Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/21/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Katarínou Eliášovou v spore žalobcov: 1/ A.. H. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom V. XXX/XX, L. a 2/ H.. B. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom V. XXX/ XX, L., zastúpených: Advokátska kancelária Nagy & Zachveja s.r.o., so sídlom Štúrova 11, Bratislava, IČO: 36 868 272, proti žalovaným: 1/ E. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom S. 4, L. a 2/ J. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom H. XX, L., zastúpeným: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r.o., so sídlom Zelinárska 8, Bratislava, IČO: 45 941 815, o zaplatenie 5.530,11 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaní sú p o v i n n í zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne 5.530,11 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.530,11 eura od 20.02.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšku zamieta.

Žalobcovia majú proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Žalobcovia sa žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III dňa 22.03.2018 domáhali, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 5.530,11 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy a nahradiť im trovy konania titulom úhrady zmluvnej pokuty. 1.2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia ako predávajúci a žalovaní ako kupujúci spolu dňa 03.12.2007 uzatvorili Kúpnu zmluvu (ďalej len „kúpna zmluva“), predmetom, ktorej bol prevod časti spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. registra „C“, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku záhrada o výmere XXX m2, k.ú. X., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „pozemok“ alebo „pozemok parc. č. XXXX/X“), tak ako je tento špecifikovaný v článku II kúpnej zmluvy, pričom predmetný pozemok je záhradou nachádzajúcou sa za bytovým domom na ulici V. XX v L.. B. boli v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy vlastníkmi bytu č. X nachádzajúceho sa na 3. nadzemnom podlaží, t.j. 2. poschodí bytového domu na ulici V. XX v L. (ďalej len „byt č. X“). B. sa v článku VI. bode X kúpnej zmluvy zaviazali, že v prípade ak budú mať žalovaní záujem previesť vlastnícke právo k bytu (vrátane prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku pod bytovým domom) na tretiu osobu, žalovaní ponúknu žalobcom spoluvlastnícky podiel na pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy na odkúpenie. V prípade nesplnenia tejto povinnosti, teda povinnosti ponúknuť žalobcom spoluvlastnícky podiel na predmetnom pozemku na odpredaj, boli žalovaní povinní zaplatiť žalobcom zmluvnú pokutu v sume rovnajúcej sa kúpnej cene časti spoluvlastníckeho podielu na pozemku, tak ako bola táto dohodnutá v článku A. bod X kúpnej zmluvy. B. pokuta predstavovala sumu v celkovej výške XXX.XXX Sk, t.j. X.XXX,XX eura. X. skutočnosti, že zo strany žalovaných bol uskutočnený prevod vlastníckeho práva k bytu zo žalovaných na tretiu osobu (pani F. O.), žalovaní neponúkli predmetný spoluvlastnícky

podiel na pozemku na odkúpenie žalobcom, ale tento odpredali tretím osobám (v časti X/X-tín pani F. O. a v časti X/X-tiny pánovi J. V.). B. porušili svoju povinnosť, na ktorej splnenie sa v súlade s článkom VI ods. X kúpnej zmluvy zaviazali, a to pod hrozbou vzniku nároku žalobcov na zmluvnú pokutu v prípade jej nesplnenia. B. v snahe vyriešiť celú vec zmiernou cestou vyzvali žalovaných na úhradu zmluvnej pokuty vo výške X.XXX,XX eura, žalovaní však zmluvnú pokutu žalobcom neuhradili.

X.X. B. v odpore z XX.XX.XXXX namietali neexistenciu predkupného práva, od ktorého je odvodzovaný nárok na zmluvnú pokutu, a to s poukazom na § 47 zákona č. XX/XXXX Zb. S. zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „S. zákonník“). J. článku Y.. bod X kúpnej zmluvy bolo predkupné právo zriadené ako vecné právo, pričom na jeho vznik je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. X. na vklad vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na pozemku v prospech žalovaných bol podaný a tento bol aj povolený, avšak návrh na vklad predkupného práva do katastra nehnuteľností ako vecného práva podaný nebol. V súlade s § 47 S. zákonníka tak dňom XX.XX.XXXX došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy v časti, podľa ktorej malo byť zriadené predkupné právo k spoluvlastníckemu podielu na pozemku a pokiaľ žalovaní previedli tento podiel dňa XX.XX.XXXX na tretie osoby, učinili tak za neexistencie predkupného práva a akéhokoľvek ich záväzku ponúknuť spoluvlastnícky podiel k pozemku žalobcom. X.X. B. ďalej poukazovali na charakter pozemku a v zmysle § 2 ods. X a § 16 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. XXX/ XXXX Z.z.“) mali za to, že pozemok je priľahlým pozemkom. V prípade vedľajších bytových domov, ktoré sú identické ako bytový dom, ku ktorému prilieha pozemok, je záhrada priľahlým pozemkom tak, ako je tento definovaný v ustanovení § 2 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. a je zapísaná na tom istom liste vlastníctva ako bytovým dom a byty v ňom sa nachádzajúce a všetci vlastníci bytov sú zároveň podielovými spoluvlastníkmi záhrady. V prípade bytového domu, ku ktorému prilieha sporný pozemok, však nedošlo k prevodu bytov z vlastníctva mestskej časti do vlastníctva dovtedajších nájomcov, pretože podľa vedomostí žalovaných v čase prevodu bytov do vlastníctva nájomcov existoval majetkovoprávny problém s pozemkom, ktorý bránil tomu, aby mohol byť tento prevedený do vlastníctva nájomcov rovnako, ako sa to stalo v prípade susedných bytových domov. K prevodu pozemku do vlastníctva nájomcov (a budúcich vlastníkov) bytov tak malo dôjsť až dodatočne po definitívnom vysporiadaní vlastníctva k pozemku. H. časť L. K. však v rozpore s ustanovením § XX a nasl. zákona č. XXX/XXXX Z.z. previedla pozemok na tretiu osobu - pána O., ktorý nebol vlastníkom žiadneho bytu v bytovom dome. J. O. následne previedol pozemok na žalobcov a títo požiadali vlastníkov o udelenie súhlasu s nadstavbou bytov v bytovom dome, pričom ponúkli aj rekonštrukciu spoločných častí a zariadení bytového domu. Y. na protizákonné konanie mestskej časti, mali žalobcovia problém získať potrebnú dvojtretinovú väčšinu vlastníkov bytov v bytovom dome a hlas žalovaných bol hlasom, ktorý mal rozhodnúť v ich prospech. B. preto „využili“ túto situáciu a požiadali žalobcov o prevod spoluvlastníckeho podielu k pozemku, ktorý im podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. mal aj tak patriť. B. za tento spoluvlastnícky podiel aj riadne zaplatili, keďže to neboli žalobcovia, ktorí sa dopustili podvodu tým, že od mestskej časti odkúpili záhradu, ktorú však mestská časť mala previesť do vlastníctva vlastníkov bytov ako priľahlý pozemok, ale samy sa zrejme tiež stali obeťou podvodného konania pána O.. S. susedia svoj súhlas s nadstavbou bytov nepodmienili prevodom spoluvlastníckeho podielu k pozemku, v dôsledku čoho vznikla atypická situácia, že len vlastníci troch bytov sú vlastníkmi priľahlého pozemku, hoci podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. sa nimi mali stať všetci vlastníci bytov v bytovom dome. J. názoru žalovaných to však nič nemení na skutočnosti, že pozemok je priľahlým pozemkom v zmysle § 2 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. a že sa v súlade s ustanovením § 5 ods. X písm. d) a e) zákona č. XXX/XXXX Z.z. bytov musí previesť spolu s bytom. B. preto previedli spoluvlastnícky podiel k pozemku na nadobúdateľov bytu, čím rešpektovali faktický stav.

X.X. B. v replike poukázali na podmienky, na základe ktorých vznikol žalobcom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, teda platné dojednanie zmluvných strán o zmluvnej pokute a porušenie zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti zo strany žalovaných. J. žalobcov argumentácia žalovaných s odkazom na článok Y.. bod X kúpnej zmluvy nemá vplyv na uplatnený nárok, keďže žalovaní si zrejme účelovo zamieňajú zmluvný záväzok žalovaných podľa čl. VI bod X (v replike zjavne chybne označený ako čl. IV zmluvy) zabezpečený zmluvnou pokutou a predkupné právo zriadené k spoluvlastníckym podielom prevádzaných kúpnou zmluvou podľa čl. Y. kúpnej zmluvy, pričom vznik tohto predkupného práva (vklad predkupného práva k prevádzaným spoluvlastníckym podielom do katastra nehnuteľností) nemá vplyv na zmluvný záväzok dojednaný v článku VI bod X kúpnej zmluvy. B. pokuta podľa čl. VI bod X kúpnej zmluvy nezabezpečuje porušenie predkupného práva zriadeného podľa čl. Y. kúpnej zmluvy, preto je právne bezvýznamné, či takéto predkupné právo vzniklo.

X.X. B. výslovne popreli, že by pozemok mal charakter priľahlého pozemku k bytovému domu, keďže pri prvom predaji bytov v bytovom dome nebol spoluvlastnícky podiel na tomto pozemku prevedený spolu s prevádzanými bytmi. B. poukázali na to, že bytový dom je postavený na pozemku parc. č. XXXX/X, ktorý končí približne X metre od hranice tohto pozemku (parc. č. XXXX/X), pričom tento úsek postačuje na prístup k bytovému domu zo zadnej strany (a rekonštrukčné práce a opravy), a preto na riadne užívanie a starostlivosť o bytový dom nebolo potrebné, aby existoval ďalší „priľahlý“ pozemok a čo je aj dôvodom, že pozemok parc. č. XXXX/X nebol prevedený do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov a nebytových priestorov. B. poukázali na ďalšie bytové domy v danej lokalite (celkovo X), kde nemajú pozemky vo „vnútrobloku“ s obdobným postavením pozemkov k bytovému domu ako pozemok parc. č. XXXX/X charakter priľahlého pozemku, postup P. mesta SR L. teda nepovažujú vôbec za ojedinelý. X. žiadny obvyklý spôsob vyporiadavania vlastníctva k týmto pozemkom, ako to tvrdia žalovaní. B. ďalej dôvodili, že nie je možné odhliadnuť od vyše desaťročného právneho stavu týkajúceho sa pozemku parc. č. XXXX/X, keďže tento pozemok je v časti X/X v spoluvlastníctve žalobcov od roku XXXX a v ďalšej časti X/X v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov od roku XXXX. G. prevodu pozemku na základe kúpnej zmluvy bola skutočnosť, že žalovaní chceli mať prístup na pozemok a riadne ho užívať. V. pozemok mal vždy charakter súkromného pozemku bez prístupu ostatných vlastníkov. B. sa so žalobcami dohodli, že kým budú vlastníkmi bytu v bytovom dome, budú môcť pozemok užívať ako jeho spoluvlastníci, avšak pri prevode bytu mali mať žalobcovia možnosť spoluvlastnícky podiel odkúpiť späť, ako to vyplýva z čl. VI bodu X kúpnej zmluvy. J. nebol priľahlým pozemkom a priľahlým pozemkom sa nestal ani nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu žalovaných. S. žalovaných preto vyhodnotili žalobcovia ako účelovú, čo podporuje aj skutočnosť, že žalovaní nežiadali o kúpu podielu stanoveného pomerom podlahovej plochy bytu oproti podlahovej ploche všetkých bytov v bytovom dome v súlade so zákonom č. XX/XXXX Z.z., ale o kúpu podielu X/X k celku a tiež by sa slobodne a vážne nezaviazali podľa článku IV ods. X kúpnej zmluvy, že v prípade predaja bytu ponúknu podiel na pozemku žalobcom. B. žalobcovia zdôraznili, že právny stav pozemku parc. č. XXXX/X nie je sporný.

X.X. B. v duplike poukázali na skutočnosť, že ustanovenia kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudli spoluvlastnícky podiel k pozemku je potrebné vykladať v súlade s výkladovými pravidlami právnych úkonov obsiahnutými v S. zákonníku a právnej teórii. B. v tejto súvislosti poukazujú na potrebu aplikovať na sporný prípad metódu teleologického, logického a systematického výkladu právneho úkonu. C. uvedené výkladové metódy nie je sporné, že zmluvná pokuta bola dohodnutá ako zabezpečovací prostriedok pre prípad porušenia predkupného práva k pozemku. Y. k skutočnosti, že predkupné právo k pozemku nevzniklo z dôvodu odstúpenia sporových strán od časti kúpnej zmluvy týkajúcej sa predkupného práva podľa § 47 S. zákonníka, nemohla logicky vzniknúť ani povinnosť žalovaných zaplatiť zmluvnú pokutu, keďže zmluvná pokuta ako akcesorický záväzok nemôže platne vzniknúť bez existencie hlavného záväzku. X. žiaden rozumný dôvod, aby sa žalovaní v čase podpisu kúpnej zmluvy zaviazali na úhradu zmluvnej pokuty „len“ pre prípad prevodu svojho bytu, ktorý pritom podľa žalobcov nemá žiaden vzťah k pozemku. V. účelový výklad je možný len striktne gramatickým výkladom kúpnej zmluvy bez zohľadnenia skutočnej vôle konajúcich strán a celého obsahu právneho úkonu (kúpnej zmluvy). K. striktným gramatickým výkladom potom možno dospieť k záveru, že žalovaní neporušili svoj záväzok, keďže pozemok novým nadobúdateľom previedli do vlastníctva na základe darovacej zmluvy. X.X. Vo vzťahu k argumentácii žalobcov týkajúcej sa právneho režimu pozemku ako priľahlého pozemku podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. žalobcovia podľa žalovaných neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by vyvrátili tvrdenia žalovaných o charaktere pozemku.

5. R. v ústnych prednesoch na pojednávaní konanom v ich prítomnosti zotrvali na svojich tvrdeniach v celom rozsahu.

6. R. sa vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to s F. zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z listu vlastníctva pre katastrálne územie X. č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, výpismi z listu vlastníctva pre katastrálne územie X. č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, výzvou na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa XX.XX.XXXX s doručenkou, výpisom z listu vlastníctva pre katastrálne územie X. č. XXXX, snímkou z ortofomapy, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

X.X. B. ako predávajúci a žalovaní ako kupujúci uzavreli dňa XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti X/X na pozemku parc č. XXXX/X, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie X..

X.X. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie X. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku záhrada, umiestnený v zastavanom území obce, ktorý nie je spoločnou nehnuteľnosťou bol ku dňu XX.XX.XXXX v spoluvlastníctve žalobcu v 1. rade v spoluvlastníckom podiele X/X, žalobcu v 2. rade v spoluvlastníckom podiele X/X, žalobcov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v podiele X/X a žalovaných v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v podiele X/X, pričom pri podiele žalovaných je vyznačená plomba na základe V-XXXXX/XXXX. X.X. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie X. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku záhrada, umiestnený v zastavanom území obce, ktorý nie je spoločnou nehnuteľnosťou bol ku dňu XX.XX.XXXX v spoluvlastníctve žalobcu v 1. rade v spoluvlastníckom podiele X/X, žalobcu v 2. rade v spoluvlastníckom podiele X/X, žalobcov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v podiele X/X, F. O. v podiele X/X (na základe kúpnej zmluvy V-XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX) a J. V. v podiele X/X (na základe kúpnej zmluvy V-XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). X.X. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie X. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že byt č. X na 2. poschodí, vo vchode V. XX, súpisné číslo XXX a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku XXXX/XXXXX bol ku dňu XX.XX.XXXX vo vlastníctve F. O. v podiele X/X, a to na základe F. zmluvy V-XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Na tomto liste vlastníctva je zapísaný pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a stavba bytového domu na V. XX so súpisným číslom XXX postavený na pozemku s parc. č. XXXX/X. X.X. B. listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaných vyzvali, aby žalobcom zaplatili do piatich pracovných dní od doručenia výzvy zmluvnú pokutu vo výške X.XXX,XX eura. Y. bola doručená žalovanému v 1. rade dňa XX.XX.XXXX. X.X. Na liste vlastníctva pre katastrálne územie X. č. XXXX je zapísaný pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku záhrady, stavba bytového domu na V. XX, so súpisným číslom XXX postavený na pozemku s parc. č. XXXX/X. X.X. Z ortofomapy vyplýva, že pozemky s parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X a pozemky s parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X sú susediace pozemky.

X.X. J. § 544 ods. X a X S. zákonníka (B. pokuta) ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. B. pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. X.X. J. § 60X ods. X a 2 S. zákonníka (J. právo) kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo. X.X. J. § 47 ods. X a X S. zákonníka ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. X.X. J. § 2 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len „príslušenstvo“), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len „priľahlý pozemok“). X.X. J. § 70 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

X.X. Zo zisteného skutkového stavu súd považoval za preukázané, že žalobcovia ako predávajúci a žalovaní ako kupujúci uzavreli dňa XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj spoluvlastníckeho podielu o veľkosti X/X na pozemku parc. č. XXXX/X. V. pozemok je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie X. a je v spoluvlastníctve len niektorých vlastníkov bytov v bytovom dome na V. XX v L. (ku dňu rozhodovania súdu X vlastníkov). X.X. V konaní bolo ďalej zistené, že v článku VI (S. dojednania a odstúpenie od zmluvy) bode X kúpnej zmluvy bolo vyhlásenie žalovaných, že sú vlastníkmi bytu č. X a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a pozemku pod domom o veľkosti XXXX/XXXXX a zároveň záväzok žalovaných, že v prípade, ak budú mať v záujme previesť vlastnícke právo k tomuto bytu na tretiu osobu

(okrem prevodu na potomkov v priamom rade), ponúknu žalovaní spoluvlastnícky podiel na pozemku nadobudnutý na základe kúpnej zmluvy v lehote najneskôr XX dní pred takýmto prevodom žalobcom na odkúpenie za podmienok dohodnutých v kúpnej zmluve s výnimkou kúpnej ceny, výška ktorej bude určená dohodou zmluvných strán, pričom v prípade, ak k takejto dohode nedôjde, mala byť kúpna cena určená znaleckým posudkom. V tomto bode kúpnej zmluvy bolo tiež uvedené, že žalobcovia boli oprávnení prijať ponuku žalovaných do XX dní odo dňa obdržania takejto písomnej ponuky, inak toto právo zaniká. B. strany sa dohodli, že v prípade porušenia zmluvnej záväzku žalovaných sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcom zmluvnú pokutu vo výške zodpovedajúcej kúpnej cene uvedenej v článku A. odsek X kúpnej zmluvy, teda vo výške XXX.XXX Sk (X.XXX,XX eura). X.X. V konaní nebolo stranami popreté a teda ani sporné, že došlo k prevodu vlastníctva bytu č. X zapísaného na liste vlastníctva pre katastrálne územie X. č. XXXX zo žalovaných na tretiu osobu a taktiež nebolo sporné, že nebol zo strany žalovaných pred predajom bytu č. X tretej osobe ponúknutý žalobcom na predaj spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. č. XXXX/X zapísaný na liste vlastníctva pre katastrálne územie X. č. XXXX. X.X. Na základe zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania súd uzavrel, že žalobcom vznikol na základe článku VI bod X kúpnej zmluvy a článku A. bodu X kúpnej zmluvy nárok na zmluvnú pokutu vo výške X.XXX,XX eura, keďže žalovaní porušili v zmluve platne dohodnutú povinnosť, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou, a to tým, že žalovaní previedli byt č. X na tretiu osobu, pričom si voči žalobcom pred týmto prevodom nesplnili ponukovú povinnosť, teda neponúkli spoluvlastnícky podiel na pozemku na predaj žalobcom. X.X. B. pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov záväzkov. B. a účelom zmluvnej pokuty je zabezpečenie splnenia konkrétnej povinnosti, ktorá je obsahom záväzku. J. je nevyhnutnou súčasťou dohody o zmluvnej pokute celkom presné a určité označenie povinnosti, pri nesplnení ktorej vznikne právo na zmluvnú pokutu, čo bolo v kúpnej zmluve splnené. B. sú ako dlžníci povinní zaplatiť žalobcom ako veriteľom dohodnutú zmluvnú pokutu, nakoľko si nesplnili svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazali, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľom škoda. X.X. V prejednávanej veci bola výška zmluvnej pokuty ako aj povinnosť, ktorá sa ňou zabezpečuje vymedzená určito a dohodnutá v písomnej kúpnej zmluve, v ktorej žalovaní vyhlásili, že sa s jej obsahom oboznámili, výslovne s ňou súhlasili a uviedli, že bola uzavretá podľa ich pravej a slobodnej vôle, zrozumiteľne, určito a vážne a že nebola uzatvorená v tiesni ani za iných nevýhodných podmienok (článok Y. zmluvy), a preto ju nemožno považovať za neplatnú (viď rozsudok X. súdu R. republiky z XX. novembra XXXX, sp. zn. M S. X/XXXX, R XX/XXXX). Y. na záväzok, ktorý bol zmluvnou pokutou zabezpečený, nemožno tiež vyhodnotiť výšku zmluvnej pokuty za neprimeranú. X.X. R. pritom zdôrazňuje, že je potrebné uprednostniť výklad vedúci k platnosti zmluvy resp. jej časti a nie k jej neplatnosti, keďže vôľa účastníkov zmluvy zohráva pri jej vytváraní a jej interpretácii zásadnú úlohu; právny formalizmus všeobecných súdov a nimi vnášané prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody osoby v zmysle čl. X ods. X I. R. republiky (viď nález I. súdu R. republiky I. ÚS XXX/XXXX).

XX.X S. žalovaných (porov. body X a X tohto rozsudku) súd vyhodnotil ako nedostatočnú pre iné rozhodnutie vo veci samej, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. XX.X. J. žaloba je žalobou o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a/ M. sporového poriadku (ďalej len „M.“), o ktorej súd nerozhoduje výrokom konštitutívnym, ale deklaratórnym. R. teda svojím rozhodnutím nekonštituuje (nezakladá, nevytvára) nové práva a povinnosti medzi stranami, ktoré tu doteraz neboli, ale len deklaruje (potvrdzuje, vyhlasuje) určitú skutočnosť, ktorá je (už) prítomná v čase jeho rozhodnutia. A. slovami, súd povinnosť na plnenie môže uložiť, iba ak takáto povinnosť vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva a žalovaní ju nesplnil dobrovoľne, hoci už to mali urobiť. XX.X. Z toho vyplýva, že procesnou povinnosťou žalobcov v tomto type konania je tvrdiť a preukazovať, že jej žalobou uplatnený nárok skutočne vznikol a doposiaľ trvá, a povinnosťou žalovaných v rámci procesnej obrany je preukazovať, že uplatnený nárok buď vôbec nevznikol, alebo že v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu už netrvá, teda že už zanikol. XX.X. B. v rámci procesnej obrany vôbec netvrdili a nepreukazovali, že si splnili voči žalobcom ponukovú povinnosť, že nedošlo k prevodu bytu na tretiu osobu alebo že povinnosť zanikla jej splnením či iným spôsobom. J. obrana žalovaných spočívala v tom, že žalobou uplatnený nárok na zmluvnú pokutu neexistuje resp. platne nevznikol, a to s poukazom na § 47 S. zákonníka a taktiež že pozemok musel byť prevedený spolu s prevodom bytu, nakoľko ide o priľahlý pozemok, a z toho odvodzovali, že nárok na zmluvnú pokutu žalobcom neprináleží, s čím sa súd nestotožnil.

XX.X. R. v prvom rade nevyhodnotil ako dôvodnú obranu žalovaných spočívajúcu v ich argumentácii, že došlo k odstúpeniu od zmluvy v zmysle § 47 S. zákonníka, nakoľko toto ustanovenie na vec nedopadá. J. rozhodovaní správy katastra o povolení vecného práva k nehnuteľnosti vzniknutého na základe kúpnej zmluvy nemožno hovoriť o prípade, kedy zákon ustanovuje, že na účinnosť tejto zmluvy je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, tak ako to vyplýva z § 47 S. zákonníka, a preto ani nemohlo dôjsť k odstúpeniu od časti kúpnej zmluvy. N. § 47 S. zákonníka je obsolentným ustanovením a v súčasnosti platné právo nepozná prípad, v ktorom by bolo potrebné k súkromnoprávnej zmluve rozhodnutie príslušného orgánu na to, aby zmluva nadobudla účinnosť, t.j. aby sa účastníci takej zmluvy mohli domáhať plnenia zo zmluvy. S. účinky takých zmlúv nastávajú bez ohľadu na rozhodnutie štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy. K takým prípadom nepatrí ani rozhodovanie správy katastra (katastrálneho odboru príslušného okresného úradu) o povolení vkladu, najmä vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ani ďalších zmluvne vznikajúcich vecných práv k nehnuteľnostiam. X. preto názor, že rozhodnutím o vklade vznikajú (právotvornosť rozhodnutia) nielen vecnoprávne účinky, ale aj obligačnoprávne účinky. V. obligačnoprávne účinky jednoznačne nastali podpísaním kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľnosť. K odstúpeniu žalovaných od kúpnej zmluvy v časti, podľa ktorej malo byť zriadené v prospech žalobcov predkupné právo, tak ako to žalovaní tvrdili, nedošlo, keďže hypotéza právnej normy § 47 S. zákonníka sa nenaplnila. XX.X. R. považoval za právne irelevantnú aj argumentáciu žalovaných článkom Y. ods. X kúpnej zmluvy, podľa ktorého predkupné právo zriadené na základe kúpnej zmluvy je zriadené ako vecné právo a na jeho vznik je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. J. názoru súdu predkupné právo zriadené podľa článku Y. zmluvy je potrebné odlišovať od záväzku dohodnutého v článku VI bod X kúpnej zmluvy. K tomuto záveru súd dospel na základe posúdenia obsahu kúpnej zmluvy ako celku a zároveň pri interpretácii zmluvy aplikoval jazykovo-gramatický výklad pri v zmluve použitom singulári „J. právo“ a tiež výklad systematický, keďže ustanovenie čl. Y. ods. X kúpnej zmluvy je systematicky zaradené do časti kúpnej zmluvy označenej ako „predkupné právo“, pričom zmluvná pokuta je upravená v odlišnej časti kúpnej zmluvy (článok VI) označenej ako „S. dojednania a odstúpenie od zmluvy“. J. teda žalovaní namietali, že predkupné právo zriadené podľa zmluvy nevzniklo, keďže nedošlo k jeho zápisu do katastra nehnuteľností, toto ustanovenie sa viaže na vznik predkupného práva podľa článku Y. kúpnej zmluvy a na vznik zmluvného záväzku v zmysle čl. VI bod X nemá vplyv. XX.X. X. predkupné právo zriadené podľa článku Y. kúpnej zmluvy bolo dohodnuté ako vedľajšie dojednanie kúpnej zmluvy v zmysle § 602 S. zákonníka, v ktorom si žalobcovia ako predávajúci (oprávnený subjekt) vymienili, že v prípade, ak budú žalovaní ako kupujúci (zaviazaný subjekt) chcieť predať spoluvlastnícky podiel na pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, majú žalobcovia predkupné právo. V tomto článku zmluvy boli zároveň zadefinované podmienky tohto predkupného práva a bolo tiež dohodnuté, že práve toto predkupné právo je zriadené ako vecné právo a bolo ho potrebné zavkladovať do katastra. J. úprava tohto predkupného práva sa aj v zmysle § 602 S. zákonníka výslovne viaže na predaj veci, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy. Na rozdiel od tohto článku Y., dojednanie článku VI ods. X kúpnej zmluvy nie je možné podriadiť pod režim predkupného práva v zmysle § 602 S. zákonníka, keďže si v ňom strany zmluvne dohodli povinnosť žalovaných ponúknuť žalobcom na predaj pozemok nie pri predaji veci, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy (spoluvlastníckeho podielu na pozemku), ale pri predaji bytu vo vlastníctve kupujúcich. A. teda nepochybne o odlišnú zmluvnú povinnosť a práve táto povinnosť bola zabezpečená zmluvnou pokutou. XX.X. R. zároveň vo vzťahu k tvrdeniam žalovaných, že neexistoval rozumný dôvod, pre ktorý by sa žalovaní zaviazali na úhradu zmluvnej pokuty len pre prípad predaja bytu, uvádza, že nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré si zmluvné strany svoje vzájomné práva a povinnosti takto zmluvne upravili, či motív, ktorý ich k tomu viedol, a to s poukazom na princíp zmluvnej voľnosti uplatňujúci sa v súkromnom práve. Je nepochybne vecou zmluvných strán, ako budú postupovať pri formulovaní svojich záväzkových povinností. C. vyplýva z nálezu I. súdu R. republiky z XX. marca XXXX sp. zn. A.. ÚS XX/XXXX, zmluvná voľnosť je právny princíp umožňujúci zmluvným stranám upraviť si vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo ich potrebám a záujmom. J. i sústava objektívneho záväzkového práva ponecháva účastníkom zmluvných vzťahov pomerne veľkú voľnosť pri zmluvnej úprave vzájomných práv a povinností. B. to ústavnému princípu autonómie konania subjektov práva (čl. X ods. X I. R. republiky), ktorý vytvára priestor pre čo najširšie uplatnenie sebarealizácie jednotlivca pri uspokojovaní jeho právom chránených potrieb a záujmov v demokratickej spoločnosti. J. v tejto sfére plní iba korekčnú a preventívnu funkciu voči takej zmluvnej úprave vo vzájomných vzťahoch súkromno-právnych subjektov, ktorá by s ohľadom na všeobecne akceptované morálne, mravné i etické hodnoty spoločnosti nespravodlivo zvýhodnila, resp. znevýhodnila niektorého z kontrahentov.

XX.X. R. nevyhodnotil ako opodstatnenú ani argumentáciu žalovaných týkajúcu sa charakteru pozemku ako priľahlého pozemku v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z. a že žalovaní previedli pozemok spolu s predajom bytu, čím rešpektovali faktický stav. XX.X. X. žalovaní argumentovali tým, že pozemok je záhradou, ktorá je vo vnútrobloku bytového domu a že v prípade vedľajších bytových domov sú pozemky rovnakého charakteru ako pozemok parc. č. XXXX/X priľahlými pozemkami. R. skutočnosť, že obdobné vedľajšie pozemky sú priľahlými pozemkami a prevádzajú sa spolu s bytom (ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX) neznamená, že aj pozemok s parc. č. XXXX/X má rovnaký právny status. Je totiž nepochybné, že pozemok s parc. č. XXXX/X je zapísaný na samostatnom liste vlastníctva (nie na tom istom liste vlastníctva ako stavba bytového domu a pozemok, na ktorom stojí stavba), nie je zastavaným pozemkom, je v spoluvlastníctve len niektorých vlastníkov bytov stavby bytového domu postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X a bol prevádzaný samostatne (a to aj samotným žalovaným). K. neobstojí ani tvrdenie žalovaných, že pozemok bol v rozpore so zákonom č. XXX/XXXX Z.z. H. časťou K. prevedený do vlastníctva tretej osoby (pána O.), hoci mal byť prevedený do vlastníctva nájomcov tak, ako sa to stalo v prípade susedných bytových domov, keďže súd nie je v civilnom sporovom konaní oprávnený posudzovať správnosť či nesprávnosť resp. zákonnosť rozhodnutí o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a ani posudzovať platnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom konania. I. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie X. je nutné v súlade s § 70 katastrálneho zákona považovať za hodnoverné. R. je teda povinný rešpektovať právny stav pozemku zapísaného na prislúchajúcom liste vlastníctva a s poukazom na uvedené nemôže vyhodnotiť pozemok ako pozemok priľahlý. XX.X. X. rámec uvedeného súd konštatuje, že z výpisov z listu vlastníctva ďalej vyplýva, že byt a pozemok neboli prevedené zo žalovaných tou istou zmluvou (kúpna zmluva V-XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX a V-XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX) a predovšetkým neboli prevedené tým istým osobám (byt do výlučného vlastníctva a pozemok do spoluvlastníctva dvoch osôb), a preto súd vyhodnotil tvrdenia žalovaných o rešpektovaní faktického stavu pri prevode pozemku spolu s predajom bytu tretím osobám (v súlade so zákonom č. XXX/XXXX Z.z.) za účelové. X. tým, že žalovaní spochybňujú charakter pozemku a tvrdia, že sa mal prevádzať len spolu s bytom ako pozemok priľahlý, spochybňujú aj nadobudnutie ich vlastníckeho práva k pozemku v podiele určenom v kúpnej zmluve (keďže v tom prípade by mal byť pozemok na žalovaných prevedený len v podiele zodpovedajúcom podlahovej ploche bytu vo vlastníctve žalovaných k podielu podlahových plôch všetkých bytov). XX.X. R. uvedené, žalovaným sa nepodarilo vyvrátiť, že žalobou uplatnený nárok na úhradu zmluvnej pokuty nevznikol, či už z dôvodu neplatnosti zmluvného dojednania či odstúpenia od zmluvy, a preto súd žalobe žalobcov v časti istiny ako opodstatnenej v plnom rozsahu vyhovel.

XX.X. J. § 517 ods. X S. zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. XX.X. J. § 3 nariadenia vlády R. republiky č. XX/XXXX Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia S. zákonníka, v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba U. centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. XX.X. B. vyzvali žalovaných na zaplatenie zmluvnej pokuty listom z XX.XX.XXXX a vo výzve určili žalovaným dodatočnú lehotu na zaplatenie zmluvnej pokuty do piatich pracovných dní od doručenia výzvy, teda do XX.XX.XXXX. B. zmluvnú pokutu v žalobcami určenej lehote splatnosti nezaplatili, a tak sa nasledujúci deň dostali s plnením do omeškania. R. preto vyhovel žalobe v časti uplatneného príslušenstva a žalobcom priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom ustanovenej výške aktuálnej ku dňu omeškania, a to vo výške X % ročne zo sumy X.XXX,XX eura od XX.XX.XXXX do zaplatenia. V prevyšujúcej časti nárok žalobcov na zaplatenie úroku z omeškania (t.j. 5% ročne zo sumy X.XXX,XX eura od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX) ako nedôvodný zamietol.

XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. X v spojení § 255 ods. X M.. B. mali v konaní s výnimkou nepatrnej časti príslušenstva plný úspech, preto im proti neúspešným žalovaným vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ X62 ods. 2 M.).

XX. Na záver súd ešte uvádza, že súdne rozhodnutie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. S. rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila (k tomu viď rozhodnutia I. súdu R. republiky sp. zn. II. ÚS XXX/XX, A.. ÚS XXX/XX, II. ÚS XXX/XX). Vo svetle uvedeného sa súd podrobnejšie nezaoberal ďalšou argumentáciou strán sporu (napr. dôvodom uzavretia kúpnej zmluvy medzi stranami), nakoľko vyššie uvedené závery súdu dostatočne objasňujú dôvodnosť žalobného nároku žalobcu voči žalovanému titulom zmluvnej pokuty.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.