Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_20Sa-3-2021.pdf
PDF · 119.9 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sa/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, sudcom JUDr. Petrom Molčanom v právnej veci žalobkyne: A. Q., nar. XX. Q. XXXX, bytom V. XXX, XXX XX V., občan Slovenskej republiky, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. januára 2021, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „žalovaná“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 06.08.2020 podľa § 70, § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla žiadosť A. Q. bytom V. (ďalej len „žalobkyňa“) o invalidný dôchodok (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaná s poukázaním na § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky žalovanej Zvolen z 16.06.2020, žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie jej zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite z 16.06.2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je invalidná. Podľa uvedeného posudku na základe neurologického vyšetrenia Q.. Y. S. z 20.04.2020, ortopedického vyšetrenia Q.. A. S. z 31.03.2020 a MR lumbálnej chrbtice z 12.05.2020 dospel posudkový lekár žalovanej k záveru, že žalobkyňa trpí chorobou poruchy iných medzistavcových platničiek a stavom po operácii chrbtice a za rozhodujúce zdravotné postihnutie považoval Choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia podľa kapitoly XV. Oddiel E, položka 4, písm. b/ Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. V celkovom posudku uviedol, že ide o XX ročnú účastníčku konania, ktorá má dlhodobo problémy s chrbticou, krížovou oblasťou. V roku 2009 bola aj operovaná, vykonaná mikrodisektómia. Posledný rok má znova ťažkosti, preto musí brať analgetiká. Klinické ani zobrazovacie vyšetrenia nepotvrdzujú potrebu neurochirurgického zákroku, ide o recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia. Pre stav po operácii chrbtice stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Z uvedených dôvodov invalidita nevznikla.
2. Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, kde uviedla, že nesúhlasí s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola stanovená žalovanou a odôvodnila ho priloženými lekárskymi vyšetreniami - neurologické vyšetrenie Q.. Y. S. z 20.04.2020, ortopedické vyšetrenie Q.. A. S. z 31.03.2020, MR lumbálnej chrbtice z 12.05.2020 a nové lekárske vyšetrenia Q.. A. S. zo 16.07.2020 a z 27.08.2020, Q.. Y. S. z 18.06.2020 a Q.. W. Q. z 17.07.2020. Na základe uvedených skutočností žiadala, aby žalovaná zrušila prvostupňové rozhodnutie a nahradila ho rozhodnutím, ktorým jej prizná invalidný dôchodok. Následne bolo vykonané opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom žalovanej, pobočka Zvolen so zohľadnením novodoložených odborných vyšetrení s rovnakým záverom, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne dosahuje 35 %, na základe rovnakého rozhodujúceho zdravotného postihnutia.
3. O odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 14.01.2021, ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie žalovanej potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Generálny riaditeľ žalovanej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup žalovanej bol správny, a preto prvostupňové rozhodnutie bolo potrebné potvrdiť. S poukázaním na § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj na zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách, zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov uviedol, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Ďalej uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredie dňa 01.10.2020 s nasledovným záverom: U účastníčky konania bez bezvýznamnejšieho predchorobia sú v popredí opakujúce sa bolesti chrbtice v driekovo-krížovej oblasti. Pri verifikovaných morfologických zmenách sa v roku 2009 podrobila mikroneurochirurgickému zákroku. V ostatnom období je dokumentovaný kolísavý priebeh so zvýraznením pozáťažových ťažkostí. Pri týchto problémoch bolo v máji 2020 vykonané MR vyšetrenie s potvrdenými degenratívnymi zmenami, bez nálezu, jednoznačnej koreňovej kompresie. Vzhľadom na kolísavý priebeh s možnosťou ovplyvnenia ťažkostí konzervatívnou liečbou, je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 35 %. Pridružené ochorenia uvedené v anamnéze a v diagnostickom závere neodôvodňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V odvolaní zameraná predovšetkým na váhonosné kĺby (bedrové a kolenné). Vykonaným RTG vyšetrením boli zistené nevýrazné známky artrózy, klinicky sú tieto kĺby bez obmedzenia hybnosti, nálezy zodpovedajú dosiahnutému veku. V anamnéze má uvedené kŕčové žily na dolných končatinách v kľude. Ďalej generálny riaditeľ žalovanej uviedol, že v odvolacom konaní bolo lekárskymi správami, ktoré tam špecifikoval preukázané, že rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne je poruchy iných medzistavcových platničiek, ktoré v posudkovej lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie zaradil do kapitoly XV. - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písm. b/ - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (z percentuálneho rozpätia 30 % až 40 %). Za iné zdravotné postihnutia žalobkyne, stav po operácii chrbtice, nevýrazné známky artrózy na bedrových a kolenných kĺboch podľa RTG, varixy dolných končatín v kľude, posudkový lekár sociálneho poistenia zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. neurčil. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola naďalej určená na 35 % na základe čoho invalidita nevznikla. Ďalej generálny riaditeľ žalovanej uviedol, že v odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a nie je invalidná, nakoľko nespĺňa zákonné podmienky podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., na základe čoho bolo prvostupňovým rozhodnutím rozhodnuté správne a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom zabezpečení. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne, ktoré boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Žalobkyňa
v rámci odvolacieho konania nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu. Vzhľadom na to považoval odvolanie žalobkyne za nedôvodné.
Zhrnutie argumentov žalobkyne
4. Žalobkyňa podala správnemu súdu podanie nazvané ako „Odvolanie voči rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok“ z 25.02.2021, kde uviedla, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí, nakoľko jej zdravotný stav sa neustále zhoršuje, čo prikladá v nových lekárskych správach. V texte podania uviedla, že ide o správnu žalobu v sociálnych veciach. Prílohou žaloby okrem napadnutého rozhodnutia boli lekárske správy z neurologických vyšetrení a konzultácií z 23.10.2020 a z 29.09.2020, lekárska správa Ambulancie cievnej chirurgie MUDr. B. z 16.12.2020, z 21.01.2021, z 27.01.2021 a z 29.01.2021, MR C chrbtice z 14.10.2020 MUDr. W., lekárska správa z neurologickej kontroly Polikliniky MO SR Sliač z 23.10.2020 a z 29.09.2020, lekárska správa Univerzitnej nemocnice Martin - odborná neurochirurgická ambulancia z 16.10.2020, z 01.08.2021, z 29.10.2021 a neurologická konzultácia z 29.09.2020, prepúšťacia správa neurochirurgickej kliniky UNM Martin z 12.08.2021.
Vyjadrenia žalovanej a žalobkyne
5. Žalovaná vo vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedla, že posudkový lekár žalovanej so sídlom v Banskej Bystrici posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 01.10.2020 so záverom, ktorý je uvedený v napadnutom rozhodnutí. Posudkový lekár zhodnotil zdravotný stav žalobkyne na základe dostupných a žalobkyňou predložených lekárskych nálezov a napadnuté rozhodnutie bolo vydané za skutkového a právneho stavu platného v čase vydania tohto rozhodnutia. Ďalej uviedla, že napadnuté rozhodnutie je náležite odôvodnené s uvedením konkrétnych ustanovení zákona, na základe ktorých bolo rozhodnuté, s uvedením čo bolo podkladom pre jeho rozhodnutie a z akých podkladov a lekárskych správ sa pri rozhodovaní vychádzalo. Pretože žalobkyňa v odvolacom konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav odôvodňoval vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, bola jej žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá správne. K lekárskym správam z odborných vyšetrení, ktoré žalobkyňa pripojila k správnej žalobe žalobkyňa poukázala na § 135 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Z tohto dôvodu treba považovať napadnuté rozhodnutie za vecne správne a vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení a v súlade s § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v správnej žalobe neuviedla žiadne nové skutočnosti, žalovaná sa pridržiavala skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a trvala na správnosti prvostupňového rozhodnutia, ktoré považovala za zákonné a správne. Záverom žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
6. Žalobkyňa v replike mala zato, že žalovaná pri svojom rozhodovaní nedostatočne prehodnocovala predložené lekárske správy, ktoré uviedla ako prílohy v počte 9 vo svojom odvolaní. Mala na mysli najmä lekársku správu UN Martin - odborná neurochirurgická ambulancia zo 16.10.2020, v ktorej bolo konštatované poškodenie zdravia v takom rozsahu, že bola nutná operácia. Operácia je už naplánovaná na konkrétny čas. Konštatovanie posudkového lekára o miere schopnosti vykonávať pracovnú činnosť na úrovni 35 % je podľa nej nespravodlivé, pretože preskúmanie zdravotnej dokumentácie bolo povrchné a nezaoberalo sa všetkými náležitosťami a účelovo rozhodlo pod 40 %. Žalobkyňa následne predložila ďalšie aktuálne lekárske správy.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (žalobkyňa ani žalovaná pojednávanie nežiadali) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Rozsudok bol dňa 21.12.2021 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 26.11.2021 (§ 137 ods. 4 SSP).
8. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
9. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
10. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
11. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 12. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
13. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
14. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
15. Podľa § 71 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
16. Podľa § 184 ods. 1, 5 zákona č. 461/2003 Z.z. (1) Dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. (5) Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, ak odsek 12 neustanovuje inak. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.
17. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutkový stav veci, a na tento účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
18. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
19. Podľa § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
20. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaná zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa posudkového lekára sociálneho poistenia nebola invalidná, lebo podľa výsledku posúdenia zdravotného stavu žalobkyne, ktoré bolo obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite, nemala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Generálny riaditeľ žalovanej, na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne
posudkovým lekárom žalovanej s rovnakým výsledkom, napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
21. Žalobkyňa podanou správnou žalobou vyjadrila nesúhlas s napadnutým rozhodnutím z dôvodu neustáleho zhoršovania jej zdravotného stavu, čo potvrdzujú priložené lekárske správy. V replike doplnila, že žalovaná nedostatočne a povrchne hodnotila predložené lekárske správ, najmä lekársku správu UN Martin - odbornej neurologickej ambulancie zo dňa 16.10.2020, v ktorej bolo konštatované poškodenie jej zdravia v takom rozsahu, že je nutná operácia, ktorá už bola naplánovaná.
22. Podľa § 70 ods. 1 v nadväznosti na § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, pričom invalidným je poistenec vtedy, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Percentuálne vyjadrenie miery tohto poklesu je uvedené v Prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia a na podklade dostupných lekárskych správ a vyšetrení, teda postupom podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., bolo u žalobkyne opakovane stanovené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie: „Choroby podporného a pohybového aparátu. Dorzopatia. Stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek. Často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu“. Podľa Kapitoly XV, Oddielu E, položky 4 písm. b/ Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. je v takomto prípade miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí 35 % - 45 %, pričom u žalobkyne bola miera poklesu stanovená na 35 %. Rozhodujúce zdravotné postihnutie nebolo žalobkyňou spochybnené. Podľa posudkových lekárov pridružené ochorenia uvedené v anamnéze a v diagnostickom závere neodôvodňujú percentuálne zvýšenie podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. Vykonaným RTG vyšetrením boli zistené nevýrazné známky artrózy, klinicky sú kolenné a bedrové kĺby bez obmedzenia hybnosti, nálezy zodpovedajú dosiahnutému veku. kŕčové žily v kľude.
23. Pri zachovaní rozhodujúceho zdravotného postihnutia: „Choroby podporného a pohybového aparátu. Dorzopatia. Stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek. Často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu“, podľa Kapitoly XV, Oddielu E, položky 4 písm. b/ Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z, by bolo možné dosiahnuť priznanie invalidity pri určení percentuálne vyjadrenej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti vzťahujúcej sa k danému zdravotnému postihnutiu 40 % a viac (do 45 %). Žalobkyni by tak bolo možné priznať invalidný dôchodok iba v prípade určenia vyššej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti alebo, ak by preukázala ťažší stupeň svojho ochorenia (napr. Kapitola XV, Oddiel E, položka 4 písm. c/ Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.; 70 - 80 %, resp. iné), resp. v prípade, ak by u nej bolo posudkovými lekármi žalovanej zistené iné rozhodujúce zdravotné postihnutie (§ 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z.), s mierou poklesu schopnosti najmenej 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo zistené nebolo.
24. Žalobkyňa na osvedčenie iného, resp. závažnejšieho stupňa zdravotného postihnutia žalovanej nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by žalovaná mala pre vydaním svojho rozhodnutia k dispozícii. Doklady predložené v prílohe žaloby a jej doplnenia buď žalovanej žalobkyňou predložené neboli, resp. pochádzajú z obdobia po vydaní posledného odborného lekárskeho posudku o invalidite z 01.10.2020 (lekárske správy z neurologických vyšetrení a konzultácií z 23.10.2020 a z 29.09.2020, lekárska správa Ambulancie cievnej chirurgie MUDr. B. z 16.12.2020, z 21.01.2021, z 27.01.2021 a z 29.01.2021, MR C chrbtice z 14.10.2020 MUDr. W., lekárska správa z neurologickej kontroly Polikliniky MO SR Sliač z 23.10.2020 a z 29.09.2020, lekárska správa Univerzitnej nemocnice Martin - odborná neurochirurgická ambulancia z 16.10.2020, z 01.08.2021, z 29.10.2021 a neurologická konzultácia z 29.09.2020, prepúšťacia správa neurochirurgickej kliniky UNM Martin z 12.08.2021).
25. Z obsahu podanej správnej žaloby nie je zrejmé, či sporné bolo už stanovenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa príslušných položiek a ďalšieho členenia Kapitoly XV, Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., alebo názorový nesúlad (spornosť) medzi žalobkyňou a žalovanou spočíval len v určení percentuálnej miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa neuviedla konkrétne rozhodujúce zdravotné postihnutie (Kapitolu, položku a pod.), ktorého určenia sa domáhala, z obsahu žaloby vyplýva len jej všeobecný nesúhlas s nepriznaním invalidného dôchodku.
26. Lekárska posudková činnosť v zmysle § 153 zákona č. 461/2003 Z.z. predstavuje zisťovanie skutkového stavu v konaní podľa zákona o sociálnom poistení. Odborný posudok posudkového lekára je tak zásadným podkladom rozhodnutia organizačnej zložky sociálnej poisťovne. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v súlade s § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne majú následne povinnosť vydať rozhodnutie, ktorým práve tieto orgány vec na základe všetkých podkladov skutkovo vyhodnotia, právne posúdia a navonok vyjadria vyhotovením odôvodneného písomného rozhodnutia. Napadnuté a prvostupňové rozhodnutie boli vydané na podklade odborných lekárskych posudkov z 16.06.2020, z 16.09.2020 a z 01.10.2020, so závermi ktorých sú v súlade.
27. Posudkoví lekári sociálneho poistenia opakovane (trikrát) dospeli k rovnakému záveru, že u žalobkyne je rozhodujúcim zdravotným postihnutím :„Poruchy medzistavcových platničiek, resp. stav po operácii chrbtice“, ktoré subsumovali pod Kapitolu XV, Oddiel E, položku 4 písm. b/ Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. „Choroby podporného a pohybového aparátu. Dorzopatia. Stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek. Často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu“. Pre priznanie invalidného dôchodku bolo v konaní pred orgánmi sociálneho poistenia (žalovaná a jej generálny riaditeľ) kľúčové preukázať dôvody na priznanie vyššej miery poklesu schopnosti samostatne vykonávať zárobkovú činnosť alebo iné (závažnejšie) rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., než bolo posudkovými lekármi sociálneho poistenia opakovane zistené. Preukázanie takého zdravotného postihnutia žalobkyňa ani v odvolacom konaní nedosiahla (žiadne také konkrétne ochorenie ani netvrdila). Neurčenie niektorého z iných zdravotných postihnutí (dosahujúceho percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti najmenej 40%), ako rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne, nemožno konajúcim orgánom sociálneho poistenia vyčítať, nakoľko tomu zodpovedajúci záver z obsahu lekárskych správ a odborných posudkov zhromaždených v spise nevyplýva. Posudkoví lekári sa dostatočne zaoberali aj pridruženými ochoreniami (na účely uplatnenia postupu podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z.). Zohľadnili zistené nevýrazné známky artrózy, klinicky bez obmedzenia hybnosti kolenných a bedrových kĺbov s tým, že nálezy zodpovedajú dosiahnutému veku, ako aj kŕčové žily v kľude. Iné ochorenia z dávkového spisu ani z lekárskych správ predložených žalobkyňou pred posledným posúdením jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom žalovanej nevyplývajú.
28. Na posúdenie, či namietané nesprávne alebo nedostatočné zohľadnenie zdravotných ťažkostí žalobkyne malo vo vzťahu k výslednému stanoveniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne zásadný vplyv v jej neprospech, nie je v na vec sa vzťahujúcom spise zodpovedajúci podklad, t.zn. napríklad lekárska správa alebo odborný lekársky posudok, z ktorého by taký záver bol súdu bez pochybností zrejmý. Na základe všeobecne formulovanej námietky žalobkyne (uplatnenej len formou nesúhlasu s posúdením zdravotného stavu žalovanou a posudkovými lekármi) nebolo možné konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v otázke rozhodujúceho zdravotného postihnutia, resp. stanovenia miery poklesu schopnosti žalobkyne na samostatnú zárobkovú činnosť.
29. Do úvahy nebolo možné vziať ani námietky žalobkyne majúce svoj základ v podkladoch, ktoré generálny riaditeľ žalovanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia, resp. pred posledným posúdením zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom žalovanej dňa 01.10.2020, nemal k dispozícii z dôvodu, že mu neboli žalobkyňou predložené, resp. boli vydané až po poslednom posúdení zdravotného stavu žalobkyne. Podľa § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, čo sa plne uplatňuje aj na konanie o žalobách v sociálnych veciach, t.zn. na nepredložené lekárske správy a tie, ktoré boli vydané po 01.10.2020 nebolo možno prihliadať. Podľa § 184 ods. 1, 5 a § 196 ods. 1, 6 zákona č. 461/2003 Z.z. je fyzická osoba, ktorá si uplatnila nárok na dávku (invalidný dôchodok) povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku alebo jej výplatu a je povinná navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Z uvedeného vyplýva, že úlohou žalobkyne bolo pred vydaním rozhodnutia, resp. v rámci posúdenia jej zdravotného stavu posudkovými lekármi, predložiť posudkovému lekárovi sociálneho poistenia všetky
dostupné lekárske správy, vyšetrenia a iné podklady, z ktorých by bolo možné zdravotný stav žalobkyne posúdiť komplexne a vyvodiť záver o stave, zmene alebo vývoji zdravotného stavu a o zmene schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Iné, správnemu súdu neskôr predložené lekárske správy nebolo možné vziať v úvahu, nakoľko žalovaná ani jej generálny riaditeľ, resp. ich posudkoví lekári ich pred vydaním posudkových záverov k dispozícii nemali, t.zn. podkladmi prvostupňového a napadnutého rozhodnutia neboli.
30. Žalovaná a jej generálny riaditeľ v súlade s citovaným ustanovením vychádzali zo zdravotného stavu žalobkyne zisteného na základe ňou predložených podkladov pred vydaním svojich rozhodnutí, čím zohľadnili jej zdravotné postihnutie a jeho vývoj. Uvedené však žalobkyni nebráni v súlade s § 71 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. domáhať sa opätovného posúdenia dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidity, pokiaľ by bolo možné na základe novo zabezpečených podkladov, resp. podkladov, ktoré posudzované neboli, predpokladať zmenu vo vývoji zdravotného stavu a zmenu v schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. To znamená, že žalobkyňa môže opätovne požadovať posúdenie svojho zdravotného stavu na základe nových lekárskych vyšetrení a správ spolu s predchádzajúcimi lekárskymi správami, ktoré neboli posudzované posudkovými lekármi sociálneho poistenia, pokiaľ prípadné závažné závery plynúce z týchto vyšetrení môžu predstavovať zmenu v pohľade na vývoj zdravotného stavu žalobkyne, na základe čoho môže nastať priestor na to, aby mohol byť zdravotný stav žalobkyne na ich základe opätovne posúdený.
31. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).
32. Správny súd nie je oprávnený rozhodovať o priznaní či nepriznaní nároku na invalidný dôchodok, o ktorom rozhoduje príslušný orgán sociálneho poistenia (žalovaná). Predmetom konania pred správnym súdom je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, nie samotné rozhodovanie o nároku na invalidný dôchodok. Vzhľadom na to, ako aj vzhľadom na odborné aspekty medicínskej oblasti alebo problematiky vyplývajúce z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové a právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi sociálneho poistenia, správny súd nebol oprávnený prehodnocovať zdravotný stav žalobkyne a sám tak určovať jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, od ktorého sa v zmysle zákona odvíja miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Preto správny skúmal len to, či sú závery generálneho riaditeľa žalovanej vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam (lekárskym posudkom a správam), platnej právnej úprave, a tiež či sú odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie tieto atribúty spĺňa.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej a predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ako aj im predchádzajúceho postupu konajúcich orgánov sociálneho poistenia, nezistil dôvody, pre ktoré by bol oprávnený dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú s poukazom na § 190 SSP zamietol.
34. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobkyňa v konaní nebola úspešná, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.