Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3C-85-2011.pdf
PDF · 123.57 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/85/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Barbarou Fedurcovou v spore žalobcu 1/: R. V., W..: XX.XX.XXXX, F. H. XXXX/XX, H. N., žalobcu 2/.: S. V., W..: XX.XX.XXXX, F. L. XXXX/XX, H. N., žalobcu 3/: E. U., W..: XX.XX.XXXX, F. H. XXXX/XX, H. N. a žalobcu 4/: R. V., W..: XX.XX.XXXX, F. T. XXXX/XX, H. N., všetci právne zastúpení: JUDr. Vladimír Cahajla - advokát, so sídlom AK Bardejov, Dlhý rad 16, proti žalovanému: K.. U. Q., Z.., W..: XX.XX.XXXX, F. R.. J. XXXX/XX, F., právne zastúpenému: JUDr. Matúš Hrib - advokát, sídlo AK Bardejov, Tehelná 46, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto
rozhodol:
I) Súd návrh žalobcov 1/-4/ na prerušenie konania zamieta.
II) Súd žalobu zamieta.
III) Žalovaný má voči spoločne a nerozdielne zaviazaným žalobcom 1/ - 4/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou súdu doručenou dňa 26.04.2011 spolu s pripustením jej zmeny na základe uznesenia zo dňa 25.júna 2020 domáhali voči žalovanému určenia, že do dedičstva po A. V. C.. C., narodenej X.X.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom F., T. XXXX/XX, H. N. patrí v spoluvlastníckom podiele XX/XX-in z celku geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo X.X.XXXX vyhotoviteľa E. F. GEOSPOL, Fraňa Kráľa 4, 085 01 Bardejov, IČO: 33 530 386, úradne overeným Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom 9.6.2020 pod č. XX-XXX/XXXX vytvorená
- parcela C KN č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 z parcely C KN č. XXXX/X
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 vedenej na liste vlastníctva č. XXXXX, k. ú. F.,
- parcela C KN č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 z parcely C KN č. XXXX/ XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 vedenej na liste vlastníctva č. XXXXX, k. ú. F.,
- parcela C KN č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2 z parcely C KN č. XXXX/ X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere X XXX m2 vedenej na liste vlastníctva č. XXXXX, k. ú. F. (ďalej len „sporná nehnuteľnosť) a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnili tým, že na základe dedičského konania H. XXX/XX po neb. Y. C. a na základe dohody dedičov, všetky poľnohospodárske nehnuteľnosti nadobudla ako roľnícky podiel v celosti neb. A. V., matka žalobcov. Predmetom tohto dedičského konania bola i parcela mpč. XXXX/XX zapísaná vo vložke č. XXXX v kat.úz. F.. V dedičskom konaní po neb. A. V. vedenom pod sp.zn.. XD/XXX/XXXX predmetná parcela uvedená nebola. Parcela bola vedená na LV č. XXXXX, z ktorého bola nejakým spôsobom vypustená. Iba časť parcely o výmere XXX m2 v roku XXXX odkúpila obchodná spoločnosť Z. Z., L..C..I.., L. L. F., C. W. XX. Správa katastra potvrdila, že časť predmetnej parcely o výmere XXX
m2 bola predmetom kúpnej zmluvy, ale podstatná časť o výmere X.XXX m2, ktorá sa nachádza v areáli bývalých Šarišských pekární a cukrární nebola súčasťou vyvlastňovacieho rozhodnutia.
3. K žalobe sa vyjadrila pôvodne žalovaná obchodná spoločnosť TRADIHAJ s.r.o. Bardejov podaním súdu doručeným dňa 03.08.2011. Uviedla, že predmetnú parcelu kúpila od obchodnej spoločnosti Šarišské pekárne a cukrárne, a.s. Prešov. Právny predchodca Východoslovenské pekárne a cukrárne, n.p. Košice nadobudol nehnuteľnosti tvoriace areál pekárne na základe a v súlade s vyvlastňovacím rozhodnutím Odboru výstavby Mestského národného výboru v Bardejove č. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. V súlade s týmto rozhodnutím príslušná správa katastra vykonala zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoriacim areál pekárne v prospech obchodnej spoločnosti Šarišské pekárne. Žalobu navrhla zamietnuť.
4. K žalobe sa tiež vyjadril pôvodne žalovaný Okresný úrad Bardejov, správa katastra podaním súdu doručeným dňa XX.XX.XXXX. Uviedol, že parcela EKN XXXX/XX bola zapísaná v kat.úz. F. vo vložke č. XXXX pod poradovým číslom X, označená ako „roľa za teheľňou“. Ako prvý vlastník bol zapísaný Y. C. v podiele XX/XX titulom dedenia z XX.XX.XXXX číslo XXXX a na základe skutočného rozdelenia dňa XX.XX.XXXX č.d. XXX. Pod poradovým číslom F. bola zapísaná spoluvlastníčka E. C. rod. N. v podiele X/XX, a to titulom kúpy z XX.XX.XXXX č. XXXX a na základe skutočného rozdelenia z XX.XX.XXXX č.d. XXX. Dňa XX.XX.XXXX č.d. XX, bol podiel vo výške X/XX po neb. E. C. rozdelený právnym titulom uznesením o odovzdaní pozostalosti č. H. XXX/XX-X z XX.XX.XXXX na dedičov: R. C. v podiele X/ XX, E. U., rod. C. v podiele X/XX, R. C. v podiele X/XX a A. V., rod. C. v podiele X/XX. Parcela EKN XXXX/XX bola pri spracovaní ROEP identifikovaná a zakreslená v roku XXXX v grafickej časti parcelami: X. XXXX/X, X. XXXX/XX, X. XXXX/XX E. Z. XXXX/X. Z predložených právnych listín a grafických podkladov bolo dokázané, že parcela X. XXXX/XX bola susediaca parcela Z. XXXX/X a nikdy netvorila a nebola súčasťou parcely Z. XXXX/X. Zápis parcely X. bol vykonaný dňa XX.XX.XXXX na list vlastníctva XXXXX rozhodnutím Správy katastra v Bardejove pod sp.zn.: A. XXXX/XXXX. Parcela X. XXXX/XX po zidentifikovaní a zapísaní geometrického plánu sa stala a je súčasťou parciel: Z. XXXX/X, Z. XXXX/XX, Z. XXXX/XX.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu 1/, žalobcu 2/, žalobcu 3/, žalobcu 4/, výsluchom M. L..C..I.. F., žalovaným, znaleckým posudkom ustanoveného súdneho znalca Ing. Jozefa Bujňáka č. X/XXXX, doplnkom k znaleckému posudku č. XX/XXXX, stanoviskami právnych zástupcov žalobcov i žalovaného, a ostatnými listinami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil tento skutkový stav:
6. Výsluchom žalobcu 1/ súd zistil, že tento sa domáha vlastníckeho práva k parcele, ktorú vlastnila jeho matka A. V., a ta ju zdedila po svojom otcovi Y. C.. Parcela sa má nachádzať v areáli Šarišských pekární a cukrární. Parcela bola užívaná starým otcom, matkou až kým nebola daná do prenájmu pre družstvo.
7. Výsluchom žalobcu 2/ súd zistil, že na predmetnej parcele pracovali, užívali ju. V ktorom období došlo k pochybeniu nevedel uviesť. Matka A. V. mala mať predmetnú parcelu napísanú na seba, ale v dedičskom konaní po nej prejednaná nebola. Parcelu nikomu nedarovala. Doplnil, že časť parcely o výmere XXX m2 dva roky pred smrťou matky bolo odpredaných. Bolo to „mimo plota“ v prospech spoločnosti Z. Z..
8. Výsluchom žalobkyne 3/ súd zistil, že parcela nebola prejednaná v dedičskom konaní po matke A. V.. Kto parcelu užíval alebo obhospodaroval pred smrťou matky nevedela uviesť.
9. Výsluchom žalobcu 4/ súd zistil, že parcelu pravdepodobne užívalo družstvo, preto na parcelu nechodil. Kde sa parcela presne nachádza, nevedel uviesť.
10. Výsluchom pôvodne žalovaného TRADIHAJ s.r.o. Bardejov súd zistil, že nehnuteľnosť zakúpila v roku 2000, pričom žiadna ťarcha na nehnuteľnostiach neviazla.
11. Výsluchom žalovaného súd zistil, že predmetná parcela bola vyvlastnená v roku XXXX, kedy sa začali budovať Šarišské pekárne a cukrárne. V roku XXXX pri prejednaní dedičstva nikto nenamietal, že táto parcela žalobcom nepatrí. Mal za to, že žalobcovia vedeli, že nehnuteľnosť mpč. XXXX/XX bola vyvlastnená. Aj v dedičskom konaní konajúci notár uviedol, že nebohá matka žalobcov vyhlásila, resp. pripustila, že časť nehnuteľností, ktoré boli predmetom dedenia boli, resp. mohli byť vyvlastnené.
12. Znaleckým dokazovaním ustanoveným súdnym znalcom Ing. Jozefom Bujňákom podľa znaleckého posudku č. X/XXXX bolo zistené, že pozemkovoknižná parcela č. XXXX/XX sa nachádza v parcelách registra Z. Č.. XXXX/X E. XXXX/X zapísaných na LV č. XXXXX v kat.úz. F.. Súčasný právny stav v katastri nehnuteľností evidovaný na LV č. XXXXX vychádza z vyvlastňovacieho konania realizovaného v roku XXXX. Technickým podkladom pre vyvlastňovacie konanie bol geometrický plán z XX.XX.XXXX č. XXX- XX-XX-XXX-XXX, kde pozemkovoknižný stav bol prevzatý z pozemkovej knihy bez prevzatia nových pozemkovoknižných parciel podľa skutočného rozdelenia z roku XXXX. Z titulu chybne vypracovaného geometrického plánu došlo fakticky k vyvlastneniu X.XXX m2 parcely č. XXXX/X zapísanej v T. vložke č. XXXX, ktorá má mať výmeru iba XXX m2 namiesto pozemkovoknižnej parcely č. XXXX/XX zapísanej v PK vložke číslo XXXX v kat.úz. F.. Chybne vyhotovený geometrický plán z roku XXXX spôsobil to, že vlastníkom pozemkovoknižnej parcely č. XXXX/XX zapísanej v PK vložke číslo XXXX bez náhrady zaniklo vlastnícke právo k značnej časti pôvodnej parcely. Naopak, vlastníkovi pozemkovoknižnej parcely č. XXXX/X zapísanej v PK vložke č. XXXX o výmere XXX m2 po vyvlastnení X.XXX m2 zostalo vo vzdialenosti X.XXX metrov zachované vlastníctvo, kde sa nachádzajú parcely registra X. Č.. XXXX/ X E. XXXX/XX predstavujúce pôvodnú pozemkovoknižnú parcelu mpč. XXXX/X o výmere XXX m2. Problém so zánikom časti pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. XXXX/XX zapísanej v PK vložke Č. XXXX bol spôsobený vtedajšími spoločenskými pomermi. Vo vojnovom a povojnovom období bola zdecimovaná zememeračská služba. Od XX.XX.XXXX sa prestala udržiavať pozemková kniha a do XX.XX.XXXX založením evidencie nehnuteľností žiaden štátny orgán nemal v pôsobnosti evidovanie vlastníckeho práva k pozemkovoknižným parcelám. Evidovali sa vlastnícke a užívacie pomery iba k reálnym pozemkom v súbore CKN. Parcela mpč. XXXX/XX nebola súčasťou vyvlastňovacieho rozhodnutia číslo U.. XXXX/XX, avšak z mpč. XXXX/XX sa reálne vyvlastnil pozemok o výmere X.XXX m2. Sporná časť pozemkovoknižnej parcely číslo XXXX/XX zapísaná v PK vložke číslo XXXX o výmere X.XXX m2 sa nachádza v parcelách registra Z. Č.. XXXX/X E. XXXX/X zapísaných na N. Č.. XXXXX. V roku XXXX bola sporná časť pozemkovoknižnej parcely číslo XXXX/XX zapísaná v PK vložke číslo XXXX o výmere X.XXX m2 na liste vlastníctva č. XXX pre výlučného vlastníka Východoslovenské pekárne a cukrárne, n.p. Košice. Dnes je vo vlastníctve žalovaného.
13. Z Doplnku č. XX/XXXX k Znaleckému posudku č. X/XXXX súd zistil, že pozemkovoknižná parcela mpč. XXXX/X sa reálne nachádzala mimo vyvlastňovaného pozemku. Účastníkom vyvlastňovacieho konania bola E. Š.U., ktorej pozemok, pozemkovoknižná parcela č. XXXX/X nebola dotknutá výstavbou pekární a tento zostal vo vlastníctve zapísaný na LV č. XXXXX a je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Naopak, účastníkmi vyvlastňovacieho konania neboli skutoční vlastníci reálne vyvlastňovaného pozemku - pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX/XX zapísanej v PK vložke č. XXXX v kat.úz. F.. Spor nevznikol chybným postavením oplotenia alebo neoprávneným užívaním cudzieho pozemku. Spor je spôsobený chybným geometrickým plánom, keď namiesto pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX/XX bola vykázaná pozemkovoknižná parcela č. XXXX/X. Chybným geometrickým plánom bol vtedajší správny orgán Odbor výstavby Mestského národného výboru v F. uvedený do omylu a do vyvlastňovacieho rozhodnutia uviedol pozemkovoknižnú parcelu mpč. XXXX/X zapísanú v PK vložke č. XXXX, ktorá sa nachádzala mimo vyvlastňovaného pozemku určeného na výstavbu pekárne v F..
14. Žalovaný trval na tom, že sporná nehnuteľnosť bola riadne vyvlastnená. Mal za to, že je vylúčené, aby niekdajší štátny podnik vybudoval oplotenie parciel bez zamerania a svojvoľne alebo mylne zabral nevyznačenú parcelu, a to v časti hlavného vstupu do celého areálu, kde sa dodnes v tejto časti nachádza objekt vrátnice. Žalovaný sa tiež bránil tým, že i keď by riadne vyvlastnená nebola, už jeho právni predchodcovia spornú nehnuteľnosť riadne vydržali a stali sa tak jej vlastníkmi. Právni predchodcovia žalovaného mali právny titul k držbe pozemku daný vyvlastnením a následne vlastníckym zápisom v katastri nehnuteľnosti. Je zrejmé, že nehnuteľnosť vyvlastnil Mestský národný výbor v F. a previedol na štátny podnik. Následne po revolúcii došlo k ďalším prevodom. Areál pekární kupoval žalovaný riadne ohradený s jasne určenými hranicami danými starým oplotením. Pokiaľ boli v prospech národného podniku vyvlastnené parcely za účelom výstavby pekární, tak podnik mal právny titul, aby s týmito parcelami nakladal ako s vlastnými, prejavom čoho bolo aj ich oplotenie. Je nepochybné, že nehnuteľnosti nadobudla po národnom podniku Šarišské pekárne a cukrárne, akciová spoločnosť Šarišské pekárne a cukrárne a tieto následne kúpila obchodná spoločnosť TRADIHAJ, s.r.o. Bardejov a následne ich na základe kúpy nadobudol žalovaný. Šarišské pekárne a cukrárne ako právny subjekt vznikli zápisom do obchodného registra dňom XX.XX.XXXX. Nehnuteľnosti pôvodne zapísané na LV č. XXX nadobudli podľa zápisu v liste vlastníctva v roku XXXX (U. Č.. XXX/XX). V rozsahu danom oplotením ich mali v držbe a až do podania žaloby v roku 2011 túto držbu, či jej rozsah nikto nespochybnil. Vydržacia
lehota tak uplynula podľa názoru žalovaného najneskôr dňom XX.XX.XXXX, kedy došlo k vydržaniu. Čo sa týka výstavby pekární v 60-tych rokoch minulého storočia, išlo o výstavbu na voľnej lúke, nestáli tam žiadne objekty. Preto, aj keď právni predchodcovia žalobcov neboli účastníkmi vyvlastňovacieho konania, mohli sa domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva. Urobili tak až podaním žaloby v roku 2011.
15. Žalobcovia mali za to, že sporná nehnuteľnosti vyvlastnená nebola. Vo vzťahu k obrane vyvlastnením namietali, že spornú nehnuteľnosť nevlastnil jediný vlastník, ktorý by nemal pochybnosť o tom, že je dobromyseľným vlastníkom. Žalovaný nehnuteľnosť kúpil v roku XXXX od obchodnej spoločnosti TRADIHAJ, s.r.o. Bardejov, v ktorej je spoločníkom. Vedel preto, že prebieha súdne konanie a vlastnícke právo je spochybnené. Preto žalovaný ako vlastník si nemôže započítať dobu vydržania právnymi predchodcami, pretože nie je dobromyseľným držiteľom, nemôže tak nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním.
16. Podľa § 6 ods. 1 písm. m) a n) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená a aj v prípade vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady.
17. Podľa § 13 ods. 1 vety prvej a tretej zákona č. 229/1991 Zb., právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31.decembra 1992. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.
18. Podľa uhorského obyčajového práva platného do XX.XX.XXXX bola pri vydržaní stanovená vydržacia lehota v trvaní 32 rokov (pri nehnuteľnostiach). Taktiež sa vyžadovala dobromyseľnosť pri vstupe do držby.
19. Podľa § 115, 116, 117, 118 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník účinný od 1.1.1951, vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve. Vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu. O behu vydržacej doby platia primerane tie isté zásady, aké platia o behu premlčacej doby. Ustanovenia o vydržaní vlastníckeho práva platia obdobne o vydržaní iných vecných práv.
20. Podľa § 145 ods. 1 citovaného zákona, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.
21. Podľa § 562 citovaného zákona, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, i právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú skorším právom.
22. Podľa § 145 citovaného zákona, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
23. Podľa § 566 citovaného zákona, lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.
24. Podľa § 865 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenia k úprave účinnej od. 1.4.1983, č. zák. 131/82 Zb.), pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983, kedy inštitút vydržania občiansky zákonník neobsahoval. Do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa ( pozn. § 135a ods. 1 a § 135a ods. 2 v účinnom znení citované nižšie).
25. Podľa § 135a ods. 1 vety prvej zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v znení účinnom od 1.4.1983), vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).
26. Podľa § 132a ods. 1, 2 citovaného zákona, kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci. To platí obdobne aj o tom, kto vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že má k veci právo.
27. Podľa § 860 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred 1. aprílom 1964.
28. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka v platnom znení, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
29. Podľa § 129 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
30. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
31. Podľa § 135a ods. 1 vety prvej zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (účinný do 31.12.1991), vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov.
32. Podľa § 507a ods. 1, 3, 6 citovaného zákona (prechodné ustanovenia), pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do času uvedeného v ustanovení § 135a sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa. Na práva a povinnosti z vecných bremien vzniknutých pred 1. aprílom 1964 sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 135b a § 135c ods. 3 až 7.
33. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992 (novela zákonom č. 509/1991 Zb.), oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
34. Podľa § 129 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
35. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
36. Podľa § 868, § 870 Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1.1.1992, č. zák. 509/1991 Zb.), pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona.
37. Podľa § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
38. Podľa čl. 17 základných princípov C.s.p., súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
39. Podľa § 137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
40. Podľa § 187 ods. 1 a 2 C.s.p., za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
41. Podľa § 191 ods. 1 a 2 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
42. Podľa § 215 ods. 1 a 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
43. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v prejednávanej veci, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva je daný vždy, ak je nutné posúdiť žalobcom tvrdený skutkový stav so stavom právnym. Tak je tomu i v prejednávanej veci, kedy žalobcovia tvrdili, že nehnuteľnosti, ktoré roky užívali ich právni predchodcovia, sú zapísané na liste vlastníctva v prospech inej osoby - žalovaného.
44. V otázke vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti možno konštatovať, že aj napriek zmenám právneho poriadku, zákonnými podmienkami pre vydržanie vždy boli oprávnená držba, uplynutie zákonom predpísanej vydržacej doby (10 rokov nepretržitej a nerušenej držby) a spôsobilý predmet vydržania.
45. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.
46. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje
za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva.
47. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že sporná časť pozemkovoknižnej parcely číslo XXXX/ XX zapísaná v PK vložke číslo XXXX o výmere X.XXX m2 sa nachádza v parcelách registra Z. Č.. XXXX/ X E. XXXX/X zapísaných na LV č. XXXXX. V roku 1976 bola sporná časť pozemkovoknižnej parcely číslo XXXX/XX zapísaná v PK vložke číslo XXXX o výmere X.XXX m2 na liste vlastníctva č. XXX pre výlučného vlastníka Východoslovenské pekárne a cukrárne, n.p. Košice. Dnes je vo vlastníctve žalovaného. Tiež bolo preukázané, že na list vlastníctva č. XXX pre Východoslovenské pekárne a cukrárne, n.p. bola táto zapísaná v roku XXXX na základe rozhodnutia o vyvlastnení, na podklade geometrického plánu z XX.XX.XXXX (čl. 227, odpoveď na úlohu č. 6 znaleckého posudku). Ako to vyplýva z výpisu listu vlastníctva č. XXX (čl. 364), na základe Zakladateľskej listiny č. XXXX-X/XX-XXX/XX bolo zapísané vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti v prospech Šarišských pekární a cukrární, štátneho podniku Prešov a na základe Zakladateľskej listiny č. A. XXX/XX v prospech Šarišských pekární a cukrární, a.s. Prešov. Ďalej bolo preukázané, že spornú nehnuteľnosť zakúpila od Šarišských pekární a cukrární, a.s. Prešov obchodná spoločnosť TRADIHAJ, s.r.o. Bardejov v roku XXXX a následne kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX túto nadobudol žalovaný (čl. 228).
48. Z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, že nehnuteľnosť, ktorej určenia, že patrí do dedičstva, sa žalobcovia domáhali určiť žalobou, bola v prospech československého štátu v roku XXXX vyvlastnená. Nakoľko reštitučné predpisy majú povahu špeciálnu vo vzťahu k Občianskeho zákonníku, musel súd zistiť, či sa žalobcovia mali domáhať vydania nehnuteľnosti v reštitučnom konaní, teda či sa na prejednávanú vec mohol aplikovať zákon č. 229/1991 Zb., alebo je aplikácia reštitučných predpisov vylúčená a možno vec prejednať na podklade tzv. určovacej žaloby. Uplatniť nárok, ktorý bol upravený v reštitučnom predpise (zákon č. 229/1991 Zb.), na navrátenie nehnuteľnosti odňatej v rozhodnom období (rokov XXXX-XXXX) nie je možné na základe určovacej žaloby. Doplnením znaleckého posudku bolo zistené a preukázané, že v rámci vyvlastňovacieho konania bol chybne vyhotovený geometrický plán. V dôsledku tejto chyby sa vo vyvlastňovacom konaní konalo s E. Š., ktorej pozemok, parcela č. XXXX/ X nebola výstavbou dotknutá. Naopak, s vlastníkmi skutočne vyvlastňovanej parcely mpč. XXXX/XX (právnymi predchodcami žalobcov) sa nekonalo. Nakoľko s vlastníkmi fakticky vyvlastnenej parcely sa nekonalo, títo nemohli v rámci vyvlastňovacieho konania uplatniť svoje námietky, ani podať opravný prostriedok, musel súd konštatovať, že k vyvlastneniu parcely mpč. XXXX/XX nedošlo. Nebolo preto možné na vec aplikovať ustanovenia zákona č. 229/1991 Zb. a súd vec mohol prejednať a rozhodnúť na podklade tzv. určovacej/vlastníckej žaloby podľa Občianskeho zákonníka.
49. Rozhodujúcou skutočnosťou, pre ktorú ale súd žalobe vyhovieť nemohol, bola obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti bolo právnymi predchodcami žalovaného vydržané. Ako to bolo tvrdené a preukázané, na podklade geometrického plánu došlo v roku XXXX k zabratiu v rámci vyvlastnenia i parcely mpč. XXXX/XX vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov. Na vyvlastnených parcelách začala výstavba pekární a areál bol a je dodnes oplotený. Československý štát nehnuteľnosť (pozemok i stavby) odovzdal v roku XXXX do správy Východoslovenských pekární a cukrární, n.p. Následne bola nehnuteľnosť niekoľkokrát prevádzaná, až ju v roku 2017 nadobudol žalovaný. Nemožno sa dovolávať nepremlčateľnosti vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ak ho niekto iný nadobudol vydržaním. Súd mal za preukázané, že niekdajšia parcela mpč. XXXX/XX, dnes parcela registra Z. Č.. XXXX/X E. XXXX/X zapísané na N. Č.. XXXXX, bola spôsobilým predmetom vydržania. Československý štát, ktorý spornú nehnuteľnosť v roku XXXX odovzdal do správy národnému podniku sa ujal držby spornej nehnuteľnosti na základe nadobúdacieho titulu, ktorý bolo vyvlastňovacie rozhodnutie vydané na podklade geometrického plánu. Právny predchodca žalovaného mal teda nadobúdací titul, ktorý ho oprávňoval k držbe. Uplynutím doby 10 rokov nikým nerušenej držby nadobudol k spornej nehnuteľnosti vlastnícke právo vydržaním. Následne už bola sporná nehnuteľnosť prevádzaná a ďalšími subjektmi nadobudnutá od vlastníka.
50. Obranu žalobcov spočívajúcu v tom, že na žalovaného nemožno nazerať ako na vlastníka veci preto, lebo spornú nehnuteľnosť kúpil v roku 2017 už počas prebiehajúceho súdneho sporu a nebol
tak dobromyseľný, súd nemohol vyhodnotiť ako úspešnú. Toto tvrdenie by bolo relevantné vtedy, ak by 10 - ročná doba uplynula až žalovanému. To znamená, že ak by žalovaný odkúpil nehnuteľnosť v čase, kedy ešte lehota 10 rokov neuplynula a chcel by si započítať dobu, ktorá už uplynula jeho právnemu predchodcovi, vtedy by súd konštatoval, že nakoľko sa spor vedie od roku XXXX a ako konateľ predchádzajúceho vlastníka TRADIHAJ s.r.o. Bardejov s určitosťou o spore vedel (lebo obchodná spoločnosť bola žalovaná), nemôže byť dobromyseľný o tom, že mu vlastnícke právo patrí a nemohol by si už uplynutú dobu u právneho predchodcu do držby započítať. Ako však bolo preukázané, zákonom predpísaná doba uplynula dávno pred podaním žaloby a všetky dispozície so spornou nehnuteľnosťou, ktoré sa realizovali po uplynutí tejto doby už boli realizované vlastníkmi. Žalovaný to nikdy nepoprel a vedel pri kúpe spornej nehnuteľnosti v roku XXXX, že vec je v spore. Avšak tak žalovaný, ako i TRADIHAJ s.r.o. Bardejov spornú nehnuteľnosť nadobudli už od vlastníka, im žiadna vydržacia doba neplynula a ani nemala uplynúť. Súd záverom uvádza, že žalobcov nikto nevylúčil z toho, aby si svoje práva vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti uplatnili. Bolo preukázané, že neboli účastní vyvlastňovacieho konania (teda ich právni predchodcovia). Ich parcela ale bola do výstavby pekární zabratá. Ak sa o nehnuteľnosť starali, obhospodarovali ju, museli evidovať, že sa na nej realizuje výstavba bez ich vedomia. Mohli a mali na túto situáciu reagovať a uplatniť všetky svoje námietky už v tom čase. Súd preto musel žalobu zamietnuť.
51. Vo vzťahu k návrhu žalobcov, ktorý súd podľa obsahu posúdil ako návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c) C.s.p. súd uvádza, že pre vyriešenie sporu v tejto veci nemal za potrebné podať návrh na začatie prejudiciálneho konania, a preto tento návrh na prerušenie konania zamietol.
52. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
54. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 C.s.p. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu patrí právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči spoločne a nerozdielne zaviazaným žalobcom. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno do výroku II. a III. podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
Proti výroku III. tohto rozsudku nemožno podať odvolanie.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.