Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/144/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: Z. H. F., U. XX, XXX XX F., proti žalovanému: Z. U. J., XXX XX U. XXX, za účasti ďalšej účastníčky P. H., bytom XXX XX U. J. XX, o preskúmanie zákonnosti opatrenia - žalovaného zo dňa 8. januára 2020, takto

rozhodol:

Správny súd z r u š u j e opatrenie žalovaného - list starostu obce U. J. bez spisovej značky, zo dňa 08.01.2020, ktorým delegoval P. H., bytom XXX XX U. J. XX do funkcie člena S. školy pri W. škole s materskou školou U. J. za obec U. J..

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súde v Trenčíne (ďalej aj ako "správny súd") domáhal preskúmania a zrušenia opatrenia žalovaného, a to listu starostu obce U. J. bez spisovej značky zo dňa 08.01.2020, ktorým dňom 08.01.2020 delegoval P. H., bytom XXX XX U. J. XX do funkcie člena S. školy pri Základnej škole s materskou školou U. J. za obec U. J..

2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že starosta obce U. J. listom bez spisovej značky zo dňa 08.01.2020 delegoval P. H., bytom XXX XX U. J. XX do funkcie člena Rady školy pri Základnej škole s materskou školou U. J. za obec U. J. dňom 08.01.2020.

3. Ďalej žalobca uviedol, že Z. H. F. E. nad R. podala dňa 09.09.2020 obci U. J. protest prokurátora spisová značka Pd 97/20/3304-2 podľa v spojení s o prokuratúre v platnom znení (ďalej len zákon o prokuratúre) správnym aktom orgánov verejnej správy uvedeným v , ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Účelom podania protestu prokurátora bolo zrušenie opatrenia - listu starostu obce U. J. bez spisovej značky zo dňa 08.01.2020, ktorým dňom 08.01.2020 delegoval P. H., XXX XX U. J. XX do funkcie člena Rady školy pri Základnej škole s materskou školou U. J. za obec U. J.. Napadnutým opatrením bolo porušené ustanovenie o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov (ďalšej len „") a ustanovenie vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. , ktorou sa určujú podrobnosti o spôsobe ustanovenia orgánov školskej samosprávy, o ich zložení, o ich organizačnom a finančnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „"). Podľa prokuratúry Starosta obce delegovaním zástupcu zriaďovateľa do rady školy prekročil svoju právomoc, keďže o delegovaní, teda vymenovaní a odvolaní je oprávnené rozhodovať za zriaďovateľa výhradne obecné zastupiteľstvo, a teda opatrenie starostu sa dostalo do rozporu s ustanovením , ako aj vykonávacím predpisom k citovanému zákonu a to konkrétne s ustanovením §

1 ods. 2 Vyhlášky č. . Dňa 29.09.2020 starosta obce U. J. vydal rozhodnutie číslo XXX/ XXXX-X, právoplatné dňa 30.09.2020, ktorým nevyhovel protestu prokurátora Z. H. F. E. F. R. číslo Pd 97/20/3304-2 zo dňa 09.09.2020.

4. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Zákon o obecnom zriadení je všeobecným právnym predpisom v oblasti územnej samosprávy upravujúcim postavenie obcí, miest a ich orgánov. Pokiaľ ide o deľbu kompetencií medzi orgány obce (starostu obce a obecné zastupiteľstvo) je potrebné vychádzať z toho, že žiadna právomoc nemôže byt' súčasne zverená aj obecnému zastupiteľstvu aj starostovi obce, pričom výslovnú odpoveď na otázku, do právomoci ktorého orgánu je rozhodovanie o určitej otázke zverené, dáva zákonná úprava (najmä zákon o obecnom zriadení, ktorý však právomoc obecného zastupiteľstva vymedzuje demonštratívne, prípadne aj osobitné zákony). Na druhej strane, pokiaľ ide o pôsobnosť, organizáciu a úlohy obce v oblasti výkonu štátnej správy v školstve a školskej samospráve, tá je upravená osobitným právnym predpisom, a síce , ktorý pôsobnosť obce týkajúcu sa správy školstva rieši ucelene a komplexne (a to vrátane deľby kompetencií medzi orgány obce), a preto má vo vzťahu k zákonu o obecnom zriadení postavenie špeciálneho zákona. Vychádzajúc z uvedeného, uplatnením zásady lex specialis derogat legi generáli, ktorá znamená, že špeciálny zákon, alebo jeho ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo jeho ustanovenie, možno konštatovať, že vo veciach týkajúcich sa oprávnení, či kompetencií obce v oblasti správy školstva je potrebné postupovať podľa ustanovení . Podľa žalobcu bola obciam zverená kompetencia zriaďovať základné aj materské školy, a teda je nepochybné, že zriaďovateľom základných a materských škôl je obec. K zriadeniu škôl obcou dochádza po formálnej stránke prijatím všeobecne záväzného nariadenia, na čo je oprávnené výlučne obecné zastupiteľstvo. Žalobca mal za to, že pokiaľ hovorí o zriaďovateľovi, rozumie sa ním obec zastúpená obecným zastupiteľstvom. Vychádzajúc z tejto z výlučnej a výhradnej pôsobnosti obecného zastupiteľstva na túto logicky nadväzuje výlučné oprávnenie obecného zastupiteľstva rozhodovať o delegovaní (aj odvolaní) zástupcov obce do rady školy. Dôvodom takéhoto konštatovania je koncepcia samotného zákona, vychádzajúca z toho, že pokiaľ zákonodarca chcel, aby za zriaďovateľa, teda obec konal starosta, výslovne ho na to splnomocnil, tak ako to uviedol napr. v ustanovení (v zmysle ktorého vo veci vymenúvania a odvolávania riaditeľa školy, ktorého zriaďovateľom je obec, vystupuje za zriaďovateľa starosta obce) a pokiaľ tak neurobil, a contrario je na konanie za zriaďovateľa príslušné obecné zastupiteľstvo. V posudzovanom prípade je práve možné vychádzať z toho, že pokiaľ je právomoc starostu obce vyjadrená výslovne, vo všetkých ostatných prípadoch (kedy zákon výslovne nehovorí o starostovi) je daná právomoc obecného zastupiteľstva. Keďže v súvislosti s delegovaním zástupcov obce do rady školy výslovne neuvádza, že za obec má konať starosta obce, starosta obce delegovaním zástupcu zriaďovateľa do rady školy prekročil svoju právomoc, keďže o delegovaní, teda vymenovaní a odvolaní je oprávnené rozhodovať za zriaďovateľa výhradne obecné zastupiteľstvo, a teda opatrenie starostu sa dostalo do rozporu s ustanovením , ako aj vykonávacím predpisom k citovanému zákonu a to konkrétne s ustanovením Vyhlášky č. 291/2004 Z. Z..

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný zotrval na právnom názore uvedenom v rozhodnutí, ktorým nevyhovel protestu prokurátora, a to že predmetné opatrenie - list starostu obce U. J. bez spisovej značky zo dňa 08.01.2020, ktorým dňom 08.01.2020 delegoval P. H., XXX XX U. J. do funkcie člena Rady školy pri Základnej škole s materskou školou U. J. za obec U. J., je v súlade so zákonom či inými právnymi predpismi. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca nevyriešil otázku deľby kompetencií medzi starostom obce a obecným zastupiteľstvom správne, resp. odvodil ju z nesprávnej premisy. Poukázal najmä na časť správnej žaloby (str.4 a 5), v ktorej odvodzuje, že ak k zriadeniu školy dochádza prijatím VZN, na čo je oprávnené výlučne obecné zastupiteľstvo, nadväzuje na to oprávnenie rozhodovať o delegovaní zástupcov obce do Rady školy. Žalovaný mal za to, že k zriadeniu Základnej školy s materskou školou U. J. nedošlo na základe vôle zastupiteľstva, teda VZN ako to odvodzuje prokurátor, ale školu zriadil v tom čase Okresný úrad, teda štát. Celý ďalší konštrukt v správnej žalobe prokurátora teda nemá oporu v tomto prípade, keďže túto školu nezriadila obec prostredníctvom Uznesenia obecného zastupiteľstva, ale obec len kompetencie zriaďovateľa neskôr prevzala, resp. prešli na ňu ex lege. Závery o tom, že v súčasnosti legislatívna úprava umožňuje zriadiť školu cez VZN obce sú preto irelevantné a vecne nesprávne. Žalovaný ďalej uviedol, že v kontexte s uvedeným preto nie je možné na daný prípad aplikovať súčasné znenie zákona ě. , keďže zákon neupravuje situáciu, kedy školu zriadil štát (okresný úrad). Túto situáciu upravuje toho času už neúčinný zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, t. j. zákon, v súlade s

ktorým bola zriadená škola, a to konkrétne v§ 7 ods. 9 (za ustanovenie rady školy zodpovedá zriaďovateľ školy, v danom prípade teda okresný úrad). Žalovaný mal za to, že kompetencia delegovania členov Rady školy je výlučne v kompetencii starostu obce. Prokurátor v správnej žalobe správne poukázal na ustanovenia , ktorý upravuje kreovanie členov rady školy, teda upravuje konanie obce pri prenesenom výkone štátnej správy. Dá sa súhlasiť. že tento zákon je tzv. lex specialis k zákonu o obecnom zriadení, avšak z podaného protestu a ani / podanej správnej žaloby sa nemožno dozvedieť, kde v tomto ..lex specialis" je explicitne upravené delegovanie členov Rady školy obecným zastupiteľstvom. Z tohto dôvodu musíme pri zákonnom prieskume ísť naspäť do všeobecného zákona

- Zb, o obecnom zriadení. Je teda zbytočné argumentovať lex specialis, ak tento zákon špeciálnu úpravu v tejto otázke proti všeobecnému predpisu nepozná. Právny názor prokurátora považujeme za nesprávny. Zákon ani iný právne záväzný dokument nezveruje do právomoci obecného zastupiteľstva, aby schvaľovalo (delegovalo) alebo odvolávalo zástupcov zriaďovateľa do Rady školy. Túto právomoc má podľa názoru starostu obce výlučne on, pričom poukazujem na ust. o obecnom zriadení, podľa ktorého starosta obce rozhoduje vo všetkých veciach správy obce. ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu. Táto právomoc vyplýva z jeho funkcie ako najvyššieho výkonného orgánu obce a vyjadruje vlastný účel, funkciu a zmysel existencie tohto orgánu obce. Túto právomoc nemožno starostovi odňať alebo zmeniť uznesením obecného zastupiteľstva, pretože je ustanovená zákonom.

6. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replike) žalobca uviedol, že naďalej zotrváva na podanej žalobe a právny názor žalovaného považoval za nesprávny.

7. Súd uznesením č.k. -32 zo dňa 23.09.2021 pribral do konania ďalšiu účastníčku P. H.. Ďalšia účastníčka v písomnom vyjadrení uviedla, že podľa jej názoru starosta postupoval správne.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe, preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného a postup správnych orgánov pred vydaním opatrenia podľa a nasl. (ďalej len ), v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je správny súd viazaný (, ), oboznámil sa s administratívnym spisom správnych orgánov, vyjadreniami účastníkov na nariadenom pojednávaní, ako aj písomnými vyjadreniami účastníkov konania, pričom žalobe priznal úspech a opatrenie žalovaného podľa zrušil z týchto dôvodov:

9. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený.

11. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je opatrenie a postup žalovaného v konaní, na základe ktorého bola starostom obce U. J. do funkcie člena Rady školy pri Základnej škole s materskou školou U. J. za obec U. J. delegovaná P. H. a žalovaný podanému protestu prokurátora č. Pd 97/20/3304-2 zo dňa 09.09.2020 nevyhovel.

12. Z administratívneho spisu správnych orgánov predloženého žalovaným správny súd zistil nasledovné:

- písomným podaním zo dňa 08.01.2020 bez uvedenia spisovej značky starosta obce U. J. v súlade s vyhlášky č. v znení vyhlášky č. 230/2009 Ministerstva školstva SR, ktorou sa určujú podrobnosti o spôsobe ustanovenia orgánov školskej samosprávy, o ich zložení, o ich organizačnom a finančnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a v znení o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov dňom 08.01.2020 delegoval P. H. do funkcie člena Rady školy pri Základnej škole s materskou školou U. J. za obec U. J..

- prokurátor Z. prokuratúry F. E. F. R. podal žalovanému dňa 09.09.2020 protest prokurátora č. Pd 97/20/3304-2 proti opatreniu - list starostu obce U. J. bez spisovej značky zo dňa 08.01.2020, ktorým dňom 08.01.2020 delegoval P. H. do funkcie člena Rady školy pri Základnej škole s materskou školou U. J. za obec U. J.. V podanom proteste prokurátora namietal, že napadnutým opatrením bolo porušené ustanovenie a ustanovenie vyhlášky Ministerstva

školstva SR č. . Mal za to, že v oblasti správy školstva je potrebné postupovať podľa ustanovení , ktorým bola obciam zverená kompetencia zriaďovať základné školy aj materskej školy. K zriadeniu škôl obcou dochádza po formálnej stránke prijatím všeobecne záväzného nariadenia, na čo je oprávnené výlučne obecné zastupiteľstvo. Pokiaľ hovorí o zriaďovateľovi, rozumie sa ním obec zastúpená obecným zastupiteľstvom. Preto vychádzajúc z tejto výlučnej a výhradnej pôsobnosti obecného zastupiteľstva na túto logicky nadväzuje výlučné oprávnenie obecného zastupiteľstva rozhodovať o delegovaní (aj o odvolaní) zástupcov obce do rady školy. Poukázal na to, že pokiaľ zákonodarca chcel, aby za zriaďovateľa (obec) konal starosta, výslovne ho na to splnomocnil, tak ako napr. v . Pokiaľ tak zákonodarca neurobil, je na konanie za zriaďovateľa príslušné obecné zastupiteľstvo. V posudzovanom prípade je práve možné vychádzať z toho, že pokiaľ je právomoc starostu obce vyjadrená výslovne, vo všetkých ostatných prípadoch, kedy zákon výslovne nehovorí o starostovi, je daná právomoc obecnému zastupiteľstvu. Keďže v súvislosti s delegovaním zástupcov obce do rady školy výslovne neuvádza, že za obec má konať starosta obce, starosta obce delegovaním zástupcu zriaďovateľa do rady školy prekročil svoju právomoc, keďže o delegovaní, teda vymenovaní a odvolaní, je oprávnené rozhodovať za zriaďovateľa výhradne obecné zastupiteľstvo. Opatrenie starostu sa tak dostalo do rozporu s ako aj vykonávacím predpisom v vyhlášky č. .

- rozhodnutím č. 345/2020-2 zo dňa 29.09.2020 žalovaný rozhodol, že podanému protestu prokurátora č. Pd97/20/3304-2 zo dňa 09.09.2020 nevyhovuje. Žalovaný v uvedenom rozhodnutí uviedol, že kompetencia delegovania členov Rady školy je výlučne v kompetencii starostu obce. V nie je upravené delegovania členov rady obecným zastupiteľstvom, preto je potrebné vychádzať zo o obecnom zriadení. K zriadeniu Základnej školy s materskou školou U. J. nedošlo na základe vôle zastupiteľstva, teda všeobecne záväzným nariadením, ale školu zriadil v tom čase Okresný úrad, teda štát, preto právna konštrukcia v proteste prokurátora nemá oporu, keďže školu nezriadila obec prostredníctvom uznesenia obecného zastupiteľstva, ale obec len kompetencie zriaďovateľa neskôr prevzala ex lege. Závery o tom, že v súčasnosti legislatívna úprava umožňuje zriadiť školu cez všeobecne záväzné nariadenie obce, sú irelevantné a vecne nesprávne. Poukázal na ustanovenie , podľa ktorého starosta obce rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu. Táto právomoc vyplýva z jeho funkcie ako najvyššieho výkonného orgánu obce a vyjadruje vlastný účel, funkciu a zmysel existencie tohto orgánu obce. Túto právomoc nemožno starostovi odňať alebo zmeniť uznesením obecného zastupiteľstva, pretože je ustanovená zákonom. V zmysle obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, pričom ďalej uvádza demonštratívny výpočet vyhradených právomoci. Má zato, že bežné menovania delegovanie členov rady školy určite nie je základnou otázkou života obce. Považoval za nemysliteľné, aby napríklad väčšie mestá, ktoré takisto delegujú zástupcov zriaďovateľa do rád jednotlivých škôl, každého jedného zástupcu za mesto odhlasovávali na svojich zastupiteľstvách.

13. Podľa o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky na obce prechádzajú pôsobnosti na úseku školstva: 1. vykonávanie štátnej správy na úseku škôl a školských zariadení, 2. vymenúvanie a odvolávanie riaditeľov škôl a školských zariadení, 3. zriaďovanie a zrušovanie 3.1. základných škôl, 3.2. základných umeleckých škôl, 3.3. predškolských zariadení, 3.4. školských klubov detí, 3.5. školských stredísk záujmovej činnosti, 3.6. centier voľného času, 3.7. školských kuchýň a školských jedální zabezpečujúcich stravovanie pre žiakov základných škôl a pre deti predškolských zariadení, 3.8. jazykových škôl pri základných školách, 4. vytváranie podmienok na plnenie povinnej školskej dochádzky na základných školách, 5. vykonávanie kontroly hospodárenia školy s finančnými a materiálnymi prostriedkami a s majetkom, 6. zabezpečovanie podmienok na stravovanie detí a žiakov vo všetkých školách a školských zariadeniach, ktorých je zriaďovateľom, 7. určovanie školského obvodu základnej školy, v ktorej budú žiaci zrušenej základnej školy plniť povinnú školskú dochádzku, ak sa základná škola vyradí zo siete škôl a školských zariadení a zruší sa, 8. spracúvanie a poskytovanie informácií v oblasti výchovy a vzdelávania vo svojej pôsobnosti, 9. prideľovanie finančných prostriedkov súkromným školám, cirkevným školám, súkromným školským zariadeniam a cirkevným školským zariadeniam podľa osobitného predpisu a vykonávanie kontroly hospodárenia s týmito finančnými prostriedkami, 10. schvaľovanie zmlúv o nájme školských budov a miestností, priľahlých priestorov školy alebo školských zariadení, ktorých je zriaďovateľom.

14. Podľa zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje pôsobnosť, organizáciu a úlohy orgánov štátnej správy v školstve, obcí, samosprávnych krajov a orgánov školskej samosprávy a určuje ich pôsobnosť v oblasti výkonu štátnej správy v školstve a školskej samosprávy, v oblasti tvorby siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky (ďalej len ""), zaraďovania, vyraďovania a zmien v sieti a v oblasti zriaďovania a zrušovania škôl a školských zariadení.

15. Podľa obec pri prenesenom výkone štátnej správy zriaďuje všeobecne záväzným nariadením a zrušuje základné školy podľa siete ().

16. Podľa obec pri výkone samosprávy zriaďuje všeobecne záväzným nariadením a zrušuje podľa siete materské školy.

17. Podľa školskú samosprávu podľa tohto zákona vykonávajú alebo rada školského zariadenia (ďalej len "").

18. Podľa členmi rady školy pri základnej škole, základnej škole pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, materskej škole, základnej umeleckej škole alebo členmi rady školského zariadenia pri školskom internáte a centre voľného času sú dvaja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov, jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov, štyria zvolení zástupcovia rodičov, ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia, a štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa.

19. Podľa podrobnosti o zložení orgánov školskej samosprávy, o spôsobe ich ustanovenia, o ich organizačnom a finančnom zabezpečení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

20. Podľa zrušujú sa o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení , , , , , , a .

21. Podľa vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. zo dňa 15.04.2004, ktorou sa určujú podrobnosti o spôsobe ustanovenia orgánov školskej samosprávy, o ich zložení, o ich organizačnom a finančnom zabezpečení voľby členov rady školy z pedagogických zamestnancov, nepedagogických zamestnancov, rodičov žiakov školy alebo školského zariadenia a žiakov príslušných stredných škôl zabezpečí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia najneskôr 30 dní pred termínom určeným na ustanovenie obecnej školskej rady alebo územnej školskej rady alebo najneskôr v termíne skončenia funkčného obdobia rady školy. Zároveň deleguje svojich zástupcov do rady školy zriaďovateľ.

22. Podľa vyhlášky Ministerstva školstva SR č. v základných školách, v špeciálnych základných školách, v materských školách, v špeciálnych materských školách, v základných umeleckých školách, v školských internátoch a v centrách voľného času radu školy tvoria a) dvaja zástupcovia pedagogických zamestnancov zvolení vo voľbách pedagogickými zamestnancami školy alebo školského zariadenia, b) jeden zástupca nepedagogických zamestnancov zvolený vo voľbách nepedagogickými zamestnancami školy alebo školského zariadenia, c) štyria zástupcovia rodičov zvolení vo voľbách rodičmi školy alebo školského zariadenia a d) štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa.

23. Podľa o obecnom zriadení orgánmi obce sú a) obecné zastupiteľstvo, b) starosta obce (ďalej len "").

24. Podľa obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené

a) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním, b) schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce, vyhlásiť dobrovoľnú zbierku a ustanoviť jej podmienky, schvaľovať emisiu komunálnych dlhopisov, schvaľovať zmluvu uzavretú podľa , rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky, o prevzatí záruky za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu; v rozsahu určenom zastupiteľstvom môže zmeny rozpočtu vykonávať , c) schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce, d) rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane a ukladať miestny poplatok, 5a) e) určovať náležitosti miestnej dane alebo miestneho poplatku, f) vyhlasovať miestne referendum o najdôležitejších otázkach života a rozvoja obce a zvolávať zhromaždenie obyvateľov obce, g) uznášať sa na nariadeniach, h) schvaľovať dohody o medzinárodnej spolupráci a členstvo obce v medzinárodnom združení podľa , určiť plat podľa osobitného zákona 11) a určiť najneskôr 90 dní pred voľbami na celé funkčné obdobie rozsah výkonu funkcie ; zmeniť počas funkčného obdobia na návrh rozsah výkonu jeho funkcie, j) voliť a odvolávať hlavného kontrolóra obce (ďalej len "hlavný kontrolór"), určiť rozsah výkonu funkcie hlavného kontrolóra a jeho plat, schvaľovať odmenu hlavnému kontrolórovi, k) schvaľovať štatút obce, rokovací poriadok obecného zastupiteľstva a zásady odmeňovania poslancov, l) zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe, m) schvaľovať združovanie obecných prostriedkov a činností a účasť v združeniach, ako aj zriadenie spoločného regionálneho alebo záujmového fondu, n) zriaďovať a zrušovať orgány potrebné na samosprávu obce a určovať náplň ich práce, o) udeľovať čestné občianstvo obce, obecné vyznamenania a ceny, p) ustanoviť erb obce, vlajku obce, pečať obce, prípadne znelku obce, q) vydávať súhlas s pričlenením obce podľa .

25. Podľa a) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady, ak tento zákon neustanovuje inak, a podpisuje ich uznesenia, b) vykonáva obecnú správu, c) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám, d) vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov obce; informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku obecného úradu, e) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.

26. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že napadnuté opatrenie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu podľa , nakoľko ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený.

27. Ustanovenie písmeno b) sa vzťahuje na prípady, keď rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý zo zákona na to nebol oprávnený a teda ide o tzv. nulitný právny akt. Nulitný (ničotný) právny akt je taký, z ktorého nevyplývajú žiadne následky, ktoré sú s ním inak spájané, pretože vôbec nie je rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo síce je, ale mimo zákonom zverenú právomoc. Preto je takéto rozhodnutie alebo opatrenie neplatné od samého počiatku - ex tunc, teda od jeho vydania a z právneho hľadiska z tohto dôvodu neexistuje a ani nikoho nezaväzuje na plnenie povinnosti ani nepriznáva žiadne práva, pretože sa na neho hľadí, ako keby nebolo vôbec vydané. Takýto ničotný akt teda nikoho nezaväzuje, nikto ho nie je povinný rešpektovať a ani ho nemožno zhojiť uplynutím času a nesvedčí mu prezumpcia správnosti. Nulita správneho aktu nastáva z dôvodu neexistencie kompetencie správneho orgánu správny akt vydať, z dôvodu absolútneho nedostatku predpísanej formy aktu, z dôvodu absolútneho omylu adresáta aktu, z dôvodu neurčitosti alebo nezmyselnosti aktu alebo z

dôvodu založenia požiadavky fakticky nemožného plnenia. Ak ide o nulitné rozhodnutie, súd zruší takéto rozhodnutie, čím zároveň vysloví jeho nulitu. Zároveň však z tohto dôvodu logicky neprichádza do úvahy vrátenie veci na ďalšie konanie podľa .

28. V prejednávanej veci bolo sporné, ktorý orgán obce je oprávnený delegovať zástupcu zriaďovateľa do Rady školy podľa a Vyhlášky Ministerstva školstva SR č. . Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, v akom postavení sú navzájom voči sebe o obecnom zriadení a o štátnej správe v školstve a školskej samospráve (školský zákon), ktorý vymedzuje pôsobnosť obcí pri výkone štátnej správy a školskej samospráve. 29. Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: zo dňa 24. decembra 2008, v ktorom sa primárne zaoberal vzťahom medzi zákonom o obecnom zriadení a školským zákonom. Zákon o obecnom zriadení upravuje postavenie obcí, miest a ich orgánov. Je základným všeobecným právnym predpisom v oblasti územnej samosprávy. Na druhej strane, školský zákon upravuje pôsobnosť, organizáciu a úlohy orgánov štátnej správy v školstve, obcí, samosprávnych krajov a orgánov školskej samosprávy a určuje ich pôsobnosť v oblasti výkonu štátnej správy v školstve a školskej samosprávy, v oblasti tvorby siete škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania Slovenskej republiky, zaraďovania, vyraďovania a zmien v sieti a v oblasti zriaďovania a zrušovania škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania ( školského zákona). Keďže sa školský zákon týka určitej, presne vymedzenej časti pôsobnosti obcí v oblasti správy školstva, jednoznačne z toho vyplýva, že vzťah medzi zákonom o obecnom zriadení a školským zákonom je na úrovni všeobecný - špeciálny zákon. Všeobecným zákonom v tomto prípade je zákon o obecnom zriadení a špeciálnym zákonom je školský zákon. Na základe toho sa uplatní zásada lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon alebo jeho ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo jeho ustanovenie). Súd sa stotožňuje s týmto právnym názorom a vychádzajúc z neho má za to, že obec, resp. obce mal postupovať podľa ustanovení školského zákona, ktorý je špeciálnym zákonom vo vzťahu k zákonu o obecnom zriadení a má v prípade určenia právomoci vo veciach delegovania zástupcu zriaďovateľa do Rady školy prednosť pred zákonom o obecnom zriadení.

30. Otázku spôsobu, akým obec ako zriaďovateľ školy deleguje svojich zástupcov do príslušnej rady školy nie je osobitne upravená v žiadnom právnom predpise. Z uvedeného dôvodu je potrebné vychádzať zo všeobecných ustanovení upravujúcich kompetencie jednotlivých orgánov obce v zákone o obecnom zriadení a v školskom zákone pri zachovaní vzájomného vzťahu medzi týmito zákonmi v zmysle už vyššie uvedenej zásady lex specialis derogat legi generali. Podľa ustanovenia o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) „obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe“. Úprava kompetencií obecného zastupiteľstva v zákone o obecnom zriadení v ustanovení je daná demonštratívnym výpočtom, t.j. príkladmo, nejde o vyčerpávajúci výpočet kompetencií obecného zastupiteľstva, z čoho vyplýva, že jeho kompetencie môžu byť upravené aj v iných zákonoch. Naproti tomu úprava kompetencií v ustanovení zákona o obecnom zriadení je presne určená, pričom pre vzťah medzi kompetenciami obecného zastupiteľstva a platí, že žiadna právomoc nemôže byť súčasne zverená aj starostovi obce a aj obecnému zastupiteľstvu. Vo vzťahu k žiadnej rozhodovacej právomoci teda nemožno dospieť k záveru, že o nej má alternatívne rozhodovať buď obecné zastupiteľstvo alebo obce. Vždy je založená právomoc iba jedného z orgánov obce, na ktorú sa viaže aj následná zodpovednosť za prípadné protiprávne konanie alebo opomenutie zverenej povinnosti. Platí teda pravidlo, že zákonná úprava alebo štatút obce dáva výslovnú odpoveď na otázku, do právomoci ktorého orgánu je rozhodovanie o určitej otázke zverené. A ak zákon ani štatút obce výslovne nezveruje rozhodovanie o určitej otázke do právomoci žiadneho z orgánov obce, tak v zmysle princípov budovania kompetencie orgánov obce (t.j. kompetencia obecného zastupiteľstva daná pozitívne, kompetencia obce daná negatívne) je v danej veci založená právomoc obce.

31. Pokiaľ ide o školský zákon, ktorý je špeciálnym právnym predpisov v oblasti školstva vo vzťahu k zákonu o obecnom zriadení z vyššie citovaných ustanovení školského zákona je zrejmé, že ustanovením

zákonodarca výslovne delegoval na obce kompetenciu v rámci preneseného výkonu štátnej správy zriaďovať základné školy s tým, že na realizáciu tejto kompetencie, t.j. na zriadenie základnej školy je potrebné, aby obecné zastupiteľstvo prijalo všeobecne záväzné nariadenie. Zriaďovateľom základnej školy je teda s poukazom na obec, v rámci ktorej prináleží kompetencia zriadiť školy tam uvedené obecnému zastupiteľstvu, ktoré ju po formálnej stránke realizuje prijatím všeobecne záväzného nariadenia. V tomto prípade je právne bezvýznamné, že Základná škola s materskou školou U. J. bola zriadená za účinnosti zákona , prípadne alebo skoršej právnej úpravy. Podstatnou je právna úprava uvedená v a a , podľa ktorej je zriaďovateľom základne školy a materskej školy obec, ktorá tieto zriaďuje všeobecne záväzným nariadením, pričom . Obec má preto pôsobnosti zriaďovateľa aj vzťahu k základným a materským školám, hoci tieto neboli zriadené jej všeobecne záväzným nariadením. Z uvedeného možno následne vyvodiť, že pokiaľ hovorí o zriaďovateľovi, rozumie sa ním obec zastúpená obecným zastupiteľstvom (na zriadenie školy bolo nevyhnutné prijatie všeobecne záväzného nariadenia obecným zastupiteľstvom, nie úkon ) za predpokladu, že zákon výslovne neustanoví inak. Vychádzajúc z toho má súd za to, že zo je zrejmé, že jeho koncepcia je založená na konštrukcii rozhodovania obce ako zriaďovateľa školy, a to v zastúpení obecným zastupiteľstvom. Iba vo výnimočných prípadoch, a to výlučne vtedy, ak to výslovne (priamo) v konkrétnom ustanovení určuje, prechádza oprávnenie konať v mene zriaďovateľa na obce, prípadne iný subjekt (napr. alinea prvá , podľa ktorého vo veci vymenúvania a odvolávania riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, ktorého zriaďovateľom je orgán podľa až d), vystupuje za zriaďovateľa obce, predseda samosprávneho kraja alebo prednosta okresného úradu v sídle kraja). Na vymenúvanie a odvolávanie riaditeľa sa nevzťahuje osobitný predpis. Keďže školský zákon výslovne v žiadnom jeho ustanovení nezveruje právomoc delegovať zástupcu obce ako zriaďovateľa do Rady školy starostovi, má súd za to, vychádzajúc z vyššie uvedenej konštrukcie zákona, že v tejto veci patrí kompetencia obecnému zastupiteľstvu.

32. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti možno teda konštatovať, že pokiaľ v tomto prípade do rady školy delegoval zástupcu za zriaďovateľa Obce U. J., konal bez opory v obci ako zriaďovateľovi, za ktorú má v danej oblasti právomoc konať s poukazom na vyššie uvedený právny názor súdu obecné zastupiteľstvo. V kontexte uvedeného je následne nevyhnutné zdôrazniť, že v prípade právnych úkonov, ktoré patria do výlučnej právomoci niektorého z orgánov územnej samosprávy, nemôže iný orgán o takejto veci právne relevantne rozhodnúť, lebo nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Konanie Obce U. J. tak bolo v rozpore s ustanovením školského zákona, nakoľko tento prekročil svoju právomoc zverenú mu týmto zákonom a teda vydal rozhodnutie mimo rámec svojej rozhodovacej právomoci. Z tohto dôvodu je opatrenie - list Obce U. J. zo dňa 08.01.2020 tak nulitným, ničotným aktom, ktorý nemohol vyvolať žiadne právne účinky. Zároveň sa na neho hľadí, ako keby ho správny orgán vôbec nevydal a nemožno u neho použiť ani zásadu prezumpcie správnosti, pretože vo svojej podstate nejde o správny akt ale paakt. Na naplnenie zákonnej požiadavky kladenej na obce vo vyššie citovanom a odstránenie pretrvávajúcej nezákonnosti bude potrebné, aby obecné zastupiteľstvo realizovalo kompetenciu vyplývajúcu mu z tohto ustanovenia a bez zbytočného odkladu delegovalo do rady školy chýbajúceho zástupcu/zástupcov zriaďovateľa.

33. K argumentácii žalovaného, že je nemysliteľné a nedostatočne flexibilné, aby napr. väčšie mestá, delegovali zástupcov zriaďovateľa do rád jednotlivých škôl tak, že by každého jedného zástupcu za mesto odhlasovávalo na svojich zastupiteľstvách súd uvádza, že uvedený postup je štandardný a dodržujú ho obce a aj mestá, čo je overiteľné z verejne dostupných zdrojov na webových sídlam miest a obcí. Uvedený argument je preto výlučne subjektívnym názorom žalovaného, ktorý nemá oporu v zákone ani v skutočnom stave.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné zrušiť napadnuté opatrenie - list žalovaného so záverom, že ide o nulitný správny akt. Súd však zároveň nevyslovil vo výroku rozsudku ďalší procesný postup o vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie nakoľko v tomto prípade ide o nulitné opatrenie - dekrét, ktorý z dôvodu nulity z právneho hľadiska od samého počiatku neexistuje.

35. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa písmeno c) , podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

36. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. ( veta prvá , veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.