Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/157/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a členov senátu JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci odsúdeného H. E., nar. XX.XX.XXXX vo T., trvale bytom T., E. M. N. XXXX/XX, t. č. ÚVTOS Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 21.12.2021 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 06.09.2021 a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného H. E. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Odsúdený H. E. vykonáva tresty odňatia slobody postupne mu uložené a nariadené trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. zo dňa 13.09.2017 (právoplatným dňa 12.02.2018), vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák., rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. zo dňa 25.04.2014 v spojení s uznesením Okresného súdu Zvolen, sp. zn. zo dňa 20.06.2018 o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, vo výmere 3 (tri) roky pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), f) Tr. zák., prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a napokon rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. zo dňa 20.05.2020 (právoplatným dňa 20.05.2020), vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák., na výkon ktorých bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na výkon týchto postupne uložených trestov nastúpil odsúdený dňa 22.05.2018 a predpokladane ich má vykonať dňa 08.11.2023. Lehota na podanie návrhu na podmienečné prepustenie odsúdenému plynie odo dňa 08.07.2021.

Dňa 08.07.2021 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.09.2021 po vypočutí odsúdeného rozhodol uznesením sp. zn. tak, že podľa s použitím , Tr. zák. návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, nakoľko dospel k záveru, že nie je dôvodný.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení podal odsúdený sťažnosť, ktorú do konania neverejného zasadnutia krajského súdu písomne neodôvodnil.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí dňa 21.12.2021 podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Okresný súd vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti odsúdeného a postupoval v súlade so zákonom, keď návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodný zamietol. Správne zistil, že odsúdený nespĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie, keďže vzhľadom na okolnosti správne a podrobne uvedené okresným súdom v napadnutom uznesení (z nich negatívne hodnotenie z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany, kde bol opakovane upozornený na úpravu zovňajšku, porušil časový rozvrh dňa, bol dvakrát disciplinárne potrestaný, z posledného pracoviska s dohľadom v ústave bol vyradený pre slabé pracovné výkony; počas jeho premiestnenia do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom odsúdený porušil časový rozvrh dňa a ústavný poriadok, do podujatí kultúrno- osvetovej činnosti sa zapája sporadicky, bol trikrát disciplinárne potrestaný, bod edukácia neplní v zmysle jeho zľahčujúceho prístupu k plneniu povinností vo výkone trestu, opakované porušenie zákonných povinností, čiastočne kritický postoj k trestnej činnosti a návykovým látkam; resocializačná prognóza je vyhodnotená ako nepriaznivá na základe vysokého rizika recidívy trestnej činnosti; vo výkone trestu odňatia slobody v Sučanoch mu bola udelená disciplinárna odmena za plnenie aktivít súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti) nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život tak, ako to predpokladá ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák.

Z ustanovení § 66 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), ods. 2 Tr. zák. vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného je súčasné splnenie troch podmienok a to, že odsúdený vykonal trest odňatia slobody v zodpovedajúcom rozsahu, že vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Z hodnotenia odsúdeného H. E. riaditeľom ÚVTOS Dubnica nad Váhom (v ktorom bolo súčasne zohľadnené aj jeho predchádzajúce zaradenie do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany), na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd, vyplýva záver, že odsúdený k trestnej činnosti zaujíma čiastočne kritický postoj. Stanovené ciele programu zaobchádzania plní iba čiastočne a resocializačná prognóza bola vyhodnotená ako nepriaznivá na základe vysokého rizika recidívy trestnej činnosti. Pokiaľ ide o splnenie tretej zákonnej podmienky materiálneho charakteru, t.j. predpoklad, že odsúdený H. E. bude po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny život a nebude sa dopúšťať opätovne protiprávnej činnosti, predovšetkým trestnej činnosti, ktorú krajský súd vyhodnotil ako nesplnenú, je potrebné uviesť, že už z vyššie uvedeného zákonného znenia vyplýva, že či odsúdená osoba bude alebo nebude viesť riadny život po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody možno iba odhadovať, resp. vysloviť v tomto smere určitú prognózu, po vyhodnotení všetkých známych relevantných skutočností, ktoré sa viažu k osobe odsúdeného, pričom táto prognóza u odsúdeného H. E., ako vyplýva z vyššie uvedeného hodnotenia je menej priaznivá, keď existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený nepovedie na slobode riadny život a existuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Zároveň v podstatnej miere úzko súvisí hodnotenie tejto prognózy aj so záverom o druhej materiálnej zákonnej podmienke pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože už ten sám o sebe v podstatnej miere napovedá o stave nápravy odsúdeného aj smerom do budúcnosti, samozrejme po všestrannom vyhodnotení a vzatí do úvahy aj ostatných ďalších podstatných faktorov, pričom v tejto súvislosti, ako bolo už uvedené, odsúdený stanovené ciele programu zaobchádzania plní iba čiastočne. Krajský súd zdôrazňuje, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.

Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať aj zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom

zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie, ako bude verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne pomery odsúdeného a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode. Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd sťažnosť odsúdeného H. E. podľa zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.