Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-111-2021.pdf
PDF · 102.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-6T/111/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, samosudcom JUDr. Petrom Hunákom, PhD., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. decembra 2021, takto
rozhodol:
obžalovaný J. U., nar. XX. XX. XXXX v U., trvale bytom J. U., zdržiava sa na adrese U., H. XX, t. č. ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,
je vinný, že
1/ v presne nezistenom čase, od nezisteného dňa, mesiaca roku 2002 až do roku 2007 na adrese v U. na ulici A. Č.. X sexuálne obťažoval svoju vlastnú maloletú dcéru S. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., I.. J. Č.. XXXX/XX, ktorá v inkriminovanom čase mala 10-14 rokov, ktorá s nim po rozvode s manželkou G. U., presne nezistenú dobu žila v spoločnej domácnosti, ju tento sexuálne obťažoval a to takým spôsobom, že vo večerných hodinách, keď bola sama doma so svojím otcom, tento sa ju snažil vyzliecť, sám sa vyzliekol a začal ju obchytkávať po celom tele, po prsiach, ktoré jej aj bozkával, nezistený počet krát si ku nej ľahol do postele chytal za vagínu, bozkával ju na pery, dával jej jazýčkovú, keď sa odťahovala, tak hovorieval, že „veď to je dobré“, nezistený počet krát cítila na chrbte, keď pri nej ležal, že pohlavný úd mal stoporený, chytil bez slova jej ruku a aj hovorieval, „chyť mi ho“ a keď nechcela, tak jej chytil ruku a on so svojou rukou a s jej rukou si chytil úd, nezisteného dňa a času si večer k nej ľahol, obchytkával ju za prsia a aj za vagínu, dával jej do vagíny prsty, keď mu povedala, že to bolí, tak povedal, „veď to je dobre“, ona sa postavila z postele, chcela ujsť, no on ju chytil, zvalil na koberec, bol nahý, úd mal stoporený, ľahol si na ňu a povedal, „teraz ťa idem vyt*tkať", pričom sa jej podarilo spod neho dostať, zamkla sa v druhej izbe a volala mame, ktorá prišla a zobrala ju preč,
2/ v presne nezistenom čase od roku 2017 najneskôr do mesiaca august r. 2020 si v podnájme na adrese U., H. Č.. XX, kde býval aj so svojou družkou X. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., R. Č.. XX vynucoval pohlavný styk a to minimálne dva krát proti jej vôli tak, že ju chytil za obidve ruky, zvalil ju na posteľ, využil svoju fyzickú silu a násilím proti jej vôli vykonal pohlavný styk, v uvedenom období jej sústavne a opakovane spôsoboval psychické utrpenie tým, že sústavne ju kontroloval, opakovane oplzlo nadával do pí* a že je je*nutá, fyzicky napádal tak, že ju udrel po tvári, pričom neutrpela žiadne zranenie, ktoré by si vyžadovalo lekárske ošetrenie,
teda
v bode 1/ obžaloby
osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas) a na chránenej osobe (blízkej osobe), v bode 2/ obžaloby
násilím donútil ženu k súloži a čin spáchal na chránenej osobe (blízkej osobe),
spôsoboval blízkej osobe psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej psychické zdravie a spáchal taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas),
čím spáchal
v bode 1/ obžaloby
zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, s poukazom na ust. § 138 písm. b) Trestného zákona a s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,
v bode 2/ obžaloby
zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona,
za to sa odsudzuje
Podľa § 199 ods. 2, § 38 ods. 2, 3, 8, § 36 písm. j), l), § 39 ods. 1, 3 písm. d), § 41 ods. 1, 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal dňa 07. 12. 2021 obžalobu na obvineného J. U. v bode 1) pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. a), b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, v bode 2) pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. 12. 2021 obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Následne mu samosudca kládol otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku. Obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne, rozumel, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu, bol na začiatku hlavného pojednávania poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, rozumel právnej kvalifikácii skutkov, ako trestných činov, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré
zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal svoju vinu. Obžalovaný uviedol, že svoje konanie ľutuje.
Súd tak mal v konaní nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutkov, ktoré sú mu v obžalobe kladené za vinu. Obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, a po zistení stanoviska prokurátora samosudca toto vyhlásenie prijal, nakoľko nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. a), b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
S ohľadom na vyššie uvedené je preukázané, že obžalovaný naplnil znaky skutkových podstát vyššie uvedených zločinov. Samosudca preto uznal obžalovaného vinným podľa obžaloby.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadol súd najmä na spôsob spáchania jednotlivých činov a ich následky, zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, ako aj na osobu páchateľa, jeho vek, pomery a možnosť nápravy. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti.
Samosudca na hlavnom pojednávaní prečítal Znalecký posudok č. XX/XXXX, vypracovaný znalkyňou J.. H. J., ktorá uviedla, že osobnosť R. X. E. je neuroticky štruktúrovaná, nebol u nej zistený výraznejší sklon k fantazijnému spracovaniu skutočnosti, ani k účelovému spracovaniu jednotlivých údajov. Poškodená je zvýraznene sugestibilná a ovplyvniteľná v partnerskom vzťahu. Poškodenou popísaný abúzus alkoholu možno hodnotiť ako sebapoškodzujúce správanie (sklon k samopoškodzovaniu v zmysle suicidálneho konania u nej znalkyňa aktuálne nezistila). Sú u nej prítomné známky násilného konania zo strany obžalovaného, znaky dlhotrvajúceho psychického nátlaku a znehodnocovania z jeho strany, ktoré viedli k prehlbovaniu jej osobnej neistoty, k pocitom vlastnej nehodnoty až k naučenej bezmocnosti a latentnej depresivnej symptomatike. Aktuálne u poškodenej odoznieva vnútorné napätie a pocity ohrozenia zo vzťahu s obžalovaným, zažíva pocit úľavy z potvrdenia vlastného prežívania. Z dlhodobejšieho hľadiska je pravdepodobné, že prežité udalosti budú mať dlhodobý vplyv na jej schopnosť nadväzovania partnerských vzťahov a schopnosť fungovania vo vzťahu - psychicky aj sexuálne. U poškodenej sú prítomné známky hrubého a bezcitného zaobchádzania, ktoré na ňu pôsobilo v rámci vzťahu s obvineným a ktoré pociťovala ako ťažké príkorie. Ďalej samosudca prečítal Znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalkyňou J.. H. J., ktorá uviedla, že osobnosť poškodenej S. U. je výrazne neuroticky štruktúrovaná, so známkami hlbokej traumatizácie v priebehu vývinu. Táto trauma ju ovplyvnila v spôsobe, akým pristupuje sama k sebe, v jej sebahodnotení, v spôsobe, akým rieši životné situácie, ako nadväzuje partnerské vzťahy. Nebol u nej zistený výraznejší sklon k fantazijnému spracovaniu skutočnosti, ani k účelovému spracovaniu jednotlivých údajov. Taktiež u nej nebol zistený sklon k samopoškodzovaniu, jej frustračná tolerancia je však nízka, je osobnostne krehká s nestabilnou emočne afektívnou sférou, preto u nej nie je možné vylúčiť pod vplyvom výraznejšieho emočného stresu aj skratkové samopoškodzovacie správanie. U poškodenej sú prítomné následky násilného konania zo strany obžalovaného, ktoré možno označiť za psychickú traumu, ktorá ju ovplyvnila v období formovania osobnosti a následky tohto konania sú hlboké. Poškodenú to ovplyvnilo v spôsobe, akým pristupuje sama k sebe, v jej nestabilnom sebahodnotení, v cirkularite emitivity, v spôsobe, akým rieši životné situácie a ako nadväzuje partnerské vzťahy. U poškodenej sú prítomné známky takého zlého zaobchádzania, ktoré sa vyznačovalo vyšším stupňom bezcitnosti a hrubosti, jeho trvanie bolo dlhodobé a poškodená ho pociťovala ako ťažké príkorie. Ďalej samosudca prečítal Znalecký posudok č. XXX/ XXXX vypracovaný znalcom J.. Z. G., R.., J., J., ktorý uviedol, že u obžalovaného ide o jedinca s abnormnou osobnostnou štruktúrou v polymorfnom zmysle, duševnú chorobu v úzkom slova zmysle znalec nezistil. V čase spáchania trestnej činnosti mohol obžalovaný rozpoznať protiprávnosť svojho konania, ovládacia schopnosť bola znížená len nepodstatne. Obžalovaného možno považovať za škodlivého užívateľa alkoholu, ktorý užíval nadmerne najmä v období po rozvode manželstva, závislosť
od alkoholu však zistená nebola, vzťah k iným návykovým látkam nemá. Nadužívanie alkoholu mohlo mať určitý vplav v prípade sexuálneho zneužívania jeho dcéry, nešlo však o vplyv podstatný, či určujúci. Sexuálnu deviáciu v zmysle pedofílie znalec nezistil. Žiadne ochranné opatrenia znalec nenavrhol. Ďalej samosudca prečítal Znalecký posudok č. XXX/XXXX vypracovaný znalcom J.. Z. G., R.., J., J., ktorý uviedol, že poškodená S. U. netrpí duševnou chorobou v úzkom slova zmysle, a ani vážnejšou duševnou poruchou. Bolo u nej zistené ľahké narušenie osobnostného, predovšetkým psychosexuálneho vývoja, ktoré zdroj je hlavne v trestnom konaní, pre ktoré je vedené trestné konanie. Pred spáchaním skutku bola poškodená v predpubertálnom veku, nie sú známe informácie, že by trpela vážnejšími psychickými ťažkosťami. V čase spáchania skutku bola poškodená v úvodnom štádiu dospievania, situáciu už riadne vnímala a kriticky prežívala, udalosti negatívne ovplyvnili jej ďalší osobnostný vývoj. Zložitejší osobnostný vývoj je u poškodenej ale podmienený aj inými faktormi, nepriaznivým zázemím v detstve s nepríjemnými udalosťami v rodine, obaja rodičia boli psychicky labilní, psychiatricky liečení, obaja v rôznych časových obdobiach uvažovali o samovražde. Sklony k samopoškodzovaniu u nej neboli zistené. Súčasný psychický stav je stabilizovaný, liečbu z hľadiska psychiatrie nevyžaduje. Z hľadiska následkov trestnej činnosti nebola u nej preukázaná ťažká ujma na jej duševnom zdraví. V intímnej a partnerskej interakcii je zvýšene zraniteľná. Narušenie psychosexuálneho vývoja môže mať dopad na jej ďalší osobnostný vývoj, vyformovali sa ale u nej predpoklady, že životná línia poškodenej nemusí byť prežitou udalosťou významnejšie labilizovaná, či negatívne poznačená. Ďalej samosudca prečítal Znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalkyňou R.. J.. P. A., R.., ktorá uviedla, že obžalovaný je konfliktný typ s infantilnou egocentrickou asociálnou osobnosťou, s priamymi prejavmi egocentrizmu, nedostatočne rozvinutou schopnosťou empatie. V prípade preukázania viny by mohla byť zo psychologického hľadiska motivácia činu obžalovaného podmienená negatívnymi osobnostnými vlastnosťami v koincidencii so sexuálnou úchylkou. Obžalovaný trpí sexuálnou úchylkou - nezrelá, neúplná sexualita, ktorá mu môže dovoľovať sexuálne zneužívanie obetí neprimeraného (nedospelého) veku, včítane vlastného dieťaťa. Keď je aktivovaná jeho sexualita je „zaslepený“, keď pominie aktivácia sexuality, koná racionálne. U obžalovaného neboli zistené znaky, že by trpel duševnou poruchou v pravom slova zmysle. Obžalovaný nie je motivovaný k zmene, prognóza ďalšieho vývoja osobnosti obžalovaného k vyšetrovanému trestnému činu je nepriaznivá. Ďalej samosudca prečítal Znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalkyňou R.. J.. P. A., R.., ktorá uviedla, že aktuálny psychický stav poškodenej S. U. je zhoršený. Poškodená pociťovala konanie obžalovaného ako psychické utrpenie a ťažké príkorie. V aktuálnom psychickom stave bolo zistené prežívanie zvýšenej anxiety, úzkostlivosti, depresívne a neurotické prežívanie. Prežívanie emočnej nepohody podporuje vysoké skóre v škále posttraumatická stresová porucha. V súvislosti s prežitými udalosťami má poškodená sklon nadhodnocovať nebezpečenstvo v okolí. Je citlivá a napätá, má nedostatočné skúsenosti s opačným pohlavím, má narušený vzťah k obžalovanému, ktorého hodnotí ako agresívnu a hostilnú osobnosť.
Následne samosudca na hlavnom pojednávaní prečítal listinné dôkazy - správu Mesta Brezno, v zmysle ktorej je obžalovaný prihlásený k trvalému pobytu na adrese Brezno, k prechodnému pobytu nie je prihlásený. Podľa ich evidencie je rozvedený a má dve deti. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, vyplýva, že obžalovaný nebol ani raz priestupkovo postihnutý. Samosudca ďalej oboznámil s odpisom z registra trestov, z ktorého vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol ani raz súdom trestaný.
Na hlavnom pojednávaní prokurátorka Okresnej prokuratúry Brezno v záverečnej reči uviedla, že poukazujúc na dôkazy, ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní, tiež na vyjadrenie obžalovaného s poukázaním na dnešné vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, navrhuje, aby bol obžalovaný uznaný vinným v zmysle obžaloby. Čo sa týka trestu, berúc do úvahy poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), l) Trestného zákona, priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, tiež za použitia § 41 ods. 1, 2 Trestného zákona, navrhuje, ponechajúc na zváženie súdu § 39 Trestného zákona, vzhľadom na bezproblémovú minulosť, uloženie úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody v rozsahu 5 - 6 rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Vo vzťahu ku škode nemá žiadny návrh, keďže zo strany poškodených nebola uplatnená žiadna škoda.
Obhajkyňa v záverečnej reči uviedla, že od prvopočiatku obžalovaný veľmi zodpovedne pristúpil k prejednávanej veci a je pripravený niesť mu uložený trest. Uviedla, že si sú vedomí závažnosti konania, ktorého sa obžalovaný dopustil a ku ktorému sa v plnom rozsahu priznal, čo potvrdil aj na dnešnom hlavnom pojednávaní svojím vyhlásením, pričom svoje konanie úprimne oľutoval. V súhrne na základe všetkých okolností celého prípadu a jeho priebehu preto obhajoba navrhla mimoriadne znížiť úhrnný trest odňatia slobody nakoľko má za to, že aj kratší trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby bude postačujúci pre jeho nápravu. Obžalovaný sa sám pri prednese záverečnej reči pani prokurátorky s jej návrhom stotožnil a rovnako sa stotožnila obhajoba s navrhovaným trestnom. Vzhľadom na skutočnosť, že náhrada škody zo strany poškodených nebola v trestnom konaní uplatnená, považuje obhajkyňa za bezpredmetné vyjadrovať sa k nej.
Obžalovaný sa v záverečnej reči oľutoval čo som spravil, uviedol, že vždy sa to snažil napraviť aj s poškodenými, a chce prijať trest za to čo urobil, nechce sa vyhýbať zodpovednosti a prosí súd o zhovievavosť. V poslednom slove neuviedol obžalovaný nič.
Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného dôsledne prihliadal na všetky skutočnosti, na ktoré je pri ukladaní trestu povinný prihliadnuť. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že pri ukladaní trestu, zohráva v rámci požiadavky primeranosti trestu významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, tzn. druh a výmera trestu musia v každom konkrétnom prípade zodpovedať všetkým zvláštnostiam prípadu. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. Súd musí zohľadniť okolnosti prípadu a pomery páchateľa. V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. V zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie a pohnútku obžalovaného. Súd dôsledne zvažoval pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pričom zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, keď obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, keď sa obžalovaný k spáchania trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, keď spáchal viac trestných činov. Samosudca však s ohľadom na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/50/2020 zo dňa 25. 05. 2010 (Jtk 13/2010) na túto priťažujúcu okolnosť neprihliadol, lebo v opačnom prípade by došlo k dvojitému pričítaniu tej istej okolnosti a duplicitnému zvýšeniu trestnej sadzby trestu odňatia slobody (v prípade aplikácie § 41 ods. 2 Trestného zákona). Samosudca skúmal existenciu aj iných poľahčujúcich, či priťažujúcich okolností, avšak dospel k záveru, že žiadne iné okolnosti v danom prípade obžalovanému nepoľahčujú a ani nepriťažujú.
Ako bolo už uvedené vyššie, obžalovaný nebol v minulosti odsúdený za žiadny trestný čin ani postihnutý za žiadny priestupok. Samosudca pri rozhodovaní o treste zobral do úvahy osobu obžalovaného, jeho vek, vzdelanie, možnosť nápravy, osobné pomery, postoj obžalovaného k spáchaným skutkom, a v neposlednej miere aj neexistenciu žiadnych predošlých trestov, či iných postihov.
Významnou skutočnosť pri rozhodovaní o dĺžke, prípadnom mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, bol postoj obžalovaného, ktorý sa na hlavnom pojednávaní ku spáchaniu trestného činu priznal, svoje konanie oľutoval a vyvíja snahu ospravedlniť sa poškodeným. Samosudca vzal na vedomie aj stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27. 06. 2017, v zmysle ktorého ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže obžalovaný
neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
S ohľadom na trestnú sadzbu súd dáva do pozornosti, že v prípade, že trestné činy, za ktoré sa obžalovanému ukladá úhrnný sú rovnako prísne, možno pri určení „najprísnejšieho“ trestného činu vychádzať zo systematiky osobitnej časti Trestného zákona zdôrazňujúcej prioritu zákonom chránených hodnôt a záujmov, v dôsledku čoho je pre posúdenie prísnosti trestného činu rozhodujúce jeho zaradenia v osobitnej časti Trestného zákona (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 1To/118/2010 zo dňa 11. 01. 2011). Základom pre výpočet trestnej sadzby je ustanovenie § 199 ods. 2 Trestného zákona, t. j. trestná sadzba v dĺžke 7 až 15 rokov. Nakoľko prevažuje pomer poľahčujúcich nad priťažujúcimi okolnosťami, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Následne, sa v danom prípade jedná o spáchanie dvoch alebo viacerých úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, dochádza k zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Upravená trestná sadzba tak je v rozsahu 7 rokov až 16 rokov a 5 mesiacov.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a následné opakované oľutovanie jeho konania pri vykonaní vyhlásenia o vine, ako aj v záverečnej reči, na snahu o nápravu vzťahu s poškodenými, s osobitným zreteľom na jeho vek, pomery, osobu obžalovaného, jeho minulosť a z toho vyplývajúcu možnosť jeho nápravy, s prihliadnutím na následky spáchaných trestných činov, zavinenie a pohnútku, a v neposlednom rade aj na časový odstup od spáchania jednotlivých trestných činov a ich neopakovanie, samosudca nakoniec dospel k záveru, že uloženie úhrnného trestu odňatia slobody obžalovanému čo i len na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá v danom prípade predstavuje 7 rokov, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Samosudca preto obžalovanému podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, ktorý je podľa názoru súdu dostatočný, napĺňa v celom rozsahu účel trestu, ktorým je generálna a individuálna prevencia, a teda nielen zabezpečuje ochranu spoločnosti pred páchateľom za účelom obmedzenia páchania ďalšej trestnej činnosti, ale aj vytvára podmienky na jeho prevýchovu, a zároveň je proporcionálny k závažnosti trestnej činnosti, ktorej sa páchateľ dopustil a ku spôsobu spáchania činu a jeho následku, zavineniu, pohnútke, priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam a v neposlednom rade k osobe páchateľa, jeho pomerom a možnostiam jeho nápravy.
Samosudca podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody. osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas) a na chránenej osobe (blízkej osobe),
násilím donútil ženu k súloži a čin spáchal na chránenej osobe (blízkej osobe),
spôsoboval blízkej osobe psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej psychické zdravie a spáchal taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas),
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.