdf
PDF · 134.62 KB
Case nature
Area
Subarea
52C/65/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1) U.. A. A., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, I. 2) A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXA, XXX XX I., práv. zast. : JUDr. Lucia Danišovičová, advokátka so sídlom Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava, IČO : 42 137 314, proti žalovanému: U.. J. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, I., o nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz vstupu do domu, a zákaz priblíženia, takto
rozhodol:
I.Súd ukladá žalovanému povinnosť nevstupovať do nehnuteľnosti na ul. F. X v I. a to do rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na parcele registra C číslo XXXX/X, garáže súp. č. XXXX postavenej na parcele registra C číslo XXXX/X, na pozemok registra C číslo XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 231 m2, na pozemok registra C číslo XXXX/X, záhrada o výmere 717 m2 a na pozemok registra C číslo XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 21 m2, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v kat. úz. X., obec I.-A..Č.. X., okres I. U. a ktoré sú vedené na LV č. XXXX.
II. Súd zakazuje žalovanému, priblížiť sa k žalobcom U.. A. A., nar. XX.XX.XXXX a A. I., nar. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom, trestnom či správnom konaní v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch.
III. Súd poučuje žalovaného, že nariadené neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán súd zruší v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, ako aj že žalovaný môže podať žalobu vo veci samej voči žalobcom na nedôvodnosť uloženej povinnosti nevstupovať do rodinného domu a o uložení povinnosti nepribližovať sa k žalobcom.
IV. Žalobcom proti žalovanému priznáva n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1.Žalobcovia sa návrhom doručeným súdu dňa 18.01.2022 domáhali nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP, ktorým súd uloží žalovanému zákaz vstupu do domu a zákaz priblíženia sa k žalobcom a k maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom, trestnom či správnom konaní v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch.
2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že žalobkyňa v 1.rade ( ďalej "žalobkyňa" ) je bývalou manželkou žalovaného. Žalobca v 2.rade ( ďalej "žalobca") je súčasným partnerom žalobkyne a tvorí s ňou spoločnú domácnosť. V tejto spoločnej domácnosti bývajú aj mal. deti žalobkyne a žalovaného E. a W.. Domácnosť tvoria v rodinnom dome na ul. F. X K. I. - X., ktorý patrí do zaniknutého ale nevyporiadaného BSM žalobkyne a žalovaného. Manželstvo žalobkyne a žalovaného o bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. č.k. 49P/154/2018 zo dňa
06.02.2019. Dôvodom rozpadu manželstva bol alkoholizmus žalovaného a jeho užívanie omamných látok (najmä kokaínu). Tieto skutočnosti žalobkyňa v 1.rade uviedla v návrhu na rozvod manželstva, čo žalovaný nepoprel. Z dôvodu závislosti žalovaného a s tým súvisiacich nedostatkov v jeho správaní bol jeho kontakt s deťmi, mal. E. a mal. W. upravený v prítomnosti tretej osoby - jeho matky W. A., nar. XX.XX.XXXX.Od rozvodu manželstva sa situácia na strane žalovaného v spojitosti s jeho alkoholizmom a užívaním návykových látok nevylepšila. Práve naopak, jeho zdravotný a mentálny stav je niekoľko násobne horší. Žalovaný od 06.02.2019 až do 31.12.2021 býval striedavo v rôznych prenajatých nehnuteľnostiach alebo u svojich rodičov na ul. F. XX v I.. Pokiaľ ide o styk s maloletými deťmi uviedla, že žalovaný sa častokrát na styk s mal. deťmi nedostavil, nebolo možné sa mu dovolať, prípadne ho stará matka z dôvodu jeho opitosti, sprievodných iracionálnych reakcií a nevhodného výchovného vplyvu na deti doslovne poslala do svojej izby, aby sa z opitosti vyspal. Nie raz sa stalo, že žalovaný realizoval styk v bydlisku a v prítomnosti starej matky v pomerne triezvom stave, náhle si odbehol von napr. za účelom kúpy cigariet a po pár minútach sa vrátil v stave absolútnej opitosti, neschopný stáť na vlastných nohách. Všetky takéto situácie mal. deti nesmierne stresovali, rovnako ako aj starú matku a o všetkých týchto udalostiach maloleté deti žalobkyni referovali, rovnako ako aj stará matka W. A., s ktorou žalobkyňa v 1.rade udržiava aj po rozvode dobrý vzťah. Vo vzťahu k žalobkyni žalovaný komunikoval a stále komunikuje spravidla vulgárne a agresívne, hoci sa snažila a snaží žalovanému vyhýbať, keď si preberala mal. deti z bydliska matky žalovaného, niekedy sa dostavil aj žalovaný, ktorý v prítomnosti mal. detí žalobkyňu hrubo osočuje, uráža, vyhráža sa jej. Nazýva ju tlstou sviňou, neschopnou ženou, ktorá v živote nič nedokáže, špinou, ktorá sa nevie postarať o deti, častejšie však hrubšími nadávkami. Vo vzťahu k žalobcovi je postoj žalovaného ešte agresívnejší. Žalovaný sa doposiaľ nedokázal preniesť cez rozpad vzťahu so žalobkyňou a so skutočnosťou, že je novým partnerom žalobkyne. Žalovaný sa v komunikácii s nimi ťažiskovo sústreďuje na forsírovanie skutočnosti, že žalobca žije v nehnuteľnosti, ktorá patrí aj žalovanému, použitím hrubých vulgárnych výrazov zdôrazňuje, že intímny vzťah žalobkyne a žalovaného sa realizuje v jeho dome. Žalobcu označuje hanlivými ponižujúcimi výrazmi, menom ho podľa vedomosti žalobcu neoslovil ani raz. V 04/2019 žalovaný "vykopol" obe spätné zrkadlá na aute žalobcu, čo pri rozhovore so žalobkyňou nepoprel. V 07/2019 z prístrešku rodinného domu v ktorom bývajú, zmizol pánsky bicykel patriaci žalobcovi; vedľa stojaci dámsky a detský bicykel zostal nedotknutý, žalovaný mal vedomosť, že na bicykloch realizujú žalobcovia a mal. deti bicyklové výlety, keďže krátko predtým na túto skutočnosť reflektoval vulgárnym spôsobom. Prístrešok rodinného domu sa nachádza za uzamknutým plotom, nikdy predtým a ani potom zo záhrady rodinného domu nič nezmizlo. V 01/2020 žalovaný rozbil čelné sklo na aute patriacom žalobcovi, ktoré parkovalo pred domom na F. Q.. Č.. X. Konanie žalovaného je zaznamenané na obrazovom zázname z kamery, keďže po predchádzajúcich udalostiach dali žalobcovia sprevádzkovať kamerový systém. Žalobca podal dňa 21.01.2020 trestné oznámenie, o ukončení konania žalobca doposiaľ nemá vedomosť. Ďalej uviedli, že žalovaný vedie mimoriadne neusporiadaný život. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 30.04.2019 č.k. 4T/119/2018 bol uznaný za vinného za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, pričom mu bol o.i. uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 20 mesiacov. Žalovaný opakovane mení bydliská, prenajíma si nehnuteľnosti, pričom nájmy sú mu ukončované predčasne; o dôvodoch nechce žalobkyňa špekulovať, predpokladá však, že spôsob života žalovaného ako ho vníma ona, je pre prenajímateľov neprijateľný. Žalovaný opakovane odchádza z domu na dlhšie obdobie, nedáva o sebe vedieť svojej matke, ktorá opakovane žalobkyni uvádza, že žalovaný sa vracia domov dobitý a okradnutý, prípadne s inými zraneniami ktoré si údajne privodil tým, že spadol z bicykla. Svedkami jeho neusporiadaného správania sú pravidelne aj rodičia žalobkyne, ktorí pomáhajú žalobkyni so starostlivosťou o mal. deti. Približne od jesene 2020 začala matka žalovaného vo zvýšenej miere rušiť styky detí so žalovaným z dôvodu, že žalovaný je opitý a v takom stave, že je vyslovene nevhodné, aby ho mal. deti takto videli. V 05/2021 mal z dôvodu rozvratu organizmu žalovaný takú telesnú reakciu, ktorá pripomínala epileptický záchvat, žalovanému bola privolaná RZP. V 06/2021 keď stará matka deklarovala žalobkyni, že žalovaný je triezvy a spôsobilý stretnúť sa s deťmi, po zvítaní s deťmi si žalovaný odbehol kúpiť cigarety, pričom sa vrátil opitý. Jeho správanie vyvolalo v mal. deťoch strach, preto sa so starou matkou rozhodli odísť z bytu. Podľa vyjadrenia mal. E. žalovaný doslovne naháňal deti a starú matku okolo bytovému domu pod vplyvom alkoholu, kričal na nich, deti prejavovali veľký strach o seba, o starú matku, ale aj o otca a žiadali návrat domov k matke. Mal. deti vyzdvihol otec žalobkyne, ktorý bol svedkom ich nepriaznivej emocionálnej reakcie, matka žalovaného žalobkyni uviedla, že je z celej situácie úplne vyčerpaná a zúfalá, keďže žalovaný je neovládateľný. Situácia sa však výrazne zhoršila od 10/2021, po krátkej abstinencii žalovaného. V priebehu dňa ale i noci pospáva na lavičkách v X. - v okolí bydliska žalobcov alebo školy mal. detí. Okoloidúci mu pravidelne privolávajú RZP. Opitého a spiaceho na lavičke ho videla aj žalobkyňa spolu so svojou priateľkou Y. A. dňa 07.12.2021 v skorých
ranných hodinách. Rovnako tieto skutočnosti verbalizovali žalobkyni ich susedia, ktorí žalovaného, ako ich bývalého suseda poznajú. Dňa 09.12.2021 oslovil žalobkyňu L. A., ktorý deklaroval, že žalobkyňu síce nepozná, ale vyhľadal si ju cez kataster nehnuteľností a že žalovanému prenajíma byt na ul. S. XX. Uviedol jej, že toho dňa videl žalovaného na S. Q.. v blízkosti bytu v "zúboženom stave." Mal byť opitý a nedokázal sa ovládať, nedokázal komunikovať, pričom vzhľadom ku skutočnosti, že deň pred tým - dňa 08.12.2021 vykonal kontrolu prenajatého bytu s nepriaznivým výsledkom, dospel k záveru, že u žalovaného opitosť nie je ojedinelý jav. L. A. tiež uviedol, že v byte našiel "biely prášok", avšak nevie povedať či šlo o narkotikum. Jeho stav bol podľa jeho slov tak vážny, že zvažoval privolanie RZP. Nájom bytu mu v ten deň ukončil, pričom ho v ten deň na centrálny príjem UN odviedla RZP spolu s hliadkou PZ. Matka žalovaného žalobkyni, ale aj vo svojom čestnom prehlásení uviedla, že v poslednom období žalovaného odvádza na pohotovostné vyšetrenie služba RZP aj trikrát do týždňa, RPZ mu majú privolávať okoloidúci. Matka žalovaného uviedla, že túto zimu už žalovaný zničil tri zimné bundy, ktoré mu rozstrihli zdravotnícki pracovníci RZP pri výkone zdravotnej starostlivosti, ako aj že žalovaný pije trikrát do týždňa a aby ho mala pod kontrolou aspoň počas nočných hodín, vzala mu kľúče od bytu, na noc ho v byte zamyká a po jeho odchode ho späť do bytu pustí, len keď nie je agresívny. Žalovaný však aj v noci v zimných mesiacoch (január 2022) prespal na ulici, prespáva tiež na chodbe bytového domu, kde svojimi telesnými výlučkami špiní chodbu bytového domu a svoje telesné potreby neovláda ani v jej byte. Žalobcovia ďalej uviedli, že v období posledných mesiacoch spozorovali, že žalovaný sa vo zvýšenej miere pohybuje v okolí domu. Uvedené potvrdili aj dvaja susedia a rovnako na túto skutočnosť upozornila žalobkyňu aj matka žalovaného. Žalovaný v stave opitosti tiež vo zvýšenej miere kontaktuje žalobcov telefonicky. Rovnako však kontaktuje aj maloleté deti. Dňa 07.12.2021 žalobkyňa a žalobca vychádzali z prevádzky potravín v blízkosti ich domácnosti, keď obďaleč uvideli stáť žalovaného. Žalovaný verbálne napadol žalobkyňu, hrubo vulgárne jej nadával, obviňoval ju z nestarostlivosti a nezáujmu o deti, označoval ju za "neschopnú nulu" a pod. Uvádzal, že "situáciu vezme do vlastných rúk," že ona "proti tomu nič nezmôže" a že "nech sa pripraví na to, že sa celý život bude obzerať za chrbát, či jej za ním nestojí on." Žalovaný bol viditeľne pod vplyvom návykových látok, aj tak však jeho slová vzbudili u žalobcov obavu, keďže bolo zrejmé, že žalovaný evidentne stratil úplne akékoľvek zábrany. Žalobcovia sa snažili z miesta odísť, žalovaný však mal záujem pokračovať vo svojom vulgárnom monológu, za ktorým účelom sa im aj staval do cesty, aby nemohli odísť. V stave kedy žalovaný nedokáže ovládať svoje konanie, čo je takmer neustále, kontaktuje žalobkyňu, žalobcu, pohybuje sa v okolí domu zjavne bezcieľne, resp. s cieľom prísť do kontaktu so žalobcami. Opakovane sa snažil dostať sa do rodinného domu v ktorom žalobcovia bývajú, nemá však kľúče od brány. Jeho tvrdenia sú zväčša iracionálne, nedokáže reagovať na argumenty, požaduje odchod žalobcu z rodinného domu tvrdiac, že ide o jeho dom, ale vyporiadať BSM nechce, resp. z dôvodu svojho zdravotného stavu zrejme ani nie je spôsobilý na právne úkony .Žalobkyňa sa opakovane snažila so žalovaným komunikovať, ponúkať mu pomoc, žiadala ho o protialkoholické liečenie, komunikácia so žalovaným je však náročná, pretože žalovaný dokáže v krátkej chvíli kurz komunikácie a jeho tón z chápajúceho obrátiť na vulgárneho, ktorý žalobkyňu ponižuje, nadáva jej, pohŕda ňou a vyhráža sa jej. Opakovane sa žalobkyni vyhráža, že príde bývať do domu, žiada o vyhradenie izby pre svoje veci a svoje potreby, alebo ju žiada, aby "vypadla z jeho domu." Dňa 27.12.2021 po opakovaných telefonických atakoch žalovaného voči žalobkyni sa tento bez ohlásenia dostavil do rodinného domu na ul. F. X. Mal. deti žalovanému bez vedomia žalobkyne otvorili, boli radi, že otec je po udalosti z 25.12.2021 živý. Žalovaný bol opitý, nekomunikoval súvisle, fyzicky odtláčal žalobcu, ktorý práve prišiel za deťmi, s cieľom dostať sa do interiéru domu. Žalovaný vyvolal roztržku so žalobkyňou a žalobcom. Žalobca pokojne žiadal žalovaného, aby sa upokojil, aby sa spolu išli porozprávať pred dom, tak aby deti neboli svedkom žiadnych negatívnych emócií, žalobca však bol agresívny, vulgárny, zvyšoval hlas a začal sa zaháňať päsťami. Mal. W. a žalobcova vlastná dcéra C., ktorá bola u neho na prázdninách sa zľakli tak, že sa utekali skryť do detskej izby, obe mal. deti sa skryli pod posteľ tak, že im trčali len hlavy. Mal. E. zostala v prítomnosti žalobcov a žalovaného, bola hysterická, kričala na otca a žiadala ho, aby prestal. Žalovaný sa na žalobcu zaháňal päsťami tak, že vo svojej opitosti si zrejme nezhodnotil, že medzi ním a žalobcom je nielen žalobkyňa, ale aj mal. E. a teda pri svojich nekoordinovaných pohyboch spôsobených opitosťou môže päsťou udrieť aj maloletú. Žalobca žalovanému ustupoval, snažil sa ho upokojiť, žalovaný však nereagoval. Žalovaný chytil žalobcu silno pod krk a naznačoval, že ho ide udusiť, neskôr ho udrel päsťou do brucha. Žalobkyňa telefonovala na políciu, snažila sa uchrániť mal. E., žalobcu a seba. Keď žalovaný videl žalobkyňu držať v ruke mobilný telefón, zahnal sa aj po nej a chcel ju napadnúť, žalobca však trafil len mobilný telefón, ktorý žalobkyni vypadol z rúk. Celá situácia bola veľmi eskalovaná pričom vzhľadom k tomu, že u žalovaného sa z dôvodu jeho dlhoročného nadmerného užívania alkoholu a iných omamných látok jednoznačne prejavujú neurodegeneratívne zmeny, nemožno od žalovaného očakávať, že bude mať racionálnu
kontrolu svojho správania. Žalovaný nedbá na svoju osobu, o to menej preto dbá na zdravie a život iných osôb. Žalobcovi sa podarilo žalovaného vylákať pred rodinný dom, aby sa žalobkyňa a tri hysterické mal. deti mohli upokojiť. Následne dorazila policajná hliadka, ktorá sa snažila situáciu upokojiť, žalovaný sa však verbálne agresívne, ale aj fyzicky násilne choval voči žalobcovi aj v prítomnosti policajnej hliadky
- zaháňal sa po ňom, chcel ho opľuť, ktorú situáciu zastavil príslušník PZ. Rovnako vulgárne napádal aj matku, až tak, že mal. E. cítila potrebu sa matky v prítomnosti policajnej hliadky matky zastávať. Žalovaný na výzvu polície odišiel. Následne však žalobcovia zistili, že z rodinného domu zmizli kľúče žalobcu (od domu aj od auta), pričom obaja predpokladali, že ich vzal žalovaný. Z tohto dôvodu, predpokladu, že žalovaný sa vráti, ale aj z dôvodu extrémne nepriaznivej emocionálnej reakcie troch detí, ktoré sa viac báli zostať v dome, sa žalobcovia s tromi deťmi rozhodli opustiť rodinný dom a nasledujúce noci prespali mimo domu. Obavu z návratu žalovaného mali prirodzene aj žalobcovia, žalovaný bol v amoku a bez zábran. Žalobca z dôvodu svojho zranenia na krku navštívil centrálny príjem v UN v X.; jeho zranenia dosahujú úroveň priestupku, ktorý bol nasledujúci deň - 28.12.2021 oznámiť na OR PZ Bratislava X.. Kľúče žalobcu našla matka žalovaného ukryté v kvetináči na chodbe bytového domu, v ktorom so žalovaným býva. Je teda nepochybné, že žalobcovi ich vzal žalovaný a že vzhľadom k tomu, že ich ukryl aj pred svojou matkou, ich v budúcnosti plánoval použiť na vstup do rodinného domu alebo do auta žalobcu. Mal. deti sú správaním sa žalovaného traumatizované. Obe v noci nemôžu spávať, budia sa, kričia zo sna, od 27.12.2021 trvajú na tom, že budú spať so žalobcami v jednej spálni, obkusujú si nechty, prejavujú sa neuroticky. Mal. E. tiež trvá na tom, že každý večer bude volávať starej matke, u ktorej žalovaný aktuálne býva, aby sa presvedčila, že žalovaný je v jej byte, a keďže od neho nemá kľúče a stará matka ho na noc zamyká, nemôže prísť v noci do domu a napadnúť ich. Aj v priebehu dňa sú deti nervózne a precitlivené. Na základe poradenstva z polície podala žalobkyňa na žalovaného trestné oznámenie pre trestný čin nebezpečného prenasledovania a týrania blízkej a zverenej osoby a to na tom podklade, že žalovaný dlhodobo žalobkyňu prenasleduje, sliedi v okolí rodinného domu, opakovane jej denne niekoľkokrát telefonuje, či posiela sms správy, ich obsah pritom nie je nijak racionálny a ich cieľom je len narušenie pokojného spolužitia. So žiadosťou o poradenstvo kontaktovala žalobkyňa aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava II. Pod vplyvom dlhodobého neudržateľného správania sa žalovaného je žalobkyňa vystrašená, bojí sa o svoje zdravie a zdravie svojich detí. Neustále nadávky na jej osobu, či osobu jej partnera sa jej dotýkajú a nemá žiadnu možnosť, ako sa voči nim brániť. Denne sa zaoberá otázkou, kedy ju žalovaný slovne opäť napadne, a kedy jeho správanie vyvrcholí do prípadných fyzických atakov. Prejavovaná nenávisť žalovaného je podľa žalobcov taká silná, že žalovaný uvedomujúc si, že pre žalobkyňu ako matku sú najdôležitejšie maloleté deti, je schopný s cieľom ublížiť žalobkyni ublížiť maloletým deťom. Na plač detí aby žalovaný ako otec prestal, aby neútočil a správal sa korektne, žalovaný nijako nereflektuje. Ani hysterický plač mal. E. a útek mal. W. v ňom nevyvolá reakciu ochrany vlastných detí. Po incidente z 27.12.2021 žalobkyňa stratila akúkoľvek nádej, že by bol žalovaný ochotný prevziať zodpovednosť za svoje správanie, žalovaný už nemá žiadne zábrany. Vo vlastnom dome sa žalobkyňa už necíti bezpečne, rovnako vníma, že bezpečne sa v ňom necítia ani mal. deti, ktoré matku žiadajú o vysťahovanie sa na miesto, kde ich otec nemôže nájsť. Mal. deti sú ochotné kompletne zmeniť svoje doterajšie prostredie a svoj život len s cieľom, aby mali kľud od otca .Po týchto udalostiach žalovaný dňa 11.01.2022 alebo 12.01.2022 fyzicky napadol aj vlastnú matku, u ktorej žalovaný aktuálne býva, ktorá v rozhovore so žalobkyňou síce správanie žalovaného zľahčuje, sama jej však uviedla, že sa bojí chodiť do vlastného bytu a bola v súvislosti s touto udalosťou podať na svojho syna oznámenie o spáchaní priestupku. Žalobkyňa tiež zistila, že sesternica žalovaného M. Š. podala na Okresnom súde Bratislava II návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony žalovaného. Konanie je vedené pod č. k. 28Ps/11/2021, pričom predpokladajú, že podanie tohto návrhu, resp. tvrdenia v ňom uvedené potvrdzujú tvrdenia žalobcov o iracionálnosti správania sa žalovaného. Žalobcovia sa týmto návrhom domáhajú, aby súd uložil žalovanému, aby nevstupoval na miesto v ktorom bývajú žalobkyňa, žalobca a maloleté deti, ktorých telesnú a duševnú integritu žalovaný ohrozuje ( § 325 ods. 2 písm. f) CSP ) a nepribližoval sa na vzdialenosť 15 metrov nepribližoval k žalobkyni, žalobcovi, ktorých telesná alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená ( § 325 ods. 2 písm. h) CSP) a to s výnimkou nevyhnutnej účasti na úradných úkonoch .Ďalej uviedli, že je všeobecne známe, že požitie alkoholu oslabuje ovládaciu schopnosť jednotlivca. U žalovaného je závislosť od alkoholu dlhodobá a to najmenej 5 rokov. Žalovaný občasne abstinuje, avšak táto abstinencia u neho nikdy dlho nevydrží. Dlhodobá závislosť na alkohole a zrejme aj na ďalších omamných látkach sa na žalovanom prejavuje aj vo forme neurodegeneratívnych zmien, keď máva nekontrolovateľné záchvaty trasu. Nepodrobuje sa trvalo žiadnej liečbe, nemá dostatočný záujem o opätovné zariadenie sa do spoločnosti. Jeho závislosť graduje, obchodná spoločnosť ktorú vlastní podľa slov jeho bývalých zamestnancov nemá žiadne zákazky a teda ani príjem, podľa zistenia žalobkyne sa mu rozpadol jeho vzťah s inou ženou, jeho
matka otvorene vyjadruje netoleranciu k tomu, aby s ním bývala v jednej domácnosti a pomáhala mu; žalobcovia majú obavu, že žalovaný môže vyhodnotiť svoju situáciu ako bezvýchodiskovú a dopustiť sa takej formy násilia, ktorá môže mať tragické následky. Je potrebné dodať, že žalovaný má vysokoškolské vzdelanie na dvoch rôznych univerzitách, v minulosti mal zodpovedné a úspešné zamestnanie, jeho forma násilia môže byť aj veľmi sofistikovaná. Žalovaný dlhodobo ohrozuje duševnú integritu žalobcov, a to neustálym kontaktovaním, pohybom v okolí domu, v ktorom nebýva, verbálnym napádaním, ponižovaním a zhadzovaním, toto však bolo v miere, ktorú žalobcovia ešte dokázali zniesť. Od 10/2020 je však situácia neúnosná a vyvrcholila dokonaným fyzickým atakom na žalobcu a pokusom o fyzický atak na žalobkyni dňa 27.12.2021. S prihliadnutím k predchádzajúcim opakovaným vyhrážkam žalovaného voči žalobcovi, k rozbitiu čelného skla, bočných zrkadiel na jeho aute, či krádeže jeho bicykla, ako aj s prihliadnutím k tomu, že žalovaný odcudzil žalobcovi kľúče od domu, ktorými predtým nedisponoval, hoci mu dom vlastnícky patrí, je predpoklad, že žalovaný bude vo svojom konaní pokračovať. Odôvodnená obava z takéhoto útoku je aj zásahom do duševnej integrity žalobcov. Žalovaný sa niekoľko mesiacov často pohybuje (prechádza) v okolí rodinného domu, hoci tam nebýva a žalobcovia nepredpokladajú, že by mohol mať v okolí iné, súkromné aktivity. pri ktorom ho odviezla RZP. Ako spoluvlastník nehnuteľnosti má žalovaný právo užívať nehnuteľnosť a za týmto účelom do nej vstupovať. V nehnuteľnosti však žalobcovia a mal. deti realizujú svoje právo na bývanie a na svoj súkromný rodinný život. Majú právo cítiť sa bezpečne, čo je súčasťou práva na ľudskú dôstojnosť, chránenú (aj) Ústavou SR. Z tohto dôvodu je potrebné žalovanému zakázať vstup do nehnuteľnosti. Je nemysliteľné, aby sa mal. deti báli byť vo vlastnom domove z obavy o neočakávaný príchod svojho otca, rovnako je nemysliteľné, aby sa dospelí žalobcovia báli vychádzať zo svojho domova do zamestnania. Výrok o zákaze vstupu do miesta v ktorom žalobcovia bývajú však žalobcom neposkytuje dostatočnú ochranu, keďže žalobcovia sa nezdržujú len na tomto mieste, chodia do zamestnania, mal. deti do ZŠ. S poukazom na dlhodobé nevhodné a neovládateľné správanie sa žalovaného, nie je predpoklad, že by verejný charakter iných miest zdržal žalovaného od zásahov do fyzickej či duševnej integrity žalobcov. Žalobcovia sú toho názoru, že nariadením neodkladného opatrenia v znení ktoré navrhujú, nebude neproporčne zasiahnuté ani do práv žalovaného. Žalovaný v nehnuteľnosti dlhodobo nebýva, svoje bývanie má zabezpečené na inom mieste, čo v predložených sms správach potvrdzuje aj matka žalovaného. Žalobcov nemá dôvod kontaktovať, pokiaľ ide o maloleté deti, tie po posledných udalostiach prejavujú strach z jeho osoby, už viac ako dva mesiace pre nespôsobilosť žalovaného s ním nerealizovali kontakt v zmysle rozsudku. Žalobcovia nenavrhujú, aby bolo nimi navrhované neodkladné opatrenie nariadené na konkrétny čas. S poukazom na dlhodobú a neliečenú závislosť, nevedia žalobcovia odhadnúť v akom čase dôjde k náprave správania sa žalovaného. Žalovanému však civilné právo priznáva právny prostriedok vo forme návrhu na zrušenie, či zmenu nariadeného neodkladného opatrenia, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Žalobcovia zároveň uvádzajú, že vo veci nepodali žiaden návrh na začatie (riadneho) konania vo veci. Sú toho názoru, že aj keď je neodkladné opatrenie svojou povahou len dočasným opatrením, jeho nariadením sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami; nehnuteľnosť patriacu do BSM je potrebné vyporiadať, čím odpadne predmet tohto sporu, zákaz fyzického priblíženia sa k vlastným mal. deťom je v zmysle judikatúry ESĽP vždy len dočasným riešením slúžiacim na prijatie iných vhodných opatrení. Z tohto pohľadu sú toho názoru, že žalobu s petitom obdobným navrhovanému neodkladnému opatreniu ani nie je možné podať, keď zákaz vstupu do nehnuteľnosti, či zákaz priblíženia sa k určitej osobe nemôžu byť vo svojej povahe nemennými nárokmi. 3. Súd uznesením zo dňa 018.01.2022 č. 52C/3/2022-62 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa zákazu priblíženia sa žalovaného k maloletým deťom vylúčil na samostatné konanie. Konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn.11P/7/2022. 4. Z výpisu LV. XXXX vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľností rodinného domu, garáže, záhrady, zastavanej plochy a nádvoria. 5 .Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II 49P/154/2018 vyplýva rozvod manželstva žalobkyne a žalovaného a schválenie rodičovskej dohody o ÚPP k maloletým deťom. 6. Z potvrdenia OR PZ Bratislava II zo dňa 21.01.2020 vyplýva podanie trestného oznámenia na neznámeho páchateľa. 7. Z čestného prehlásenia Z. I. vyplývajú skutočnosti ohľadom správania žalovaného. 8. Z čestného prehlásenia Y. A. zo dňa 12.01.2022 vyplýva, že videla žalovaného spať na lavičke blízko školy , kde chodia obe jeho deti. 9. Z čestného prehlásenia L. A. zo dňa 12.01.2022 vyplýva popis stavu žalovaného dňa 08.10. a 09.12.2021. 10. Zo založenej komunikácie vyplýva komunikácia so starou matkou.
11. Z čestného prehlásenia W. A. zo dňa 11.01.2002 vyplýva, že žalovaný momentálne býva u rodičov, pričom vyvoláva neustále konflikt, je ťažký alkoholik, niekedy ho aj trikrát do týždňa zbiera RZP, lebo spí vonku na lavičke. V domácnosti jeho agresivita stúpa stále viac, vedie k fyzickému napádaniu jej aj jej manžela. 12. Zo správy UN v I., nemocnica X. vyplýva, že žalovaný v 2.rade bol dňa 27.12.2021 ošetrený z dôvodu napadnutia použitím fyzickej sily. 13. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 04.01.2022 vyplýva podanie trestného oznámenia žalobkyňou na žalovaného pre trestný čin nebezpečného prenasledovania, týrania blízkej a zverenej osoby 14. Zo záznam zo dňa 28.12.2021 vyplýva podanie oznámenia o priestupkoch žalobcom v 2.rade na žalovaného z dôvodu fyzického napadnutia žalovaným. 15. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 16. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. 17. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 18. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 19. Podľa § 325 ods. 2 písm.f ) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje 20. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 21. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 22. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 23. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 24. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 25. Podľa § 329 ods. 1 CSP veta prvá, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 26. Podľa § 329 ods.2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 27. Podľa § 332 ods. 1 a 2 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 28. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 29. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 30. Podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
31. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia(výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru .Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. 32. Súd ďalej uvádza, že pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie, alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. 33. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) a písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo na iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, aby sa na určitú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Tieto zákonné ustanovenia vychádzajú zo znenia čl.3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb ,ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má tak byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá efektívna súdna ochrana. 34. Pri vydaní neodkladného opatrenia v zmysle citovaných zákonných ustanovení, musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ neodkladného opatrenia spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (svedka incidentu), písomnou, elektronickou, alebo telefonickou komunikáciou a podobne. 35.Nevstupovanie do domu alebo bytu pri dôvodnom podozrení takejto osoby z násilia a aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP, je formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého účelom je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi a dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. 36. Pokiaľ ide o účinky tohto druhu neodkladného opatrenia, najmä pokiaľ ide o zákaz alebo obmedzenie vstupu do domu, bytu, na pracovisko alebo iné miesto, zákon vyslovene vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa neodkladného opatrenia. Zákaz alebo obmedzenie približovania sa na určitú vzdialenosť, ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa neodkladného opatrenia mohla byť ohrozená a túto skutočnosť k musí navrhovateľ neodkladného opatrenia pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť, pričom kumulácia neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. f) a písm. h) CSP nie je vylúčená.
37. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených dôkazov a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010). 38. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. f) a h) CSP postačuje, také konanie žalovaného, ktorým by mohla byť telesná integrita alebo duševná integrita žalobkyne ohrozená. Osvedčenie takéhoto konania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení preukazujú predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie, ktoré je z procesného hľadiska maximálne zrýchlené. 39. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobcov sú dané, pretože sú splnené podmienky, pre ktoré je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. Inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti so zákazom nevstupovať do nehnuteľnosti a zákaz priblíženia pripadá do úvahy využiť v prípade, keď dochádza napríklad k fyzickým útokom, hrozbám fyzickým násilím, prenasledovaniu alebo inému závažnému zásahu do telesnej alebo duševnej integrity. Žalobcovia predloženými listinnými dôkazmi dostatočne osvedčili, že sú tu závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozená ich telesná a duševná integrita, osobná sloboda a bezpečnosť , ako osôb navrhujúcich neodkladné opatrenie. Súd vychádzajúc z listinných dôkazov má za to, že žalobcom sa podarilo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov a existenciu nebezpečenstva bezprostredne im hroziaceho, a to najmä s poukazom na podané trestné oznámenie žalobkyne de a potvrdenie o jeho podaní zo dňa 04.01.2022, ako aj s poukazom na podané oznámenie žalobcu o spáchaní priestupku zo dňa 28.12.2021. Súd má predovšetkým s poukazom na obsah podaného trestného oznámenia a obsah oznámenia o priestupku, ako aj s poukazom na doložené čestné prehlásenia a lekársku správu o ošetrení žalobcu za osvedčené, že žalovaný svojím konaním a to neustálym kontaktovaním, pohybom v okolí domu v ktorom nebýva, verbálnym napádaním, ponižovaním a zhadzovaním, ako aj fyzickým atakom v rodinnom dome dňa 27.12.2021, ohrozuje duševnú a telesnú integritu žalobcov a vzbudzuje v nich dôvodnú obavu z ohrozenia. Súd má zo zisteného skutkového stavu a to z predložených listinných dôkazov za osvedčené, že žalovaný sa dopustil konania, ktoré ohrozuje telesnú a duševnú integritu žalobcov v takej miere, že to osvedčuje potrebu vydania neodkladného opatrenia. Z uvedeného mal súd preukázanú dôvodnosť podaného návrhu, nakoľko takéto konanie, či už fyzické alebo psychické nemôže byť za žiadnych okolností tolerované, a to v žiadnom rozsahu. Neodkladné opatrenie môže súd vydať iba v prípadoch, ktoré sú svojimi okolnosťami tak závažné, že vyvolávajú dôvodnú obavu, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita navrhovateľa neodkladného opatrenia. Správanie žalobcu pod vplyvom návykových látok je nepredvídateľné. Súd je toho názoru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobcovia súdu osvedčili závažnosť situácie, a teda existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, preto nariadil neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie nariadil súd z dôvodu, aby zabránil prípadnému ďalšiemu ataku bývalého manžela voči žalobkyni a jej druhovi ( žalobcovi v 2.rade), ktorý s ňou býva v spoločnej domácnosti i napriek tomu, že bývalý manžel je spoluvlastník nehnuteľnosti , do ktorej mu súd zakázal vstup. Súd poukazuje na to, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je žalovaným ohrozované, má absolútnu povahu, pričom je silnejšie aj ako vlastnícke (spoluvlastnícke) právo žalovaného, ktorý sa dopúšťa konania, ktoré ohrozuje telesnú a duševnú integritu žalobcov a ktorý navyše ani v danej nehnuteľnosti dlhodobo nebýva. Zásah do vlastníckeho práva žalovaného v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia nie je neprimeraný v porovnaní voči žalobcami osvedčenému zásahu žalovaného do ich duševnej a telesnej integrity. 40. Súd neuložil žalobcom povinnosť v zmysle § 336 ods. 1 CSP podať v určenej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko má za to, že samotné nariadené neodkladné opatrenie postačuje na zabezpečenie plnohodnotnej ochrany žalobcov. Súčasne súd žalovaného poučil v zmysle § 334 CSP poučil o tom, že nariadené neodkladné opatrenie súd zruší na návrh niektorej z procesných strán v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, a poučil ho aj aj v zmysle § 337 ods. 2 CSP. 41. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 42. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 43. Pri rozhodovaní o trovách konania v tomto prípade platí, že súd návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu, a preto im v zmysle § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovanému. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a priznal žalobcom proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude s poukazom na § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.