Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-366-2021.pdf
PDF · 97.38 KB
Case nature
Subarea
59Ek/366/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného 1./ Agropotravinárske družstvo Malčice, so sídlom Malčice, 072 06 Malčice, IČO 31 713 891, 2./ AGRO - Land SK s.r.o., so sídlom Malčice 200, 072 06 Malčice, IČO 47 153 733, právne zastúpení Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO 50 560 611, proti povinnému Agromaš, a.s., so sídlom Hviezdoslavova 17, 071 01 Michalovce, IČO 36 191 558, o vymoženie nepeňažného nároku, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Delfinim, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Pražská 4, 040 11 Košice pod sp. zn. 395EX 137/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnení v 1. a v 2. rade sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 22.01.2021 domáhali od povinného vymoženia nepeňažného nároku - vymoženia povinnosti uloženej povinnému zdržať sa akéhokoľvek užívania nehnuteľností a to pozemkov označených ako parcely: 1. parcela registra „E“ č. 2045, o výmere 2286 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. 1661, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Michalovce, pre okres Michalovce, obec Budkovce, katastrálne územie Budkovce; 2. parcela registra „E“ č. 2685, o výmere 1723 m2, druh: trvalý trávny porast, zapísaná na LV č. 2331, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Michalovce, pre okres Michalovce, obec Budkovce, katastrálne územie Budkovce; 3. parcela registra „E“ č. 2804, o výmere 2508 m2, druh: trvalý trávny porast, zapísaná na LV č. 1088, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Michalovce, pre okres Michalovce, obec Budkovce, katastrálne územie Budkovce; 4. parcela registra „E“ č. 2088, o výmere 1384 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. 2594, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Michalovce, pre okres Michalovce, obec Budkovce, katastrálne územie Budkovce; 5. parcela registra „E“ č. 2132, o výmere 564 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. 1304, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Michalovce, pre okres Michalovce, obec Budkovce, katastrálne územie Budkovce; 6. parcela registra „E“ č. 2716, o výmere 1417 m2, druh: trvalý trávny porast, zapísaná na LV č. 1304, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Michalovce, pre okres Michalovce, obec Budkovce, katastrálne územie Budkovce; 7. parcela registra „E“ č. 2388, o výmere 2299 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. 1581, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Michalovce, pre okres Michalovce, obec Budkovce, katastrálne územie Budkovce; 8. parcela registra „E“ č. 2814, o výmere 2683 m2, druh: trvalý trávny porast, zapísaná na LV č. 1922, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Michalovce, pre okres Michalovce, obec Budkovce, katastrálne územie Budkovce; 9. parcela registra „E“ č. 2825, o výmere 2546 m2, druh: trvalý trávny porast, zapísaná na LV č. 720, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Michalovce, pre okres Michalovce, obec Budkovce, katastrálne územie Budkovce; 10. parcela registra „E“ č. 2866, o výmere 1194 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. 1304, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Michalovce, pre okres Michalovce, obec Budkovce, katastrálne územie Budkovce; 11. parcela registra „E“ č. 2885, o výmere 1740 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. 1988, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Michalovce, pre okres Michalovce, obec Budkovce, katastrálne územie Budkovce; 12. parcela registra „E“ č. 3077, o výmere
1796 m2, druh: trvalý trávny porast, zapísaná na LV č. 115, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Michalovce, pre okres Michalovce, obec Budkovce, katastrálne územie Budkovce; 13. parcela registra „E“ č. 2399/2, o výmere 6821 m2, druh: trvalý trávny porast, zapísaná na LV č. 1304, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Michalovce, pre okres Michalovce, obec Budkovce, katastrálne územie Budkovce; 14. parcela registra „E“ č. 2399/4, o výmere 5724 m2, druh: trvalý trávny porast, zapísaná na LV č. 1304, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Michalovce, pre okres Michalovce, obec Budkovce, katastrálne územie Budkovce; 15. parcela registra „E“ č. 2399/6, o výmere 5322 m2, druh: trvalý trávny porast, zapísaná na LV č. 1304, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Michalovce, pre okres Michalovce, obec Budkovce, katastrálne územie Budkovce; 16. parcela registra „E“ č. 2399/7, o výmere 5488 m2, druh: trvalý trávny porast, zapísaná na LV č. 1252, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Michalovce, pre okres Michalovce, obec Budkovce, katastrálne územie Budkovce; 17. parcela registra „E“ č. 2059, o výmere 1881 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. 2194, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Michalovce, pre okres Michalovce, obec Budkovce, katastrálne územie Budkovce; 18. parcela registra „E“ č. 2690, o výmere 993 m2, druh: trvalý trávny porast, zapísaná na LV č. 1633, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Michalovce, pre okres Michalovce, obec Budkovce, katastrálne územie Budkovce; 19. parcela registra „E“ č. 3070, o výmere 603 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. 1153, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Michalovce, pre okres Michalovce, obec Budkovce, katastrálne územie Budkovce; 20. parcela registra „E“ č. 3071, o výmere 1133 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. 1153, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Michalovce, pre okres Michalovce, obec Budkovce, katastrálne územie Budkovce; 21. parcela registra „E“ č. 3499, o výmere 2135 m2, druh: trvalý trávny porast, zapísaná na LV č. 953, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Michalovce, pre okres Michalovce, obec Budkovce, katastrálne územie Budkovce; (ďalej len ako „nehnuteľnosti) a to najmä povinnosti zdržať sa vstupovania na uvedené pozemky pešo, motorovými vozidlami a poľnohospodárskymi strojmi a zdržať sa ich poľnohospodárskeho obhospodarovania (ďalej aj ako „nepeňažný nárok“), na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Michalovce č.k. 26C/29/2020-75 zo dňa 07.05.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/181/2020-140 zo dňa 06.10.2020. Okresný súd Banská Bystrica dňa 16.02.2021 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/366/2021, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Dňa 18.05.2021 súdny exekútor postúpil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie v ktorom povinný uviedol, že uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 26C/29/2020 je arbitrárne a v praxi nevykonateľné. Nakoľko zaplatil trovy exekútorovi, tak v zostávajúcej časti exekúcie podáva návrh na zastavenie exekúcie. Uznesenie súdu o neodkladnom opatrení je materiálne a materiálno
- technicky nevykonateľné v praxi, priamo v teréne na konkrétnych pozemkoch nevykonateľné, prakticky nerealizovateľné. V prípade zrealizovania predmetného uznesenia a jeho realizácie v praxi prostredníctvom exekúcie by došlo k poškodeniu vlastníckych práv mnohých vlastníkov susedných parciel, ktorí vlastnia parcely v rámci tých parciel reg. „C“, kde sa nachádzajú aj spolupodnielnické parcely žalobcov (pozn. súdu oprávnených). Nariadeným neodkladným opatrením, by sa vytvoril právny stav, ktorý vytvára vzťah neprimeranosti, lebo zasahuje do práv iných vlastníkov, tretích osôb, ktorí majú parcely reg. „E“ vo vlastníctve v rámci tej istej parcely reg. „C“, by bol zásah neprimeraný, lebo by bolo totálne zabránené využívanie ich vlastnej pôdy. V prípade zrealizovania predmetného uznesenia prostredníctvom exekúcie by sa vytvoril právny stav, ktorý by bol nenapraviteľný a neadekvátny najmä vo vzťahu k väčšinovým spoluvlastníkom podielov. Nariadeným neodkladným opatrením je porušená zásada proporcionality medzi tým, aké výhody by získali žalobcovia, ktorí nedokázali svoj nárok na oprávnenosť, lebo neosvedčili svoje právo tak, ako to uvádzajú vo svojom petite a ako je to uvedené v uznesení a medzi právami väčšinových spoluvlastníkov, bez ohľadu na to, kto by mal s ich väčšinovými podielmi nakladať. V prípade násilného vykonania exekúcie by došlo k vzniku veľkých škôd na parcelách reg. EKN iných vlastníkov, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti vymáhaných parciel, a ktoré tieto parcely obkolesujú. Vymáhané parcely sa nachádzajú uprostred veľkých blokov, ktoré tvoria parcely reg. CKN, a preto nie je k týmto parcelám priamy prístup. Takýto prístup je možné riešiť jedine pri uplatnení zákona 504/2003 Z. z. a nie cestou exekúcie tak, ako to v tomto prípade požadujú oprávnení.
3. Oprávnení vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že ak povinný vytýka arbitrárnosť a „materiálnu a materiálno - technickú“ nevykonateľnosť, z ktorej vyvodzuje hypotetické závery o porušení zásady proporcionality a vzniku „veľkých škôd“, v dôsledku čoho navrhuje zastavenie exekúcie, si však zjavne neuvedomuje, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu, ale prostriedkom procesnej
obrany proti exekúcii smerujúcim k zastaveniu alebo upusteniu od vykonania exekúcie, a aj to len zo zákonom taxatívne stanovených dôvodov. Keďže povinný podľa názoru oprávnených v návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza žiadnu skutočnosť, ktorú by bolo možné považovať za zákonný dôvod na zastavenie exekúcie, navrhuje, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Oprávnení zároveň odkázali na právoplatné uznesenie exekučného súdu sp. zn. 63Ek/1287/2020 zo 4. januára 2021, ktorým bol zamietnutý obsahovo totožný návrh na zastavenie exekúcie podaný odlišným povinným.
4. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
8. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
9. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.
10. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
11. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania. V predmetnom konaní po preskúmaní návrhu oprávnených na vykonanie exekúcie súd nezistil dôvody vedúce k odmietnutiu návrhu, resp. jeho zamietnutiu v čoho dôsledku vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
12. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie
predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti.
13. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov, ktoré zákon ustanovuje taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorá dôvodí zastavenie exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.
14. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že povinnosť uložená exekučným titulom je v praxi priamo nevykonateľná a v prípade jej zrealizovania by došlo k poškodeniu vlastníckych práv iných subjektov a takýto zásah do práv iných vlastníkov vytvára vzťah neprimeranosti a v prípade realizácie exekučného titulu by zároveň došlo k vzniku veľkých škôd na parcelách iných vlastníkov, exekučný súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania súd poukazuje na to, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Preto ak povinný namieta vyššie uvedené, ide o skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a tieto mali byť zo strany povinného namietané v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, a teda v základnom konaní. Súd zo súdneho spisu mal za preukázané, že povinný využil možnosť podať opravný prostriedok a voči uzneseniu podal odvolanie, avšak v tomto štádiu konania, keď odvolací súd o odvolaní rozhodol tak, že ho ako oneskorene podané odmietol a povinný jej zmeškanie odpustiť nenavrhol, je bez právneho významu, keďže odvolaním napadnuté rozhodnutie je naďalej právoplatné a vykonateľné.
15. Súd v tejto súvislosti zároveň uvádza, že exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia v pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008).
16. V predmetnej veci oprávnení k návrhu na vykonanie exekúcie ako exekučný titul predložili rozhodnutie, ktorým súd rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že uložil žalovanému (povinnému v tomto konaní) povinnosť zdržať sa užívania pozemkov v kat. úz. Budkovce
evidovaných v katastri nehnuteľností pod parcelnými číslami 2045, 2685, 2804, 2088, 2132, 2716, 2388, 2814, 2825, 2866, 2885, 3077, 2399/2, 2399/4, 2399/6, 2399/7, 2059, 2690, 3070, 3071, 3499 a to najmä povinnosti zdržať sa vstupovania na uvedené pozemky pešo, motorovými vozidlami a poľnohospodárskymi strojmi a zdržať sa ich poľnohospodárskeho obhospodarovania. Zároveň poučil povinného o možnosti podať voči oprávneným žalobu vo veci samej o určenie, že je oprávneným užívateľom predmetných nehnuteľností, prípadne o ich vydanie alebo vypratanie, aj nároku na vrátenie do pôvodného stavu alebo nároku na náhradu škody s tým, že následkom úspešnej žaloby bude zrušenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred samotným začatím konania, v priebehu konania vo veci samej, ale aj po skončení konania. Charakter tohto procesného inštitútu sa v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy striktne nespája s dočasnosťou, pretože ak to povaha veci pripúšťa, je možné nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Predpokladom je, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V opačnom prípade súd teda môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Dočasný charakter tohto procesného inštitútu je zachovaný aj vtedy, ak súd predbežné opatrenie nariadi pred začatím konania vo veci samej a zároveň navrhovateľovi (žalobcovi) určí lehotu, v ktorej je povinný podať žalobu vo veci samej. Kým v prvom uvedenom prípade dochádza k jeho zániku ex lege uplynutím času uvedenú v rozhodnutí, ktorým došlo k jeho nariadeniu, v druhom prípade o jeho zrušení rozhodne súd a to aj bez návrhu. Vo veci účastníkov súd nariadil neodkladné opatrenie a mal za to, že jeho nariadením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a z tohto dôvodu neuložil oprávneným povinnosť podať žalobu vo veci samej, no zároveň o možnosti jej podania poučil povinného. Preto ak je povinný toho názoru, že je oprávneným užívateľom nehnuteľností, ktorých užívania sa podľa exekučných titulov má zdržať, mal možnosť ako žalobca podať voči oprávneným ako žalovaným žalobu vo veci samej, následkom čoho by súd bol povinný rozhodnúť či právo užívať predmetné nehnuteľnosti patrí oprávneným alebo povinnému. Zároveň súd podotýka, že rozhodnutím vo veci samej v prospech povinného by malo za následok zrušenie neodkladného opatrenia a teda exekučného titulu, čo je jeden z dôvodov, pre ktoré by exekučný súd prebiehajúcu exekúciu na základe návrhu povinného musel zastaviť. Povinný však v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie dôkaz o tom, že bola podaná žaloba vo veci a samej a došlo k zrušeniu neodkladného opatrenia nepredložil.
17. Súd odhliadnuc od vyššie uvedeného napokon pre úplnosť dodáva, že z obsahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie nie je zrejmé na základe akých skutočností by mal exekučný súd prijať záver o tom, že prebiehajúca exekúcia nie je prípustná a v dôsledku čoho by ju mal zastaviť. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a teda okrem všeobecných náležitostí podania vymedzených v ust. § 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) musí obsahovať najmä skutkové vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená, čo podľa názoru súdu návrh povinného nespĺňa. Súd je totiž toho názoru, že tvrdenia povinného o nevykonateľnosti exekučného titulu priamo v teréne a že realizáciou by došlo k poškodeniu vlastníckych práv mnohých vlastníkov susedných parciel a ku vzniku veľkých škôd na parcelách iných vlastníkov, sú bez uvedenia akýchkoľvek bližších konkrétností len tvrdeniami vo všeobecnej rovine a bez predloženia, príp. označenia dôkazov preukazujúcich pravdivosť týchto tvrdení, súd nemôže na ich podklade rozhodnúť a exekúciu zastaviť. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Keďže povinný nielenže nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy, ale podľa názoru súdu ani v návrhu neuviedol prečo a akým spôsobom by v dôsledku toho, že sa zdrží povinností uložených exekučným titulom, došlo k zásahu do práv iných vlastníkov a k vzniku veľkých škôd na ich majetku, súd má za to, že povinný v tomto smere dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia neuniesol.
18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.