Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Ek-843-2020.pdf
PDF · 79.27 KB
Case nature
Subarea
39Ek/843/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava- Karlova Ves, IČO: 47 232 480, práv. zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti povinnej: D. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXX, XXX XX V., na vymoženie pohľadávky vo výške XXX,XX eura s príslušenstvom a trovami exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom P.. F. L., so sídlom exekútorského úradu B. XX, XXX XX Q., pod sp. zn. XXXEX XX/XX, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu H. súdu B. B. sp. zn. XXEk/XXX/XXXX zo dňa XX. apríla XXXX, takto
rozhodol:
Q. sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/843/2020 zo dňa 22. apríla 2021 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu, návrhom na vykonanie exekúcie podaným na tunajší súd dňa 26.05.2020, domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške XXX,XX eura s príslušenstvom a trovami exekúcie. Ako exekučné tituly pripojil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, č. k.: 10C/48/2017- 58, zo dňa 04. 02 .2019, uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda, č. k.: 10C/48/2017- 63, zo dňa 08. 11. 2019, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda, č. k.: 10C/48/2017- 100, zo dňa 07.10.2020 (ďalej len ako „exekučné tituly“). Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a priložených príloh, Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 11. 02. 2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Dobrodenkovi, so sídlom exekútorského úradu Blahova 13, 909 01 Skalica, ktorý ju vedie po sp. zn. XXXEX XX/XX.
2. Povinná v zákonom stanovenej lehote podala návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom žiadala zrušiť sporný exekučný titul na peňažné plnenie, pretože nie je právoplatný ani vykonateľný, z dôvodu porušenia ústavných práv. Tvrdila, že jej boli odňaté ústavné práva, pretože súd nepodrobil zmluvu, z ktorej má pochádzať vymáhaný nárok oprávneného, súdnej kontrole v jej prítomnosti a tak aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Tým povinnej bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces. V návrhu na zastavenie exekúcie sa povinná odvolávala na zákonné ustanovenia neplatnosti právneho úkonu, citovala článok XX a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky ako aj Dohovor o ochrane ľudských práv.
3. Právny zástupca oprávneného so zastavením exekúcie nesúhlasil. Tvrdenia povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie považoval za zavádzajúce s jediným cieľom, a to vyhnúť sa splneniu dlhu. Vzhľadom na skutočnosť, že povinná nepodala voči rozsudku odvolanie a proti vydanému uzneseniu o trovách konania sťažnosť, ako aj na skutočnosť, že si nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučných titulov, podal oprávnený dňa XX. XX. XXXX na súd návrh na vykonanie exekúcie spolu so zákonom požadovanými prílohami. K. povinnej o údajnom odňatí práva konať a vyjadrovať sa v rámci súdneho konania, ako aj o odňatí práva na spravodlivý súdny proces oprávnený považuje za zavádzajúce a právne irelevantné. K. mala možnosť v súdnom konaní vyjadriť sa ku všetkým
skutočnostiam, resp. dané skutočnosti namietať, mala možnosť domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom podania odvolania ako riadneho opravného prostriedku voči rozsudku, o možnosti podania ktorého bola zo strany súdu riadne a včas poučená. Tvrdenia povinnej o tom, že rozsudok a uznesenie nie sú spôsobilými exekučnými titulmi oprávnený považoval za zavádzajúce. Vzhľadom na to, že si povinná nesplnila povinnosť vyplývajúcu z rozhodnutí riadne a včas, rozsudok a uznesenie nadobudli vykonateľnosť, t.j. stali sa spôsobilými exekučnými titulmi, a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané zákonne. Podľa právneho názoru oprávneného, exekúciu nemožno zastaviť pre dôvody uvedené povinnou v návrhu na zastavenie exekúcie, najmä z dôvodu zachovania princípu právnej istoty, a rovnako v danej exekučnej veci neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k a nasl. Exekučného poriadku.
4. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením sp. zn. XXEk/XXX/XXXX zo dňa XX. apríla XXXX rozhodol, že súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamieta. Odôvodnil to predovšetkým tým, cit: „Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Exekučnými titulmi bol povinný zaviazaný: zaplatiť sumu vo výške XXX,XX eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške XX,XX € na trovách právneho zastúpenia a vo výške XX,XX € na ďalších trovách, na účet právneho zástupcu žalobcu. Túto povinnosť povinný dobrovoľne nesplnil v zmysle exekučných titulov. Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX, uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX, v spojení s opravným uznesením ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie a aj exekúcia sa začali dôvodne a na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných titulov. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a oboznámil sa s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. K skutočnosti uvádzanej povinným, že súd prvej inštancie nebral do úvahy neprijateľné zmluvné podmienky existencia ktorých má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a boli porušené jeho ústavné práva, exekučný súd konštatuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). H. rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú (KS K. sp. zn.: XXCoE/XX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX). To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR XX C. XXXX/ XXXX). Z. exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. M. súd, ako už bolo spomenuté, nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Y. súdu v exekučnom konaní nie je posudzovať či spotrebiteľská zmluva, na podklade ktorej súd v základnom konaní vydal rozsudok a následné uznesenia, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a teda je absolútne neplatná. K. otázky rieši súd v základnom konaní. X. súd v základnom konaní vydal rozsudok, mohol povinný v lehote XX dní odo dňa jeho doručenia napadnúť toto rozhodnutie a podať odvolanie, o čom bol povinný vo vydaných rozhodnutiach poučený. Z. povinný proti rozhodnutiam nepodal odvolanie ani sťažnosť, exekučné tituly nadobudli účinky právoplatných a vykonateľných rozhodnutí a súd v exekučnom konaní je nimi, resp. ich výrokmi viazaný. M. súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. T. v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný a nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. M. súd je tohto názoru, že povinný mohol skutočnosti, ktoré namieta v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uplatniť prostredníctvom riadneho opravného prostriedku pred nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti exekučných titulov. J. tak súdu nepredložil dôkazy, že by využil možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku.“
X. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, povinná v zákonom stanovenej lehote podala sťažnosť, v ktorej žiadala zrušiť exekúciu XXXEX XX/XX.
X. Právny zástupca oprávneného žiadal, aby súd sťažnosť povinnej ako nedôvodnú zamietol s tým, že postup H. súdu B. B. (vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, zamietnutie návrhu povinnej na zastavenie exekúcie) považoval za zákonný a správny.
X. Sudca k veci udáva nasledovné:
X. Podľa § 200 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (M. poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „M. poriadok")na exekučné konania sa použijú ustanovenia C. sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. R. o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
X. Podľa § 239 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. C. sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
XX. Podľa § 250 ods. X C. ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. XX. Podľa § X02 ods. 2 M. poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
XX. Po preskúmaní sťažnosti povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca dospel k záveru, že táto bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Q. stav v napadnutom uznesení bol vyšším súdnym úradníkom zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. X. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, aplikujúc pritom ustanovenie § X02 ods. 2 M. poriadku.
XX. Nad rámec uvedeného, sudca k sťažnosti povinného poukazuje na koncentračnú zásadu vyjadrenú v ustanovení § 61k ods. X M. poriadku, v zmysle ktorej povinný musí uviesť a uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Z predmetného ustanovenia zákona je preto zrejmé, že pri rozhodovaní súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (ako aj o sťažnosti povinného) sú podstatné tie právne skutočnosti, ktoré povinný uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie a nastali do dňa podania tohto jeho návrhu na zastavenie exekúcie. X. ďalšie tvrdenia povinného reagujúce na vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. uvedené iba v sťažnosti, sú pre rozhodovanie súdu irelevantné.
XX. Súd rešpektujúc dôležitosť právnej teórie a právnych pojmov k uvedenému dodáva, že súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia reagovať na všetky namietané skutočnosti a dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou. V tomto rozsahu súd poukazuje aj na uznesenie Y. súdu SR z XX. mája XXXX, sp. zn. II. ÚS XXX/XX, z právnej vety ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania, a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II. ÚS XXX/XX, D.. ÚS XXX/XX). V obdobnom znení je aj nález Y. súdu Q. republiky sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX-XX, v rámci ktorého ústavný súd uviedol, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS XXX/XX, IV. ÚS XXX/XX, IV. ÚS XXX/XX, D.. ÚS XX/XX), najmä s ustanovením § 157 ods. X H. (v súčasnosti § 220 C.), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.