Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7T-40-2021.pdf
PDF · 84.42 KB
Case nature
Area
Subarea
7T/40/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou v trestnej veci obžalovaného G. C., nar. XX.XX.XXXX v G., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. decembra 2021 v Malackách, takto
rozhodol:
Obžalovaný
G. C., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bydliskom F. Q. XXXX/X, G.
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
obvinený G. C., spolu s ďalšími dvoma doposiaľ neznámym páchateľmi, po príchode k cintorínu v obci G., kde G. C. odstavil motorové vozidlo zn. H. O. TEČ: MA XXXCZ a po vytipovaní rodinného domu, konkrétne na adrese G., H. XXX/XX, jedným z neznámych páchateľov, dňa 07.11.2020 v čase okolo 03:16 h, z riadne oploteného pozemku rodinného domu, kam sa jeden z neznámych páchateľov dostal tak, že preliezol plot, cez ktorý následne podal elektrický bicykel zn. Focus Jarifa2 6,9, 29 DI, XL52, blackmart, č. S/N 614868006, č. P/N 637518205, zakúpený dňa 24.06.2020 za sumu 3.495,08 Eur, a elektrický bicykel zn. Cube Acid Hybrid ONE 500 29, red green 2019, č. 59218-354-WOW68930PSNP, zakúpený dňa 11.09.2019 za sumu 1.910,98 Eur, ktoré sa nachádzali pod prístreškom, druhému neznámemu páchateľovi, ktorý dal jeden z bicyklov G. C., aby ho zaviezol k motorovému vozidlu a po demontovaní oboch bicyklov, tieto naložili do motorového vozidla a odišli na neznáme miesto, kde ich predali, čím spoločným konaním spôsobili poškodenému D. T. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., H. XXX/XX škodu na odcudzenom majetku vo výške 4.700,- Eur, podľa odborného vyjadrenia
t e d a
spoločným konaním s doposiaľ nezistenými dvoma osobami neoprávnene vnikli do obydlia, kde sa zmocnili cudzej veci, čím spôsobili väčšiu škodu,
č í m s p á c h a l
úmyselný prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v súbehu s úmyselným prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 trestného zákona.
Za to sa mu
ukladá
podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona a s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému D. T., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bydliskom H. XXX/XX, G.kodu vo výške 4.700,- Eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 25. júna 2021 Okresnému súdu Malacky obžalobu č. 1Pv 433/20/1106-12 na obžalovaného G. C. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva na skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. decembra 2021 obžalovaný po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaný:
c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal dokazovanie len ohľadne trestu a prípadnom ochrannom opatrení, a to oboznámením aktualizovaného odpisu z registra trestov, lustráciou z registra priestupkov, odborným vyjadrením ku škode zo dňa 05.01.2021, zápisnicou o previerke výpovede na mieste zo dňa 07.01.2021.
Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).
Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá
buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, jeho osobu, pomery a možnosti nápravy, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému prečinu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom
- potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie(výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Obžalovaný má štyri záznamy v registri trestov, pričom pri dvoch z nich sa naňho hľadí ako keby nebol odsúdený. V posledných dvoch odsúdeniach mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp.zn. 3T/12/2018 pre prečin neoprávneného použitia a vyrobenia platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona uložený podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou tri roky a trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp.zn. 1T/95/2020 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Priestupkovo bol postihnutý 14 krát na úseku cestnej premávky.
Nakoľko obžalovaný spáchal viac trestných činov v jednočinnom súbehu, súd mu v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody podľa prísnejšieho zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na jeho trestnú činnosť, ktorým je § 194 ods. 2 Trestného zákona (1 až 5 rokov). Pri ukladaní trestu súd zvažoval všetky hľadiská pre ukladanie trestu a jeho výmery. Obligatórne pritom zvažoval aj všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a) až písm. o) Trestného zákona a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. a) až písm. o) Trestného zákona, pričom u obžalovaného zistil 2 poľahčujúce okolnosti, spočívajúce v tom, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného zákona) a zároveň napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. n) Trestného zákona). Postoj obžalovaného k danej trestnej veci bol od počiatku taký, že sa priznal. Aj prostredníctvom previerky výpovede na mieste zo dňa 07.01.2021 napomáhal orgánom činným v trestnom konaní, keď popísal priebeh skutku, čím uľahčil prácu orgánom činným v trestnom konaní. Pre úplnosť súd uvádza, že vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní je v zmysle judikatúry NS SR (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Tdo 63/2016 zo dňa 25.10.2016) v takýchto veciach, kde pre vyhlásenie o vine sa súd vyhne náročnému a dlhému dokazovaniu na hlavnom pojednávaní, možné považovať za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Priťažujúce okolnosti súd zistil dve - recidívu podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (odsúdenia trestnými rozkazmi Okresného súdu Malacky sp.zn. 3T/12/2018 a 1T/95/2020) a podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov. Nakoľko pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 2:2, súd podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona neupravoval trestnú sadzbu.
Pri ukladaní druhu trestu bolo tiež nevyhnutné vychádzať zo skutočnosti, že ak sa páchateľ dopustí úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, nie je možné mu už uložiť opätovne podmienečný trest odňatia slobody (§ 49 ods. 2 Trestného zákona). Preto súd dospel k záveru, že vzhľadom na recidívu obžalovaného G. C. (opakované páchanie trestnej činnosti), ktorej sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (Okresným súdom Malacky sp.zn. 3T/12/2018), je nutné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko skoršie aj prevýchovné podmienečné tresty odňatia slobody celkom zjavne neviedli obžalovaného k náprave a preto by pre jeho nápravu v žiadnom prípade nebol postačujúci ani samostatný alternatívny trest. Obžalovanému preto súd uložil represívny trest a to trest nepodmienečný - na dolnej hranici trestnej sadzby - na 1 rok, ktorý bude podľa názoru súdu postačujúci na nápravu obžalovaného na ochranu spoločnosti, pričom súd vzhľadom na okolnosti prípadu, na závažnosť a spôsob spáchania činu a jeho následky, vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho postoj k páchaným trestným činom, ktorý svedčí o istej miere sebareflexie a uvedomení si následkov svojho počínania, nezistil prevahu takých okolností, ktoré by boli dôvodom na uloženie trestu v strede, či v hornej tretine trestnej sadzby; na druhej strane súd nepovažoval za dôvodné ukladať trest za použitia mimoriadneho zmierňovacieho
ustanovenia Trestného zákona, nakoľko u obžalovaného nezistil také pomery a ani okolnosti prípadu, ktoré by takýto postup umožňovali.
Na výkon tohto nepodmienečného trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody.
Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tak súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenému D. T. škodu vo výške 4.700,- Eur, nakoľko súd mal odborným vyjadrením preukázanú túto škodu spočívajúcu v odcudzených elektrických bicykloch.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.