Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6T-59-2021.pdf
PDF · 95.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/59/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obž. ml. K. P., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.12.2021 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaná ml. K. P., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., H. X. číslo XXX/XXX, študentka, slobodná, na slobode,
u z n á v a s a v i n n o u , ž e
dňa 16.01.2021 v čase okolo 23.55 hodine po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, bez príslušného vodičského oprávnenia, viedla osobné motorové vozidlo značky RANGE ROVER SPORT evidenčné číslo Z., a to z parkoviska pred hasičským domom v meste Tvrdošín, po ceste číslo II/520 v meste Tvrdošín, kde po prejazde kruhového objazdu pri kostole, bola dňa 17.01.2021 o 00.00 hodine na Ulici Radničnej zastavená a kontrolovaná hliadkou Obvodného oddelenia PZ Tvrdošín a vykonanou dychovou skúškou jej bolo o 00.02 hodine zistené 0,49 mg/l alkoholu v dychu, opakovanou dychovou skúškou jej bolo o 00.19 hodine zistené 0,47 mg/l alkoholu v dychu a znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia bolo zistené, že koncentrácia alkoholu v krvi obžalovanej mladistvej, v čase skutku, bola minimálne 1,04 promile,
t e d a
- vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
t ý m s p á c h a l a
- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona,
Z a t o s a o d s u d z u j e:
Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, § 117 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona, § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 112 ods. 1 Tr. zákona ukladá obžalovanej trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Dňa 31.08.2021 bola tunajšiemu súdu doručená obžalobu na obv. ml. K. P. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona a prečinu neoprávneného používania motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zákona.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásenie, že je vinná z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, necítila sa však vinná z prečinu neoprávneného používania motorového vozidla podľa § 216 ods. 1,2 písm. c/ Tr. zákona. Keďže obžalovanej bolo kladené obžalobou za vinu spáchanie prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona a prečinu neoprávneného používania motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu, súd vyhlásenie obžalovanej neprijal a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie. Na hlavnom pojednávaní obžalovaná využila svoje právo a odmietla vo veci vypovedať a na návrh prokurátora bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania. V prípravnom konaní sa obžalovaná priznala k spáchaniu súdeného skutku. Uviedla, že predmetného dňa poobede bola so svojim priateľom R. U. na túre v Roháčoch, niečo vypili, potom sa ešte sánkovali a k večeru išla s priateľom pre nejaké papiere k jeho kamarátovi do Tvrdošína. V Tvrdošíne jej priateľ aj s kamarátom ešte pili nejaký alkohol, ona však už nepila a okolo polnoci chcela ísť domov. Do vozidla si išla zobrať peňaženku, kľúče od priateľovho auta mala v kabelke a nevie vysvetliť, čo ju to napadlo, sadla si na miesto vodiča a rozhodla sa ísť domov priateľovým vozidlom. Po nejakých metroch jazdy už zbadala policajné vozidlo, policajti jej dali znamenie, aby zastavila. Priateľ jej nedal súhlas na jazdu svojim vozidlom. Policajti ju zastavili pri kostole v Tvrdošíne, podrobili ju dychovej skúške s pozitívnym výsledkom. Svoje konanie oľutovala.
Svedkyňa U.. P.. W. P. vypovedala, že nebola očitým svedkom súdeného skutku. Vypovedala, že obžalovaná je jej dcéra, s poškodeným R. U. v čase spáchania skutku už spolu tvorili pár, trávili spolu každý deň, vysedávali spolu vo vozidla poškodeného, pozerali tam filmy, objednávali si tam aj pizzu. Ich vzťah bol vážny a momentálne sú už zasnúbení. Zasnúbili sa na 18. narodeniny dcéry. Obžalovaná je v maturitnom ročníku, a preto nesúhlasila, aby sa odsťahovali do samostatného bytu. Poškodený však býva u nich doma cez víkendy, cez týždeň chodí do práce a trávia spolu každý deň. V máji tohto roku dcéra končí strednú školu, plánuje pokračovať v štúdiu aj na vysokej škole. Termín svadby zatiaľ nestanovili, a to vzhľadom na opatrenia prijímané počas pandémie.
Znalec Ing. Martin Obtulovič vypovedal, že bol políciou požiadaný o vypracovanie odborného vyjadrenia k ohodnoteniu vozidla, ktorého hodnotu vyčíslil na podklade technického preukazu a výpovede svedkov. Vychádzal z toho, že vozidlo bolo dovezené zo zahraničia. Dátum prvej evidencie v zahraničí bol rok 2007 a na území SR bolo vozidlo zaevidované v roku 2017. Na základe týchto údajov vyčíslil hodnotu vozidla v čase skutku na sumu 6 457,- €.
Svedok poškodený R. U. vypovedal, že predmetného dňa išiel spolu s obžalovanou a Y. Z. na túru, kde niečo vypil, a potom sa do večera ešte sánkovali. Potom išiel zaniesť nejaké papiere do Tvrdošína, kľúče od vozidla dal do kabelky obžalovanej a stal sa ten incident. Uviedol, že s obžalovanou je zasnúbený, vtedy boli priatelia, chodili spolu a všetko čo bolo jeho, patrí aj K.. Veľmi by mu vadilo, keby bola odsúdená za nejakú vec, ktorú považuje za ich spoločnú vec. Obžalovaná vtedy pila čaj, ktorý pil aj on, bol v ňom alkohol. Na K. narodeniny dňa 10.06.2021 ju požiadal o ruku, od uvedeného dátumu sú zasnúbení a plánujú spoločný život. Najskôr však musí doštudovať, po ukončení strednej školy sa chcú zobrať. Plánujú spoločnú budúcnosť, obaja sú si vzájomne oporou, žijú aj intímne a nedáva súhlas na trestné stíhanie obžalovanej.
Podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku bola prečítaná výpoveď svedka P. F., ktorý vypovedal, že predmetnej noci mal službu, kde počas služby zbadali pri kruhovom objazde pri kostole vozidlo, ktoré zastavilo pred kruhovým objazdom, polovicou stálo na chodníku, potom zrazu vyštartovalo do kruhového objazdu. Vozidlo zastavili, kontrolou zistili, že vozidlo šoférovala obžalovaná, ktorá nemala 18 rokov, bez vodičského oprávnenia, dobrovoľne sa podrobila dychovej skúške s pozitívnym výsledkom. Obžalovaná im hovorila, že vozidlo patrí jej priateľovi.
Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia vo veci alkoholického ovplyvnenia č. 59/2021 Doc. MUDr. Ľubomírom Strakom ,PhD., vrátane jeho doplnku, ktorých závery boli prečítané na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaná v čase jazdy, mala v krvi minimálne 1,04 promile a nebola tak schopná bezpečne viesť motorové vozidlo.
Súd oboznámil zápisy o vykonaní dychových skúšok, certifikát analyzátora dychu, ktorým bola obžalovaná podrobená dychovej skúške, výsledok vyšetrenia na alkohol v krvi, evidenčnú kartu vozidla, správu o povesti, hodnotenie obžalovanej školským zariadením, správu kolízneho opatrovníka, odpis registra trestov a výpis z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov.
Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
V súhrne tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, opierajúc sa len o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané a rovnako prihliadajúc len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebraté, mal súd jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaná sa dopustila konania popísaného v skutkovej vete a jej konanie vykazuje všetky znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona. Súd konanie obžalovanej nekvalifikoval ako prečin neoprávneného používania motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zákona, pretože poškodený nedal súhlas na trestné stíhanie obžalovanej podľa § 211 ods. 1 Tr. poriadku. Podľa § 211 ods. 1 Tr. poriadku trestné stíhanie taxatívne uvedených trestných činov, medzi ktorými je uvedený aj prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému osobou, voči ktorej by mal poškodený ako svedok právo odoprieť výpoveď, možno začať a v už začatom trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného. Keďže vzťah svedka poškodeného a obžalovanej súd vyhodnotil ako vzťah medzi osobami v obdobnom pomere ako je pomer rodinný, obžalovaná a poškodený sú snúbenci, ktorí zamýšľajú v blízkej budúcnosti uzavrieť manželstvo a poškodený sa vyjadril, že ujmu spočívajúcu v trestnom stíhaní obžalovanej by pociťoval ako svoju vlastnú ujmu a nedáva tak súhlas na jej trestné stíhanie, čím využil svoje dispozičné oprávnenie dané mu ust. § 211 ods. 1 Tr. poriadku, súd súdený skutok nekvalifikoval ako prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zákona.
Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Objektom trestného činu je ochrana ľudského života a zdravia, ako ja majetku.
Konanie obžalovanej súd posúdil ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, obžalovaná sa k spáchaniu skutku priznala, uvádzala, že v priebehu dňa požila alkohol, následne pred polnocou viedla bez príslušného vodičského oprávnenia osobné motorové vozidlo svojho priateľa, išlo o vozidlo zn. RANGE ROVER ev. č. Z., po prejazde kruhového objazdu pri kostole v Tvrdošíne, ju zastavila hliadka polície, dobrovoľne sa podrobila dychovej skúške s výsledkom 0,49 mg/ l alkoholu v dychu a následne opakovanou dychovou skúškou 0,47 mg/l alkoholu v dychu. Vo veci bolo vypracované znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, závermi bolo preukázané, že obžalovaná v čase skutku, mala v krvi minimálne 1,04 promile. Obžalovaná bola usvedčená tiež výpoveďami svedkov R. U. a P. F., znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva a tiež jej priznanie korešpondovalo s listinnými dôkazmi, a to najmä zápismi o vykonaní dychových skúšok, výsledkom vyšetrenia na alkohol v krvi.
K osobe obžalovanej po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že je študentkou Gymnázia U. B. v Z., dosahuje priemerné študijné výsledky, plní si svoje školské povinnosti, nemala zhoršenú známu zo správania, so spolužiakmi udržiava priateľské vzťahy, bezproblémovo sa socializuje a konflikty nevyvoláva. Tiež vzťahy v rodine sú dobré, obžalovaná matku rešpektuje, nie sú s ňou výchovné problémy. V evidencii priestupkov a v odpise z registra trestov nemá záznam.
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách § 95 Tr. zákona to znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie malá (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie materiálneho korektívu predovšetkým hroziacim následkom konania obžalovanej, objektom tohto trestného činu, ktorým je predovšetkým ochrana ľudského života a zdravia, ako najvyššej možnej hodnoty pred tými, ktorí v stave po požití návykovej látky, ktorá znižuje ich psychické funkcie, vykonávajú činnosť, pri ktorej by v dôsledku ovplyvnenia takouto látkou mohli ohroziť najmä život alebo zdravie ľudí.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Rovnako súd pri ukladaní trestu vychádzal z ust. § 97 ods. 1, 3 Tr. zákona podľa ktorého účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom.
Podľa § 117 ods.1 Tr. zákona trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.
V prípade obžalovanej súd konštatoval dve poľahčujúce a žiadne priťažujúce okolnosti. Poľahčujúcimi okolnosťami bolo, že obžalovaná pred spáchaním trestného činu viedla riadny život a tiež sa ku skutku priznala a svoje konanie úprimne oľutovala. S prihliadnutím na základné kritéria spojené s ukladaním trestu, ale aj na okolnosti prípadu, osobu obžalovanej, spôsob spáchania trestného činu, tiež s prihliadnutím na doterajší spôsob života obžalovanej súd dospel k záveru, že v danom prípade účel trestu bude dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody na úplne dolnej hranici zákonnej sadzby, t.j. vo výmere 1 mesiac s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby na úplne dolnej hranici vo výmere 12 mesiacov. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že bude záležať len na obžalovanej ako využije šancu, ktorá jej bola daná a či naozaj bude viesť riadny život počas plynutia skúšobnej doby, pretože v opačnom prípade môže dôjsť k premene trestu z podmienečného na trest nepodmienečný.
Popri treste odňatia slobody súd obžalovanej uložil aj trest zákazu činností viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 1 rok, keďže obžalovaná sa dopustila trestného činu v súvislosti s vedením osobného motorového vozidla po požití alkoholických nápojov.
Takto uložené tresty súd považoval za zákonné a spravodlivé, ktoré v prípade obžalovanej plne zodpovedajú potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a sú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. por.)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.