Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11S-6-2021.pdf
PDF · 124.13 KB
No categories available
11S/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej, členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: B., s. r .o., so sídlom H. XXW., XXX XX W., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou W. & F., s.r.o., so sídlom Y. X. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému C. H. X. H., so sídlom D. XX, XXX XX W. W., IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11. decembra 2020, takto
rozhodol:
Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného C. riaditeľstva X. republiky č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.12.2020 a rozhodnutie Daňového úradu S. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.03.2020 a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu - Daňový úrad S., pobočka F. na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou v zákonnej lehote sa domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu S. číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.03.2020, ktorým žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby (DPPO) za zdaňovacie obdobie roka 2016 v sume 18 536,94 eur a zároveň neuznal daňovú stratu v sume 7 014,47 eur.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné. Žalobca namietal, že vo výroku rozhodnutia žalovaného chýba označenie prvostupňového správneho orgánu (správcu dane), ktorého prvostupňové rozhodnutie žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil. Žalobca uviedol, že správca dane sa vôbec v prvostupňovom rozhodnutí nezaoberal námietkami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly. Žalobca žiadal správcu dane vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly, aby sa s námietkami žalobcu špecifikovanými v jednotlivých bodoch vyjadrenia správca dane vysporiadal a zohľadnil ich v daňovom rozhodnutí. Ďalej mal za to, že výsledok daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v žalovanom prípade nezodpovedal zistenému skutkovému stavu veci. Náklady vynaložené žalobcom na nákup motorových vozidiel a ďalšie náklady, ktoré vylúčil správca dane z daňovo uznateľných nákladov žalobcu boli oprávnené, reálne, odôvodnené, objektívne a v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení. Žalobca poukázal na to, že správca dane v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní vôbec nezobral do úvahy dôkazy predkladané žalobcom a s námietkami žalobcu sa správca dane zaoberal iba marginálne tým, že odkázal na zápisnicu o ústnom pojednávaní bez toho, aby sa s nimi v rozhodnutí vysporiadal. Rovnako postupoval žalovaný, ktorý nevzhliadol na námietky žalobcu, ale v napadnutom rozhodnutí v odôvodnení po opísaní skutkového stavu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania uvádza iba všeobecné konštatovania a poukazuje na dôkazné bremeno daňového subjektu bez toho, aby sa vysporiadal s dôkazmi
a vyjadreniami predkladanými žalobcom. Žalobca namietal, že v napadnutom rozhodnutí absentuje právna argumentácia v nadväznosti na špecifikáciu konania žalobcu ako daňového subjektu spočívajúca v porušení zákonných ustanovení, pričom rozporoval aj závery žalovaného, ktoré označil za arbitrárne a neodôvodnené. Žalobca mal za to, že dôkazmi jednoznačne preukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov a ich zaúčtovanie do daňovo uznateľných nákladov žalobcu. Žalobca vyjadril presvedčenie, že na základe dôkazov vykonaných v daňovej kontrole bolo jednoznačne preukázané, že zdaniteľné obchody sa reálne uskutočnili a fakturovaný tovar a služby žalobca nakúpil od jednotlivých dodávateľov a oprávnene si ich zaúčtoval do daňových výdavkov. Žalobca odôvodnil správcovi dane súvislosť daňových výdavkov s dosahovaním, zabezpečením a udržaním jeho príjmov a zahrnutie tovarov a služieb do daňových výdavkov v súlade so zákonom o dani z príjmov. Správca dane však vysvetlenia žalobcu neakceptoval bez zdôvodnenia. Žalobca vysvetlil správcovi dane, že na základe ponuky dodávateľa alebo na základe požiadavky žalobcu sa realizoval nákup automobilov za účelom jeho ďalšieho predaja. Žalobca poukázal na to, že vysvetlil správcovi dane spôsob obchodovanie, keď na základe ponuky dodávateľa alebo na základe požiadavky žalobcu sa realizoval nákup automobilov za účelom jeho ďalšieho predaja. Automobil bol dodávateľom dodaný do sídla spoločnosti žalobcu vrátane všetkých podkladov potrebných k odovzdaniu vozidla odberateľovi. Následne žalobca uhradil faktúru za dodanie vozidla dodávateľovi. Ak sa realizoval nákup vozidla na základe požiadavky odberateľa, v tom prípade bolo vozidlo u dodávateľa objednané, bola poskytnutá zálohová platba a po dodaní automobilu vrátane všetkých podkladov potrebných k odovzdaniu vozidla následne prebehla úhrada zostávajúcej časti fakturovanej sumy po odrátaní zálohovej platby. Prihlasovanie do evidencie vozidiel v Slovenskej republike v zmysle príslušnej vyhlášky prebiehalo pri konkrétnych automobiloch individuálne podľa situácie v danom čase a pri konkrétnom predmete tovaru. Vyhláška totiž umožňuje viacero možností prihlásenia pri dodaní automobilov predtým neevidovaných v Slovenskej republike. Náklady spojené s pridelením evidenčných čísel v Slovenskej republike boli riešené individuálne pri každom konkrétnom automobile v závislosti od náročnosti potrebných úkonov a dodávateľsko-odberateľskej dohody. K výkonu daňovej kontroly žalobca predložila všetky uvedené doklady súvisiace s nákupom tovaru od spoločnosti E. s.r.0 a to faktúry, objednávky, kúpne zmluvy, preberacie protokoly k danému tovaru boli doložené v zmysle vyhlášky o pozemných komunikáciách, keďže sa jednalo výlučne o tovar - nákladné automobily a k týmto boli zároveň odovzdané originály dokumentov a to: originál slovenský technický preukaz, originál protokol o technickej kontrole, originál protokol o emisnej kontrole, originál protokolu o kontrole originality. Žalobca uviedol, že v cene vozidla Y., VIN: K pre odberateľa boli zahrnuté poplatky spojené s evidenciou vozidla v Slovenskej republike, ale nakoľko si odberateľ osobného automobilu časť poplatku uhradil sám následne bola táto suma refakturovaná žalobcovi. Nákladné vozidlo domiešavač betónu betónpumpa bolo po poruche opravované rôznymi dodávateľmi prác a náhradných dielov, a to domácimi aj zahraničnými dodávateľmi. Predmetné náklady sa týkajú opráv priamo súvisiacimi s funkčnosťou daného motorového vozidla. Nákladné vozidlo - hákový nakladač kontajnerov bol nacenený zákazníkovi vrátane kontajnerov, nákup vozidla a nákup kontajnerov bol realizovaný u dvoch rôznych dodávateľov.
3. Žalobca ďalej uviedol, že správca dane vôbec nevenoval pozornosť ani neoveroval materiálnu existenciu jednotlivých plnení. Správca dane na preverenia reálnej existencie zdaniteľných plnení nevykonal jediný dôkaz. Celé kontrolné zistenia správcu dane sú postavené na spochybňovaní dodávateľov žalobcu alebo na spochybňovaní súvislosti vynaložených nákladov s ekonomickou činnosťou žalobcu bez toho, aby si správca dane overil materiálnu existenciu plnenia. Správca dane vychádzal pri neuznaní nákladov z posúdenia predložených dokladov, ktoré vyhodnotil ako nedostatočné vo vzťahu k deklarovaným zdaniteľným obchodom. Podľa žalobcu ak o materiálnej existencii plnenia neexistujú pochybnosti, nemôže správca dane svojvoľne nepriznať daňovému subjektu náklady z dodávateľských faktúr. Uvedenými zásadami sa správca dane počas výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania absolútne neriadil a v rozpore s nimi prijal záver o neuznaní nákladov. Žalovaný podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane nedostatočne zdôvodnil a porušil § 63 ods. 5 daňového poriadku 4. Podľa žalobcu správca dane nevykonal dostatočné dokazovanie, ktoré by mohlo viesť k záveru o vyrubení rozdielu dane. Správca dane nesprávne vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom. Žalobcu mal za to, že správca dane nevykonal všetky potrebné dôkazy a nevysporiadal sa dostatočne s dôkazmi predloženými žalobcom k tomu, aby mohol vydať prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím potvrdené. Žalobca zdôraznil, že pochybnosti správcu dane o hodnovernosti dodávateľa a jeho dokladovej a účtovnej evidencii nemôžu sa bez ďalšieho pripísať v neprospech žalobcu v zmysle úplného spochybnenia zdaniteľného plnenia.
5. V písomnom vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že preskúmavané Rozhodnutie č.XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 11.12.2020 obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 63 ods. 2 a 3 a) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to aj označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydalo, teda C.. Rovnako tak výrok rozhodnutia podľa § 63 ods. 3 písm. d) tohto zákona obsahuje obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné údaje tejto osoby, rozhodnutie vo veci, sú tam uvedené právne predpisy podľa ktorých sa rozhodovalo a vyrubený rozdiel dane. Povinnou náležitosťou výroku rozhodnutia nie je označenie orgánu, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie. Názov tohto orgánu je uvedený na prvostupňovom rozhodnutí, rovnako tak číslo prvostupňového rozhodnutia. K námietkam žalobcu k protokolu uviedol, že tieto žalobca predložil dňa 16.12.2019, evidenčné č. X/ XXXXXXXX/XXXX a v závere uviedol, že žiada Daňový úrad S., aby akceptoval námietky, s týmito sa vysporiadal a zohľadnil ich v daňovom rozhodnutí. Správca dane námietky žalobcu prerokoval na ústnom pojednávaní dňa 25.02.2020 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX) za prítomnosti žalobcu, ktorý mal možnosť sa k nim vyjadriť. Toto právo si žalobca uplatnil. Vzhľadom k tomu, že sa nejednalo o námietky, ktoré mali vplyv na zistenia daňovej kontroly, správca dane na tieto neprihliadol a v preskúmavanom rozhodnutí už len túto skutočnosť uviedol. Žalobca nepredložil ani žiadne dôkazy, ktoré mohli mať vplyv na výsledok daňovej kontroly. Preto správca dane na svojich kontrolných zisteniach trval. Rovnako v tomto prípade správca dane nič nezanedbal a postupoval procesne správne. Žalovaný trval na tom, že výsledok daňovej kontroly a vyrubovacieho konania mal oporu vo vykonanom dokazovaní, žalobcovi bola účasť na dokazovaní umožnená, dôkazom čoho sú zasielané výzvy na predloženie dôkazov ako aj ústne výzvy adresované žalobcovi na ústnych pojednávaniach. Správca dane skutočnosti pre rozhodnutie zistil dostatočne, kontrolné zistenia a vyjadrenia k nim uviedol v rozhodnutí a vyhodnotil ich tak, ako mu to ustanovuje § 3 ods. 3 a 6 daňového poriadku. Správne orgány podľa žalovaného dostatočne odôvodnili, prečo neuznávajú uplatnené daňové výdavky a ostatné výdavky uplatnené v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Taktiež subsumovali zistený skutkový stav a z neho vyplývajúce závery pod príslušné ustanovenia hmotnoprávnych predpisov. Závery správnych orgánov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutí je podľa žalovaného dostatočné, jednoznačné, logické a správne orgány sa v nich neodklonili od platných právnych predpisov a ustálenej judikatúry, pričom vysvetlili podstatu podmienok na uplatnenie daňových a ostatných nákladov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a zároveň dodržali príslušné ustanovenia procesného zákona. Správne orgány sa vo svojich rozhodnutia so všetkými podstatnými námietkami, teda námietkami, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutí vysporiadali. Skutočnosť, že žalobca sa s názorom správnych orgánov nestotožňuje a nesúhlasí s právnym hodnotením skutkového stavu, nemôže sama osebe viesť k záverom, že rozhodnutia sú zmätočné, nepreskúmateľné, že došlo k porušeniu jeho práv, a preto je ich potrebné zrušiť. Záverom žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
6. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal, pričom vo veci nariadil pojednávanie a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť tomuto orgánu na ďalšie konanie:
7. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.12.2020 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.03.2020 ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi vyrúbený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby v sume 18.536,94 eur a neuznaná daňová strata v sume 7.014,47 eur za zdaňovacie obdobie roka 2016 z dôvodu, že výdavky v celkovej výške 97.349,73 eur nespĺňajú všetky podmienky uvedené v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobia roku 2016,
ktorá bola začatá dňa 20.12.2018 na základe oznámenia o daňovej kontrole, pričom o jej výsledku bol vyhotovený protokol č. kontrole č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.11.2019, ktorý doručil žalovaný žalobcovi dňa 21.11.2019 a vyzval žalobcu na vyjadrenie k nemu do 20 dní od jeho doručenia. Protokol bol následne so žalobcom prerokovaný.
9. Správca dane vydal dňa 05.03.2020 prvostupňové rozhodnutie č.XXXXXXXXX/XXXX, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 18.536,94 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016, pričom žalobcovi neuznal daňovú stratu vo výške 7.014,47 eur. Správca dane dospel k záveru, že žalobcove výdavky vo výške 97.349,73 eur. Správca dane neuznal žalobcovi ako náklady ovplyvňujúce základ dane sumu 618,58 eur, skladajúcej sa z nákupu alkoholu v sume 374,- eur a nákupu kvetov v sume celkom 244,58 eur (suma 110,08 eur, +134,50 eur). Ďalej správca dane neuznal výdavky v sume 1162,37 eur, zložené z výdavkov na čerpadlo v sume 324,37 eur, výdavkov v sume 135,60 eur na sťahovanie okien a výdavkov v sume 870,- eur na pneumatiky a dopravu. Ďalej správca dane neuznal žalobcovi výdavky v sume 4.401,18 eur tvorené výdavkami na správny poplatok v sume 1.730,- eur (W. S., s.r.o.), výdavkom na projekčnú činnosť v sume 550,- eur, výdavkami na dopravu v sume 1970,- eur, výdavkami na DHL B. v sume 151,18 eur. Správca dane neuznal žalobcovi výdavky v celkovej sume 38.480,63 eur tvorené faktúrami od viacerých dodávateľov (napr. faktúry č. XXXXXXXXXX od dodávateľa P.-I. S., s.r.o. IČO XXXXXXXX, DiČ XXXXXXXXXX, W. XX, S. vo výške 267,98 eur, z základ dane 223,32 eur a DPH 44,66 eur, predmetom ktorej je náhradný diel a faktúry vo výške celkom 174,91 eur, z toho základ dane 145,76 eur a DPH 29,15 eur, predmetom ktorej je výjazd mechanika vrátane práce. Uvedené výdavky žalobcovi správca dane neuznal s odôvodnením, že žalobcovi boli dodané plne funkčné vozidlá spôsobilé na prevádzku, pričom žalobca nepreukázal, že by si uplatnil reklamácie u svojich dodávateľov. Ďalej neboli uznané výdavky vo výške 2000,04 eur na preklady dokladov od spoločnosti X., s.r.o. a výdavky v sume 3.480,- eur na obstaranie kontajneru Y. 35 m3 a odpisy hmotného majetku v sume 4.513,- eur (odpisy kamerového systému v sume 1048,- eur, monitorujúceho prístroja v sume 1.251,- eur, tlačiarne v sume 437,- eur a modernizácie budovy v sume 1.777,- eur). Správca dane znížil žalobcovi daňový základ o 16,- eur titulom nesprávne zaúčtovanej vstupnej ceny automobilov. Správca dane neuznal žalobcovi výdavok v zmysle § 17 ods. 27 o dani z príjmov vo výške 28.394,40 eur. Správca dane taktiež neuznal žalobcovi odpis motorového vozidla P. W. X v celkovej výške 33.300,- eur nakoľko podľa jeho názoru základ dane nepresiahol sumu 12.000,- eur, a preto upravil jeho základ dane ako rozdiel sumy 33.300,- eur a sumy odpisu 12.000,- eur.
10. Voči uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca včas odvolanie, ktorého odôvodnenie korešponduje s odôvodnením žaloby, preto správny súd v tejto časti poukazuje na ods. 2 až 4 tohto rozsudku.
11. Na základe odvolania žalobcu žalovaný dňa 11.12.2020 napadnutým rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zopakoval skutkový stav zistený správcom dane a celý priebeh konania pred vydaním prvostupňového rozhodnutia ako aj námietky uvedené v odvolaní žalobcu. Žalovaný na základe posúdenia predloženého spisovného materiálu a námietok uvedených v odvolaní dospel k záveru, že obsah predloženého administratívneho spisu nepreukazuje skutočnosti uvedené daňovým subjektom v odvolaní, preto odvolaniu nevyhovel. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že dokazovanie a šetrenie v tomto prípade bolo zamerané na preukázanie tvrdení, že fakturované služby a tovar, uplatnené odpisy hmotného majetku a úprava základ dane o výšku neuhradeného záväzku spĺňali všetky podmienky uvedené v príslušných ustanoveniach zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že správca dane zistil skutkový stav dostatočne, kontrolné zistenia a vyjadrenia k nim uviedol v odôvodnení rozhodnutia a vyhodnotil ich tak, ako mu to ustanovuje § 3 ods. 3 a ods. 6 daňového poriadku. Správca dane uviedol zistené skutočnosti a zároveň zdôvodnil, prečo neuznáva uplatnené daňové výdavky a ostatné výdavky uplatnené v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Taktiež subsumoval zistený skutkový stav a z neho vyplývajúce závery pod príslušné ustanovenia hmotnoprávnych predpisov. Žalovaný mal za to, že správca dane svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo v tomto konaní vyšlo najavo. Odôvodnenie rozhodnutia je jasné, logické a zrozumiteľné, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia. Preto je námietka o nesprávnom právnom posúdení veci, neopodstatnená. V rozhodnutí sa uvádza, ktoré dôkazy boli obstarané a aj akým spôsobom boli vyhodnotené. Rozhodnutie správcu dane je zrozumiteľné, sú
v ňom jednoznačne uvedené dôvody, pre ktoré správca dane rozdiel dane z príjmov vyrubil, a tak ako je uvedené vyššie, výrok rozhodnutia je v súlade s jeho odôvodnením a rozhodnutie má oporu vo vykonanom dokazovaní.
12. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z., pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva 1) z výsledku hospodárenia.
14. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z., výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.
15. Podľa § 21 ods. 1 prvá časť vety po písm. a) zákona č.595/2003 Z. z., daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej.
16. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
17. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
18. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
19. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
20. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
21. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
22. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d), e) daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosti poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia a predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
23. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
24. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných vyjadrení účastníkov konania, po zohľadnení vyjadrení účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu(§ 191 ods. 1 písm. e) SSP) a pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP).
25. Správny súd posúdil ako dôvodnú námietku žalobcu, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav a mal vykonať dokazovanie ohľadne použitia napr. čerpadla aj miestnym zisťovaním (či sa skutočne používa u žalobcu, a to aj bez návrhu žalobcu). Rovnako bolo potrebné vykonať dopyt na odberateľa žalobcu (spoločnosť W. S., s.r.o.,), či skutočne žalobcovi refakturoval administratívny poplatok a ak áno, z akého dôvodu. Rovnako bolo potrebné dopytovať dodávateľa P. Q. Q. B. k vykonaným službám. Rovnako tak bolo potrebné dopytovať odberateľa žalobcu, či bol dodaný len jeden alebo oba kontajnery Y. XX m3. Správny súd má za to, že daňové konanie nie je trestným a represívnym konaním, ale konaním, ktoré by malo viesť k riadnemu zisteniu skutkového stavu, na podklade ktorého, ak k tomu povedú výsledky dokazovania, príde k dorúbeniu dane. Správny súd sa nestotožnil so záverom správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca nemohol vynaložiť výdavky (všetky) na opravu vozidiel. Žalobca obchoduje so staršími vozidlami, pričom je všeobecne známe, že pokazia sa aj celkom nové vozidlá a nieto vozidlá staršie, používané so státisícami kilometrov, pričom žalobca musí odovzdať vozidlo odberateľovi vo funkčnom stave. Často pri predaji starších vozidiel sú maskované chyby predajcom, pričom ich reklamácia býva často drahšia ako okamžitá oprava. Záver správcu dane o bezporuchovosti a perfektnom stave vozidiel založený na výňatkoch z výpovedí svedkov vykonaný bez hlbšieho zisťovania stavu veci je predčasný a nepreskúmateľný. Nič nebránilo správcovi dane zistiť napr. u spoločnosti P.- I. S., s.r.o., či skutočne vykonával opravu a akého vozidla vo vlastníctve žalobcu a podobne, zvlášť ak žalobca tvrdil, že išlo o vozidlá nadobudnuté v tuzemsku. Správny súd konštatuje, že správca dane nevykonal od vyhotovenia protokolu žiadne ďalšie dokazovanie a prerokoval len pripomienky k protokolu, pričom však rozhodol len na podklade doterajších listinných dôkazov. Správny súd súhlasí s názorom žalovaného, že nemusí správca dane viesť neobmedzene do preukázania tvrdení žalobcu, ale súčasne by dokazovanie malo byť vedené tak, aby nedochádzalo k zrejmým nesprávnostiam a neobchádzal sa zmysel a účel ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Ďalej správny súd konštatuje, že správca dane a žalovaný prijali záver o zvýšení základu dane o sumu neuznaných odpisov vo výške 21.300,- eur ako rozdielu uplatneného odpisu vo výške 33.300,- eur a uznaného odpisu vo výške 12.000,- eur z dôvodu limitovanej vstupnej ceny odpisov, nakoľko žalobca vykázal v daňovom priznaní stratu vo výške 7.014,47 eur. Žalovaný ani správca dane sa v danom momente nevysporiadali so skutočnosťou, aký dopad má dorúbenie dane, a tým reálne zvýšenie daňového základu žalobcu na uvedený odpis. Správny súd je toho názoru, že ak by skutočný daňový základ bol 0,- eur, resp. nižší ako 12.000,- eur aj po neuznaní výdavkov zo strany správcu dane, tak by tu bol dôvod na zvýšenie základu dane o sumu 21.300,- eur ako odpisu, ktorý bol uplatnený a nemal byť. Ak však správca dane a žalovaný zvýšili základ dane o 83.064,20 eur, tak potom je potrebné riadne odôvodniť zo strany správcu dane a žalovaného, prečo zvyšujú základ dane o neuznaný odpis 21.300,- eur, keď základ dane presahuje sumu 12.000,- eur. V zákone o dani z príjmov je síce v § 17 ods. 34 upravená okolnosť uplatnenia maximálnej sumy odpisu, avšak túto je potrebné vykladať aj vo vzťahu konkrétnych okolností, keď správca dane zistí, že daňový základ žalobcu presahuje zákonom požadovanú hranicu pre uplatnenie odpisu. Odhliadnuc od uvedeného správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného aj správcu dane v časti odôvodnenia neobsahuje jednoznačný a jasný spôsob výpočtu výdavkov, ktoré neboli
uznané ako výdavky ovplyvňujúce základ dane z príjmu, pričom samotný výpočet a zistenie spôsobu uvažovania správcu dane pri výpočte, ktorý absentoval a končil len uvedením čísla 97.349,73 eur, si vyžadovalo zvýšené úsilie. Správny súd má za to, že vyššie uvedené skutočnosti zakladajú spoločne nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nakoľko nie je zrejmé, ako správca dane (a aj žalovaný) sa vysporiadal s otázkou odpočtu odpisov od základu dane nad rozsah sumy 12.000,- eur pri zvýšení základu dane o 83.064,20 eur správcom dane a súčasne, keď v rozhodnutí absentoval jasný výpočet výdavkov neznižujúcich základ.
26. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
27. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
28. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
29. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.
30. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že žalovaný a správca dane vo veci rozhodli predčasne, keď nebol dostatočne zistený skutkový stav ohľadne výdavkov uplatnených žalobcom a súčasne rozhodnutie žalovaného aj správcu dane je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
31. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa sú nezákonné pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav, a teda že žalobné námietky sú v tomto smere dôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a rovnako na návrh žalobcu zrušil i rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa, ktoré taktiež trpelo vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov ako aj nedostatočným zistením skutkového stavu a vec vrátil podľa § 191 ods. 4 SSP správnemu orgánu I. stupňa na ďalšie konanie.
32. V ďalšom správnom konaní bude povinnosťou žalovaného a správneho orgánu I. stupňa opätovne vec posúdiť, a to v súlade s aplikačnou praxou a judikatúrou nielen vnútroštátnych súdov, ale i Súdneho dvora EÚ, vo veci opätovne rozhodnú a svoje rozhodnutia náležitým spôsobom zdôvodnia.
33. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.
35. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.